Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Ako elektrárne testami zlomili krivku a pritom neprišli o ľudí

Testovanie v Mochovciach. Foto - TASR
Testovanie v Mochovciach. Foto – TASR

Okolo Vianoc zasiahla pandémia koronavírusu silno aj Slovenské elektrárne. Nie je na tom nič zvláštne, lebo podobne to vyzeralo takmer na celom Slovensku. Elektrárňam sa však medzi ich zamestnancami na rozdiel od zvyšku Slovenska za pár dní podarilo krivku otočiť a vývoj dostať pod kontrolu.

Stratégia Slovenských elektrární v znižovaní počtu nakazených covidom bola podobná tej štátnej – pravidelné plošné testovanie antigénovými testami. Hlavný rozdiel bol v tom, že elektrárne okrem toho začali overovať odhalené pozitívne prípady presnejšími PCR testami.

Tak zistili, ktoré antigénové testy boli falošne pozitívne – ukazovali koronu aj tam, kde nebola. Vďaka presnejším testom mohli potom zúžiť okruh ľudí, ktorých posielali do povinnej karantény, iba na tých, ktorí boli naozaj nakazení.

K zlomeniu krivky prispelo aj dodržiavanie pravidiel a jasná zrozumiteľná komunikácia, vysvetľuje v rozhovore pre Denník E riaditeľ elektrární pre ľudské zdroje Miroslav Šarišský.

Miroslav Šarišský. Foto N – Tomáš Benedikovič

Na vrchole mali pozitívnych antigénových testov 50 – 60 týždenne. Teraz, keď nakazených ubudlo a okrem toho začali výsledky spresňovať PCR testami, majú jednotky prípadov.

Ako sa u vás počas jesene a zimy vyvíjali počty pozitívne testovaných? 

Na testovanie sme sa začali pripravovať už v septembri, predpokladali sme, že sa situácia zhorší, a chceli sme byť pripravení. Pri prvých štyroch kolách testovania sa pozitivita držala pod jedným percentom testovaných zamestnancov, ale ukázal sa nám pekný vzorec. Vždy, keď bol v testovaní odstup – stačili dva týždne, čísla pozitívnych išli zase hore. Keď sme testovanie robili v týždňových intervaloch, počty pozitívnych klesali.

Kedy bol vrchol a ako si to vysvetľujete?

Na jeseň sme mali situáciu pod kontrolou, pozitivita jednoznačne stúpla počas zimných sviatkov a kulminovala začiatkom januára, keď sa ľudia začali vracať do práce. Vtedy bol problém najvážnejší, mali sme lokality, kde pozitivita vyskočila nad štyri percentá, čo bolo skutočne veľa. Stúpala aj hodnota virálnych náloží, čo bol, predpokladám, dôsledok šírenia britskej mutácie. Vrchol bol v januári, nepochybne k tomu prispeli zvýšené kontakty v domácnostiach. Reálne bol v jednej bubline málokto, boli to dve, tri a viac bublín.

Čo bol podľa vás rozhodujúci faktor, ktorý otočil krivku?

Bolo to viacero faktorov. Pravidelné testovanie v týždňových intervaloch, dôsledné dodržiavanie nosenia rúšok a respirátorov, jasná a zrozumiteľná komunikácia. Po každom testovaní zverejňujeme výsledky, zamestnanci jasne vidia, že to dáva zmysel, že testovaním chránia seba aj svojich kolegov.

Koľko ľudí ste testovali počas jesene a zimy a kedy ste prešli k pravidelnému plošnému testovaniu všetkých zamestnancov?

Od jesene sme urobili vyše 30-tisíc testov, z toho približne 13-tisíc bolo minulý rok. V nedeľu sme mali už pätnáste kolo. Od januára testujeme bez výnimky v týždňových intervaloch. Netestujeme zamestnancov, ktorí pracujú z domu, tých je však relatívne málo.

Zároveň ste v januári začali pretestovávať PCR testami tých, ktorým predtým vyšli pozitívne antigénové testy. Aký to má pre vás zmysel?

Chceli sme vedieť, aká je úroveň falošnej pozitivity. Z pohľadu prevádzky elektrární je to zásadná informácia, nemôžeme si dovoliť poslať do karantény niekoho, kto reálne nie je pozitívny. Naopak, je to riziko. Taký človek sa vráti z karantény s potvrdením, že sa tri mesiace nemusí testovať, a pritom môže infekciu roznášať na ostatných.

Aká veľká bola falošná pozitivita? Sú testy, ktoré používate, zhruba rovnaké ako tie, ktoré používa štát, resp. samosprávy? Dá sa z toho vyvodiť, že v celoslovenskom meradle je falošná pozitivita podobná?

V zásade používame rovnaké testy, od rovnakých výrobcov, len s tým rozdielom, že naše testy vďaka špeciálnej čítačke odhadnú aj predpokladanú veľkosť virálnej nálože. Pri vysokých virálnych náložiach je prakticky isté, že RT-PCR test pozitivitu potvrdí, pri nízkych je to presne naopak. V celoslovenskom meradle je to rovnaké, vychádza to z charakteristiky testov. Uvediem príklad. Ak je prevalencia v populácii na úrovni jedného percenta, teda keď je vo vzorke 100-tisíc ľudí pozitívnych presne 1000, pri citlivosti testu na úrovni 0,98 a špecificite na úrovni 0,99 odhalíme pri plošnom testovaní až 980 z 1000 nakazených. To je výborné, ale špecificita na úrovni 0,99 zároveň znamená, že bude falošne pozitívnych 99 ľudí.

Ak prevalencia klesne povedzme z 1000 iba na 100, tie isté testy odhalia 98 zo 100 pozitívnych, no falošná pozitivita ostane prakticky nezmenená – 99 falošne pozitívnych. Pomer skutočne a falošne pozitívnych sa výrazne zmení a vtedy sa treba zamyslieť nad najvhodnejším postupom.

Foto – TASR

Je podľa vás zvolená stratégia – testovanie PCR testami po predchádzajúcom testovaní antigénovými testami – optimálna aj pre štátne plošné testovanie? 

To si netrúfam povedať, na to tu máme odborníkov. V našich podmienkach to dávalo zmysel, lebo plošné testovanie zabralo a začala nám výrazne klesať prevalencia. Vďaka antigénovým testom sme odhalili desiatky zamestnancov, ktorí nemali žiadne príznaky, ale mali obrovské virálne nálože a boli pre svoje okolie veľkou hrozbou. Som presvedčený, že bez pravidelného testovania by bolo udržanie výroby elektriny veľmi komplikované. Príkladom je elektráreň Nováky, kde sme na jeseň museli pre výpadok personálu prerušiť výrobu na niekoľko dní.

Dokedy plánujete v testovaní pokračovať?

Bol by som rád, ak by sme mohli skončiť čo najskôr. Práve preto potrebujeme očkovanie. Zatiaľ máme zaočkovaných len niečo vyše 100 zamestnancov. Žiaľ, očkovanie ide pomalšie, ako sme očakávali. Som však presvedčený, že zamestnanci elektrární, ktorí sa starajú o to, aby bolo čím svietiť, by mali byť zaočkovaní hneď po zdravotníkoch. Bez elektriny totiž nebude fungovať vôbec nič, ani nemocnice, ani obchody, nepôjdu ani lietadlá či vlaky.

Dnes na DennikE.sk

Spaľovanie odpadu z cudzích jadroviek povolili aj u Budaja, minister naďalej hovorí, že ho chce zakázať zákonom

Ján Budaj. Foto - TASR
Ján Budaj. Foto – TASR

Rozšírenie kapacít na spracovanie rádioaktívneho odpadu získalo súhlas ministerstva životného prostredia. Jeho šéf Ján Budaj však stále hovorí, že chce presadiť zákon, ktorý spaľovanie rádioaktívneho odpadu zo zahraničia zakáže.

Ministerstvo tvrdí, že sa s dlhoročným šéfom veterinárov dohodlo na odchode. On sa o výmene dozvedel od novinárov

Jozef Bíreš. Foto - TASR
Jozef Bíreš. Foto – TASR

Ministerstvo pôdohospodárstva tvrdí, že riaditeľ veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš skončí po vzájomnej dohode. „Až krátko do vášho telefonátu som ja sám o tom nič nevedel,“ reagoval dlhoročný šéf štátnej inštitúcie pre Denník E.

Minúta po minúte

NDS upozorňuje na viaceré plánované dopravné obmedzenia na diaľnici D1 pri Triblavine, v úseku Bytča – Hričovské Podhradie, medzi križovatkami Galanta a Šintava a v križovatke Bernolákovo. Zároveň pripomína uzávery tunelov z dôvodu jarnej údržby.

Informovala o tom hovorkyňa diaľničiarov Eva Žgravčáková. Dôvodom dopravného obmedzenia na úseku diaľnice D1 Bratislava – Trnava, križovatka Triblavina, sú stavebné práce v strednom deliacom páse. Obmedzenie bude od soboty (17. 4.) od 5. hodiny do 17. mája. Treba tu počítať so zníženou rýchlosťou a zníženým počtom prejazdných pruhov v oboch smeroch.

