Zavrieť priemysel je naozaj až posledná možnosť, nerobme však z toho tabu
Teraz počas pandémie je rozdiel v dôsledkoch správnych a nesprávnych riešení viditeľný úplne konkrétne a rýchlo. Ako spoločnosť rozumieme, že keď meníme pravidlá v nesprávny čas alebo v nesprávnom poradí, tak v priebehu mesiaca preto umiera denne o desiatky ľudí viac. V jazyku, ktorý sme používali pred krízou, by sme to nazvali zbytočné úmrtia.
Teraz máme takú veľkú zodpovednosť, že sa jej váhu ani nepokúšame poctivo precítiť, lebo by sme ju už zrejme neuniesli a nájdeniu správnych riešení by to asi aj tak pomohlo len málo.
Samozrejme, napokon rozhodujú vláda, úrady a vedci, ale aj tí z veľkej časti len reagujú na tón verejnej debaty o riešeniach na zbrzdenie pandémie, ktorá prebieha všade každý deň. Preto sa oplatí všímať si jazyk, akým o tom hovoríme, a ktoré tabu v hlavách nám možno zbytočne bránia rozhodnúť sa pre najlepšie riešenie tu a teraz.
Čím viac je krajina uzavretá, čím tvrdší je lockdown, tým viac sa nám zužuje zoznam ďalších krokov, z ktorých máme na výber. Presnejšie, zvykli sme si hovoriť, že vlastne už nemáme ako obmedziť stýkanie sa ľudí, lebo zavreté je už predsa všetko, čo sa dá, a výrobu v podnikoch zastaviť nemôžeme.
Lacné riešenie už neexistuje
Ako jediné riešenie sa preto na prvý pohľad opakovane javí sprísnenie vymáhania už zavedených zákazov pohybu. V situácii, keď vidíme, že predseda vlády a minister vnútra majú zábrany policajtom niečo prikázať, lebo policajti sa nás vlastne boja, sa to aj môže zdať ako kľúčový problém.
Ani výrazné zvýšenie vymáhania terajších zákazov by však už zrejme neprinieslo dostatočne veľké zníženie počtu kontaktov medzi ľuďmi tak, aby to postupne znižovalo pravdepodobnosť nákazy.
Nebolo by na škodu, ak by polícia znova a znova klopala na tajne otvorené bary, keby mladým ľuďom v parkoch aspoň prikazovala nasadiť si rúška a pokutovala oveľa, oveľa viac zjavné porušenia predpisov. Neustrážila by všetkých, ale efekt by to malo, lebo informácia o tom, že nejaký druh správania si štát naozaj neželá, by sa šírila.
Bohužiaľ, ani to by nás zrejme nedostalo cez hranicu, pod ktorou by počet nakazených klesol. Riešením je uvažovať, ako znížiť prenos nákazy na pracoviskách, pretože tam sme to doteraz robili najmenej.
Pomôcť si môžeme názorom 15 českých vedcov, ktorí v pondelok publikovali na webe Centra pre modelovanie biologických a spoločenských procesov svoju analýzu toho, aké má ešte možnosti Česká republika.
Aj oni vychádzajú z toho, že najviac kontaktov, ktoré vedú k nákaze, sa udeje doma, v práci, pri voľnočasových aktivitách a v školách. Ibaže pracovné kontakty sú obmedzované najmenej a je pri nich preto najjednoduchšie dosiahnuť najväčší pokrok. Tvrdia dokonca, že viac ako polovica ešte predstaviteľného zníženia kontaktov medzi ľuďmi je spojená s prácou.
Aj v súčasnej slovenskej situácii, ktorá je v mnohom podobná českej, možno drasticky zredukovať nebezpečné stretávanie ľudí len tým, že ešte viac obmedzíme ľudí v práci.
Čo možno urobiť bez zatvárania fabrík
