Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Nový mýtny tender: IT firmy zbierajú odvahu na súboj so zabehnutým Skytollom

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

V týchto dňoch sa rozhoduje o tom, či si z mýtneho systému naďalej budú vyťahovať vysoké provízie a zisky súkromné firmy alebo sa viac peňazí preklopí na účet štátu, čiže na výstavbu a údržbu ciest.

Cieľom je, aby sa ročné náklady znížili z aktuálnych zhruba 70 – 80 miliónov eur aspoň na polovicu.

Národná diaľničná spoločnosť to chce dosiahnuť aj tým, že systém delí na tri alebo štyri menšie zákazky. Keďže sú menšie a menej komplexné, môže sa o ne uchádzať viac firiem.

To je však zatiaľ iba teória. Aká je realita, sme sa pokúsili zistiť u slovenských aj nadnárodných IT firiem. Viaceré otvorene alebo mimo záznamu hovoria, že ich odrádza náskok, ktorý má pred nimi aktuálny prevádzkovateľ, spoločnosť Skytoll.

Zákazka aj pre IT firmy

Národná diaľničná spoločnosť (NDS) zatiaľ vyhlásila len prvú, kľúčovú súťaž o dodanie elektronického systému na výber mýta vrátane technickej podpory. „Bude to vo svojom charaktere telekomunikačný systém, aký bežne dodávajú IT firmy,“ povedal vlani pre Denník E riaditeľ NDS pre informačné technológie Jaroslav Ivanco.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Tender je podľa neho robený tak, aby sa o zákazku mohli uchádzať aj veľké IT firmy. Ako príklad uviedol veľké nadnárodné firmy IBM a Accenture. Zatiaľ sa potvrdzuje iba to, že sa o tender zaujímajú.

„Od Národnej diaľničnej spoločnosti sme obdržali aktualizáciu súťažných podkladov a v súčasnosti si ich študujeme,“ reagoval riaditeľ spoločnosti IBM Slovensko Fridrich Matejík.

Súťažné podklady si vyzdvihla aj slovenská IT firma Tempest, ktorá sa podieľala aj na vybudovaní aktuálneho mýtneho systému. Teraz zvažuje, či podá ponuku, ozrejmil Rastislav Chudík, marketingový riaditeľ Tempestu.

Ako dohnať náskok Skytollu

To, čo IT firmy najviac odrádza, je podľa informácií Denníka E náskok Skytollu. Skytoll prevádzkuje slovenský mýtny systém desiaty rok. Má vybudované tímy ľudí a vzťahy, pozná slovenské prostredie.

Firmy teda uvažujú, či súperenie so Skytollom nie je zbytočnou stratou energie a peňazí. Jednou z firiem, ktoré si preštudovali súťažné podklady a potom sa rozhodli, že nepodajú ponuku, je slovenský Soitron.

Zdôvodnil to aj chýbajúcou skúsenosťou s implementáciou takéhoto systému.

„Boli by sme teda do veľkej miery odkázaní na subdodávateľov a naša pridaná hodnota by bola nízka. Druhý dôvod je, že aktuálny prevádzkovateľ systému má oproti ostatným uchádzačom výhodu v tom, že nebude budovať systém od začiatku a má vybudovaný a zabehnutý tím. Podobnú výhodu majú firmy, ktoré prevádzkujú mýtne systémy v iných európskych krajinách. Nevylučujeme, že sa tendra zúčastníme v pozícii člena konzorcia, prípadne ako subdodávateľ špecifickej časti,“ hovorí konateľ a väčšinový vlastník IT firmy Soitron Ondrej Smolár.

Ak zákazka nepriláka ani ďalšie IT firmy, Skytollu by mali konkurovať aspoň zabehnutí dodávatelia a prevádzkovatelia mýtnych systémov, ako je nemecký T-Systems, rakúsky Kapsch a taliansky Autostrade. Denník E ich oslovil s otázkou, či sa do tendra zapoja. Ich prípadné odpovede zapracujeme do článku.

O čom bude tender

Systém výberu mýta by mal víťaz tendra vybudovať do konca budúceho roka. Vtedy sa končí aktuálna zmluva so Skytollom. Podmienky však počítajú aj s možnosťou, že sa to nestihne. V takom prípade dostanú uchádzači na vybudovanie systému minimálne 15 mesiacov.

Bude to tiež znamenať, že štát bude musieť v úvode roka 2023 vyberať mýto iným spôsobom – napríklad predĺžiť aktuálnu zmluvu so Skytollom. Tento scenár je pravdepodobný, lebo v máji tohto roka – 19 mesiacov pred ukončením starej zmluvy – sa iba otvárajú obálky s ponukami v novom tendri.

Nasledovať budú mesiace vyhodnocovania a zrejme aj námietky. Termín na predkladanie ponúk je máj 2021, predpokladaná hodnota 5-ročného kontraktu je 29 miliónov, pri predĺžení na 10 rokov by to malo byť 42 miliónov. Predpokladaná hodnota zákazky sa minulý týždeň znížila a termín predkladania ponúk oddialil, informovali Hospodárske noviny.

Ďalšie budú zákaznícke služby

Systém po vybudovaní prejde do vlastníctva NDS. Dodávateľ jej bude poskytovať technickú podporu.

V ďalšom tendri chce NDS vyberať dodávateľov zákazníckych služieb a palubných jednotiek. Hovorkyňa Eva Žgravčáková uviedla, že sú krátko pred vyhlásením súťaže. Cez ďalšiu súťaž by mali potom objednať systém kontroly.

Zákaznícke služby by mali byť najdrahšou časťou systému. Prevádzkové náklady za 10 rokov podľa štúdie uskutočniteľnosti dosiahnu 200 miliónov. Celkové náklady, v ktorých sú zarátané aj investičné náklady, agenda správy mýta a palubné jednotky, by mali byť ďalších zhruba 100 miliónov eur.

Celkovo by mali teda nový systém a jeho správa na 10 rokov stáť vyše 300 miliónov.

Táto suma ešte neobsahuje náklady na kontrolný systém, ktoré staršia štúdia uskutočniteľnosti odhadla na ďalších minimálne 120 miliónov eur.

Lepšie čísla

Celkové náklady vrátane kontrolného systému teda budú niekde medzi 400 – 500 miliónmi eur. Výnosy z výberu mýta NDS odhaduje za 10 rokov na 2,5 miliardy.

Čisté príjmy štátu by teda mali presiahnuť 2 miliardy eur a ich podiel na celkových hrubých výnosoch najmenej 80 percent. Z aktuálneho systému Skytollu dostával štát v predchádzajúcich rokoch v priemere do 60 percent hrubých výnosov.

Dnes na DennikE.sk

Mali by mať ľudia zaočkovaní proti covidu-19 nejaké výhody? Áno, ale nie exkluzivitu (9 odborníkov)

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Mali by mať zaočkovaní ľudia nejaké výhody aj na Slovensku? Oslovení odborníci sa v zásade zhodujú, že očkovací preukaz by mohol byť pre nich vstupenkou na využívanie určitých služieb. „Zvýhodnenie áno, ale exkluzivita nie,“ vraví bývalý premiérov poradca Peter Škodný.

Chcem hypotéku: Akú šancu mám získať ju, keď som živnostník, mám s. r. o., chcem zmeniť prácu alebo čakáme dieťa?

Ilustračné foto – Fotolia
Ilustračné foto – Fotolia

Akú šancu mám získať hypotéku, keď som živnostník, mám s. r. o., chcem zmeniť prácu alebo čakáme dieťa? Štyria odborníci na hypotéky hovoria tiež, ako si viete zväčšiť hypotéku jej správnym načasovaním podľa toho, aké máte príjmy.

Minúta po minúte

Súčasný celosvetový nedostatok čipov môže zvýšiť extrémne sucho na Taiwane. Krajina aktuálne rieši nedostatok vody, ktorej sa pri výrobe čipov spotrebúva obrovské množstvo. Dopyt sa pritom zvýšil na celom svete, najmä v USA.

Pandémia koronavírusu, v ktorej dôsledku vlády vo svete nariadili obmedzenia, výrazne zvýšila dopyt po laptopoch či herných konzolách. To zvýšilo dopyt po čipoch v tomto sektore, čo sa ukázalo ako problém, keď sa nečakane rýchlo zotavil dovtedy utlmený automobilový priemysel.

Ten začal evidovať problémy s dodávkami a automobilky po celom svete museli obmedziť produkciu, najmä na americkom trhu.

V súčasnosti sa USA obrátili práve na Taiwan, aby pomohol s riešením nedostatku kľúčových súčiastok pre automobilový priemysel. Taiwan, ktorý patrí k najväčším výrobcom čipov, prisľúbil USA, ale aj Nemecku a Japonsku pomoc zvýšením dodávok.

Teraz však krajina rieši nedostatok vody, ktorej sa pri výrobe čipov spotrebúva obrovské množstvo. Taiwanskí producenti, medzi nimi TSMC a United Microelectronics, uviedli, že na zabezpečenie dostatočného objemu vody budú musieť využiť cisterny.

Firma TSMC informovala, že denne spotrebuje 156 000 ton vody, aj keď viac než 85 % z tohto množstva dokáže opätovne využiť. Vláda v úsilí udržať dostatok vody pre kľúčový priemysel obmedzila v prvej fáze dodávky pre agrosektor, neskôr ich však už musela obmedziť aj pre firmy.

Produkcia čipov potrebných na výrobu áut, notebookov, mobilných telefónov či herných konzol spotrebúva enormné množstvá vody; jej hladina vo vodných nádržiach v krajine však klesla na kritickú úroveň.

V minulosti Taiwan evidoval ročne v priemere tri tajfúny, ktoré ostrovu prinášajú potrebné dažde. V roku 2020 však Taiwan nezaznamenal ani jeden. Už v júli minulého roka preto vláda začala prijímať opatrenia na zmiernenie následkov očakávaného nedostatku vody – niekoľko mesiacov pred nástupom klasického obdobia sucha. (tasr, asia nikkei)

Minister práce Milan Krajniak potvrdil, že v hre je aj zákaz vychádzania v nočných hodinách. Zmena by mohla nastať aj v prechode zo všeobecných na konkrétnejšie potvrdenia pre ľudí, ktorí chodia do práce či školy.

„Asi sa budeme snažiť zaviesť nejaký limit vo večernej hodine, pretože na debate s odborníkmi padlo, že jedno z najväčších ohrození je, že najmä vo večerných hodinách v spojitosti s konzumáciou alkoholu je jedno z najväčších epidemiologických rizík,“ povedal minister v relácii RTVS O 5 minút 12.

„Rovnako asi môžeme očakávať, že tí ľudia, ktorí chodia do školy a do práce, budú potrebovať nie všeobecné potvrdenie… ale malo by tam byť uvedené, kde je výkon práce a v akom čase, aby sa to dalo skontrolovať,“ dodal.

Karanténne príspevky by mohli kompenzovať celú čistú mzdu, povedal Milan Krajniak v RTVS. „Dúfam, že to bude na úrovni prakticky vykrytia čistej mzdy,“ dodal. Zmena by mohla platiť aj od pondelka.

„Musíme pomôcť ľuďom, pretože keď sa stane, že dvaja ľudia pracujú a teraz musia zostať v karanténe, myslím rodina, dvaja manželia plus majú malé deti, tak dostávali 55 % percent hrubého príjmu ako pandemickú OČR alebo pandemickú PN-ku,“ povedal Krajniak.

„Ak by sme sa na tom dohodli, ja verím, že od zajtra. S tým, že na marcovej schôdzi by sme to schválili s tým, že by to platilo od 1. marca,“ dodal Krajniak.

USA schválili vakcínu proti koronavírusu od firmy Johnson & Johnson na núdzové použitie. Ide tak o tretiu očkovaciu látku schválenú v USA, podáva sa pri nej iba jedna dávka. Do konca marca majú Spojené štáty sľúbených od výrobcu 20 miliónov dávok.

„Je to vzrušujúca správa pre všetkých Američanov a povzbudivý vývoj v našom úsilí o ukončenie tejto krízy. Teraz ale nemôžeme poľaviť alebo sa domnievať, že víťazstvo je samozrejmosťou,“ uviedol prezident Joe Biden krátko po schválení.

Očkovanie touto vakcínou je podľa amerických odborníkov vhodné pre osoby vo veku 18 rokov a viac. Vakcína poskytuje spoľahlivú ochranu pred ťažkým priebehom covidu-19, teda hospitalizáciou a smrťou. Počas rozsiahleho klinického testovania dosiahla účinnosť v USA 86 percent a v JAR 82 percent.

Výsledky ukázali, že 28 dní po podaní vakcíny neboli evidované žiadne hospitalizácie ani úmrtia súvisiace s nákazou u všetkých očkovaných.

Vakcínu je možné uchovávať v chladničke až tri mesiace, čo uľahčí distribúciu. (tasr, čtk, ap)

V skladoch krajín EÚ sa hromadia vakcíny od firmy AstraZeneca, ich použitie okrem iného odmieta aj verejnosť, hoci ju zdravotnícke úrady schválili. EÚ sa pritom s touto farmaceutickou firmou sporí kvôli spomaleným dodávkam.