NDS čiastočne uzavrie diaľnicu D1 v úseku mostov Bytča a Hričovské Podhradie od nedele (18. 4.) od 7. hodiny do 13. júna do 18. hodiny. Dôvodom je výmena mostných záverov oboch mostov.

„Stavebné práce budú realizované na obidvoch mostoch v oboch jazdných smeroch súčasne. Doprava bude vedená v každom jazdnom páse v jednom jazdnom pruhu,“ dodali diaľničiari.

Od soboty od 8. hodiny do 30. mája do 18. hodiny bude čiastočne uzavretá aj rýchlostná cesta R1 v úseku mosta nad riekou Váh medzi križovatkami Galanta a Šintava. Dôvodom je výmena mostných záverov.

„Stavebné práce budú realizované v pravom jazdnom páse (smer Nitra). Doprava na moste bude vedená v režime 3 + 1. Pravý jazdný pruh zostane vedený popri pracovisku v pravom jazdnom páse,“ vysvetlila hovorkyňa s tým, že doprava z ľavého jazdného pruhu pravého jazdného pásu bude presmerovaná prejazdmi cez stredný deliaci pás do ľavého jazdného pásu.

NDS tiež čiastočne uzavrie cestu prvej triedy v križovatke Bernolákovo. Dôvodom je kladenie asfaltových vrstiev vozovky v mieste stykového napojenia s budúcou cestou druhej triedy. Obmedzenie bude trvať od soboty do 18. apríla. Doprava na dotknutom úseku cesty bude vedená striedavo v jednom jazdnom pruhu. V prípade nepriaznivého počasia sa termín ukončenia prác môže predĺžiť.

V mesiacoch apríl, máj a jún budú diaľničiari realizovať aj pravidelnú jarnú údržbu a kontrolu diaľničných tunelov Sitina, Horelica, Svrčinovec, Poľana, Bôrik, Branisko, Šibenik, Považský Chlmec, Žilina, Ovčiarsko a podjazdu Lučivná. Tunely budú pre údržbu v určitých termínoch úplne uzavreté. (tasr)

Len 23 % firiem na Slovensku sa tohto roku chystá prijímať nových zamestnancov. Vyplýva to z hĺbkovej sondy firmy Elanor Slovakia medzi tisíckou najvýznamnejších spoločností naprieč sektormi. Je to zároveň vážne varovanie pred letným príchodom absolventov na trh práce.

Prečo je to dôležité:

  • „Je to najnižšia hodnota za ostatných 15 rokov. Firmy sú v dôsledku dopadov pandémie a nejasného ekonomického vývoja viac ako opatrné,“ poznamenáva Ivan Zizič, country manažér Elanor Slovakia, ktorá poskytuje mzdové a administratívne personálne služby.
  • Kým 23 % firiem nábor po lete neplánuje, až 15 % firiem chce v druhom polroku dokonca prepúšťať.
  • Navyše až 63 % spoločností zatiaľ vyčkáva na ďalší výhľad ekonomiky po uvoľňovaní opatrení. V prípade nepriaznivých výhľadov sa tak podľa Ziziča môže k prepúšťaniu prikloniť ďalších 10 až 25 % firiem.
  • Pripravenosť prepúšťať po odznení hlavných vĺn krízy môže súvisieť s nedostatkom pracovníkov v mnohých odvetviach pred pandémiou. Len čo si firmy jej dôsledky kvantifikujú a zabezpečia si core biznis, prispôsobia aktuálnej situácii svoje biznis modely.

Čo sa aktuálne deje na trhu: 

  • Jednou z kľúčových zmien je vnútorná transformácia firem. Zlučovanie pracovných pozícií v administratíve, zmeny výkonu práce, pracovných náplní alebo kompletná transformácia fungovania oddelení sa najviac prejavili v IT sektore a centrách zdieľaných služieb (56 %) a v bankovníctve (64 %), týkala sa však aj ďalších odvetví (retail 33 %, stavebníctvo a výroba 25 %).
  • Až 92 % firiem aktuálne neplánuje rozširovať program benefitov a len 8 % ho aktívne navyšuje. V odmeňovaní firmy skôr z pravidelných odmien prechádzajú na výkonnostné odmeny.
  • Firmy šetria, prejavuje sa to napríklad na politike využívania služobných áut. Firmy redukujú luxusné vozidlá a počet áut vo firmách celkovo, jedným z argumentov je obmedzenie návštev klientov. Až tretina zamestnancov prišla o pridelené auto. Firmy prešli na zdieľanie áut.
  • Koronakríza výrazne posilnila pozície HR manažérov vo firmách, najmä pokiaľ ide o ich účasť na strategickom rozhodovaní, 73 % firiem ich už zaradilo do strategického rozhodovacieho orgánu vo firme.
  • Posilnil sa aj lean management, firmy sa zoštíhľujú a skracujú riadiace a rozhodovacie procesy, aby sa vedeli okamžite a efektívne prispôsobiť zmenám. Až 64 % všetkých oslovených spoločností sa snaží maximálne okresať manažérske štruktúry a prejsť do efektívneho lean management riadenia. (tasr, e)

Spojené štáty vyradili Švajčiarsko a Vietnam zo zoznamu menových manipulátorov. Ministerstvo financií zrušilo rozhodnutie, ktoré v decembri prijala administratíva exprezidenta Donalda Trumpa.

Podľa rezortu financií v súčasnosti žiadna krajina nespĺňa kritériá, podľa ktorých by mala byť označená za menového manipulátora. Vietnam, Švajčiarsko aj Taiwan však budú pod väčším dohľadom.

Ako krajina, ktorá manipuluje kurzom svojej meny, nie je označená ani Čína. Trump ju takto označil v auguste 2019, hneď v januári 2020 to však ministerstvo financií zrušilo. USA a Čína sa vtedy chystali uzavrieť predbežnú obchodnú dohodu. (čtk, reuters)

Košice zvažujú, či prijmú ponuku ministerstva financií na bezúročnú pôžičku pre mestský dopravný podnik. Primátor Jaroslav Polaček sa podľa košickej radnice chystá rokovať s predstaviteľmi ministerstva na budúci týždeň.

Štyri krajské mestá Bratislava, Košice, Prešov a Žilina sa sťažujú, že štát nepomohol mestským dopravným podnikom s výpadkami tržieb počas pandémie. Argumentujú, že súkromní dopravcovia pomoc čerpať mohli. V Bratislave a Košiciach sa tento týždeň aj štrajkovalo.

Košický magistrát tvrdí, že výpadky rádovo v desiatkach miliónov eur nedokáže pokryť.

Bratislavský magistrát bezúročnú pôžičku odmietol, Žilina a Prešov sa zatiaľ jednoznačne nevyjadrili. (tasr, e)

Viac ako 400 finančných firiem v Británii presunulo aktivity, zamestnancov a majetok za 1 bilión libier do krajín EÚ v dôsledku brexitu. Podľa inštitútu New Financial je to viac, ako sa čakalo, a čísla ešte budú rásť.

„Myslíme si, že je to podhodnotené, a očakávame, že tie čísla sa časom zvýšia. Sme len na konci začiatku brexitu,“ uvádza sa v štúdii New Financial.

Ďalšie podrobnosti:

  • Až 7400 pracovných miest sa presunulo z Británie alebo bolo vytvorených v nových centrách v EÚ. Presun časti zamestnancov oddialili pandemické obmedzenia cestovania.
  • Podľa prieskumu New Financial z roku 2019 sa počítalo s presunom 269 firiem z Británie, reálne číslo možno presahuje 500. Najviac zo zmien pôsobiska ťažil Dublin, Paríž, Luxemburg, Frankfurt a Amsterdam, ktorý prekonal Londýn a stal sa najväčším centrom obchodov s akciami v Európe.
  • Banky presunuli alebo presúvajú z Británie do EÚ majetok za viac ako 900 miliárd libier, poisťovne a správcovia aktív vyše 100 miliárd.

Aké sú prognózy

New Financial očakáva, že z dlhodobého hľadiska sa najviac aktív presunie do Frankfurtu a z presťahovania pracovných miest najviac získa Paríž.

Štúdia predpokladá, že 300 až 500 menších finančných firiem z EÚ by si mohlo otvoriť v Británii stálu kanceláriu. Doterajšie predpovede odhadovali tisícku prípadov.

Londýnske finančné centrum City v dohľadnom čase zostane dominantným v Európe. Jeho vplyv sa však zníži, čo podľa štúdie môže znížiť ročný prebytok obchodu so službami Británie s EÚ o 26 miliárd libier. (čtk, reuters)

Asociácia fotovoltického priemyslu (SAPI) sa sťažuje na navrhované povinné predĺženie a zároveň zníženie štátnej podpory. Tvrdí, že niektorých výrobcov môže zlikvidovať. Návrh schválila tento týždeň vláda, rozhodovať o ňom bude ešte parlament.

Ministerstvo hospodárstva argumentuje snahou riešiť historický dlh, ktorý pri podpore zelených elektrární vznikol.

Čo tvrdí SAPI

  • Niektorým elektrárňam zmena podpory zasiahne do hospodárenia natoľko, že nebudú môcť ďalej prevádzkovať svoje zariadenia a splácať úvery.
  • Nesúhlasí s tým, aby schéma bola povinná, požaduje dobrovoľnosť. (tasr, e)

Šéf Wizz Airu József Váradi sa nespolieha na to, že letecká doprava sa v lete zotaví. Pandemické opatrenia pretrvávajú, očkovanie podľa neho viazne a nejasný výhľad ohrozuje plán zvýšenia kapacity. Ryanair či easyJet sú optimistickejší.

EasyJet, čo sú najväčšie britské aerolinky podľa počtu prepravených cestujúcich, tento týždeň uviedol, že je pripravený v máji posilniť prevádzku vo väčšine krajín a začať lietať „vo veľkom“.

Ryanair na konci marca informoval, že tento rok v lete počíta s 80 % obvyklej kapacity.

Čo hovorí šéf Wizz Airu:

  • V horizonte troch až štyroch mesiacov sa vzhľadom na neistotu vo veci uvoľňovania opatrení nedá odhadnúť úroveň dopytu. Wizz Air pôvodne počítal so zvýšením kapacity na 70 až 80 % normálu pred pandémiou. „Je možné, že túto úroveň dosiahneme, ale nemôžeme to garantovať. Nie je to vec plánovania, závisí to od vládnych reštrikcií.“
  • Nepochybuje, že dopyt sa raz zotaví. „Nevieme však, či to bude v lete, v zime alebo až na budúci rok na jar,“ uviedol Wizz Air vo vyhlásení. Tento rok v lete počíta len s postupným oživovaním leteckej dopravy.
  • Pripomína, že Európa obmedzuje letecké cestovanie viac, než sa pôvodne čakalo, a zotavuje sa pomalšie ako v Severnej Amerike či v Ázii. V porovnaní s nimi má Európa nižšie zastúpenie vnútroštátnych letov.

Výhľad Wizz Airu na leto, keď aerolinky zarábajú najviac peňazí, sa zhoduje s odhadmi analytikov, ktorí sú čoraz konzervatívnejší, upozorňuje Bloomberg.

Wizz Air počíta so zachovaním všetkých 40 základní. Neplánuje zrušiť ani objednávku na 27 lietadiel Airbus A320, ktoré majú byť dodané do 12 mesiacov. Na účtoch má 1,6 miliardy eur, čo by firme malo v súčasnom režime vydržať na tri roky. (čtk)

Prvá pomoc v koronakríze určená najmä firmám a živnostníkom stála ministerstvo práce zatiaľ 1,4 miliardy eur. Najviac využívané je opatrenie na podporu zamestnancov podľa poklesu tržieb, predstavuje necelú polovicu zo sumy.

Údaje zverejnilo ministerstvo práce. Projekt podporený z eurofondov, ktorý tvorí hlavnú časť koronakrízovej pomoci na Slovensku, je zatiaľ naplánovaný do konca júna tohto roka. Štát po zvyšovaní počtu pozitívnych prípadov a opätovnom zatváraní služieb vlani na jeseň objem pomoci dvakrát zvyšoval.

Aj preto platil štát v zime stámiliónové sumy –  v januári výška vyplatených príspevkov dosiahla bez dotácie SOS 178 miliónov eur, čo bolo najviac zo všetkých doterajších mesiacov (v apríli 2020 bola necelých 177 miliónov eur, pričom vtedy boli zatvorené aj výrobné podniky).

Nezamestnanosť na Slovensku počas krízy síce stúpla, ale nie až tak, ako sa vlani na jar obávali ekonómovia. Vo februári predstavovala podľa ústredia práce 8,55 % z celkového počtu uchádzačov, pred krízou to bolo 6,1 %.

Prvá pomoc. Najviac využívanie opatrenie 3B je určené na podporu zamestnancov podľa poklesu tržieb, pričom prevádzka nemusela byť povinne zatvorená. Zdroj - Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Prvá pomoc. Najviac využívanie opatrenie 3B je určené na podporu zamestnancov podľa poklesu tržieb, pričom prevádzka nemusela byť povinne zatvorená. Zdroj – Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať