Denník N

Týždeň v európskej ekonomike: Európa zaostáva v budovaní 5G, Slovensko má širší problém s digitálnou infraštruktúrou

Autori pracujú pre portál Euractiv.sk

  • Európa mešká s budovaním 5G sietí.
  • Slovenský plán na budovanie internetových sietí mešká, čo ho brzdí?
  • V potravinovej bezpečnosti patríme medzi posledných v EÚ.

1. Európa mešká s budovaním 5G sietí

Vysielače pre 5G v Hamburgu. Ilustračné foto – TASR/AP

Iba polovica členských štátov doteraz splnila ciele v oblasti priraďovania nízkopásmových vĺn pre 5G spektrum. Blok je navyše pozadu aj v oblasti prideľovania pásiem na takzvaných milimetrových vlnách. Do tretice zaostáva aj v budovaní bezdrôtových staníc krátkeho dosahu, teda celulárnych rádiových prístupových uzlov, ktoré sú potrebné na ďalšie 5G technológie.

V marci chce Európska komisia predstaviť sériu nových cieľov – budú súčasťou cieľov takzvaného digitálneho desaťročia do roku 2030. Na rozvoj investícií do 5G vyzýva aj Európska investičná banka (EIB).

V čom je problém

Jednou z meškajúcich oblastí je 5G infraštruktúra. Jej budovanie pribrzdila pandémia, ale aj problém s bezpečnosťou 5G sietí. Ešte prednedávnom by bol hlavným dodávateľom hardvéru čínsky Huawei. Ten však začalo v poslednom roku a pol vnímať viacero krajín ako bezpečnostné riziko.

Aj tu Európa zaostáva. Investície rizikového kapitálu do 5G inovačného ekosystému sú v EÚ o 4,6 až 6,6 miliardy eur ročne nižšie než v Spojených štátoch.

Prečo je to dôležité

5G inovácie sú považované za jeden z kľúčových faktorov podpory konkurencieschopnosti, inovácií a hospodárskeho rastu. Sú dôležité aj na dosiahnutie ďalšieho európskeho cieľa – digitálnej autonómie, teda zníženia závislosti Európy od mimoeurópskych firiem v kľúčových oblastiach digitálnych technológií a služieb.

Trhový potenciál 5G

Celkové príjmy v IKT sektore rozdelené medzi príjmy umožnené 5G (zelená) a ostatnými (modrá) technológiami

Zdroj – Axon Consulting elaboration on Ericsson report, EIB

Čo bude Európa robiť

Pôvodný deadline na budovanie 5G infraštruktúry sme už zmeškali. Bol ním koniec roka 2020. Súčasťou digitálneho desaťročia teda budú nové investičné ciele do 5G infraštruktúry. Komisia sa sústreďuje na verejno-súkromné partnerstvá. Bude sa zaoberať aj otázkou bezpečnosti 5G, cieľom je dosiahnuť spoločný európsky prístup.

Druhou oblasťou sú 5G inovácie. Práve na tie upozorňuje Európska investičná banka: ich plný potenciál EÚ nedokáže využiť, ak nebude investovať do inovatívnych digitálnych projektov.

Pokiaľ ide o 5G inovácie, štúdia EIB navrhuje zvýšenie equity investícií v raných aj rastových fázach digitálnych startupov. Peniaze by mohli prísť z národných rozpočtov, ale aj z európskych programov. EIB preto vyzýva, aby bola významná časť z fondu obnovy a odolnosti, ako aj z fondu InvestEU nasmerovaná do 5G ekosystému. To by pomohlo pritiahnuť aj súkromné investície.

2. Slovenský plán na budovanie internetových sietí mešká, čo ho brzdí?

Foto N – Tomáš Benedikovič

Slovenský plán, ako, kde a v akej forme budovať telekomunikačné siete na modernú digitalizáciu krajiny, začala pripravovať ešte predchádzajúca vláda. Po mesiacoch opakovaných konzultácií so širokým spektrom zainteresovaných strán napokon zodpovedný rezort – ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) – vláde predložil Národný plán širokopásmového pripojenia (NPŠP). V rovnaký deň (20. januára) však kabinet Igora Matoviča prerušil rokovanie o pláne.

Podľa rezortu boli dôvodom prerušenia technické pripomienky, ku ktorým potrebovalo ministerstvo získať dáta od operátorov a telekomunikačného úradu. Ozývali sa však aj hlasy, podľa ktorých išlo o ďalšiu koaličnú nezhodu – plán vraj zablokovala neochota strany Za ľudí podporiť ďalšie celoplošné testovanie na koronavírus.

Prečo je to problém

Bez funkčného pripojenia na internet by žiadna vyspelá ekonomika sveta pandémiu neustála. V jej druhom roku už nikto nepochybuje o tom, aké dôležité je kvalitné pripojenie nielen podnikov a inštitúcií, ale aj domácností. Mať rýchly a spoľahlivý prístup na internet takmer kdekoľvek sa stalo základným predpokladom fungujúceho hospodárstva aj u nás.

Do roku 2025 majú navyše krajiny EÚ zabezpečiť prístup všetkých domácností k pripojeniu s rýchlosťou najmenej 100 Mbit/s rozšíriteľným na 1 Gb/s a viac. S peniazmi z Únie a s pripravovanými reformami, ktoré podľa eurokomisie musia reflektovať digitálnu dobu, je preto otázka rozloženia a dostupnosti sietí absolútnou prioritou.

Na Národný plán širokopásmového pripojenia sa odvoláva aj slovenský návrh plánu obnovy, ktorý vláda pripravuje a ktorého prvú verziu už zaslala Európskej komisii. Podľa neho má NPŠP „definovať strategický rámec Slovenska v oblasti budovania komunikačnej infraštruktúry“.

Po jeho schválení by príslušný rezort, teda Remišovej MIRRI, mal vypracovať nadväzujúcu štúdiu uskutočniteľnosti. Tá zadefinuje „pravidlá prioritizácie oblastí na investície z verejných zdrojov“. Oba dokumenty by mali byť schválené ešte tento rok.

Plán sa však stále nepohol, hoci prešiel niekoľkými kolami rozsiahlych pripomienok a aj pomerne transparentnou debatou. Nedostal sa ani do programu rokovania vlády 24. februára.

Čo sa deje

Vláda si od MIRRI po januárovej schôdzi vyžiadala ďalšie dáta. Koaličné strany sa zároveň dohodli, že konečné posúdenie plánu bude v kompetencii novej politickej komisie.

Každá z koaličných strán do novej komisie nominovala dvoch zástupcov. Hnutie Sme rodina zastupoval aj štátny tajomník z úradu podpredsedu vlády pre legislatívu Štefana Holého Martin Hypký, stranu Za ľudí zas štátny tajomník MIRRI Marek Antal. Dvoch zástupcov v komisii mal aj rezort dopravy vrátane ministra Andreja Doležala. Úrad pre reguláciu elektronických komunikácii a poštových služieb zastupoval jeho predseda Ivan Marták. Skupina sa poslednýkrát stretla 12. februára.

Podľa Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb si pre potreby pracovnej skupiny MIRRI vyžiadalo prehľad o „ziskovosti a miere investícií top 6 slovenských operátorov v porovnaní s okolitými krajinami a porovnanie cien fixného internetu a mobilných služieb s priemerom EÚ“.

Aký bude výsledok

Podľa poslanca Tomáša Lehotského, ktorý v skupine zastupoval stranu Za ľudí, sa väčšina nezrovnalostí prerokúvaných v komisii týkala oblastí, ktoré idú nad rámec rozsahu NPŠP. Kompetenčne majú spadať pod rezort dopravy či regulačný úrad.