Napríklad Francúzsko do piatka spotrebovalo len 16 percent z 1,1 milióna dávok vakcíny, ktorá sa musí aplikovať dvakrát. Prvá zásielka prišla do Paríža začiatkom februára. Nemecko do štvrtka použilo zhruba pätinu z 1,45 milióna dávok preparátu. Približne rovnaké množstvo vakcíny použilo aj Taliansko, ktoré dostalo vyše milión dávok. Španielsko do piatka použilo jednu tretinu z 808 000 dávok.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová priznala, že využitie tejto vakcíny spomaľuje aj to, že ju ľudia odmietajú. Verejne preto vyhlásila, aby mali otvorenú myseľ: „Všetky kompetentné úrady nám hovoria, že tomuto prípravku môžete veriť.“

To je podľa médií výrazná zmena tónu. Len pred niekoľkými týždňami viedli európski politici s firmou AstraZeneca vyhrotený spor kvôli dodávkam a francúzsky prezident vtedy povedal, že jej vakcína je pre starších ľudí „takmer neúčinná“. (čtk, financial times)

Deväť slovenských miest získalo spolu 12 miliónov eur a 28 škôl si podelí jeden milión eur z nórskych fondov. Financie by mali použiť na zateplenie budov, viac zelene, vodozádržné opatrenia a aj podporu alternatívnych spôsobov prepravy.

Informovalo o tom ministerstvo životného prostredia. Envirorezort uvádza, že v piatok nadobudlo účinnosť 34 projektových zmlúv.

„Vďaka financiám z nórskych fondov mestá budú môcť zlepšiť kvalitu bývania a znížiť produkciu emisií oxidu uhličitého či posilniť schopnosť reagovať na klimatické zmeny prostredníctvom plánovania a realizácie konkrétnych opatrení,“ tvrdí rezort.

Základné a stredné školy prispejú k upevňovaniu povedomia žiakov o klimatickej kríze a spôsoboch, ako sa pripraviť na nepriaznivé dôsledky globálneho otepľovania. Má ísť nielen o teoretickú výučbu, ale aj praktickú v priestoroch škôl a školských areáloch.

Žiadatelia budú podľa envirorezortu spolupracovať so subjektmi z prispievateľských krajín, ktorými sú Nórsko a Island. Rezort verí, že vďaka „kvalitne realizovaným projektom“ sa podarí naplniť hlavný cieľ programu, a to zmierňovať zmenu klímy a prispôsobovať sa tejto zmene. (tasr)

Rakúsko a Dánsko sa chcú dohodnúť na úzkej spolupráci s Izraelom v oblasti výskumu a výroby očkovacích látok a liekov proti koronavírusu. Lídri krajín sa majú stretnúť 4. marca.

Rakúsky kancelár Sebastian Kurz v sobotu oznámil, že spolu s dánskou premiérkou Mette Frederiksenovou budú o tom hovoriť budúci týždeň s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom.

Podľa Kurza budú obaja cestovať do Izraela 4. marca. „Našou hlavnou prioritou je urýchliť výrobu a zaobstaranie vakcín pre budúcnosť,“ uviedol šéf rakúskej vlády na sociálnej sieti.

Cieľom podľa neho musí byť aj príprava na fázu po lete v súvislosti s možnými ďalšími mutáciami koronavírusu. (tasr, dpa)

Pandémia vyhnala rozpočtový deficit Kanady za 9 mesiacov na takmer 162 miliárd eur. Na konci roka 2019 mala pritom krajina ešte prebytok. Dôvodom sú opatrenia súvisiace s pandémiou. (tasr)

V Kanade riešia záhadu masla, ktoré v teple nemäkne. Spotrebitelia si všimli, že v poslednom čase sa horšie rozotiera, majú pochybnosti o jeho kvalite. Jedným z možných vysvetlení je to, že chovatelia začali kravám dávať do krmiva viac palmového tuku.

Potravinársku aféru s názvom „buttergate“ podľa anglického označenia pre maslo ako prví na sociálnych sieťach rozšírili profesionálni kuchári a gastronomickí blogeri. „S naším maslom sa niečo deje a ja na to prídem. Všimli ste si, že pri izbovej teplote už nemäkne? Je vodové? Gumové?“ napísala na Twitteri začiatkom februára kanadská autorka kuchárskych kníh Julie Van Rosendaalová.

Tá prišla aj s prvým vysvetlením – za zmenu kvality masla zodpovedá zmenené zloženie krmív. V Kanade totiž vlani dlhá karanténa a ľudia, ktorí sa počas nej venovali pečeniu, spôsobili, že dopyt po masle stúpol o 12 %.

Doplnky na báze palmového tuku sa pridávajú do krmív už roky, zvyšujú produkciu mlieka aj jeho tučnosť. Vlani sa však tieto doplnky začali používať vo väčšej miere. Podľa doterajších zistení môže mať maslo vyrobené z mlieka kráv, ktoré bohato kŕmia palmovým tukom, vyššiu teplotu topenia.

Šéf potravinárskeho laboratória na univerzite Dalhousie Sylvain Charlebois tvrdí, že palmový tuk v krmivách je síce povolený, ale nie úplne neškodný, najmä s ohľadom na životné prostredie. Farmári však nesúhlasia, podľa nich je palmový tuk spoľahlivým prostriedkom ako kravám dodať energiu a žiadne jeho škodlivé vplyvy na kvalitu mlieka nie sú známe. (čtk, bbc)

Železničná spoločnosť Slovensko dosiahla vlani kladný hospodársky výsledok 10 miliónov eur. Stalo sa tak preto, že účtovne rozpustila rezervu, ktorú si vytvárala pre prípad prehry vo veľkom súdnom spore. V oblasti tržieb od cestujúcich však hlási výrazný pokles.

„Žiaľ, pod všetko sa podpísala koronakríza, a keďže nevieme predvídať jej ďalší vývoj, ťažko sa nám odhaduje, kedy sa dostaneme opäť na lepšie čísla. Pretrvávajúci lockdown nám neustále spôsobuje pokles cestujúcich, ktorých budeme chcieť opäť pritiahnuť do vlakov, čo si bude vyžadovať ďalšie marketingové aktivity,“ priblížil hovorca ZSSK Tomáš Kováč.

Tiež poukázal na to, že napriek kríze sa nezastavila obnova vozidlového parku, ktorý potrebuje nemalé investície. „Ďalšou položkou v našom rozpočte sú opatrenia, ktoré si zasa vyžiadala pandémia. Celkovú situáciu teda nemôžeme hodnotiť pozitívne,“ zhrnul.

Zároveň skonštatoval, že ZSSK hľadá úspory na dennej báze takmer všade. Počas minulého roka tak podľa hovorcu ušetrili na ľudských zdrojoch 2,4 milióna eur, a to v podobe „home office“ či krátenia úväzkov, na energiách zasa oproti plánu ušetrili 3,4 milióna eur, hoci od decembra ZSSK jazdí na novej trati do Komárna. Na ostatných službách, bez tých opravárenských, vykazuje spoločnosť úsporu 4 milióny eur.

Takisto na zamedzenie zvyšovania ďalších strát a nákladov stopli komerčné vlaky InterCity či zredukovali dĺžku jednotlivých vlakov.

Otázka realizácie a financovania dopravných služieb vo verejnom záujme, a teda aj hospodárenia ZSSK v čase koronakrízy, je podľa hovorcu stále otvorená.

„Intenzívne komunikujeme s naším akcionárom, ministerstvom dopravy, ale aj s ministerstvom financií o tom, ako zabezpečiť naše fungovanie tak, aby výpadky v našich službách a rozpočte neovplyvnili budúcnosť železničnej dopravy na Slovensku,“ dodal.

Súčasne zdôraznil, že v tejto chvíli je ťažké niečo predvídať, medziročný prepad cestujúcich a tržieb je obrovský. Pokles cestujúcich pri porovnaní januára 2020 a 2021 je 65,98 %. Prepad tržieb v rovnakom porovnaní predstavuje 72,13 %, a to všetko po zarátaní novej trate Bratislava – Dunajská Streda – Komárno.

„Pokiaľ nevidíme na koniec pandémie, nevieme seriózne plánovať ani naše financie, ani marketingové kampane motivujúce ľudí na návrat do vlakov,“ podotkol Kováč. (tasr)

Ministerstvo vnútra plánuje 200 miliónov eur z fondu obnovy využiť na boj proti korupcii, modernizáciu krízového riadenia, zefektívnenie finančného vyšetrovania či modernizáciu polície.

„Ministerstvo vnútra SR je v intenzívnom kontakte s Ministerstvom financií SR, s ktorým dolaďuje komponent s názvom Boj proti korupcii, bezpečnosť a ochrana obyvateľstva tak, aby bol pripravený na ďalšie rokovania s Európskou komisiou,“ priblížil rezort.

Hlavným cieľom opatrení má byť zavedenie efektívneho proaktívneho finančného vyšetrovania s vybudovaním personálnych a informačných kapacít. Zefektívniť by sa mohol aj boj proti korupcii a praniu špinavých peňazí. Prispieť by k tomu mali nové nástroje na ich odhaľovanie.

Pripravované opatrenia sa podľa MV SR zameriavajú aj na zníženie nedôvery v políciu jej modernizáciou, digitalizáciou, zlepšením analytických možností a poskytovaním pomoci obetiam trestných činov.

Víziou je tiež zvýšenie odolnosti v krízových situáciách, ako je napríklad pandémia ochorenia covid-19, a modernizácia systému krízového riadenia. (tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať