Česká vláda platí za deň práce v IT 384 eur, slovenská 581. Opatrne s tými číslami, reagujú firmy

• Česká vláda nakupovala na konci Pellegriniho vlády IT služby v priemere o tretinu lacnejšie ako Slovensko. Vyplýva to z analýzy, ktorá porovnáva jednotkové ceny a na ktorej spolupracoval Útvar hodnoty za peniaze.
• Štátny tajomník Remišovej ministerstva Marek Antal (Za ľudí) hovorí, že ich čerstvá analýza zatiaľ potvrdzuje trendy viditeľné na dátach z roku 2019.
• Šéf IT Asociácie Slovenska (ITAS) Emil Fitoš však hovorí, že keby české firmy boli naozaj o tretinu lacnejšie, tak by sme ich videli v našich obstarávaniach, čo sa však nedeje.

IT ceny v dodávkach pre slovenský verejný sektor sú výrazne vyššie ako v susednom Česku. Rozdiel je zhruba tretinový (34 %), čo ukazuje na možnú ročnú úsporu 30 miliónov eur. Túto informáciu zverejnil na Facebooku Útvar hodnoty za peniaze.

Podľa tohto porovnania vychádza napríklad cena IT špecialistu na Slovensku na 625 eur na človekodeň (8 hodín), kým v Česku na 428 eur. Cena programátora na Slovensku vychádza na 533 eur, kým v Česku na 388 eur (opäť na človekodeň).

Útvar hodnoty za peniaze vychádza z decembrovej analýzy, na ktorej ako konzultant spolupracoval s Inštitútom digitálnych a rozvojových politík pri ministerstve pre investície, regionálny rozvoj a informatizáciu (MIRRI). Štúdia porovnáva jednotkové ceny a stanovuje cenové limity – benčmarky. Porovnávané dáta sú za rok 2019.

„Zdá sa, že najviac preplácaná pozícia na Slovensku je technik, kde je rozdiel medzi priemernými hodnotami sadzieb (bez DPH) viac ako 50 % a medián je o 100 % nižší v ČR,“ uvádza inštitút v analýze.

U Remišovej chystajú nové porovnanie

„Niektoré čísla, ktoré som v zverejnenej analýze videl, sú vyššie ako bežný štandard, ale do toho vstupuje veľmi veľa parametrov,“ hovorí štátny tajomník MIRRI Marek Antal. Vraví však, že 30-percentný rozdiel medzi IT cenami v Českej republike a na Slovensku je obrovský. „Potvrdzuje to, že štát doteraz nakupoval drahšie, ako by bolo slušné.“

Antal hovorí, že na ministerstve pracujú na podobnej analýze, ale s aktuálnejšími cenami. „Pozreli sme sa na existujúce zmluvy alebo projekty, ktoré sa ešte len obstarávajú, porovnali sme to aj s nákladovou bázou, ktorú má Slovensko IT v Košiciach. Analýzu už máme na stole a ukazujú sa nám tam podobné čísla.“

Firmy majú k analýze výhrady

Šéf IT Asociácie Slovenska Emil Fitoš vraví, že porovnanie s Českom pozná už dávnejšie, no podľa neho analýza nie je spracovaná odborne. Vraví, že ak firma dostane zákazku povedzme pre piatich ľudí na rok, ceny sú v poriadku, ale to je nerealistické.

„Väčšinou ide o zákazky, ktoré sa robia sporadicky, majú nárazový charakter a firma nemôže počítať s využitím ľudí na 100 % ich pracovného času. Utilizácia v IT priemysle sa hýbe medzi 60 až 70 %.“ Podľa neho má úplne inú cenu programátor, ktorého firma zapožičia na projekt, a úplne inú hodnotu má práca vo firme, ktorá ručí za dodávku diela v čase, kvalite a v cene.

Fitoš považuje ceny českých firiem za nerealistické. „Je verejným tajomstvom, že v Čechách treba navyšovať výkony, aby sa firma dostala k tomu, čo potrebuje na pokrytie svojich nákladov a profitu.“ Podľa neho ak by platilo, že české firmy dokážu byť lacnejšie, tak by na Slovensku vyhrávali jednu súťaž za druhou, čo sa nedeje.

Nemá to byť strop

Debata je aj o tom, ako sa na toto porovnanie pozerať, či priemerná česká úroveň má byť cenový strop alebo len indikátor toho, že priestor na zníženie IT cien určite existuje.

IT odborník zo Slovensko.Digital Gabriel Lachmann vraví, že výsledkom by v žiadnom prípade nemal byť precedens, že takéto IT ceny budú stropom.

„Sú rôzne druhy vzťahu medzi dodávateľom a odberateľom, v ktorých je zohľadnená rôzna miera rizika, rôzny záväzok, dlhodobosť, náklady na prípravu projektu. Už len cena práce vykazovaná podľa času t&m (time and material – pozn. red.) je iná, ak je zákazka na 10 dní a ak je na niekoľko rokov spolupráce.“ Lachmann dodáva, že veľa závisí aj od toho, aký je pomer programovania, consultingu, či ide o fixný projekt a podobne.

„Netreba sa na zverejnené čísla pozerať ako na nejaký svätý grál, závisí to aj od veľkosti projektu. Ale chceme mať niečo, podľa čoho budeme IT čísla porovnávať,“ vraví Antal. Podľa neho plus-mínus 10 percent sa dá pre špecifické situácie pochopiť.

Zhodujú sa, že riešením je lepšia IT súťaž 

„Beriem to tak, že to nie je ako konečný cieľ, keďže ceny sa zisťujú verejným obstarávaním. Cieľ je, aby sa najlepšia cena našla v dobrej súťaži vo verejnom obstarávaní,“ hovorí IT odborník Slovensko.Digital Ľubor Illek. Aj keď porovnanie s českými cenami vníma ako signál, že to v poriadku nie je.

„Ak by súťaže boli otvorené do tej miery, že by umožnili účasť firmám, ktoré sú inovatívnejšie, ktoré vedia robiť s open-sourcovými nástrojmi alebo využívajú moderné technológie a postupy, ktoré sú výrazne lacnejšie, tak by cena mohla ísť dole možno aj v tom rozsahu, ako tu (v analýze – pozn. red.) predpokladáme, ale nie na základe direktívneho nariadenia,“ hovorí Fitoš z ITAS-u.

To by podľa neho znamenalo, že zadávateľ sa nesnaží rozpísať úplne všetko až na hodiny a človekodni, opíše len proces, no už nepredpisuje architektúru, technológie alebo nástroje, ktorými sa to má dosiahnuť. „To by pustilo do hry možno aj inovatívnejšie firmy a zmenilo by to charakter súťaženia,“ dodal Fitoš.

Podľa štátneho tajomníka Antala treba odstrániť „nezmyselné kritériá“ vo verejnom obstarávaní, ktoré obmedzili súťaž a zvýhodnili niektoré firmy. Myslí tým napríklad požiadavky na certifikáty odborníkov na nejakú činnosť, technológiu alebo projektové riadenie, ktoré nie sú vôbec nutné a potrebné. Alebo požiadavku na predošlé dodávky pre štát v minimálnom objeme niekoľko miliónov eur.

„Automaticky sa kvalifikujú veľké firmy a malé firmy sa tam nemajú šancu dostať. Chceme do nových projektov aj nové firmy, ktoré doteraz pre štát nepracovali,“ povedal Antal.