Najviac čerpá eurofondy Krajniak, najmenej Gröhling. Čo prepadlo a čo ešte zachraňujú?

• V minulom programovom období prepadlo 400 miliónov, v tomto zatiaľ 150.
• Vyčerpalo sa 40 percent, zvyšných 8 miliárd treba minúť za necelé tri roky.

Pred pár dňami sa dve političky sporili, či Slovensko nenávratne prišlo o miliardu eur alebo nie. Europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová tvrdila, že je definitívne stratená, lebo sa peniaze nepoužili na boj proti pandemickej kríze. Ministerka investícií Veronika Remišová hovorí, že k žiadnej takej strate neprišlo. Uzavrelo sa to tak, že pravda sa ukáže o tri roky, keď sa skončí toto programové obdobie.

Už dnes sa však môžeme podrobne pozrieť, kde sa koľko čerpá a čo už je definitívne stratené. A čo robia úradníci, aby sa najhoršiemu scenáru vyhli.

Pred šiestimi rokmi sa im to podarilo, hoci to vyzeralo podobne tragicky ako v súčasnosti. V apríli roku 2015 zostávalo osem mesiacov na vyčerpanie 4 miliárd z celkovej sumy takmer 12 miliárd eur.

Dve miliardy neprepadli

Expert SaS na eurofondy a dnešný šéf Správy štátnych hmotných rezerv SR Ján Rudolf v apríli 2015 odhadol, že zo zvyšných eurofondov prepadnú zhruba 2 miliardy eur.

Z prepadnutých eurofondov urobil veľkú kauzu, podobne ako teraz jeho stranícka kolegyňa Ďuriš Nicholsonová.

V nasledujúcich mesiacoch roka 2015 sa však situácia dramaticky zlepšovala a na konci programového obdobia čerpanie stúplo na takmer 97 percent. Podľa aktuálnych informácií od ministerstva financií sme v programovom období 2007 – 2013, ktoré sa čerpalo do roku 2015, nenávratne stratili 400 miliónov.

Nie je to málo, ale nie sú to 2 miliardy.

Dodnes vyšetrujú podvody

Ešte stále, ani po piatich rokoch, nie je výsledok čerpania definitívny. Podľa ministerstva financií sa debatuje s Európskou komisiou „najmä k otvoreným prípadom šetrení tretími stranami na národnej úrovni,“ vysvetľuje ministerstvo financií. Na mysli má najmä súdy a vyšetrovania niektorých sporných prípadov.

Európska komisia rokuje s našou vládou napríklad o pokute za to, že štát pred mnohými rokmi nepotrestal stavebné firmy za uzavretie veľkej kartelovej dohody.

Firmy predstierali, že medzi sebou súťažia, no namiesto toho sa dohodli na cenách a na rozdelení trhu. Kartelový podvod sa udial a odhalil ešte za druhej Dzurindovej vlády. Za vlád Fica však súdy a úrady viedli kauzu tak, že väčšina vinníkov dostala len smiešny trest a naďalej vyhrávala štátne zákazky – z peňazí EÚ.

Európskej komisii sa to nepáči a už najmenej rok žiada, aby Slovensko časť peňazí vrátilo. So Slovenskom sa Komisia sporí o tom, akého veľkého okruhu stavebných zákaziek sa má korekcia týkať.

Jednou z možností je, že Slovensko bude musieť vrátiť nejaké peniaze za obdobie 2007 – 2013, ktoré bolo predĺžené do roku 2015. Trvalá strata peňazí by bola teda vyššia ako dnes vyčíslených 400 miliónov. Druhá možnosť je, že sa peniaze stiahnu z obdobia 2014 – 2020, a uvidí sa, či sa uvoľnené zdroje budú dať presunúť na niečo iné alebo sa nenávratne stratia.

S prepadnutou jednou miliardou eur, pred ktorou teraz varuje Ďuriš Nicholsonová, to môže dopadnúť rovnako – strata bude na konci v stovkách miliónov, ale definitívne číslo nebude jasné ešte ďalšie roky, lebo sa budú vyšetrovať podvody.

Ďalších 154 miliónov

V aktuálnom programovom období (2014 -2020 s predĺžením do roku 2023) zatiaľ nenávratne prepadlo 154 milióna. Bolo to z dôvodu, že Slovensko neplnilo priebežné míľniky – koľko má čerpať v jednotlivých rokoch.

Najviac peňazí – 108 miliónov – sa do Bruselu vrátilo z operačného programu Výskum a inovácie. Európska komisia najskôr v roku 2017 zastavila granty, ktoré smrdeli korupciou. Vláda mala potom všetko pripraviť nanovo, ale nestihla, a tak peniaze prepadli.

Neplnenie priebežných míľnikov spôsobilo o niečo menšie straty ešte v dvoch programoch týkajúcich sa rozvoja regiónov a rybného hospodárstva.

Výskum zliali s dopravou

Aby sa rovnaký problém neopakoval v ďalších rokoch, vláda spojila problémový operačný program Výskum a inovácie s dopravou, kde sa čerpá lepšie.

V obrom programe sa pri ďalšom sledovaní priebežných míľnikov katastrofálne čísla výskumu rozptýlili. Prepadnutie eurofondov sa vďaka tomu nezopakovalo.

K vedcom a výskumníkom sa však peniaze nedostali, čo sa ukazuje aj v štatistikách. V roku 2019 boli podľa štatistického úradu celkové kapitálové výdavky na vedu a výskum najnižšie za posledných 10 rokov – 36 miliónov eur. V pôvodnom programe Výskum a inovácie boli pritom nachystané 2,1 miliardy eur, z čoho asi polovicu malo k dispozícii ministerstvo školstva na podporu vedy a výskumu.

Veda naďalej čerpá málo

Od spomínaného zlúčenia v roku 2019 sa situácia zlepšila len trochu. Čerpanie výskumných a inovačných grantov sa zvýšilo z necelých 10 na 29 percent.

Aj toto zlepšenie je skreslené tým, že ho ťahajú najmä dotácie, ktoré rozdáva ministerstvo hospodárstva medzi podniky.

Granty ministerstva školstva, ktoré sú z veľkej časti určené aj pre univerzity a výskumné organizácie, majú naďalej zahanbujúce čerpanie. Z najväčšieho 600-miliónového balíka rezort školstva vyčerpal 100 miliónov.

V menšom programe pre Bratislavský kraj je čerpanie ešte horšie. Aj preto minister školstva Branislav Gröhling (SaS) presúva peniaze k svojmu straníckemu šéfovi Richardovi Sulíkovi na ministerstvo hospodárstva.

Prístavy sa neopravia

Pozrime sa teraz dovnútra štyroch najväčších operačných programov.

Čerpanie v nich sa hýbe od 33 (rozvoj regiónov) do 52 percent (ľudské zdroje). Zdroje v nich sú rozdelené na menšie kôpky – takzvané prioritné osi. Z pohľadu budúceho čerpania je dôležité, ako rýchlo sa míňajú peniaze z každej takejto kôpky.

Jednou z nepodarených oblastí je infraštruktúra vodnej dopravy. Takmer 100 miliónov malo ísť do verejných prístavov, na zlepšenie splavnosti Dunaja a tak ďalej. Nevyčerpal sa ani milión. Vodná doprava nebola pripravená na čerpanie eurofondov, vysvetlil hovorca ministerstva dopravy Ivan Rudolf.

„Plánovaná modernizácia verejných prístavov v Bratislave a Komárne bola ovplyvnená nevysporiadanými majetkovoprávnymi vzťahmi. Zlepšenie splavnosti Dunaja bolo potrebné podrobne posúdiť z hľadiska dopadov na životné prostredie,“ uviedol Rudolf.

Preto štát plánuje peniaze presunúť do iných oblastí. Najviac – 40 miliónov – má ísť do projektov mestskej mobility.

Ministerstvo vraví, že rizikové oblasti dôsledne monitorujú a v prípade potreby spravia ďalšie presuny.

Predvlani napríklad zdvojnásobili sumu dotácií na cesty mimo medzinárodnej siete TEN-T, takže teraz je v balíku 800 miliónov eur. Čerpanie z tejto kôpky sa teraz ukazuje ako veľmi nízke, čo je ale dané tým, že tam len nedávno presunuli stovky miliónov eur z menej výkonných oblastí.

Celkovo má operačný program Integrovaná infraštruktúra bez výskumných grantov čerpanie 40 percent, čo je zhruba slovenský priemer.

V ďalších rokoch majú podľa Ivana Rudolfa čerpanie potiahnuť napríklad nákupy nových elektrických vlakov, dostavba úseku D1 pri Žiline s tunelom Višňové, modernizácia železničného uzla Žilina a predĺženie električkovej trate v bratislavskej Petržalke.

V predchádzajúcom období ministerstvo dopravy vyčerpalo všetky pridelené peniaze, pripomína hovorca.

Aj regióny čerpajú málo

Veľmi slabé celkové čerpanie – iba 33 percent – má aj regionálny operačný program, ktorý prevzalo novovytvorené ministerstvo investícií pod vedením Veroniky Remišovej (Za ľudí).

Zastrešuje napríklad opravy a modernizácie regionálnych ciest, cyklotrasy, verejnú osobnú dopravu, investície do sociálnych služieb, jaslí, materských, základných aj stredných škôl a nemocníc.

V dvoch prioritných osiach sa čerpanie ledva prehuplo cez 10 percent. Jednou z nich sú miestne akčné skupiny – regionálne združenia samospráv, aktivistov a firiem, ktoré dostávajú peniaze a potom ich ďalej rozdeľujú na rôzne projekty.

Čerpanie má vylepšiť nový odbor, ktorý sa bude venovať iba miestnym akčným skupinám. „Navýšili a posilnili sa administratívne kapacity, ktoré sa prioritne sústredia na kontrolné procesy. Zároveň už boli prijaté viaceré opatrenia, ktoré viedli k zjednodušeniu a akcelerácii procesov,“ píše ministerstvo investícií, ktoré teraz očakáva výrazné zrýchlenie.

Ďalšia oblasť s nízkym čerpaním je mobilizácia kreatívneho potenciálu v regiónoch. Aj tu bol podľa Remišovej problém s nedostatočnými administratívnymi kapacitami, ktoré už posilnili.

Pridajú na odpady a kanalizácie

O niečo lepšie – 41-percentné čerpanie eurofondov má operačný program Kvalita životného prostredia.

Aj tu je však problém v jednej z kapitol – konkrétne v oblasti protipovodňových opatrení, kde čerpanie ledva prekročilo 10 percent. Ministerstvo životného prostredia preto presúva nevyužité peniaze do odpadového hospodárstva a do čističiek a kanalizácií.

U Krajniaka prekročili 50 percent

Najlepšie čerpanie – 52 percent – má operačný program Ľudské zdroje, ktorý riadi ministerstvo práce pod vedením Milana Krajniaka (Sme rodina). „V porovnaní s krajinami EÚ sme 5. najlepšia krajina v čerpaní financií z Európskeho sociálneho fondu. Všetky prioritné osi, za ktoré je zodpovedný rezort práce, sú nadpriemerne čerpané, kontrahovanie je nad úrovňou 100 percent,“ píše hovorkyňa ministerstva Eva Rovenská.

Vraví, že už majú aj splnené míľniky pre priebežné plnenie na roky 2021 a 2022. Aj tu presúvali peniaze medzi prioritnými osami, aby neprepadli. „Zostávajúce voľné zdroje sa teda presunuli v prospech takých projektov, ktorých realizáciu je možné dokončiť v priebehu niekoľkých mesiacov, napr. prístup k vode, výstavba a rekonštrukcia pozemných komunikácií a podobne.“

Rozdiely v čerpaní medzi jednotlivými ministerstvami nie sú iba o šikovnosti úradníkov, ale aj o tom, že niektoré oblasti sú veľmi zložité. Napríklad na ministerstve dopravy trvá príprava veľkého stavebného projektu, teda- projektovanie a vybavovanie povolení a verejné obstarávanie, viac ako 10 rokov.

Čo sa ešte dá

Dnes sa už pri riadení eurofondov nedajú robiť radikálne zmeny. Už sa nedajú presúvať peniaze z jedného operačného programu do druhého – napríklad z rozvoja regiónov do životného prostredia.

Dalo sa to do konca minulého roka. Slovensko to využilo napríklad na presun 1,1 miliardy eur z rôznych operačných programov na boj s pandemickou krízou. Peniaze šli najmä na podporu udržania zamestnanosti, malým a stredným firmám a do zdravotníckeho systému.

Od tohto roka sa dajú presúvať peniaze iba medzi jednotlivými kapitolami v rámci toho istého operačného systému – napríklad z protipovodňových opatrení do kanalizácií. Toto vyzerá byť aj základná stratégia na ďalšie tri roky – detailne sledovať čerpanie v jednotlivých prioritných osiach, a keď je najhoršie, presunúť peniaze do oblastí s lepším čerpaním.

Koľko teda prepadne na prelome rokov 2023 a 2024? Presne sa to ešte povedať nedá, reaguje ministerstvo financií.

„Vychádzajúc z historických skúseností z predchádzajúcich programových období dochádza k akcelerácii čerpania v posledných rokoch implementácie. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že za mainstreamové operačné programy nedošlo za rok 2020 k trvalej strate finančných prostriedkov,“ píše ministerstvo financií.

Jeho šéf Eduard Heger však zároveň vyzval ministerstvá, ktoré riadia operačné programy, aby zabezpečili rovnomerné čerpanie zvyšných peňazí počas posledných troch rokov.