Denník N

Týždeň v európskej ekonomike: EÚ pripravuje nové pravidlá pre roboty a umelú inteligenciu

Moratórium na systémy rozpoznávajúce tváre zrejme v novej legislatíve nebude. Ilustračné foto - TASR/AP
Moratórium na systémy rozpoznávajúce tváre zrejme v novej legislatíve nebude. Ilustračné foto – TASR/AP

Autori pracujú pre portál Euractiv.sk

  • V priebehu tohto roka navrhne Komisia nové pravidlá pre roboty i umelú inteligenciu.
  • V plánoch obnovy chce Komisia vidieť viac digitálnych technológií.
  • Mení sa geologický zákon, problémom je určenie rozsahu verejného záujmu.

1. EÚ pripravuje nové pravidlá pre roboty a umelú inteligenciu

Európska komisia chce v druhej polovici roka predstaviť revíziu smernice o priemyselných strojoch. Nové pravidlá majú byť zamerané najmä na využívanie robotov. Súčasne sa chce pozrieť na smernicu o rádiových zariadeniach, ktorá pokrýva komunikáciu zariadení pripojených na takzvaný internet vecí (teda zariadenia poprepájané internetom – napríklad smartfóny, ale aj bezpečnostné systémy, regulácie teploty či zdravotnícke systémy). Cieľom je posilniť ochranu súkromných údajov.

Okrem toho 21. apríla chce Komisia navrhnúť legislatívu regulujúcu využívanie umelej inteligencie. Bude vychádzať z Bielej knihy zverejnenej v minulom roku.

Prečo je to dôležité

Roboty a technológie postavené na umelej inteligencii sa čoraz intenzívnejšie využívajú v priemysle i službách. Sú aj súčasťou nášho každodenného života. Existujúce pravidlá nie celkom efektívne pokrývajú nové situácie, ktoré môžu nastať napríklad v oblasti bezpečnosti alebo spolupráce medzi človekom a robotom.

Samostatnou otázkou je ochrana osobných údajov alebo zabránenie zneužívaniu nových technológií na obmedzenie práv a slobôd.

Nedostatočné a nejasné pravidlá znižujú dôveru v nové technológie. Ich využívanie pritom môže byť kľúčové pre udržanie globálnej konkurencieschopnosti európskeho priemyslu či služieb.

Nové pravidlá sa bezprostredne dotknú výrobcov robotických zariadení i softvéru. Ovplyvnia však aj použitie technológií v priemysle a službách.

Čo chce Komisia meniť

V smernici o priemyselných strojoch sa chce Komisia zamerať na otázku bezpečnosti – najmä pri spolupráci človeka a stroja. Vo vývoji softvéru pre robotické zariadenia má byť zachovaný „ľudský dohľad“. Revízia by navyše mala zabezpečiť väčšiu transparentnosť v oblasti algoritmov v robotoch využívajúcich umelú inteligenciu.

Pri revízii smernice o rádiových zariadeniach bude Komisia hľadať spôsob, ako posilniť ochranu osobných údajov pri automatickom vysielaní dát počas používania robotických zariadení, najmä deťmi.

Pre umelú inteligenciu pripravuje Komisia novú legislatívu. Tá má v prvom rade definovať koncept umelej inteligencie a tým aj rozsah nových pravidiel. Následne Komisia rozdelí využívanie umelej inteligencie do dvoch skupín – s vysokým a nízkym rizikom.

Vysokorizikové technológie budú čeliť prísnejšiemu dohľadu. Patria tam technológie využívané v kritických sektoroch – zdravotníctvo, doprava, polícia, nábor ľudí. Druhú skupinu tvoria technológie s kritickým použitím. Teda také, pri ktorých existuje riziko spôsobenia smrti, škody, zranenia či právnych následkov.

Čo v legislatíve nebude

Zatiaľ sa nezdá, že Komisia by chcela prísne obmedziť používanie niektorých druhov technológií. V minulosti sa hovorilo napríklad o moratóriu na využívanie technológií automatického rozpoznávania tváre. O tejto otázke chce len spustiť diskusiu.

2. Komisia chce z plánov obnovy podporiť digitalizáciu

Ursula von der Leyenová. Foto – TASR/AP

Dvadsať percent z mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (dominantná časť európskeho protikrízového 750-miliardového balíka – 672,5 miliardy eur, z toho 312,5 miliardy vo forme grantov, 360 vo forme zvýhodnených pôžičiek) má ísť na podporu digitalizácie.

Európska komisia chce, aby Európe pomohli najmä v oblastiach, v ktorých zatiaľ zaostáva za konkurentmi v USA a Ázii. Investované by mali byť do kapacít na výrobu mikročipov, superpočítačov, bezpečných komunikácií, ale aj do využitia kvantových technológií.

Podľa portálu Politico Komisia prezentovala minulý týždeň zástupcom členských krajín priority pre financovanie. Sú medzi nimi aj veľké projekty, ktoré by spoločne rozvíjalo viacero členských krajín.

Čo chce Komisia podporiť

Európska exekutíva chce vidieť v plánoch investície do digitálnych technológií, v ktorých Európa zaostáva: do výroby mikročipov, superpočítačov, kybernetickej bezpečnosti či cloudových služieb.

Hoci peniaze potečú cez národnú úroveň, chce podporiť aj projekty, pri ktorých je nutná spolupráca viacerých krajín. Napríklad vytvorenie bezpečnej kvantovej komunikačnej infraštruktúry (EuroQCI), spoločné nákupy superpočítačov a kvantových počítačov.

Začiatkom budúceho roka chce spustiť aj spoločný projekt budovania cloudovej infraštruktúry. Krajiny, ktoré budú mať záujem o zapojenie (a vyčlenia naň peniaze), sa môžu hlásiť do konca roka.

Prečo je to dôležité

Zaostávanie v kľúčových digitálnych technológiách oslabuje európsku konkurencieschopnosť a bezpečnosť. Riziko závislosti od dovozu mikročipov sa ukazuje aj v týchto týždňoch – ich nedostatok a meškajúce dodávky obmedzili viaceré odvetvia vrátane automobilového priemyslu.

Komisia preto chce posilniť európske kapacity dizajnu a výroby mikročipov. V najbližších týždňoch sa stretne so zástupcami členských krajín a v apríli plánuje spustiť „priemyselnú alianciu“ – verejno-súkromné partnerstvo podobné takzvanej batériovej aliancii. Nemecká vláda oznámila podporu už začiatkom mesiaca.

Rozvoj kvantovej komunikácie je zas dôležitý pre kybernetickú bezpečnosť. Európska infraštruktúra má zabrániť úniku citlivých politických a hospodárskych informácií. O spoločných investíciách do EuroQCI bude Komisia s členskými krajinami rokovať pred koncom marca.

Čo sa bude diať

Plány na investície z nástroja pripravujú vlády členských krajín. Okrem vlastných priorít by sa mali riadiť aj odporúčaniami Európskej komisie. Tá nakoniec národné plány obnovy zhodnotí a odporučí na schválenie Rade.

Národné plány majú byť predložené na schválenie v apríli. Komisia hľadá spôsoby, ako krajiny presvedčiť, aby do nich zahrnuli nielen čisto národné, ale aj spoločné európske investície. Jedným z nich je možnosť ďalšieho financovania z iných európskych programov.

3. Zmeny geologického zákona majú uľahčiť ťažbu, otázna je definícia verejného záujmu

Jahodná. Archívne foto – TASR

Ministerstvo životného prostredia navrhlo novelu geologického zákona. Tá okrem iného nanovo definuje, ktoré geologické práce sú vo „verejnom záujme“. Ide o citlivú otázku, pripomienky vznášajú ochranári aj ministerstvo zdravotníctva.

V čom je problém

Hlavnou otázkou je, či prieskum nových geologických ložísk je alebo nie je verejným záujmom. To má vplyv na proces jeho povoľovania a na podmienky, ktoré musí splniť investor.

Podľa textu novely sú za geologické práce vykonávané vo verejnom záujme považované „najmä“ prieskumy zdrojov podzemnej vody na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou, prieskumy na využívanie geotermálnej energie financované z verejných zdrojov, prieskum environmentálnej záťaže a jej sanácia.

Ministerstvo zdravotníctva žiada, aby bolo slovo „najmä“ nahradené slovom „výhradne“. Tak sa zabráni, aby sa do kategórie verejného záujmu dostal napríklad geologický prieskum nerastných surovín. Ako varovný príklad uvádzajú prieskum v lokalite Jahodná na východnom Slovensku, ktorý negatívne ovplyvnil kvalitu podzemnej vody a podarilo sa ho zastaviť až po protestoch verejnosti.

Podobný názor majú aj ochranári. Obávajú sa, aby sa nepotvrdila doterajšia prax, že takmer každý geologický prieskum sa interpretoval ako verejný záujem. Navrhujú, aby sa vymedzili činnosti, ktoré nie je možné v žiadnom prípade považovať „za geologické práce vo verejnom záujme“. Zároveň žiadajú spresniť, kto bude rozhodovať o tom, či dané geologické práce sú alebo nie sú vo verejnom záujme, a aj určiť kritériá takéhoto rozhodnutia.

Naopak, Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ SR) navrhuje, aby geologické práce vo verejnom záujme zahŕňali okrem vodných zdrojov aj ložiskový prieskum.

Prečo je to dôležité

Zákony súvisiace s ťažbou surovín novelizujú viaceré európske štáty. Tieto zmeny je možné chápať v kontexte snahy Európskej komisie o „strategickú autonómiu“ v oblasti kritických surovín. Tie sú podľa eurokomisie kľúčové na dosiahnutie uhlíkovej neutrality, keďže sú súčasťou zelených technológií, ako sú batérie do elektromobilov či fotovoltické panely.

Druhou dôležitou oblasťou sú geotermálne vrty. Nové technológie hlbokého vŕtania by mohli výrazne rozšíriť možnosti využívania geotermálnej energie.

Okrem Slovenska mení legislatívu v tejto oblasti napríklad aj Nemecko. Novela banského zákona má zjednodušiť a skrátiť proces schvaľovania geotermálnych vrtov. Cieľom zmeny zákona je uľahčiť prístup k lítiu, ktoré je potrebné pri výrobe batériových článkov. Geologický zákon sa chystá upraviť aj Francúzsko.

Čo bude nasledovať

Legislatívny proces spustilo ministerstvo v novembri a momentálne je novela v štádiu vyhodnocovania pripomienok. Upravený návrh bude potom smerovať vláde a parlamentu.

Ďalšie správy

Peniaze zo 750-miliardového plánu obnovy môžu financovať aj plynárenské projekty a stavbu diaľnic, povedali predstavitelia Komisie. Podmienkou však je, aby boli súčasťou koherentných národných dekarbonizačných stratégií s jasnými míľnikmi. Návrhy plánov zatiaľ Komisii predložilo devätnásť krajín, tá ich hodnotí a posiela vládam pripomienky. Osem krajín – Luxembursko, Holandsko, Írsko, Rakúsko, Litva, Poľsko, Malta a Estónsko – zatiaľ návrhy nepredložilo. Oficiálny deadline je do konca apríla. Európsky parlament v týchto dňoch zároveň schválil mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, ktorý tvorí hlavnú časť zo 750-miliardového balíka vytvoreného na boj proti následkom pandémie (672,5 miliardy eur, z toho 312,5 miliardy vo forme grantov, 360 vo forme zvýhodnených pôžičiek).

Dokončenie bankovej únie by o polovicu znížilo riziko nedostatku peňazí na ochranu bankových vkladov v prípade krízy podobnej tej v roku 2008. Tvrdí to neverejná správa, ktorú si nechala vypracovať Európska komisia. Tretím pilierom bankovej únie, odsúhlasenej lídrami v lete 2012, má byť spoločná ochrana bankových vkladov (EDIS) do výšky 100-tisíc eur. Bez existencie EDIS je asi 87-percentné riziko, že v prípade veľkej bankovej krízy nebude na ochranu týchto vkladov dostatok peňazí. Po vzniku EDIS by riziko kleslo na 46 percent. Dobudovanie bankovej únie dlhodobo brzdia krajiny ako Nemecko a Holandsko, ktoré sa obávajú, že by boli zo spoločných peňazí zachraňované najmä zlyhávajúce banky na juhu Európy.

V decembri narástol maloobchodný predaj v eurozóne medzimesačne o 2 percentá, v EÚ o 1,4 percenta. Úroveň bola stále nižšia než v najsilnejších mesiacoch počas leta a začiatkom jesene, no medziročne šlo o 0,6-percentný (eurozóna), resp. 0,5-percentný nárast. Na raste maloobchodu sa najviac podpísali textil, odevy a obuv (+ 12,4 % v eurozóne), naopak, najhlbšie sa prepadli elektrické zariadenia a nábytok (– 7 %). Slovensko patrilo medzi krajiny, ktoré aj v decembri zaznamenali mierny prepad maloobchodu (– 0,6 %).

Objem maloobchodu (2015 = 100, červená: eurozóna, modrá: EÚ)

Zdroj – Eurostat

Šéfka Európskej centrálnej banky Christine Lagardeová odmietla výzvy na zrušenie dlhov krajín eurozóny. Na tento krok banku vyzvalo viac ako sto ekonómov, ich otvorený list uverejnili minulý týždeň európske médiá. Poukázali na to, že až štvrtinu zo súčasného dlhu krajín eurozóny – 2,5 bilióna eur – má v rukách práve ECB. Navrhujú, aby banka tento dlh odpustila výmenou za záväzok, že vlády investujú rovnakú sumu do zelenej transformácie ekonomiky a sociálnych projektov.

Európska komisia navrhla certifikačnú schému pre bezpečnosť 5G sietí. Schéma dopĺňa súbor nástrojov zverejnený v januári minulého roka, ktorý mal členským krajinám pomôcť odhadnúť riziká pri budovaní sietí. Väčšina európskych krajín s 5G sieťami mešká. Dôvodom nie je len pandémia, ale aj obavy z rizík spojených s využitím zariadení od čínskej firmy Huawei. Tá donedávna na tomto trhu dominovala, v priebehu minulého roka však viacero európskych krajín prijalo pravidlá, ktoré ju z rozvoja 5G sietí čiastočne či úplne vylúčili. Francúzsky ústavný súd pred pár dňami odobril zákon, ktorý zablokoval účasť čínskej firmy.

Portugalské predsedníctvo pripravilo kompromisnú verziu návrhu nariadenia o súkromí a elektronických komunikáciách (ePrivacy). Európska únia rokuje o tejto legislatíve už od roku 2017. Jej cieľom je stanoviť pravidlá ochrany súkromia v elektronickej komunikácii na úrovni, ktorá by bola porovnateľná s tradičnými telekomunikáciami. Jednou z kontroverzných otázok je možnosť spracovania metaúdajov z elektronickej komunikácie a možnosť zhromažďovať informácie z koncových zariadení. Návrh portugalského predsedníctva túto možnosť opäť zavádza, no len v prípade prevencie, vyšetrovania, odhaľovania a stíhania trestných činov či verejných hrozieb. Predlžuje obdobie aplikácie nariadenia z 12 na 24 mesiacov od jeho schválenia. O návrhu v stredu diskutujú zástupcovia členských krajín.

Návšteva šéfa európskej diplomacie v Moskve bola pre Úniu ponižujúcou skúsenosťou. V EÚ sa hovorí o možnosti sprísnenia sankcií, tri krajiny vrátane Nemecka vyhostili ruských diplomatov, no ani táto nová kríza v rusko-európskych vzťahov nič nemení na postoji nemeckej vlády k plynovodu Nord Stream 2. Dokončenie projektu stále podporuje.

Hoci vo výrobe elektrickej energie predbehli obnoviteľné zdroje fosílne palivá, v celkovej potrebnej energii (vrátane výroby tepla, dopravy) hrajú stále prím. V minulom roku tvorili stále 71 percent hrubej dostupnej energie. Za tri desaťročia merania (od roku 1990) ich podiel klesol o niečo viac ako 10 percent.

Podiel fosílnych palív na hrubej dostupnej energii v EÚ (%, 1990 – 2019)

Zdroj – Eurostat

Spojené kráľovstvo bude žiadať zmeny v Severoírskom protokole, ktorý je súčasťou dohody o vystúpení Británie z EÚ. Oznámil to minister Michael Gove. Protokol upravuje predovšetkým režim na hranici medzi Severným Írskom a Írskom; bol jednou z najcitlivejších častí dohody. Podľa neho ostala provincia prakticky súčasťou colného priestoru EÚ. Írska vláda otváranie protokolu odmieta. Žiada aj vytvorenie systému skorého varovania, ktorý by predišiel eskalácii konfliktov okolo severoírsko-írskej hranice.

Podľa hlavného britského vyjednávača Davida Frosta Európska únia neoficiálne požiadala o predĺženie lehoty na ratifikáciu obchodnej dohody so Spojeným kráľovstvom. Dohoda bola uzavretá tesne pred koncom minulého roka, musí ju ratifikovať Európsky parlament a národné parlamenty.

Európska stratégia boja s rakovinou nevystupuje proti alkoholu tak tvrdo ako voči tabakovým výrobkom. Stratégia sa zameriava na hlavné rizikové faktory zapríčiňujúce rakovinu – fajčenie, konzumáciu alkoholu či znečistené životné prostredie. Zatiaľ čo pri cigaretách a tabakových výrobkoch (vrátane elektronických cigariet a bylinných produktov na fajčenie) považuje Komisia za problém už ich užívanie, pri alkohole sa zameriava až na „nadmerné užívanie“. Zo stratégie budú vychádzať budúce legislatívne návrhy regulujúce napríklad možnosti reklamy či obaly týchto výrobkov. Plán mal pôvodne aj obmedziť podporu predaja červeného mäsa a mäsových výrobkov, ktoré zvyšujú riziko rakoviny. Zverejnený plán však už o žiadnom obmedzení nehovorí.

V roku 2019 čelilo energetickej chudobe 30 miliónov Európanov, píše sa v správe Inštitútu Jacqua Delorsa. Práve na tieto domácnosti má lockdown veľmi negatívny vplyv – ľudia sú prakticky zavretí v budovách, ktoré nie sú poriadne vykúrené, prípadne je ich vykurovanie v dôsledku nízkej energetickej účinnosti nákladné. Iná štúdia – Vysokej školy ekonomickej v Prahe – upozorňuje na paradox: energetickou chudobou trpí 14 percent domácností v Úsťanskom kraji, ktorý je jedným z hlavných uhoľných regiónov, podobná situácia je v Moravskosliezskom kraji.

Mimoriadne nákladné bývanie v Európe trápi najmä cudzincov. Podľa údajov Eurostatu až 25 percent občanov nečlenských krajín v EÚ bývalo v domácnostiach, kde boli výdavky na bývanie vyššie než 40 percent príjmov. Do rovnakej kategórie spadalo 19 percent občanov z inej členskej krajiny a 9 percent občanov domácej krajiny.

Ľudia žijúci v domácnostiach míňajúcich 40 a viac percent príjmu na bývanie – podľa občianstva (v % populácie vo veku 20 – 64 rokov, 2019)

Zdroj – Eurostat

Europoslanci žiadajú čo najrýchlejšie zavedenie uhlíkového cla. Podľa členov výboru EP pre životné prostredie by mala Komisia čo najskôr predstaviť návrh cla na uhlíkovo-emisné importy do EÚ, zavedené má byť najneskôr v roku 2023. Komisia plánuje predložiť návrh toto leto.

V minulom roku sa predaj elektrických áut v Európe strojnásobil, prvýkrát prekročil 10-percentný podiel na trhu. Plug-in hybridy mali 11,9-percentný podiel. Do roku 2030 by mohli elekromobily dosiahnuť 30- až 40-percentný podiel na trhu nových automobilov. Profitovať z toho chce aj Poľsko, ktoré je už teraz veľkým producentom lítiovo-iónových batérií. Do konca roka 2022 chce postaviť najväčšiu továreň na tieto batérie na svete.

Francúzska vláda nepodporí obchodnú dohodu medzi EÚ a združením Mercosur v jej súčasnej podobe. Žiada viac garancií, že latinskoamerické krajiny budú dodržiavať environmentálne a zdravotné štandardy.

Európska komisia žiada od Maďarska, aby zmenilo zákony o verejnom obstarávaní. Dôvodom sú „systematické podvody“ s európskymi peniazmi. Väčšia transparentnosť a kontrolovateľnosť obstarávaní má byť podmienkou prístupu k prostriedkom z programu obnovy. Podľa Transparency International patrí Maďarsko spolu s Bulharskom a Rumunskom medzi tri najviac skorumpované krajiny v EÚ. V globálnom rebríčku je na 69. mieste.

Rakúska vláda chce zaviesť minimálnu cenu letenky 40 eur. Európska komisia vyhodnotí, či by to bolo v súlade s európskou legislatívou.

Štatistika: Minimálne mzdy v EÚ sú od 330 do 2 200 eur, Slovensko je pri špici východoeurópskej skupiny

Pokiaľ ide o výšku minimálnej mzdy, EÚ je jasne rozdelená na tri regióny: západ, východ a juh (šesť krajín Únie – Cyprus, Dánsko, Fínsko, Rakúsko, Švédsko a Taliansko – nemá zákonom stanovenú minimálnu mzdu).

Vo východoeurópskej skupine sa minimálna mzda (pred odpočítaním daní a odvodov) pohybuje medzi 332 eurami (v Bulharsku) a 643 eurami (v Litve). Tesne pod ním je Slovensko s minimálnou mzdou 623 eur.

V krajinách južnej Európy (plus Slovinsko) je v rozmedzí 750 až 1 100 eur. Vo zvyšných je nad úrovňou 1 550 eur, najvyššia je v Luxembursku (2 202 eur).

Minimálne mzdy, január 2021

Zdroj – Eurostat

Minimálnu mzdu môžeme merať aj v pomere k mzdovému mediánu krajiny. Inak povedané, aká je jej výška v porovnaní so mzdami v strede mzdového pásma (50 percent ľudí v krajine zarába viac, 50 percent menej). V takomto prípade sa pohybuje medzi 66 percentami (Francúzsko) a 42 percentami (Estónsko). Tu už nie je badať jasné geografické rozčlenenie. Slovensko sa s 52 percentami (minimálna mzda voči mediánu) nachádza približne v strede rebríčka.

Minimálna mzda ako podiel mediánu (vrátane ľudí na čiastočný úväzok, v %, 2018)

Zdroj – Eurostat

Tento projekt je financovaný Európskou úniou.
Tento článok reprezentuje výlučne názory autorov.
Európsky parlament nezodpovedá za akékoľvek použitie informácií obsiahnutých v tomto článku.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Dnes na dennike.sk

Týždeň v európskej ekonomike

Ekonomika, Slovensko, Svet

Teraz najčítanejšie