Zásadné pripomienky k NPŠP sa podľa poslanca týkali zabezpečenia kontroly parlamentu nad ďalším procesom realizácie plánu a rovnakých podmienok pre malých poskytovateľov internetového pripojenia v realizácii plánu. Potvrdil to aj ďalší člen komisie poslanec Peter Kremský (OĽaNO).

Podľa hovorcu MIRRI Michala Dytterta pripravila komisia návrh finálneho riešenia, ktorým odporučí vláde ďalší postup. Ten však zatiaľ nezverejnili. Zatiaľ nie je jasné ani to, kedy ministerstvo predloží dokument opäť vláde.

3. V potravinovej bezpečnosti patríme medzi posledných v EÚ

Ilustračné foto – TASR

V dvadsiatke krajín s najvyšším globálnym indexom potravinovej bezpečnosti je jedenásť krajín z EÚ. Tri z nich – Fínsko, Írsko a Holandsko – obsadili všetky tri medailové pozície. Index spracováva pravidelne Economist Intelligence Unit na skupine viac ako stovky krajín.

Európa ako celok je však len na druhom mieste v porovnaní svetových regiónov. Predbehla nás Severná Amerika. Dôvodom je výrazné zaostávanie krajín v stredomorskej oblasti a v strednej a východnej Európe.

Spomedzi krajín EÚ získalo Slovensko druhé najhoršie umiestnenie – 40. priečku. Pod nami je Bulharsko (44.), tretie najhoršie v EÚ je Maďarsko (36. priečka).

Prečo je to dôležité

Index je zostavený z porovnania štyroch kategórií indikátorov. Okrem porovnania krajín tak umožňujú identifikovať problémové oblasti v produkcii a dostupnosti potravín. Indikátory finančnej prístupnosti hodnotia prístup k potravinám a zdrojom pre rôzne skupiny obyvateľov, zmeny v cenách potravín či finančné služby pre poľnohospodárov.

Dostupnosť hodnotí dodávky potravín, výskum a infraštruktúru v poľnohospodárstve či volatilitu produkcie. Kvalita a bezpečnosť zas obsahuje indikátory rôznorodosti stravovania, nutričné štandardy či dostupnosť mikronutrientov.

Novou kategóriou tohtoročného rebríčka sú prírodné zdroje a odolnosť. Hodnotí mieru vystavenia rizikám súvisiacim s klimatickými zmenami, prírodnými katastrofami a spôsob, akým sa krajiny na tieto riziká adaptujú.

Rebríček tak môže pomôcť formulovať politiku vo viacerých oblastiach: v poľnohospodárstve, ochrane prírodných zdrojov či zabezpečení dostupnosti potravín.

V čom máme problém

Slovensko podobne ako väčšina európskych krajín dopadlo dobre v kategórii finančnej prístupnosti. V kvalite a bezpečnosti máme relatívne dobré celkové skóre, hodnotenie nám však zhoršujú nutričné národné štandardy.

Prepadávame však v dostupnosti (51,7 zo 100 bodov, až 77. miesto v tejto kategórii). Najväčšou slabinou je vysoká volatilita poľnohospodárskej produkcie a slabá miera politických záväzkov v oblasti potravinovej bezpečnosti a prístupu k potravinám.

V kategórii prírodných zdrojov a odolnosti sme celkovo na desiatej priečke, slabinou je však ochrana riek a jazier, vystavenosť suchám a záplavám.

Čo s tým

Reforma poľnohospodárstva – najmä zelená transformácia – je hlavným cieľom stratégie Z farmy na stôl. Dôležitým zdrojom financovania týchto opatrení je spoločná poľnohospodárska politika.

Peniaze sú síce spoločné európske, ale dôležité rozhodnutia sú stále v rukách národných vlád: aká časť pomoci pôjde na priame platby poľnohospodárom, koľko peňazí na opatrenia súvisiace s ochranou klímy, na koľko z peňazí dosiahnu malí producenti či biopoľnohospodárstvo.

Nové pravidlá spoločnej poľnohospodárskej politiky by mali začať platiť po roku 2022, členské krajiny o nich ešte stále diskutujú.

Ďalšie správy

Piati európski predstavitelia – premiéri Belgicka, Dánska, Španielska, Poľska a prezident Litvy – zaslali list predsedovi Európskej rady Charlesovi Michelovi, v ktorom volajú po okamžitej podpore pre európskych výrobcov vakcín. Zdôrazňujú v ňom, že nedostatok očkovacích látok na európskom trhu je potrebné riešiť a treba stavať aj nové výrobné zariadenia. Signatári listu sa zhodli na tom, že Európa pri dodávke vakcín nemôže strácať čas. Tému by mali lídri otvoriť aj na nadchádzajúcej telekonferencii, ktorá sa uskutoční vo štvrtok a v piatok (25. – 26. februára).

Skupina poradcov Komisii neodporúča, aby plynárenské projekty získali prístup k zeleným investíciám. V diskusii o zelenej taxonómii – kategorizácii energetických projektov podľa ich envirovplyov – Brusel vyzvali, aby neustúpil tlaku na zmiernenie pravidiel pre projekty využívania zemného plynu. Plyn síce pri spaľovaní produkuje len asi polovicu emisií skleníkových plynov a výrazne menej látok znečisťujúcich ovzdušie, nevýhodou sú však úniky metánu – násobne silnejšieho skleníkového plynu než CO2 – z infraštruktúry. Naopak, poľská energetická skupina PGE žiada, aby bol zemný plyn označený ako „prechodné palivo“. Pravidlá zelenej taxonómie mali byť zverejnené už minulý mesiac, Komisia ich však odložila do apríla. Dôvodom je silný lobistický zápas o status zemného plynu, ale aj jadrovej energie.

V januári 2021 predstavovala inflácia v eurozóne 0,9 %. Po mesiacoch poklesu teda začali ceny opäť rásť. Podpísal sa pod ňu najmä rast cien služieb (+ 0,65 percentuálneho bodu), rástli aj ceny neenergetických priemyselných tovarov (+ 0,37 percentuálneho bodu) a potravín, alkoholu a tabaku (+ 0,3). Ceny energií tlačili infláciu nadol (- 0,41 percentuálneho bodu). Slovensko bolo v januári s infláciou 0,7 % tesne pod európskym priemerom.

Ročná miera inflácie (%), január 2021

Zdroj – Eurostat

EÚ a India rokujú o prehĺbení obchodných a investičných vzťahov. V máji sa chystá v Porte samit EÚ – India, je jednou z priorít portugalského predsedníctva. Partnerstvo s Indiou sa spomína aj v novej obchodnej stratégii predstavenej Európskou komisiou.

Hlavnými obchodnými partnermi EÚ v sektore služieb boli v roku 2019 Spojené štáty a Spojené kráľovstvo, obe s približne pätinovým podielom na exporte aj importe. S odstupom nasleduje Švajčiarsko, vývoz služieb z EÚ do Číny bol oproti USA a Británii štvrtinový. Celkový objem európskeho obchodu so službami sa pohyboval okolo 2 biliónov eur – vývoz z EÚ mal hodnotu 1 055 miliárd eur, dovoz 982 miliárd.

Hlavní obchodní partneri EÚ v sektoroch služieb (% celkového objemu, 2019)

Zdroj – Eurostat

Európske krajiny podporia plán masívnej renovácie budov. Zatiaľ však nepodporili jednu z kľúčových častí plánu Komisie: zavedenie práve záväzných energetických štandardov pre existujúce budovy. EÚ by tak stanovila termín, do ktorého by vlastníci budov museli zvýšiť svoju energetickú účinnosť na danú úroveň. Oficiálny návrh chce Komisia predložiť ešte v tomto roku.

Britské fintech spoločnosti smerujú do Litvy. Dôvodom je brexit, spoločnosti si zakladajú sídlo v krajine EÚ, aby ľahšie získavali potrebné licencie. Dnes je v krajine registrovaných asi 230 fintech firiem, z toho viac ako dve desiatky sú z Británie. Agentúra Invest Lithuania odhaduje, že zamestnávajú asi 4 000 ľudí, o 18 % viac než v minulom roku. Výhodou Litvy má byť rýchlosť vydávania licencií – litovská centrálna banka vydala 118 licencií pre fintech firmy, nemecká 77 a francúzska 76 –, ale aj pomoc firmám. Centrálna banka vytvorila sektoru špeciálny priestor na testovanie inovácií.

Na európsky zoznam daňových rajov sa dostala Dominika. Naopak, Rada rozhodla o vyškrtnutí Barbadosu. Zoznam obsahuje územia, ktoré nespolupracujú v oblasti daňovej transparentnosti, férového zdaňovania či implementácie medzinárodných štandardov proti vyhýbaniu sa plateniu daní. V súčasnosti sa na ňom nachádza dvanásť území väčšinou z karibskej oblasti a Tichomoria: Americká Samoa, Anguilla, Dominika, Fidži, Guam, Palau, Panama, Samoa, Seychely, Trinidad a Tobago, Americké Panenské ostrovy a Vanuatu. Podľa odhadov citovaných Medzinárodným menovým fondom fyzické osoby majú v daňových rajoch uschovaných 8,7 až 36 biliónov dolárov. Vlády tým prichádzajú ročne na nezaplatenej dani z príjmu fyzických osôb o asi 200 miliárd dolárov. O ďalších 500 až 600 miliárd dolárov prídu na firemných daniach.

Hlavným zdrojom priamych zahraničných investícií (FDI) v EÚ sú Spojené štáty. Na konci roka 2019 tvorili americké FDI až 28,1 % z celkového objemu. Nasleduje Spojené kráľovstvo (17,9 %) a Švajčiarsko (10,3 %). Ďalšie veľké ekonomiky nasledujú z výrazným odstupom – Čína (vrátane Hongkongu) s 3,6 % a Rusko s 1,9 %. Obraz však skresľujú krajiny považované za daňové raje. Podľa štatistík prišlo z Bermúd do EÚ až 5,8 % priamych zahraničných investícií, z Kajmanských ostrovov 3,1 %, z ostrova Jersey, korunného britského územia v Lamanšskom prielive s rozlohou necelých tisíc štvorcových kilometrov, oficiálne pochádza 4,3 % FDI v EÚ.

Podiel krajín/území na celkovom objeme FDI v EÚ (koniec roka 2019)

Zdroj – Eurostat

Takmer štvrtina európskych priamych zahraničných investícií (FDI) je umiestnená v Spojených štátoch (24 %). Ďalšia pätina (20,8 %) je v Spojenom kráľovstve, niečo nad 10 % vo Švajčiarsku. Čína a Rusko nasledujú s výraznejším odstupom so 4, respektíve 3,46 %.

Európske zahraničné investície v ostatných krajinách (podiel z celkového objemu, koniec roka 2019)

Zdroj – Eurostat

Komisia diskutuje so sociálnymi partnermi o zlepšení sociálnej ochrany a pracovných podmienok ľudí pracujúcich prostredníctvom digitálnych platforiem. Pandémia urýchlila nástup poskytovania služieb cez digitálne platformy v mnohých sektoroch. Chýba však jednotná definícia statusu ľudí, pre ktorých je práca cez digitálne platformy hlavným či jediným zdrojom príjmu. Niektoré krajiny už iniciujú zákony, vďaka ktorým získajú zamestnanecký status a s ním spojené práva a benefity.

Čoskoro budú zverejnené prvé grantové výzvy európskeho výskumného programu Horizon Europe. Pôjde o štartovacie granty, konsolidačné grantypokročilé granty určené individuálnym výskumníkom. Uzávierka pre štartovacie granty bude 8. apríla, pre konsolidačné 20. apríla a pre pokročilé 31. augusta.

Komisia navrhla predĺžiť zrušenie roamingových poplatkov o ďalších desať rokov. Pôvodné nariadenie ich rušilo na päť rokov, jeho platnosť má vypršať v roku 2022. Nové pravidlá majú navyše zlepšiť prístup k pohotovostným službám a zlepšiť informovanosť spotrebiteľov o možných poplatkoch spojených s doplnkovými službami využívanými počas roamingu.

Spojené štáty sa opäť pripojili k Parížskej klimatickej dohode, ostatní signatári čakajú na ich strednodobé emisné záväzky. Podľa organizácie Climate Action Tracker by mali USA do roku 2030 znížiť emisie skleníkových plynov o 52 %, len tak môžu naplniť parížske záväzky. Za prezidenta Baracka Obamu sa zaviazali k redukcii o 26 – 28 % do roku 2025. Tento cieľ však pravdepodobne nesplnia.

Štatistika: Pandémia spôsobila masívnu relokáciu európskych fondov do zdravotníctva a na pomoc podnikom

Vďaka relokáciám – presunu európskych peňazí do iných oblastí – získalo od začiatku pandemickej krízy do polovice januára 2021 zdravotníctvo v EÚ o 6,8 miliardy eur navyše. Do pomoci podnikom sa presunulo 3,5 miliardy eur. Relokácie eurofondov analyzoval taliansky think-tank OPENPOLIS, výsledky zhrnul v článku na portáli EDJN.

V zdravotníctve šla väčšina peňazí na zdravotnícku infraštruktúru a zlepšenie prístupu k službám.

Relokácie európskych fondov súvisiace so zdravotníctvom

(1. február 2020 – polovica januára 2021, v mil. eur, zelená: pokles alokácie, fialová: nárast alokácie)

Zdroj – EDJN

Najväčšie presuny do zdravotníctva boli v Španielsku (vyše 2 mld. eur), Taliansku, Poľsku a Rumunsku. Na Slovensku získal zdravotnícky sektor o 58 miliónov navyše.

Relokácie európskych fondov súvisiacich so zdravotníctvom – krajiny

(1. február 2020 – polovica januára 2021, v mil. eur, zelená: pokles alokácie, fialová: nárast alokácie)

Zdroj – EDJN

Väčšina dodatočných európskych peňazí pre podniky smerovala do všeobecnej pomoci, nasledovali programy na rozvoj podnikania a prispôsobenie pracovníkov a podnikateľov zmenám.

Relokácie európskych fondov súvisiacich s podnikaním

(1. február 2020 – polovica januára 2021, v mil. eur, zelená: pokles alokácie, fialová: nárast alokácie)

Zdroj – EDJN

V tejto oblasti je na čele Taliansko (čistý nárast o 1,3 miliardy) a Grécko (čistý nárast o 1,2 miliardy). Slovensko relokovalo najmä európske peniaze, ktoré boli už predtým určené na pomoc podnikaniu (peniaze boli napríklad presmerované na iný účel), celkový objem eurofondov na podporu podnikania narástol o asi desať miliónov eur.

Relokácie európskych fondov súvisiacich s podnikaním – krajiny

(1. február 2020 – polovica januára 2021, v mil. eur, zelená: pokles alokácie, fialová: nárast alokácie)

Zdroj – EDJN

Tento projekt je financovaný Európskou úniou.
Tento článok reprezentuje výlučne názory autorov.
Európsky parlament nezodpovedá za akékoľvek použitie informácií obsiahnutých v tomto článku.

Tento článok reprezentuje výlučne názory autorov. Európsky parlament nezodpovedá za akékoľvek použitie informácií obsiahnutých v tomto článku.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

5G

Týždeň v európskej ekonomike

Ekonomika, Slovensko, Svet

Teraz najčítanejšie