Najskôr som pirátsky obsah predával, teraz ten problém riešim. Rastislav Turek získal od investorov ďalších 57 miliónov dolárov

„Dostali sme aj ponuku viac ako štvrť miliardy. My však tie peniaze nepotrebujeme,” hovorí Rastislav Turek, mladý Slovák, ktorý už sedem rokov v Spojených štátoch buduje firmu, ktorá má rozlúsknuť problém s nedovoleným šírením autorskej hudby a videí.

Jeho firma Pex sťahuje z internetu digitálne odtlačky videí a hudby. Autori a vlastníci licenčných práv si vďaka tomu vedia skontrolovať, či niekto ich videá alebo hudbu nešíri nelegálne. Previnilcov potom naháňajú, aby obsah stiahli, zaplatili zaň, alebo sa s nimi súdia.

Situácia sa však podľa Rastislava Tureka zmení tento rok minimálne v Európskej únii – po novom to budú platformy, teda aj YouTube, kto si musí skontrolovať, že videá na ich serveroch sú autorsky usporiadané. Aj táto zmena pomohla Turekovi pridať k počiatočným siedmim miliónom dolárov od investorov ďalších 57.

Pri malej firme s vyše stovkou zamestnancov ide o sumu, ktorá vzbudila pozornosť aj v americkej Kalifornii. Investormi Pexu sú navyše dôležité firmy v hudobnom a filmovom šoubiznise – Illuminate Ventures, Universal Music Group, Susa Ventures, Warner Music Group, Blibros Capital Partners, Rockaway Capital –, ku ktorým sa teraz pridáva aj multimiliardová čínska skupina Tencent. Tá patrí medzi desať najhodnotnejších firiem na svete.

V rozhovore hovorí aj o tom:

• prečo by si skoro nikto nevšimol, ak by zmizlo 99 percent videí na YouTube;
• koľko prebratého obsahu koluje po internete;
• ako umožňujú platformám zbavovať sa zodpovednosti za šírenie autorského obsahu bez licencie;
• či sa mu zdá 57 miliónov dolárov, ktoré získal, dosť;
• ako funguje spolupráca s FBI a ako sa stavajú k spolupráci s Čínou;
• prečo sa Hollywood podobá na Slovensko a ako funguje biznis s otváraním dverí.

Keď ste vyrastali, niečo ako dnešný Netflix alebo HBO neexistovalo. Pobavme sa teda najskôr trochu o tom, ako ste sa aj vy dostávali k filmom. Nikdy ste nesťahovali pirátske filmy z internetu?

Jasné, že som „pirátil“, každý pirátil. Som z maličkej dediny pri Martine. Kde by som si ja mohol dovoliť kupovať napríklad hry a filmy? Nielenže som pirátil, ja som to aktívne predával.

Dokonca som mal v dvetisícštvrtom najväčší warez web na svete (warez je označenie pre pirátsky obsah – pozn. E). Predtým ako som založil Pex, som mal taký hobby projekt, ktorý umožňoval ľuďom sťahovať videá z YouTubu (išlo o projekt SaveDeo – pozn. E). Bola to jedna z najnavštevovanejších stránok na svete. Dalo by sa teda povedať, že najskôr som ten problém vyrobil a teraz ho riešim.

Ako vznikla vaša terajšia firma Pex?

Už predošlá – Synopsi.TV – bola z tejto oblasti. Išlo o personalizované odporúčanie filmov, ktoré sme poskytovali ako službu.

Pex mala byť taká predĺžená ruka. Pôvodná idea bola postaviť Shazam pre video. To znamená, že dáte smartfón oproti telke a ten zistí, na čo sa pozeráte. To nám malo urobiť taký marketing, že by si nás chceli stiahnuť všetci na svete. Vyrástli by nám tak ďalší používatelia na Synopsi.TV.

Kým som však prišiel na to, ako to urobiť technicky, tak tá firma už neexistovala a v podstate som mal zrazu technológiu a nič som s ňou nevedel robiť.

Bol som to prezentovať Paramount Pictures – oni sa pozreli na seba a povedali mi, že to nikoho nezaujíma. Ale potom mi hovoria: Ľudia nám tu kopírujú obsah po internete, možno s tým vieš niečo urobiť.

Koľko trvalo, kým ste sa mohli znova vrátiť do Paramountu a povedať im – už to mám?

Teraz sme mali sedem rokov od založenia firmy. Prvé tri roky sme nevedeli získať jediného zákazníka. Nikoho to nezaujímalo. Bolo nás šesť a živil som to z vlastných peňazí a pôžičiek od kamarátov. Medzi rokmi tri a sedem sme najskôr pomaly a potom veľmi rýchlo nazbierali zákazníkov.

Čo sa vtedy stalo?

Zmenil sa trh. V prvom rade začalo vznikať oveľa viac obsahu, ktorý tvorili samotní používatelia (v angličtine User Generated Content alebo UGC – pozn. E). V 2014 sa ešte len rozbehli YouTube, Vimeo a Daily Motion. Facebook Twitter ani Pinterest nemali video.

Dnes je to presný opak. YouTube už prerástol Netflix v tržbách. To znamená, že používateľský obsah dnes generuje viac peňazí ako ten hollywoodsky.

V roku 2014 ešte nebolo bežné ani full HD nahrávanie videa v mobiloch, nieto 4K. Ani niektorí analytici neverili, že video bude dominantný typ používateľského obsahu.

Nikto to netušil. Ja už dupľom nie. Stavil som na to, lebo to dávalo logicky zmysel.

Ale neboli ste o tom presvedčený.

Bol som o tom presvedčený do tej miery, že som tomu obetoval celý život.

99 percent obsahu je prevzatých

Koľko obsahu, ktorý vytvorili používatelia, je dnes na internete?

Dnes existuje trikrát viac digitálneho obsahu ako ľudí na svete. Naprieč päťdesiatimi platformami existuje zhruba dvadsať miliárd videí. S tým, že každý rok sa to zdvojnásobuje.

Zaujímavé je to z hľadiska výkonu. Na YouTube je to tak, že iba 0,64 percenta videí má viac ako stotisíc pozretí, ale tvoria 80 percent návštevnosti. To znamená, že ak by ste zmazali 99 percent YouTubu, skoro nikto by si to nevšimol.

Koľko je z toho, čo ľudia vytvoria, originálny obsah a koľko prevzatý od iných? 

Asi 95 percent je prevzatých.

Až toľko? To ľudia skoro nič iné nerobia, len mixujú a mixujú?

Nie je to negatívne. Je to to isté ako s patentmi. Keď sa pozriete na teóriu relativity a podobné veci, je to postavené na množstve iných informácií, ktoré vyskúmali iní ľudia.

Napríklad veľmi fascinujúca je mRNA vakcína proti covidu. Výskumníci potrebovali vyriešiť asi dvadsať rôznych problémov na to, aby ju mohli urobiť. Ale pretože sa za posledných dvadsaťpäť rokov tieto problémy postupne vyriešili, boli schopní urobiť vakcínu za dva dni.

Poznáte urbánnu legendu o Picassovi?

Nie, povedzte.

Picasso je v bare, ide platiť svoj účet a barman mu hovorí: Neplať účet, iba mi niečo nakresli. Picasso dačo za päť minút načmáral, podal to barmanovi a ten hovorí: Ale to nie je fér, lebo tebe to trvalo len päť minút. A Picasso mu na to: Nie, trvalo mi to päťdesiat rokov a päť minút.

S používateľským obsahom na internete je to rovnaké. Remixovanie obsahu nie je negatívne, ale pozitívne v tom, že prináša nové zážitky. Dobrým príkladom sú napríklad internetové meme. Zoberiete film, v ktorom je scéna, ktorú ste videli v nejakom kontexte. Keď ju z neho vytiahnete a vložíte do iného kontextu, zrazu to má inú hodnotu. Mixovanie a remixovanie je extrémne dôležité, lebo umožňuje ďalej prehlbovať kultúrny kredit spoločnosti.

Ak by mixovanie znamenalo len samé pozitíva, váš projekt by nemal zmysel.

Čo je na tom negatívne, je to, že v mixovaní digitálneho obsahu sa stráca odkaz na to, kto čo vytvoril, ktorá časť má ktorého autora. Nie je to len o peniazoch, ale aj o tom, či niekomu priznáte autorstvo.

Určite ste niekedy v živote urobili niečo, za čo ste nič nedostali, ale niekto iný za to prevzal kredit a vás to vytočilo – napríklad ako dieťa ste upratali izbu, ale váš brat povedal, že to bol on. Sme spoločenské tvory a potrebujeme si občas za niečo pred ostatnými pripísať zásluhy.

Tým, že mixovaním sa zásluhy odstraňujú, na trhu to spôsobuje problémy na dvoch úrovniach. Jedna je, že ľudia nemajú motiváciu, aby viac tvorili. Keď vidíte influencerov – čo ich na začiatku motivuje? Nie sú to peniaze, ale to, že ľudia vidia ich meno. Odstránite ho a nemajú to prečo robiť.

A druhá úroveň problému?

Ak sa menia podmienky na trhu príliš často a vy neviete, aké budú zajtra pravidlá, tak ľudia na ňom nechcú participovať. Dá sa to ľahko overiť v reálnom svete – ľuďom viac vyhovujú organizácie, v ktorých fungujú striktné pravidlá a vzťahy medzi ľuďmi sú stabilné. Máme to oveľa radšej ako skákanie zľava doprava. Mám pocit, že to máte teraz na Slovensku s Igorom Matovičom. Ako sa mu každý deň mení nálada, tak mení názor. Taký Robert Fico bol možno vnútri väčší blázon, ale navonok mal jeden názor a jeho kroky sa dali ľahšie predvídať.

Na trhu to platí mnohonásobne. My sa naň snažíme priniesť transparentné a striktné pravidlá. Hlavné pravidlo je jednoduché: s obsahom môžeš robiť, čo chceš, ale nemôžeš z neho odstrániť kredit pre toho, kto je autorom.

Platformy budú od júna zodpovedné za obsah

V Pexe musíte spolupracovať na obidve strany – s vlastníkmi práv aj s platformami, na ktoré ľudia vešajú napríklad hudbu alebo videá. Čo je väčšia výzva – presvedčiť skôr vlastníkov práv, aby vás začali používať, alebo dohodnúť sa s platformami?

V minulosti to boli skôr vlastníci práv, teraz sa situácia otočila. Presunuli sme svoju pozornosť na platformy, pretože sa zmenili zákony. Platformy s nami doteraz nepotrebovali spolupracovať, pretože neboli právne zodpovedné za obsah nahraný používateľmi. To sa však mení.

Európska únia prijala novú smernicu, ktorá začína platiť od tohto júna. Tá hovorí, že všetky platformy musia licencovať všetok obsah. Pred jeho publikovaním teda musia vedieť, kto ho vlastní. Znamená to, že keď vy zoberiete môj obsah, platforma musí vedieť, že je môj a musí mať so mnou dohodu, aby ho mohla publikovať. V opačnom prípade nesie právnu zodpovednosť. To znamená, že ak by som zistil, že môj obsah bol použitý bez licencie, mám možnosť žalovať platformu v hociktorom štáte Únie – nie používateľa, platformu. Je to niečo ako GDPR v oblasti autorských práv. Zásadne to mení trh. Spojené štáty teraz prechádzajú niečím podobným.

Bude sa to vzťahovať aj na obsah, ktorý bol na platformy nahratý pred júnom 2021?

Áno. Platí to na všetko.

Aj YouTube má svoj systém Content ID na rozpoznávanie autorského obsahu. V čom je technológia Pexu iná?

Technologicky máme nejaké zlepšenia, ktoré sú zaujímavé. Sme schopní identifikovať obsah rýchlejšie a vo väčšej škále. Čo nás však odlišuje od existujúcich riešení, je to, že sme nezávislí. YouTube nemá záujem nájsť všetok autorský obsah – je tam aj istý protitlak. Druhá vec je, že sa snažíme vyvažovať trh. To znamená, že máme troch partnerov: vlastníkov práv, tvorcov používateľského obsahu aj platformy. Snažíme sa k nim správať ako k rovnocenným.

Čo si mám pod rovnosťou predstaviť v praxi?

Máme s držiteľmi autorských práv podpísané také dohody, ktoré nás zbavujú akejkoľvek zodpovednosti za nedovolené šírenie ich obsahu. Podpisujú nám, že nás nemôžu žalovať. Vďaka tomu môžeme ísť za platformami a vymeniť ich právnu zodpovednosť za našu, ktorá je neexistujúca.

To znamená, že my v podstate nepredávame technické riešenie, ale poistenie. Dôvod, prečo si platformy vyberajú nás, je, že vďaka nám nie sú súditeľné žiadnym držiteľom autorských práv, s ktorým máme dohodu.

Keď sa pozriete napríklad na Českú republiku, tam sa teraz rozhodlo proti službe Ulož.to – to je presne ono. My sme schopní odstrániť takúto právnu zodpovednosť a nechať tie platformy robiť to, čo robia najlepšie. Naša najväčšia inovácia je v našom biznismodeli.

Ako je možné, že vlastníci práv sa dobrovoľne vzdajú práva súdiť sa za v podstate pirátske šírenie ich obsahu?

My im totiž z platforiem prinášame tržby. Je to taký začarovaný kruh. Každá strana z toho niečo má. Tvorcovia obsahu, teda bežní používatelia, môžu ďalej uploadovať svoje videá a pesničky, aj keď je to mix licencovaného obsahu. Platformy ich môžu nechať používať ten obsah a súčasne sa ešte aj zbavia právnej zodpovednosti. A pôvodní autori toho licencovaného obsahu zaň dostanú zaplatené. Funguje to však len vtedy, keď sedí niekto v strede. V momente, keď to ide cez jednu zo strán, začne to posúvať rovnováhu síl jedným smerom. Niekto zrazu získava väčší benefit a niekto stráca.

Kto sú potom tí, čo platia vám?

Platformy. Funguje to takto: Vezmite si napríklad YouTube. Ten má príjmy z reklamy, ktorú pridáva ku každému videu. Potom rozdeľuje príjmy v pomere 55 k 45. To znamená, že 55 centov z každého dolára, ktorý zarobí, ide videu a 45 centov si nechá. My si berieme časť peňazí z toho podielu pre YouTube. Tých zvyšných 55 centov distribuujeme tomu, komu majú ísť. Nechytáme sa peňazí držiteľov licencií. Náš podiel dostaneme bez ohľadu na biznismodel platformy, to znamená, že je jedno, či ide o predplatné, príjmy z reklamy alebo dary od používateľov.

To vám nová regulácia veľmi zahrala do kariet. 

Stopercentne. Inak by sme boli stále v biznise, v ktorom sme boli na začiatku. Vtedy sme nespolupracovali s platformami, postavili sme niečo ako Google pre držiteľov autorských práv. Cez nás sú schopní nájsť video a audio, obrázky alebo text, na ktoré majú práva, ale niekto iný ich používa bez licencie. Nájdu si to a ďalej si to riešia. My sme teraz mali šťastie, že máme nachystaný celý systém v momente, keď sa menia zákony a prístup spoločnosti k autorským právam.

Aj vďaka tomu ste teda teraz získali od investorov 57 miliónov dolárov?

Áno aj nie. Dostali sme aj ponuku viac ako štvrť miliardy. My však tie peniaze nepotrebujeme. Posledné štyri roky sme boli profitabilní. Vybrali sme si teda iba to najmenšie číslo od partnerov, ktorí boli ochotní zainvestovať. Máme na stole veľké množstvo peňazí, ale momentálne ich nepotrebujeme. Nemal som teda chuť predávať veľkú časť firmy, iba to najmenšie množstvo, ktoré sme vedeli.

Aký to teda malo zmysel?

Tieto peniaze sme zobrali preto, lebo trh sa otáča a nemáme istotu, že budeme takí zabetónovaní, ako sme teraz. Vybrali sme si takých partnerov, ktorí nás vedia potlačiť.

Napríklad Tencent je najväčší držiteľ práv v hrách, hudbe, prakticky všetkého digitálneho obsahu. Je to pre nás strategický partner. Tencent Music je niečo ako čínsky Spotify. My sme iba druhá firma v histórii, do ktorej obe tieto spoločnosti investovali naraz. Prvou firmou, do ktorej dali spolu peniaze, je Universal Music. Otvára nám to neuveriteľné dvere – do Číny, do Indie, do Indonézie –, ale zároveň nám to dáva prístup k platformám a partnerstvám, ktoré sme predtým nemali. Vieme tak vyvinúť väčší tlak na platformy, aby s nami spolupracovali.

Nešlo vám teda o peniaze, ale o strategických partnerov.

To je hlavná myšlienka. Pôvodne sme mysleli, že získame len desať miliónov. Problém týchto firiem však je, že pre ne je to tak málo peňazí, že to, čo sme od nich dostali teraz, je to najmenšie číslo, aké nám boli ochotné dať. Je to paradoxné – na Slovensku to asi nie je normálne, ale takto to funguje. Ony hľadajú multimiliardové výsledky a viacnásobné zhodnotenie svojich peňazí. Keď sa rozhodneme, vieme si zobrať aj viac peňazí.

Akého podielu ste sa za tie peniaze museli vzdať? 

Zatiaľ nie sme unicorn, ale už od toho nemáme ďaleko (výraz unicorn označuje súkromne vlastnené spoločnosti s trhovou hodnotou vo výške 1 miliardy dolárov – pozn. E). Nechcem povedať presné číslo, ale hodnota našej firmy je už v stovkách miliónov dolárov.

Koľko zamestnancov sa venuje vývoju technológie a koľko je sales a ostatné činnosti?

Osemdesiat percent je inžiniering.

Až toľko? Technologicky ste hovorili, že medzi vami a konkurenciou nie je až taký rozdiel.

Aj technológia je unikátna, sme tak dva až tri roky popredu pred konkurenciou, napríklad pred YouTubom. Prečo to tak je? Zrejme preto, že sme tomu venovali čas a prostriedky. Je to celý biznis našej firmy, pre nich je to, naopak, len malá súčasť ich biznisu. Preto sú firmy, ktoré sú vo svojom úzko zameranom biznise lepšie ako niektoré väčšie spoločnosti. Prečo je napríklad Zoom lepší ako Google Meet? Prečo je Slack lepší ako Microsoft Teams?

Zarobí na tom aj Jozef Mak

Aké to má dôsledky pre používateľa, ktorý nahral nejaké video, namixuje do neho všeličo možné a zavesí to na nejakú platformu? Doteraz, keď bolo jeho video úspešné, mohol na tom zarobiť. Znamená to, že keď tam má zmixovaných veľa vecí, ktoré nie sú jeho vlastné, zarobí teraz menej?

V skutočnosti to dnes, napríklad v prípade Content ID od YouTubu, funguje takto: V momente, ako je vo videu identifikovaná jediná sekunda obsahu od niekoho iného, zoberú sto percent peňazí pre človeka, ktorý video zavesil, a dajú ich majiteľovi práv. My to robíme rovnovážne. Čím viac toho človek použije, tým menej peňazí zarobí, ale zarobí. To znamená, že aj ten, kto obsah mixuje, má stále možnosť zarobiť, kým doteraz nezarobil nič. Navyše to otvára trh ďalším tvorcom originálneho obsahu.

Pretože na tom konečne niečo zarobia?

Nemusí to byť len finančné. Môžete sa rozhodnúť, že ako majiteľ práv nechcete žiadne peniaze. V našom systéme si môžete povedať, že vám stačí kredit. Môžete chcieť napríklad iba vedieť, ako sa vášmu obsahu darí, ale nikto o vás nemusí ani vedieť, ak nechcete. Stále cez nás máte dáta o tom, že niekto váš obsah zmixoval, o tom, ako sa mu darí. Vytvorili ste napríklad hudbu niekde u seba doma, nahrali ste ju na SoundCloud a niekto ju použil v hre na Twitchi (služba, ktorá sa primárne zameriava na živé prenosy z hrania počítačových hier, patrí spoločnosti Amazon – pozn. E). Mnohým muzikantom to stačí. Vedia, kde majú publikum a že ho môžu rozvíjať. Môžu si vybrať, pod akou licenciou chcú svoj obsah šíriť.

Ak si chcem svoj obsah ako tvorca zaregistrovať cez váš systém a sledovať, kto ho ako používa, ako to funguje?

V podstate sme okopírovali princíp, akým fungujú platobné karty. Predstavte si svoju kartu Visa, banky, obchodníkov a používateľov, teda držiteľov tých kariet. Vy so svojou kartou Visa prídete do obchodu, použijete terminál, ten zavolá do banky, zistí, či na karte máte peniaze, a urobí sa celá transakcia.

Náš systém robí to isté. Tvorca sa prihlási do platformy, „pretiahne” kartu terminálom tým, že nahrá svoje video, my sa pozrieme, čo v ňom je, či je tam niečo, čo už poznáme z prehľadávania obsahu na platformách, a potom vyrobíme transakciu.

Nemusím nič podpisovať?

Celé je to bez nejakého veľkého povoľovania. Nemusíte mať s nikým diskusie ani podpisovať dokumenty. Je to celé zautomatizované. Naša veľká technologická inovácia je, že garantujeme päťsekundový reakčný čas. Takému YouTubu to trvá niekoľko hodín až dní. Skôr, ako to publikujete, vám teda povieme: Toto sú veci, ktoré sme tam našli.

Aj slovenskí tvorcovia sa môžu registrovať do vášho systému?

Určite. Môžu sa u nás bezplatne registrovať. Máme uzavretú zmluvu s Royal Bank of Canada, čo je jedna z najväčších finančných inštitúcií na svete, ktorá nám zabezpečuje peňažné transfery v 192 krajinách sveta, pričom sa starajú aj o dane, prepočítavajú peniaze podľa kurzov a podobne.

Aj ten najmenší Jozef Mak, ktorý si vyrobí obsah doma na kolene a bude s ním úspešný, bude mať úplne rovnaké možnosti na trhu, ako má Universal Music.

Naproti tomu Content ID je obmedzené takmer výlučne na Spojené štáty. Dokonca aj tam je prístup veľmi obmedzený. Americký kongres začal vyšetrovanie proti YouTubu, pretože zo 400 miliónov používateľov má prístup ku Contentu ID iba 10-tisíc.

Spolupráca s FBI a požiadavky Číny

Čítal som, že váš systém dokáže odhaliť napríklad aj detskú pornografiu a teroristický obsah.

Neriešime len autorstvo. Máme dosť obsiahle dohody s bezpečnostnými zložkami po celom svete vrátane FBI, Home Officeu vo Veľkej Británii a podobne. Automaticky blokujeme obsah, ktorý označili za toxický. Práve vďaka tomu umožňujeme platformám ako Pornhub, ktoré na nás prechádzajú, aby nemali problém napríklad s detskou pornografiou.

Keď máte o obsahu tvorcov aj od platforiem toľko údajov, aké je riziko, že s toľkými metadátami budete o používateľoch vedieť príliš veľa? Ako si mám byť istý, že nezačnete s informáciami o mne kšeftovať, ako to urobili iné technologické spoločnosti?

My nezbierame prakticky nič, iba dáta o používaní obsahu a aj tie sú anonymizované. Nevieme ani identifikovať používateľa, vieme len, že prišiel z lokácie X, napríklad z Brooklynu, a pozeral video odtiaľ potiaľ. Nevieme jeho vek, jeho pohlavie, nevieme o ňom nič a ani to nechceme vedieť.

Čo napríklad novinári alebo publicistika? V žurnalistickom obsahu sa pracuje aj s prevzatými informáciami a je to legálne.

Autor obsahu môže prísť a povedať, že si uplatňuje výnimku podľa zákona, ktorá hovorí, že ak je toto satira, kritika alebo niečo podobné alebo sú to novinári, majú výnimku. Ak by ste si napríklad v Denníku N zobrali moje video, v ktorom niečo rozprávam, ale použijete to ako správu, je to zo zákona vyňaté, nemusíte teda platiť za autorské práva. To platí v Spojených štátoch, v Európe aj inde vo svete. Keďže však o používateľovi nič nevieme, ak si chcete túto výnimku uplatniť, musíte sa identifikovať.

Nemôže vám spôsobiť problém, ak by ste chceli expandovať viac napríklad v Číne? Ako riešite otázku slobody slova?

V Číne „by default” vyžadujú, aby ste mali filtrovacie funkcie. Keďže máme jednu z najlepších technológií na svete, ihneď nás zaregistrovali a dali nám zoznam vecí, ktoré by chceli filtrovať. Povedali sme im automaticky nie. Ja som vyrástol v komunistickej krajine; nemám záujem podporovať ďalšiu. Sme americká firma a zodpovedáme sa americkým zákonom. Aj oni na nás tlačia, aby sme im dali nejaké možnosti. Keďže vidíme všetky videá na svete, vidíme aj všetky tváre na svete. Dávame si však veľký pozor, aby to nikto nezneužil.

Spomínali ste však, že spolupracujete s FBI.

Keď im dávame prístup k našim systémom, tak tam máme striktné pravidlá, aký obsah môžu registrovať pod svojím kontom, je tam niekoľko stupňov verifikácie.

Hollywood je ako Slovensko, aj tam ide všetko cez známosti 

Ktoré platformy už s vami spolupracujú?

Zákon začína platiť v júni a do júna to žiadna platforma dobrovoľne nezapne a nebude platiť peniaze, ktoré nemusí. Máme asi dvanásť alebo pätnásť platforiem, ktoré sú v štádiu finálnej integrácie. Dohromady existuje asi päťsto platforiem, ktoré budú niesť právnu zodpovednosť za obsah. Bavíme sa takmer so všetkými, ale je veľmi nepravdepodobné, že z tých top desať budeme schopní niekoho získať, lebo ony sa budú snažiť spraviť si to samy, napríklad YouTube alebo Facebook. Ale zvyšok sveta je nám otvorený. Navyše máme veľmi malú konkurenciu, špeciálne čo sa týka toho, že fungujeme ako poisťovňa. Vybudovali sme si vzťahy a naši najväčší vlastníci sú Universal Music, Warner Music a Sony Music, čo sú tri najväčšie hudobné štúdiá na svete, a potom Tencent Music. Máme pred sebou voľné pole.

Z toho by som usudzoval, že najskôr budete mať podchytené hudobné platformy.

Máme podchytený aj celý Hollywood, akurát to nie sú naši investori. Máme aj šport, obrázky, kopec iných vecí. Nie je to limitované na hudbu. Ale dobre sa na nej ukazuje, ako fungujeme, a navyše je to odvetvie, ktoré je veľmi súdenia sa chtivé. Žalujú všetkých hlava-nehlava, preto väčšinu platforiem primárne trápi hudba a až potom všetko ostatné.

Na vašej firme ma zaujala jedna vec – presťahovali ste sa zo San Francisca do Los Angeles, čiže z prostredia Silicon Valley, do Hollywoodu. Aký je momentálne vzťah tradičného šoubiznisu k „big techu” a technologickým startupom?

Lepší ako býval, ale nie dobrý. Majú medzi sebou veľmi negatívny vzťah. Ani jedna strana nevie tej druhej uznať, že má miesto na trhu. Big tech sa snaží robiť obsah a tradiční tvorcovia obsahu sa snažia robiť technológie. Neustále na seba narážajú.

Čo by sa bolo stalo, keby bol v minulosti hudobný priemysel počúval obidvoch zakladateľov Napsteru (jedna z prvých platforiem na online zdieľanie hudby – pozn. E), keď im hovorili v roku 2002, dovoľte nám licencovať hudbu, my vám okolo toho postavíme biznis? Hudobný priemysel s tým bojoval desať rokov, trh sa im stále zmenšoval, až to dospelo do štádia, keď niekto povedal do čerta s tým a dohodol sa so Spotify. A zrazu sa trh otočil.

Poučil sa filmový svet napríklad z toho, čo sa stalo hudobným štúdiám?

Filmoví tvorcovia dlho nemali ten problém, čo hudobný priemysel, pretože na prenos filmov treba oveľa väčšie dátové rýchlosti než na sťahovanie pesničiek. Veľa ľudí pirátsky sťahovalo hudbu, lebo to bolo jednoduché, ale filmy až tak nie. Chodili sme radšej do kina, kde má človek aj iný zážitok. Pri hudbe – či ju kúpite na cédečku, alebo si ju stiahnete ako MP3 – je to to isté. Ale či pozeráte film na laptope alebo v kine, to je rozdiel. Domáce kiná sa však začali zlepšovať, technológie priniesli nielen nový zážitok z pozerania, ale aj z distribúcie obsahu. Dlhé roky sa pritom hovorilo o tom, že ľudia by boli ochotní zaplatiť tú istú sumu, ako keď idú do kina, za online požičiavanie.

Ovplyvnila to nejako aj pandémia?

Hollywood s tým bojoval tak dlho, až kým neprišiel covid – zrazu začali filmové štúdia vydávať filmy aj bez toho, aby šli najskôr do kín. A ukázalo sa, že ľudia sú naozaj ochotní zaplatiť za prístup k filmom prémiovú cenu. Štúdiá sa teraz vďaka tomu vidia ako technologické firmy.

Ide im to?

Najväčší problém je, že vo všetkých tých filmových a hudobných štúdiách sú staré gardy – ľudia, ktorí nechápu technológie. Môj kamarát Jason Kilar sa stal výkonným šéfom WarnerMedia, a keď som sa ho pred pár týždňami pýtal, ako sa mu darí, povedal, že jeho najväčší problém je, že sa musí zbaviť všetkých tých starých ľudí.

Keď chcel napríklad vydať film Wonder Woman 1984, tak skoro polovica executive tímu odišla, lebo sa nedokázali preniesť cez to, že by preskočili kiná. Lenže on im na papieri ukázal, že to dáva zmysel aj finančne a film to zaplatí osemnásobne. V ich hlavách to však zmysel nedávalo. Inak, v niečom mi to pripomína Slovensko.

LA sa podobá na Slovensko? A v čom?

Aj v Hollywoode si všetci zakladajú na kontaktoch. Keď tam nepoznáte ľudí, nič tam neurobíte. V Silicon Valley sa vie aj malá firma presadiť. Ak máte niečo hodnotné, tak je tam jedno, kto ste. Vždy sa nájde kupec.

My sme strávili tri roky presviedčaním Hollywoodu, že to, čo robíme, dáva zmysel. A to napriek tomu, že im generujeme peniaze. V Hollywoode existuje celý biznis „otváračov dverí”. Bývalý šéf štúdií MGM sa nám ozval s tým, že za jedno percento firmy nás dostane do všetkých štúdií.

Hollywood teraz prechádza veľmi bolestivou skúsenosťou. Štúdiá sa transformujú viac na technologické spoločnosti. Niečo podobné sa deje v automobilovom priemysle.

Myslíte to, že rozdiely medzi autami už nie sú také prevratné po „hardvérovej” stránke a mladí si oveľa viac vyberajú podľa toho, ako ich zabaví interiér?

Veľa ľudí si myslí, že Tesla je automobilka, ktorá montuje elektrické autá. V skutočnosti je to softvérová firma, ktorá dáva softvér do elektrického zariadenia. Je to ako iPhone na kolesách. Tradičné automobilové značky veľakrát havarujú na tom, že vedia robiť výborné autá, ale produkujú katastrofálny softvér. Naopak, elektrické auto ani nie je auto – má to tak málo súčastí, že nie je veľký rozdiel, či dáte také alebo onaké sedadlo. Celý rozdiel prichádza v softvéri.

Čo si mám predstaviť ako rozdiel v softvéri vo filmovom biznise?

Vidíte to napríklad na rozdiele medzi Netflixom a Hulu alebo Peacockom (druhá a tretia menovaná značka sú streamovacie služby operujúce najma v USA – pozn. E). Netflix je technicky desaťkrát pred nimi. Aj také tie malé veci ako preskočiť úvodné titulky – je to očividná, jednoduchá technológia a stále to ani takí ako Disney nevedia urobiť správne. Stále im to zle skáče, ide to do nesprávneho poľa. Pritom ide o takú primitívnu vec – na tom je vidno, že to nie sú technologické firmy. Uvažujú ako finančníci, ktorí vyrábali obsah.

Veľkí ako VISA

Aká je vaša vlastná budúcnosť v Pexe – ostávate, predávate? Ako to vidíte v najbližších rokoch?

Necítim teraz takú potrebu, no na druhej strane nie je to len moja firma. Zamestnanci vlastnia najväčšiu časť, viac než ja alebo investori. Na konci dňa mám najväčšiu zodpovednosť voči zamestnancom. Keď sa väčšina ľudí rozhodne, že už pokračovať nechce, bude to ich voľba.

Je to aj otázka ceny. Sú sumy, kde by sme už nemohli povedať nie. Zatiaľ sme sa tam nedostali, na druhej strane ponuky, ktoré máme, sú relatívne vysoké v porovnaní s tým, kde sme boli pred pár rokmi. Predať firmu tiež nie je také jednoduché, ako sa to zdá. Pre mňa by to napríklad znamenalo, že musím pracovať ešte štyri až osem rokov vo firme ďalej, aby som dostal svoj podiel.

Na čo si v Pexe trúfate, pokiaľ ide o veľkosť firmy?

Ak to spravíme dobre a bude to fungovať tak, ako tvrdíme, sme schopní vytvoriť firmu ako Visa, v štruktúre aj v škále.

Vďaka Robinhoodu a GameStopu začali ľudia viac sledovať obchodovanie na burzách. Na Twitteri často píšete o obchodovaní s opciami. Asi to nerobíte pre peniaze, keďže tie už máte. Zaujíma ma teda posledná vec: Čo vám to dáva?

Skrátka ma to baví. Je to ako pozerať bejzbal. Je to nudná, pomalá hra, ale tie štatistiky môžete pozerať hodiny. Pre to isté ľudia hrajú Fantasy Sports (druh internetových hier, v ktorých súťažia virtuálne športové hry, ktorých výkon odzrkadľuje štatistiky skutočných profesionálnych športovcov – pozn. E).

Úplne pri tom zabúdam na takú tú ľudskú stránku biznisu, pozerám sa na to ako na koňa na dostihoch. Nestávkujem na firmu, ale na vývoj na trhu. Zatiaľ sa mi celkom darí, je to zábavka, ktorá generuje aj nejaké peniaze. A navyše, nemusím sa tam báť o ľudí, nie som zodpovedný za to, či majú zamestnanie, ovplyvňuje to iba mňa.

Koľko na tom zarobíte?

Zatiaľ to vyzerá celkom dobre. Generuje to asi nejakých dvadsať percent mesačne.