Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Štítky o energetickej spotrebe sa menia. Zavádzajúce pluská zmiznú, no nie všade (+ návod ako ušetriť)

Foto - BAM
Foto – BAM

Nové energetické štítky majú ľuďom pomôcť ušetriť desiatky až stovky eur ročne na účtoch za elektrinu a znížiť uhlíkovú stopu domácností.

Spotrebitelia poznajú energetické štítky ako dúhovú stupnicu s písmenami od A po G, pričom A sú najúspornejšie zariadenia a napríklad E menej. Okrem toho bývajú pri najvyššej „áčkovej” známke aj plusové symboly. Niekde sú dokonca až tri, takže výsledná energetická známka je A+++.

Pri nasledujúcich zariadeniach však plusové znamienka od marca zmiznú a štítky sa zmenia:

  • práčky
  • práčky so sušičkou
  • umývačky riadu
  • chladničky
  • mrazničky
  • chladničky na víno
  • televízory
  • elektronické displeje

Od septembra k ním pribudnú aj svetelné zdroje – napríklad lampy a svietidlá.

Čo sa mení? Znamienka plus zmiznú, písmená budú po novom A až G. Dúhové štítky ostanú. Pribudnú ďalšie informácie aj možnosť oskenovať si QR kód a zistiť o výrobku viac v európskej databáze.

Príklad: chladnička bez mrazničky

Zdroj – Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

Čo ostatné spotrebiče, napríklad samostatné sušičky, rúry alebo klimatizácie? Pri ďalších výrobkoch sa budú energetické štítky meniť až v nasledujúcich rokoch. Na dôvody sme sa opýtali slovenského Zastúpenia Európskej komisie, zatiaľ ich nepoznáme.

Dostali ste už na Vianoce zariadenie s dvoma nálepkami? Už teraz sú v škatuliach pribalené nálepky s novými štítkami. „Prebaľovanie” výrobkov potrvá do 18. marca. Produkty, ktoré sa už nevyrábajú, sa ešte budú môcť dopredávať so starým štítkom až do konca novembra.

Pluská zavádzali

Keď sa pozrieme napríklad na chladničky, zistíme, že drvivá väčšina z nich patrí do „áčkových” kategórií A++ a A+, teda do druhej a tretej kategórie. Tých najúspornejších je pri takomto zúžení najmenej.

Ľudia však neberú rozdiel v počte plusových bodov tak vážne ako rozdielne písmená. Je to ako v škole – rozdiel medzi jednotkou a dvojkou za písomku si uvedomujeme oveľa viac než medzi jednotkou a jednotkou s hviezdičkou.

Pri štítkoch je to rovnaké – ľuďom sa rozdiel medzi A+++ a A++ nezdá dôležitý. Chladnička v najvyššej kategórii (s tromi plus) však môže byť o 25 percent úspornejšia ako tá v nižšej (s dvomi plus). Prepočítané na peniaze môže ísť o tristo eur za desať rokov – dosť na to, aby sa vyššia investícia oplatila.

V novej stupnici sa väčšina chladničiek v terajšej ponuke predajcov ocitne v kategóriách B, C a D.

Zmení sa tým nejako energetická spotreba výrobkov? Preradenie práčky z kategórie A+++ v starej stupnici napríklad do C v novej neznamená, že sa jej spotreba zmenila. Zákazníkovi však bude jasnejšie, že ide až o tretí najvyšší stupeň v úspornosti a na trhu sú aj lepšie zariadenia.

Prečo je dobré, že sa štítky menia? Deväť z desiatich slovenských zákazníkov sa pri nákupe riadi aj podľa energetického štítka. Označovanie je teda natoľko zásadná vec, že dokáže ľudí donútiť kupovať si úspornejšie zariadenia. Spotrebitelia deklarujú, že hlavnými dôvodmi sú šetrenie peňazí aj životné prostredie. Priemerná slovenská domácnosť minula v roku 2019 na elektrinu 183 eur. Zaujímavé je, že u dôchodcov to bolo o 50 eur viac.

Ako dokazujú katalógy predajcov, doteraz im stačilo ponúkať väčšinu spotrebičov v druhej a tretej áčkovej kategórii – tie vyzerajú, že sú lacnejšie, no po rokoch v prevádzke je to naopak. To predajcom umožňovalo predbiehať sa v najnižších cenách a súčasne sa tváriť, že majú v ponuke len šetrné produkty.

Nové štítky donútia aj výrobcov, aby najmenej úsporné zariadenia prestali vyrábať, pretože po nich nebude dopyt. Pri úsporných zariadeniach zase možno očakávať pokles ich ceny, pretože sa zvýši konkurencia.

V nasledujúcom texte vám ukážeme, ako čítať nové energetické štítky pri jednotlivých druhoch výrobkov a na čo si dávať pozor, keď si vyberáte produkt v e-shope alebo debatujete s predavačom v obchode (keď sa znovu otvoria).

Koľko sa dá ušetriť?

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

Spaľovanie odpadu z cudzích jadroviek povolili aj u Budaja, minister naďalej hovorí, že ho chce zakázať zákonom

Ján Budaj. Foto - TASR
Ján Budaj. Foto – TASR

Rozšírenie kapacít na spracovanie rádioaktívneho odpadu získalo súhlas ministerstva životného prostredia. Jeho šéf Ján Budaj však stále hovorí, že chce presadiť zákon, ktorý spaľovanie rádioaktívneho odpadu zo zahraničia zakáže.

Ministerstvo tvrdí, že sa s dlhoročným šéfom veterinárov dohodlo na odchode. On sa o výmene dozvedel od novinárov

Jozef Bíreš. Foto - TASR
Jozef Bíreš. Foto – TASR

Ministerstvo pôdohospodárstva tvrdí, že riaditeľ veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš skončí po vzájomnej dohode. „Až krátko do vášho telefonátu som ja sám o tom nič nevedel,“ reagoval dlhoročný šéf štátnej inštitúcie pre Denník E.

Minúta po minúte

NDS upozorňuje na viaceré plánované dopravné obmedzenia na diaľnici D1 pri Triblavine, v úseku Bytča – Hričovské Podhradie, medzi križovatkami Galanta a Šintava a v križovatke Bernolákovo. Zároveň pripomína uzávery tunelov z dôvodu jarnej údržby.

Informovala o tom hovorkyňa diaľničiarov Eva Žgravčáková. Dôvodom dopravného obmedzenia na úseku diaľnice D1 Bratislava – Trnava, križovatka Triblavina, sú stavebné práce v strednom deliacom páse. Obmedzenie bude od soboty (17. 4.) od 5. hodiny do 17. mája. Treba tu počítať so zníženou rýchlosťou a zníženým počtom prejazdných pruhov v oboch smeroch.

NDS čiastočne uzavrie diaľnicu D1 v úseku mostov Bytča a Hričovské Podhradie od nedele (18. 4.) od 7. hodiny do 13. júna do 18. hodiny. Dôvodom je výmena mostných záverov oboch mostov.

„Stavebné práce budú realizované na obidvoch mostoch v oboch jazdných smeroch súčasne. Doprava bude vedená v každom jazdnom páse v jednom jazdnom pruhu,“ dodali diaľničiari.

Od soboty od 8. hodiny do 30. mája do 18. hodiny bude čiastočne uzavretá aj rýchlostná cesta R1 v úseku mosta nad riekou Váh medzi križovatkami Galanta a Šintava. Dôvodom je výmena mostných záverov.

„Stavebné práce budú realizované v pravom jazdnom páse (smer Nitra). Doprava na moste bude vedená v režime 3 + 1. Pravý jazdný pruh zostane vedený popri pracovisku v pravom jazdnom páse,“ vysvetlila hovorkyňa s tým, že doprava z ľavého jazdného pruhu pravého jazdného pásu bude presmerovaná prejazdmi cez stredný deliaci pás do ľavého jazdného pásu.

NDS tiež čiastočne uzavrie cestu prvej triedy v križovatke Bernolákovo. Dôvodom je kladenie asfaltových vrstiev vozovky v mieste stykového napojenia s budúcou cestou druhej triedy. Obmedzenie bude trvať od soboty do 18. apríla. Doprava na dotknutom úseku cesty bude vedená striedavo v jednom jazdnom pruhu. V prípade nepriaznivého počasia sa termín ukončenia prác môže predĺžiť.

V mesiacoch apríl, máj a jún budú diaľničiari realizovať aj pravidelnú jarnú údržbu a kontrolu diaľničných tunelov Sitina, Horelica, Svrčinovec, Poľana, Bôrik, Branisko, Šibenik, Považský Chlmec, Žilina, Ovčiarsko a podjazdu Lučivná. Tunely budú pre údržbu v určitých termínoch úplne uzavreté. (tasr)

Len 23 % firiem na Slovensku sa tohto roku chystá prijímať nových zamestnancov. Vyplýva to z hĺbkovej sondy firmy Elanor Slovakia medzi tisíckou najvýznamnejších spoločností naprieč sektormi. Je to zároveň vážne varovanie pred letným príchodom absolventov na trh práce.

Prečo je to dôležité:

  • „Je to najnižšia hodnota za ostatných 15 rokov. Firmy sú v dôsledku dopadov pandémie a nejasného ekonomického vývoja viac ako opatrné,“ poznamenáva Ivan Zizič, country manažér Elanor Slovakia, ktorá poskytuje mzdové a administratívne personálne služby.
  • Kým 23 % firiem nábor po lete neplánuje, až 15 % firiem chce v druhom polroku dokonca prepúšťať.
  • Navyše až 63 % spoločností zatiaľ vyčkáva na ďalší výhľad ekonomiky po uvoľňovaní opatrení. V prípade nepriaznivých výhľadov sa tak podľa Ziziča môže k prepúšťaniu prikloniť ďalších 10 až 25 % firiem.
  • Pripravenosť prepúšťať po odznení hlavných vĺn krízy môže súvisieť s nedostatkom pracovníkov v mnohých odvetviach pred pandémiou. Len čo si firmy jej dôsledky kvantifikujú a zabezpečia si core biznis, prispôsobia aktuálnej situácii svoje biznis modely.

Čo sa aktuálne deje na trhu: 

  • Jednou z kľúčových zmien je vnútorná transformácia firem. Zlučovanie pracovných pozícií v administratíve, zmeny výkonu práce, pracovných náplní alebo kompletná transformácia fungovania oddelení sa najviac prejavili v IT sektore a centrách zdieľaných služieb (56 %) a v bankovníctve (64 %), týkala sa však aj ďalších odvetví (retail 33 %, stavebníctvo a výroba 25 %).
  • Až 92 % firiem aktuálne neplánuje rozširovať program benefitov a len 8 % ho aktívne navyšuje. V odmeňovaní firmy skôr z pravidelných odmien prechádzajú na výkonnostné odmeny.
  • Firmy šetria, prejavuje sa to napríklad na politike využívania služobných áut. Firmy redukujú luxusné vozidlá a počet áut vo firmách celkovo, jedným z argumentov je obmedzenie návštev klientov. Až tretina zamestnancov prišla o pridelené auto. Firmy prešli na zdieľanie áut.
  • Koronakríza výrazne posilnila pozície HR manažérov vo firmách, najmä pokiaľ ide o ich účasť na strategickom rozhodovaní, 73 % firiem ich už zaradilo do strategického rozhodovacieho orgánu vo firme.
  • Posilnil sa aj lean management, firmy sa zoštíhľujú a skracujú riadiace a rozhodovacie procesy, aby sa vedeli okamžite a efektívne prispôsobiť zmenám. Až 64 % všetkých oslovených spoločností sa snaží maximálne okresať manažérske štruktúry a prejsť do efektívneho lean management riadenia. (tasr, e)

Spojené štáty vyradili Švajčiarsko a Vietnam zo zoznamu menových manipulátorov. Ministerstvo financií zrušilo rozhodnutie, ktoré v decembri prijala administratíva exprezidenta Donalda Trumpa.

Podľa rezortu financií v súčasnosti žiadna krajina nespĺňa kritériá, podľa ktorých by mala byť označená za menového manipulátora. Vietnam, Švajčiarsko aj Taiwan však budú pod väčším dohľadom.

Ako krajina, ktorá manipuluje kurzom svojej meny, nie je označená ani Čína. Trump ju takto označil v auguste 2019, hneď v januári 2020 to však ministerstvo financií zrušilo. USA a Čína sa vtedy chystali uzavrieť predbežnú obchodnú dohodu. (čtk, reuters)

Košice zvažujú, či prijmú ponuku ministerstva financií na bezúročnú pôžičku pre mestský dopravný podnik. Primátor Jaroslav Polaček sa podľa košickej radnice chystá rokovať s predstaviteľmi ministerstva na budúci týždeň.

Štyri krajské mestá Bratislava, Košice, Prešov a Žilina sa sťažujú, že štát nepomohol mestským dopravným podnikom s výpadkami tržieb počas pandémie. Argumentujú, že súkromní dopravcovia pomoc čerpať mohli. V Bratislave a Košiciach sa tento týždeň aj štrajkovalo.

Košický magistrát tvrdí, že výpadky rádovo v desiatkach miliónov eur nedokáže pokryť.

Bratislavský magistrát bezúročnú pôžičku odmietol, Žilina a Prešov sa zatiaľ jednoznačne nevyjadrili. (tasr, e)

Viac ako 400 finančných firiem v Británii presunulo aktivity, zamestnancov a majetok za 1 bilión libier do krajín EÚ v dôsledku brexitu. Podľa inštitútu New Financial je to viac, ako sa čakalo, a čísla ešte budú rásť.

„Myslíme si, že je to podhodnotené, a očakávame, že tie čísla sa časom zvýšia. Sme len na konci začiatku brexitu,“ uvádza sa v štúdii New Financial.

Ďalšie podrobnosti:

  • Až 7400 pracovných miest sa presunulo z Británie alebo bolo vytvorených v nových centrách v EÚ. Presun časti zamestnancov oddialili pandemické obmedzenia cestovania.
  • Podľa prieskumu New Financial z roku 2019 sa počítalo s presunom 269 firiem z Británie, reálne číslo možno presahuje 500. Najviac zo zmien pôsobiska ťažil Dublin, Paríž, Luxemburg, Frankfurt a Amsterdam, ktorý prekonal Londýn a stal sa najväčším centrom obchodov s akciami v Európe.
  • Banky presunuli alebo presúvajú z Británie do EÚ majetok za viac ako 900 miliárd libier, poisťovne a správcovia aktív vyše 100 miliárd.

Aké sú prognózy

New Financial očakáva, že z dlhodobého hľadiska sa najviac aktív presunie do Frankfurtu a z presťahovania pracovných miest najviac získa Paríž.

Štúdia predpokladá, že 300 až 500 menších finančných firiem z EÚ by si mohlo otvoriť v Británii stálu kanceláriu. Doterajšie predpovede odhadovali tisícku prípadov.

Londýnske finančné centrum City v dohľadnom čase zostane dominantným v Európe. Jeho vplyv sa však zníži, čo podľa štúdie môže znížiť ročný prebytok obchodu so službami Británie s EÚ o 26 miliárd libier. (čtk, reuters)

Asociácia fotovoltického priemyslu (SAPI) sa sťažuje na navrhované povinné predĺženie a zároveň zníženie štátnej podpory. Tvrdí, že niektorých výrobcov môže zlikvidovať. Návrh schválila tento týždeň vláda, rozhodovať o ňom bude ešte parlament.

Ministerstvo hospodárstva argumentuje snahou riešiť historický dlh, ktorý pri podpore zelených elektrární vznikol.

Čo tvrdí SAPI

  • Niektorým elektrárňam zmena podpory zasiahne do hospodárenia natoľko, že nebudú môcť ďalej prevádzkovať svoje zariadenia a splácať úvery.
  • Nesúhlasí s tým, aby schéma bola povinná, požaduje dobrovoľnosť. (tasr, e)

Šéf Wizz Airu József Váradi sa nespolieha na to, že letecká doprava sa v lete zotaví. Pandemické opatrenia pretrvávajú, očkovanie podľa neho viazne a nejasný výhľad ohrozuje plán zvýšenia kapacity. Ryanair či easyJet sú optimistickejší.

EasyJet, čo sú najväčšie britské aerolinky podľa počtu prepravených cestujúcich, tento týždeň uviedol, že je pripravený v máji posilniť prevádzku vo väčšine krajín a začať lietať „vo veľkom“.

Ryanair na konci marca informoval, že tento rok v lete počíta s 80 % obvyklej kapacity.

Čo hovorí šéf Wizz Airu:

  • V horizonte troch až štyroch mesiacov sa vzhľadom na neistotu vo veci uvoľňovania opatrení nedá odhadnúť úroveň dopytu. Wizz Air pôvodne počítal so zvýšením kapacity na 70 až 80 % normálu pred pandémiou. „Je možné, že túto úroveň dosiahneme, ale nemôžeme to garantovať. Nie je to vec plánovania, závisí to od vládnych reštrikcií.“
  • Nepochybuje, že dopyt sa raz zotaví. „Nevieme však, či to bude v lete, v zime alebo až na budúci rok na jar,“ uviedol Wizz Air vo vyhlásení. Tento rok v lete počíta len s postupným oživovaním leteckej dopravy.
  • Pripomína, že Európa obmedzuje letecké cestovanie viac, než sa pôvodne čakalo, a zotavuje sa pomalšie ako v Severnej Amerike či v Ázii. V porovnaní s nimi má Európa nižšie zastúpenie vnútroštátnych letov.

Výhľad Wizz Airu na leto, keď aerolinky zarábajú najviac peňazí, sa zhoduje s odhadmi analytikov, ktorí sú čoraz konzervatívnejší, upozorňuje Bloomberg.

Wizz Air počíta so zachovaním všetkých 40 základní. Neplánuje zrušiť ani objednávku na 27 lietadiel Airbus A320, ktoré majú byť dodané do 12 mesiacov. Na účtoch má 1,6 miliardy eur, čo by firme malo v súčasnom režime vydržať na tri roky. (čtk)

Prvá pomoc v koronakríze určená najmä firmám a živnostníkom stála ministerstvo práce zatiaľ 1,4 miliardy eur. Najviac využívané je opatrenie na podporu zamestnancov podľa poklesu tržieb, predstavuje necelú polovicu zo sumy.

Údaje zverejnilo ministerstvo práce. Projekt podporený z eurofondov, ktorý tvorí hlavnú časť koronakrízovej pomoci na Slovensku, je zatiaľ naplánovaný do konca júna tohto roka. Štát po zvyšovaní počtu pozitívnych prípadov a opätovnom zatváraní služieb vlani na jeseň objem pomoci dvakrát zvyšoval.

Aj preto platil štát v zime stámiliónové sumy –  v januári výška vyplatených príspevkov dosiahla bez dotácie SOS 178 miliónov eur, čo bolo najviac zo všetkých doterajších mesiacov (v apríli 2020 bola necelých 177 miliónov eur, pričom vtedy boli zatvorené aj výrobné podniky).

Nezamestnanosť na Slovensku počas krízy síce stúpla, ale nie až tak, ako sa vlani na jar obávali ekonómovia. Vo februári predstavovala podľa ústredia práce 8,55 % z celkového počtu uchádzačov, pred krízou to bolo 6,1 %.

Prvá pomoc. Najviac využívanie opatrenie 3B je určené na podporu zamestnancov podľa poklesu tržieb, pričom prevádzka nemusela byť povinne zatvorená. Zdroj - Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Prvá pomoc. Najviac využívanie opatrenie 3B je určené na podporu zamestnancov podľa poklesu tržieb, pričom prevádzka nemusela byť povinne zatvorená. Zdroj – Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR

Ak sa prepad tržieb prešovského dopravného podniku tento rok prehĺbi, nepomôže podľa radnice ani pôžička z ministerstva financií. Prešov je jedným zo štyroch miest, ktoré sa sťažujú na finančnú situáciu mestských dopravných podnikov.

Ďalšími sú Bratislava, Košice a Žilina. Mestá si objednávajú a dotujú MHD a zároveň vlastnia dopravné podniky. Sťažujú sa, že mestské firmy nemohli čerpať pomoc od štátu, kým súkromní dopravcovia áno. V Bratislave a Košiciach sa tento týždeň štrajkovalo.

Ministerstvo financií ponúkalo mestám bezúročné pôžičky, vlani podobným spôsobom pomáhalo samosprávam s výpadkami podielových daní. Bratislava už odkázala, že jej úver nepomôže a príliš by zvýšil zadlženie mesta.

Čo tvrdí Prešov

  • Prepad tržieb DPMP dosiahol vlani podľa hovorcu radnice 29 %. Prvé tri mesiace tohto roka naznačujú, že rok 2021 bude ešte horší, dodal.
  • Dotácia od mesta predstavovala vlani 4,2 milióna eur, ďalších 2,7 milióna potrebuje doplatiť.
  • „Ak sa prepad tržieb ešte viac prehĺbi, situáciu nevyrieši ani pôžička z Ministerstva financií SR, pretože pri pokračujúcom poklese počtu cestujúcich nebude mať DPMP dostatok finančných zdrojov na to, aby ju dokázal splácať,“ dodal hovorca Vladimír Tomek. (tasr, e)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať