Týždeň v európskej ekonomike: Ako sprehľadniť dane veľkých firiem? Pomôcť má viac informácií a verejný tlak

Autori pracujú pre portál Euractiv.sk

• Rada EÚ opäť rokuje o pravidlách, ktoré zvýšia daňovú transparentnosť v EÚ.
• Únia rozhoduje o budúcnosti jadrovej energetiky.
• Odklon od fosílnych palív bude mať aj globálne politické vplyvy.

1. Daňová transparentnosť veľkých firiem je opäť na stole

Rada EÚ bude budúci štvrtok rozhodovať o povinnosti veľkých firiem zverejňovať informácie o daniach, ktoré platia v jednotlivých členských krajinách. Slovensko ju podporuje.

O legislatíve o verejnom podávaní správ o odvedených daniach podľa jednotlivých krajín (Public Country-by-Country Reporting) sa hovorí v Únii už dlho, návrh je na stole od roku 2016. Niekoľko rokov však bola v Rade zablokovaná. Pat sa podarilo prelomiť až zverejnením zoznamu blokujúcich štátov.

Čo zmenilo politickú situáciu

Zoznam blokujúcej menšiny zverejnil v roku 2019 tím novinárov Investigate Europe. Kraľovalo mu Nemecko, krajina so silným zastúpením biznisu, proti však boli aj štáty, v ktorých je daňová povinnosť nízka a figurujú ako obľúbené destinácie pre firmy snažiace sa znížiť si daňové bremeno. Patria sem krajiny ako Cyprus, Malta, Estónsko, Holandsko a Slovinsko. Neprekvapí, že o blokovanie malo záujem aj Írsko, ktoré je dôležitým hráčom v daňových plánoch internetových gigantov.

Zaujímavejšia však bola pozícia krajín, ktoré sa prezentovali ako bojovníci proti daňovým únikom – Portugalska a Švédska. V Portugalsku museli predstavitelia vlády odpovedať na otázky o tom, ako sa blokujúci postoj zhoduje s ich deklarovanou pozíciou. Portugalská vláda nakoniec postoj zmenila. Podobná situácia po otvorení verejnej debaty nastala aj v Rakúsku.

Čo má legislatíva zmeniť

Nadnárodné spoločnosti už aj dnes vypracovávajú správu o svojich obratoch, majetku, počte zamestnancov a najmä zaplatených daniach z príjmu. Robia tak pre každú krajinu, v ktorej pôsobia. Celú správu odovzdávajú daňovým úradom v krajine ich sídla a tá sa o tieto informácie delí s ostatnými štátmi. Ak firma presúva podstatnú časť príjmov do daňových rajov, aby sa vyhla vyšším daniam v krajine, kde naozaj vytvára hodnotu, táto správa presne ukáže, kde a ako to robí.

V Európskej únii je tento proces povinný každoročne od roku 2017 pre spoločnosti s obratom nad 750 miliónov eur. Postup je spoločný pre všetky krajiny OECD a informácie si krajiny vymieňajú elektronicky.

Verejnosť však k týmto informáciám mala doteraz prístup iba v oblasti ťažby surovín a finančných inštitúcií. Transparentnosť v týchto oblastiach mala zabezpečiť kontrolu verejnosti vo veci prírodných zdrojov ich krajiny a zlepšiť dôveru v bankový sektor po finančnej kríze.

Nová legislatíva týkajúca sa verejného podávania však chce zverejniť tieto správy vo všetkých sektoroch. Logika za týmto krokom je priamočiara. Aj keď agresívne daňové plánovanie môže využívať diery v zákonoch a byť formálne nepostihnuteľné, firma môže takýmto konaním prehrať na „súde verejnej mienky“.

Prečo je to dôležité

Straty spôsobené neplatením firemných daní sa v Európskej únii odhadujú až na 70 miliárd eur ročne. Globalizácia umožňuje firmám rozkladať svoje daňové povinnosti čoraz agresívnejšie a finančné správy členských štátov bývajú na účtovné oddelenia nadnárodných spoločností prikrátke.

Po prijatí pravidiel by tomu mohol zabrániť tlak verejnosti: novinári, organizácie i bežní občania dostanú príležitosť nahliadnuť do daňových mechanizmov nadnárodných gigantov. Väčšia transparentnosť znamená väčšiu kontrolu, a teda menšiu šancu na vytváranie korporátnych schém, prostredníctvom ktorých sa môžu firmy legálnym, no morálne pochybným spôsobom takmer úplne vyhnúť plateniu daní zo ziskov.

Čo kritizujú firmy

Podľa kritikov z radov firiem bude väčšia transparentnosť znamenať ohrozenie ich postavenia na trhu. Cenné finančné informácie totiž takto získajú aj ich konkurenti z mimoeurópskych krajín. Európska komisia však s týmto videním nesúhlasí. Nová povinnosť by sa týkala aj firiem z tretích krajín, ktoré pôsobia v členských štátoch.

Z pohľadu firiem verejnosť nie je najvhodnejším sudcom ich daňového správania. Podľa listu riaditeľa Business Europe Markusa J. Beyera poskytnú verejnosti „informácie, ktoré sú náchylné na neúplnú a čiastočnú interpretáciu“.

Argumentom kritikov je aj dodatočná byrokratická záťaž. Komisia však ani v tomto problém nevidí. Keďže firmy už aj tak predkladajú úradom obdobné neverejné správy, vypracovanie tých verejných by podľa nej neprinieslo väčšiu administratívnu náročnosť.

Čo to znamená pre Slovensko

Navrhnuté pravidlá boli súčasťou agendy slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie v roku 2016. Podporuje ich aj súčasná vláda.

Nové pravidlá by mohli byť pre Slovensko výhodné, mohli by viesť k zvýšeniu daňových príjmov.

Čo bude nasledovať

Portugalské predsedníctvo je odhodlané posunúť legislatívu dopredu. Verí, že má dostatočnú podporu na schválenie pozície Rady na rokovania s Európskym parlamentom.

Diskusia prebehne budúci štvrtok, 25. februára, na videokonferencii Rady pre konkurencieschopnosť (COMPET). Táto časť zasadnutia Rady bude dokonca podľa programu verejná.

2. V EÚ sa diskutuje o budúcnosti jadrovej energie

Snahy Európskej únie o zelenú transformáciu ekonomiky otvorili diskusie o tom, ktoré zdroje energií môžeme považovať za „udržateľné“. Jednou z otázok je jadrová energia. Pri súčasnej technológii ide o neobnoviteľný zdroj. O jej environmentálnych dôsledkoch sa však vedú diskusie, ktorých výsledok ovplyvní aj financovanie budúcich projektov.

Európska komisia dala vypracovať vedeckú analýzu, ktorá má „vyvážene zohľadniť rôzne názory“. Faktorom, ktorý môže vychýliť rozhodovanie v neprospech jadrovej energetiky, je nakladanie s jadrovým odpadom.

V súčasnosti dokončuje Spoločné výskumné centrum Európskej komisie (JRC) posledné detaily správy o bezpečnom nakladaní s rádioaktívnym odpadom.

Čo je v hre

Analýza, ktorá má vyjsť koncom februára alebo začiatkom marca, môže zaradiť jadrovú energiu medzi „prechodné palivo“, energiu z jadra však môže vyhodnotiť aj ako „významne poškodzujúcu“ a znečisťujúcu životné prostredie.

V prvom prípade budú mať jadrové projekty prístup k zeleným financiám: z európskych programov, investícií Európskej investičnej banky a ďalších verejných nástrojov. Dostupnosť verejných investícií môže motivovať aj súkromných investorov.

Súkromné banky nie sú veľmi ochotné poskytovať pôžičky na nové projekty, ktoré sa týkajú jadrovej energie, pokiaľ im vlády neposkytnú dostatočné finančné záruky a štátnu pomoc. Naopak, je výhodnejšie investovať do obnoviteľných zdrojov, ktoré ponúkajú rýchlejšiu návratnosť investícií. Zelená energia je čoraz lacnejšia a menej závislá od štátnej podpory.

Ratingová agentúra S&P v správe z roku 2019 uviedla, že budovanie jadrových elektrární v USA a západnej Európe nevníma ako výhodnú investíciu.

Prečo je to dôležité

Niektoré krajiny, napríklad Poľsko, Česká republika a Bulharsko, plánujú vybudovať nové jadrové reaktory, aby znížili svoju závislosť od uhlia. Má im to umožniť lepšie plniť európske klimatické ciele. Nová klasifikácia jadrovej energie môže ovplyvniť aj výšku finančnej podpory, ktorú budú môcť vlády poskytnúť novým projektom. Tá závisí od pravidiel Únie o štátnej pomoci, ktoré sa eurokomisia tento rok chystá revidovať.

Druhou oblasťou je priemyselné využívanie vodíka ako paliva. Na jeho výrobu elektrolýzou vody je potrebná elektrická energia. Môže byť vyrobená z obnoviteľných zdrojov (zelený vodík) alebo aj z takzvaných nízkouhlíkových zdrojov zahŕňajúcich jadro (modrý vodík). Niektoré krajiny vrátane Slovenska tvrdia, že bez jadra nebude možné vyrobiť dostatočné množstvo vodíka pri konkurencieschopnej cene.

Čo rozhodne

Ako sme písali v minulosti, nateraz sú rokovania o „zelenej taxonómii“ – spôsobe kvalifikácie projektov – zastavené. Jedným zo sporných bodov bolo práve jadro.

Podľa krajín ako Rakúsko a Nemecko, ktoré sú proti jadrovej energetike, problematika spracovania nukleárneho odpadu tento priemysel automaticky diskvalifikuje, keďže porušuje zásadu „neškodiť“ (do no significant harm). Aby technológia získala od Európskej únie nálepku zelenej investície, musí preukázať, že nepoškodzuje ani jeden zo šiestich environmentálnych cieľov, napríklad zmierňovanie dosahov klimatickej zmeny, prevenciu pred znečisťovaním alebo ochranu biodiverzity.

Na druhej strane krajiny ako Francúzsko a Spojené kráľovstvo dohodu o taxonómii zablokovali. Prekáža im, že neuznáva jadro ako „nízkouhlíkový“ zdroj elektriny, čo výrazne prispieva k prvému cieľu – zmierňovaniu dosahov klimatickej zmeny.

Čo bude nasledovať

Rozhodnúť má práve spomínaná správa JRC. Komisia ju má dostať na prelome februára a marca. Následne ju preskúmajú dve odborné pracovné skupiny. Prvá bude skúmať jej súlad s článkom 31 zmluvy o Euratome, ktorá sa týka ochrany pred radiáciou a nakladania s rádioaktívnym odpadom. Druhá bude riešiť vplyvy na životné prostredie podľa ustanovení Vedeckého výboru pre zdravotné a environmentálne riziká.

Tieto skupiny budú mať tri mesiace na to, aby zverejnili svoje stanoviská. Vzhľadom na pandémiu to môže trvať dlhšie. Na základe týchto výstupov sa eurokomisia rozhodne, ako bude kategorizovať jadrovú energetiku.

Nemusí to však platiť úplne. Komisia priznáva, že kategorizovanie energie z jadra má aj politický rozmer.

3. Odklon od fosílnych palív ovplyvní aj globálnu politiku

Európska únia a ďalšie krajiny chcú postupne utlmiť využívanie fosílnych palív. Podľa správy organizácie Carbon Tracker to pre krajiny závislé od vývozu ropy a zemného plynu znamená v nasledujúcich 20 rokoch výpadok príjmov vo výške deväť biliónov dolárov.

Útlm využívania fosílnych palív je podľa analýzy nezvratný. Prispievajú k tomu klimatické ciele, snaha o prechod na nízkouhlíkovú ekonomiku a rozvoj zelených technológií. Na zelený prechod najviac doplatia najchudobnejšie krajiny, ktorých ekonomiky stoja na produkcii a vývoze fosílnych palív, upozorňujú analytici.

Kto na to doplatí

Najviac závislé od produkcie a vývozu ropy a zemného plynu sú ekonomiky štátov Blízkeho východu, severnej a západnej Afriky a Južnej Ameriky. Najhoršie vyhliadky má 19 najchudobnejších krajín závislých od vývozu fosílnych palív. Pre ich 400 miliónov obyvateľov to bude znamenať viac ako 20-percentný výpadok príjmov, čo bude viesť k masívnej strate pracovných miest a obmedzeniu verejných služieb v týchto krajinách.

Výrazný pokles výnosov z ropy a zo zemného plynu pocítia aj najväčší svetoví producenti, ako sú USA, Británia, Holandsko, Čína, India a Brazília. Ich ekonomiky sú však na rozdiel od chudobnejších exportérov fosílnych palív diverzifikované, a preto menej zraniteľné.

Čo to znamená pre Európu

Odklon od využívania ropy a zemného plynu bude mať vplyv aj na vonkajšie politiky Únie. Opisuje ho napríklad analýza Európskeho centra pre zahraničné vzťahy (ECFR):

• Zmení sa štruktúra európskeho medzinárodného obchodu a investícií. V roku 2019 doviezla EÚ energetické produkty za viac ako 320 miliárd eur. V prípade Ruska tvorili viac ako 60 percent importov. Zníženie dopytu tieto krajiny – Rusko, Alžírsko, Nórsko, krajiny Perzského zálivu – oberie o dôležitý trh. V niektorých prípadoch to môže znamenať ekonomickú a politickú destabilizáciu.
• Dovoz do EÚ dnes tvorí asi 20 percent globálnych importov nespracovanej ropy. Pokles dopytu v Európe ovplyvní ceny suroviny. To negatívne postihne najmä krajiny, v ktorých je ťažba pri nízkych cenách nerentabilná. Na porovnanie, na pokrytie nákladov ťažby potrebovala v roku 2015 Saudská Arábia cenu minimálne 17 dolárov za barel, Rusko 51 dolárov, Nigéria až 79 dolárov.
• Prechod k zeleným energiám zníži závislosť Európy od dovozu fosílnych palív, no zvýši závislosť od vývozcov nerastných surovín potrebných v OZE technológiách. Pri súčasnej štruktúre získavania týchto surovín by bola hlavným víťazom Čína – pre EÚ je hlavným zdrojom vzácnych zemín či niektorých kovov.
• Prechod k zeleným energiám však vytvára priestor na budovanie nových energetických partnerstiev. Krajiny severnej Afriky či Blízkeho východu by sa mohli stať dôležitými producentmi solárnej energie. Dôležité je však rozvíjanie transportných kapacít.
• Zelená transformácia zvýši výrobné náklady pre európske firmy. Ochranou má byť uhlíkové clo. Ostatné krajiny však naň môžu reagovať rôzne: vytváraním vlastných mechanizmov oceňovania uhlíka, ale aj protiopatreniami.
• Cieľom Európskej zelenej dohody je prispieť k zastaveniu klimatických zmien. EÚ však dnes produkuje len 10 percent globálnych emisií skleníkových plynov. Celkový cieľ preto nedosiahneme, ak nebude „zelená transformácia“ aj cieľom európskej zahraničnej politiky.

Čo má Európa robiť

Podľa ECFR musí Únia vyvinúť nový typ obchodných a investičných dohôd, nový model finančnej a technickej pomoci – najmä pre partnerov, ktorých by mohla transformácia negatívne zasiahnuť – a nový prístup k medzinárodnej diplomacii, ktorý podporuje udržateľné investície a rozvoj.

EÚ by sa navyše mala pripraviť na to, že jej zelené plány ovplyvnia bilaterálne vzťahy s dôležitými partnermi vrátane Spojených štátov, Číny a Ruska.

Ďalšie správy

Podľa zimnej ekonomickej prognózy Európskej komisie dosiahne Slovensko predpandemickú úroveň do konca roka. Oproti jesennej predpovedi očakáva Komisia nižší prepad, no súčasne pomalšie tempo rastu. Očkovanie proti covidu-19 a postupné uvoľňovanie ochranných opatrení by mali umožniť prudké zvýšenie ekonomického rastu Slovenska, keď v druhej polovici roka 2021 by rast HDP mal dosiahnuť úroveň 4 percent, pričom Slováci by sa na predpandemickú úroveň produkcie mali dostať do konca tohto roka a v roku 2022 by mal byť rast HDP na úrovni 5,4 percenta. V prognóze však zatiaľ nie sú zahrnuté investície z mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Prvé peniaze z neho by Slovensko malo použiť už v polovici roka.

Prognóza HDP v krajinách EÚ, 2021

Rada prijala oznámenie, ktorým sa vytvára mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti – hlavná časť 750-miliardového balíka, ktorým chce EÚ posilniť rekonštrukciu ekonomiky po pandemickej kríze. V oficiálnom vestníku by malo byť zverejnené ešte tento týždeň, nasledujúci deň vstúpi do platnosti. Členské štáty majú do 30. apríla predložiť národné plány investovania týchto peňazí. Environmentálne organizácie varujú, že peniaze môžu byť použité na investície do fosílnych energií, a upozorňujú na nedostatok transparentnosti. Slovensko v súčasnosti pracuje na aktualizácii národného plánu, do ktorej zahrnie aj pripomienky Európskej komisie. Minister dopravy Andrej Doležal chce dať sto miliónov na cyklodopravu. Do niekoľkých rokov by tak malo mať vybudované cyklotrasy každé slovenské mesto.

Rada EÚ prijala uvoľnenie pravidiel, aby pomohla sektorom dopravy zasiahnutým krízou. V leteckej osobnej doprave budú môcť aerolinky pred letnou sezónou vrátiť 50 percent pridelených slotov bez toho, aby ich do budúcnosti stratili. Uvoľnenie pravidiel na využívanie leteckých slotov schválil Európsky parlament. V cestnej, železničnej a riečnej doprave umožnila predlžovanie platnosti certifikátov, licencií či povolení, ktoré mali vypršať medzi 1. septembrom 2020 a 30. júnom 2021, o desať mesiacov.

Komerčné lety v EÚ v roku 2020 a 2021 (% v porovnaní s rovnakým mesiacom predchádzajúceho roka)

Európska únia spúšťa program zameraný na výskum nových variantov koronavírusu a vývoj vakcín „druhej generácie“ proti jeho budúcim mutáciám. Program s označením HERA incubator, ktorý sa oficiálne spúšťa v stredu, má zaistiť spoluprácu farmaceutických firiem, laboratórií, zdravotníckych orgánov a výskumných inštitúcií v rámci EÚ. Komisia v tejto súvislosti požiada členské štáty o dodatočné finančné zdroje, aby mohla upraviť už existujúce dohody s výrobcami vakcín a zaistiť si tak dostatok očkovacích látok proti budúcim variantom koronavírusu.

Amsterdam nahradil Londýn na poste najväčšieho európskeho centra obchodu s cennými papiermi. V januári sa v holandskom meste obchodovali cenné papiere v objeme 9,2 miliardy eur denne, v Londýne v objeme 8,6 miliardy eur. Zdá sa, že Amsterdam profituje najmä z brexitu: v roku 2020 sa v Londýne urobili denne obchody za priemerne 17,5 miliardy eur, vo Frankfurte za 5,9 miliardy a v Amsterdame 2,6 miliardy. Európsky orgán dohľadu nad finančnými trhmi ESMA minulý štvrtok vyhlásil, že tento posun je permanentný.

Priemyselná produkcia v eurozóne bola v decembri 0,8 percenta pod úrovňou z decembra 2019, v EÚ bol rozdiel 0,4 percenta. Slovensko zaznamenalo najvyšší nárast priemyselnej produkcie spomedzi krajín s dostupnými údajmi. V decembri 2020 vyprodukoval slovenský priemysel o 6,8 percenta viac než rok predtým.

Priemyselná produkcia v decembri 2020

Reforma zmluvy o energetickej charte rozdeľuje členské krajiny Únie. Zmluva bola podpísaná v roku 1994 s cieľom posilniť cezhraničné investície a spoluprácu v oblasti energetiky. Obsahuje aj ochranu investorov pred rozhodnutiami vlád, ktoré negatívne ovplyvnila ich biznis. Podľa kritikov však toto ustanovenie môže viesť k postihom vlád za snahy o zelenšiu energetiku. Minulý mesiac napríklad spoločnosť RWE žiadala na základe zmluvy kompenzácie od holandskej vlády za jej rozhodnutie zavrieť všetky uhoľné elektrárne do roku 2030. Španielska vláda už pohrozila, že ak nebude zmluva zosúladená so zelenými ambíciami EÚ, vystúpi z nej. Komisia navrhla reformu tento pondelok, diskusia medzi členskými krajinami je plánovaná na 2. – 5. marec.

Európska centrálna banka varuje pred kryptomenami vydávanými veľkými technologickými firmami. Môžu podľa nej ohroziť ochranu súkromných údajov, obmedziť konkurenciu a byť rizikom pre menovú suverenitu. Facebook nedávno odložil spustenie svojej digitálnej meny diem, v Európe čelí kritike na viacerých frontoch. Jedným z najväčších oponentov je francúzsky minister financií. ECB zároveň zvažuje vytvorenie „digitálneho eura“.

Online nakupovanie zažilo minulý rok výrazný nárast. V roku 2020 si za posledných 12 mesiacov objednalo tovar online 89 percent používateľov internetu vo veku 16 – 74 rokov. Oproti roku predtým to bol nárast o 4 percentuálne body, oproti roku 2015 o 10 percentuálnych bodov. Najviac nakupujú online severania a Nemci, čísla na Slovensku sú mierne pod európskym priemerom.

Rusko varuje, že je pripravené prerušiť vzťahy s EÚ, ak tá naň uvalí bolestivé ekonomické sankcie. Napätie sa v poslednom čase zvýšilo po tom, čo Únia kritizovala otravu opozičného politika Alexeja Navaľného, za ktorou stáli pravdepodobne ruské tajné služby, jeho následné uväznenie a odsúdenie, ako aj tvrdé zákroky ruských bezpečnostných zložiek voči následným verejným protestom.

Európska spotrebiteľská organizácia BEUC podala sťažnosť na čínsku platformu TikTok – masívne vraj porušuje práva spotrebiteľov. Podmienky používania siete sú podľa organizácie „nejasné, nejednoznačné a uprednostňujú TikTok na úrok spotrebiteľov“. Sťažuje sa aj na spôsob fungovania virtuálnej meny na sieti a praktiky pri zbere a nakladaní s osobnými údajmi, ktoré podľa nej porušujú európsku legislatívu. Platforma TikTok mala v januári 2021 takmer 690 miliónov používateľov, čo ju radilo na siedme miesto v globálnom rebríčku. Populárna je najmä medzi mladými ľuďmi a deťmi.

Najpopulárnejšie sociálne siete podľa počtu aktívnych používateľov, január 2021

Find more statistics at Statista. Zdroj – Statista.com

Podľa európskych občanov by malo byť politickou prioritou Európskeho parlamentu znižovanie chudoby a sociálnej nerovnosti, tvrdí posledný pravidelný prieskum Eurobarometra. Za najvyššiu prioritu ho v prieskume označilo 48 percent opýtaných. Pred sociálnymi vplyvmi pandemickej krízy varuje aj Svetová banka. Počas roka 2020 sa podľa nej pod hranicu chudoby celosvetovo dostalo 88 až 115 miliónov ľudí. Poslanci Európskeho parlamentu v tejto súvislosti podporili návrh Komisie na smernicu o európskej minimálnej mzde. Považujú ju za efektívny nástroj na boj s chudobou pracujúcich ľudí a s nerovnosťou.

Európsky dozorný úradník pre ochranu osobných údajov (EDPS) Komisii odporúča, aby v novej digitálnej legislatíve zakázala cielenú reklamu. Komisia predložila návrhy zákona o digitálnych službách a zákona o digitálnom trhu v decembri. Pri cielenej reklame navrhla miernejší prístup: povinnosť platforiem informovať používateľov detailne o dôvodoch, pre ktoré sa im daná reklama zobrazuje. EDPS tvrdí, že to nestačí.

V Taliansku nastúpil nový kabinet, vedie ho bývalý prezident Európskej centrálnej banky Mario Draghi. Cieľom „vlády národnej jednoty“ je stabilizovať situáciu a previesť krajinu cez zdravotnú a ekonomickú koronakrízu, premiér Draghi sľubuje rozsiahle reformy. Osem ministerstiev budú viesť technokrati, zvyšok je rozdelený medzi šesť politických strán: štyroch ministrov má Hnutie piatich hviezd, po troch má Demokratická strana, Liga a Forza Italia, po jednom Italia VIva a LEU.

Španielska vláda, odbory a zamestnávatelia sa dohodli, že všetci zamestnanci digitálnych platforiem zabezpečujúcich donášku jedla, ako napríklad Deliveroo, dostanú štatút stálych zamestnancov. Doteraz štandardne pracovali ako samozamestnané osoby, nové pravidlá majú zlepšiť ich pracovné podmienky a posilniť sociálnu ochranu.

Nemecká vláda pripravuje legislatívu, ktorá má umožniť využívanie autonómnych áut v Nemecku. Ministerstvo dopravy chce aj výrazne zvýšiť počet nabíjacích staníc pre elektromobily na nemeckých diaľniciach. V oboch oblastiach patrilo doteraz Nemecko medzi krajiny s opatrnejším prístupom.

Štatistika: Na vyrovnanie rozdielov v platoch medzi mužmi a ženami budeme potrebovať ešte 76 rokov

Analýza Európskej konfederácie odborových zväzov hodnotí na základe dát z Eurostatu veľkosť rozdielu medzi platmi mužov a žien v EÚ a posun v tejto oblasti v predchádzajúcom desaťročí. Situácia v Európe sa mení, no veľmi pomaly – v období rokov 2010 až 2018 klesol rozdiel v platoch mužov a žien v EÚ len o jeden percentuálny bod.

V niektorých krajinách rozdiel dokonca narástol – najmarkantnejšie v Slovinsku, Chorvátsku, na Malte, v Poľsku a Portugalsku (nárast o 3 – 7,8 percentuálneho bodu). Na Slovensku sa za rovnaký čas ženy platovo priblížili mužom o 0,2 percentuálneho bodu.

Rozdiel v platoch mužov a žien (%)

(červená: rozdiel v roku 2010, fialová: rozdiel v roku 2018 – Grécko: 2014, Taliansko: 2017–, oranžová: vývoj v období 2010 – 2018)

Zdroj – EDJN, ETUC

Takýmto tempom by potrebovala EÚ na vyrovnanie rozdielov v platoch priemerne 83 rokov, ak nepočítame krajiny, v ktorých rozdiel rastie. Na Slovensku by vyrovnanie rozdielu trvalo 76 rokov, čoho sa väčšina dnes žijúcich obyvateliek (a obyvateľov) Slovenska nedožije.

Tento projekt je financovaný Európskou úniou.
Tento článok reprezentuje výlučne názory autorov.
Európsky parlament nezodpovedá za akékoľvek použitie informácií obsiahnutých v tomto článku.