Denník N

Ako elektrárne testami zlomili krivku a pritom neprišli o ľudí

Testovanie v Mochovciach. Foto - TASR
Testovanie v Mochovciach. Foto – TASR

Okolo Vianoc zasiahla pandémia koronavírusu silno aj Slovenské elektrárne. Nie je na tom nič zvláštne, lebo podobne to vyzeralo takmer na celom Slovensku. Elektrárňam sa však medzi ich zamestnancami na rozdiel od zvyšku Slovenska za pár dní podarilo krivku otočiť a vývoj dostať pod kontrolu.

Stratégia Slovenských elektrární v znižovaní počtu nakazených covidom bola podobná tej štátnej – pravidelné plošné testovanie antigénovými testami. Hlavný rozdiel bol v tom, že elektrárne okrem toho začali overovať odhalené pozitívne prípady presnejšími PCR testami.

Tak zistili, ktoré antigénové testy boli falošne pozitívne – ukazovali koronu aj tam, kde nebola. Vďaka presnejším testom mohli potom zúžiť okruh ľudí, ktorých posielali do povinnej karantény, iba na tých, ktorí boli naozaj nakazení.

K zlomeniu krivky prispelo aj dodržiavanie pravidiel a jasná zrozumiteľná komunikácia, vysvetľuje v rozhovore pre Denník E riaditeľ elektrární pre ľudské zdroje Miroslav Šarišský.

Miroslav Šarišský. Foto N – Tomáš Benedikovič

Na vrchole mali pozitívnych antigénových testov 50 – 60 týždenne. Teraz, keď nakazených ubudlo a okrem toho začali výsledky spresňovať PCR testami, majú jednotky prípadov.

Ako sa u vás počas jesene a zimy vyvíjali počty pozitívne testovaných? 

Na testovanie sme sa začali pripravovať už v septembri, predpokladali sme, že sa situácia zhorší, a chceli sme byť pripravení. Pri prvých štyroch kolách testovania sa pozitivita držala pod jedným percentom testovaných zamestnancov, ale ukázal sa nám pekný vzorec. Vždy, keď bol v testovaní odstup – stačili dva týždne, čísla pozitívnych išli zase hore. Keď sme testovanie robili v týždňových intervaloch, počty pozitívnych klesali.

Kedy bol vrchol a ako si to vysvetľujete?

Na jeseň sme mali situáciu pod kontrolou, pozitivita jednoznačne stúpla počas zimných sviatkov a kulminovala začiatkom januára, keď sa ľudia začali vracať do práce. Vtedy bol problém najvážnejší, mali sme lokality, kde pozitivita vyskočila nad štyri percentá, čo bolo skutočne veľa. Stúpala aj hodnota virálnych náloží, čo bol, predpokladám, dôsledok šírenia britskej mutácie. Vrchol bol v januári, nepochybne k tomu prispeli zvýšené kontakty v domácnostiach. Reálne bol v jednej bubline málokto, boli to dve, tri a viac bublín.

Čo bol podľa vás rozhodujúci faktor, ktorý otočil krivku?

Bolo to viacero faktorov. Pravidelné testovanie v týždňových intervaloch, dôsledné dodržiavanie nosenia rúšok a respirátorov, jasná a zrozumiteľná komunikácia. Po každom testovaní zverejňujeme výsledky, zamestnanci jasne vidia, že to dáva zmysel, že testovaním chránia seba aj svojich kolegov.

Koľko ľudí ste testovali počas jesene a zimy a kedy ste prešli k pravidelnému plošnému testovaniu všetkých zamestnancov?

Od jesene sme urobili vyše 30-tisíc testov, z toho približne 13-tisíc bolo minulý rok. V nedeľu sme mali už pätnáste kolo. Od januára testujeme bez výnimky v týždňových intervaloch. Netestujeme zamestnancov, ktorí pracujú z domu, tých je však relatívne málo.

Zároveň ste v januári začali pretestovávať PCR testami tých, ktorým predtým vyšli pozitívne antigénové testy. Aký to má pre vás zmysel?

Chceli sme vedieť, aká je úroveň falošnej pozitivity. Z pohľadu prevádzky elektrární je to zásadná informácia, nemôžeme si dovoliť poslať do karantény niekoho, kto reálne nie je pozitívny. Naopak, je to riziko. Taký človek sa vráti z karantény s potvrdením, že sa tri mesiace nemusí testovať, a pritom môže infekciu roznášať na ostatných.

Aká veľká bola falošná pozitivita? Sú testy, ktoré používate, zhruba rovnaké ako tie, ktoré používa štát, resp. samosprávy? Dá sa z toho vyvodiť, že v celoslovenskom meradle je falošná pozitivita podobná?

V zásade používame rovnaké testy, od rovnakých výrobcov, len s tým rozdielom, že naše testy vďaka špeciálnej čítačke odhadnú aj predpokladanú veľkosť virálnej nálože. Pri vysokých virálnych náložiach je prakticky isté, že RT-PCR test pozitivitu potvrdí, pri nízkych je to presne naopak. V celoslovenskom meradle je to rovnaké, vychádza to z charakteristiky testov. Uvediem príklad. Ak je prevalencia v populácii na úrovni jedného percenta, teda keď je vo vzorke 100-tisíc ľudí pozitívnych presne 1000, pri citlivosti testu na úrovni 0,98 a špecificite na úrovni 0,99 odhalíme pri plošnom testovaní až 980 z 1000 nakazených. To je výborné, ale špecificita na úrovni 0,99 zároveň znamená, že bude falošne pozitívnych 99 ľudí.

Ak prevalencia klesne povedzme z 1000 iba na 100, tie isté testy odhalia 98 zo 100 pozitívnych, no falošná pozitivita ostane prakticky nezmenená – 99 falošne pozitívnych. Pomer skutočne a falošne pozitívnych sa výrazne zmení a vtedy sa treba zamyslieť nad najvhodnejším postupom.

Foto – TASR

Je podľa vás zvolená stratégia – testovanie PCR testami po predchádzajúcom testovaní antigénovými testami – optimálna aj pre štátne plošné testovanie? 

To si netrúfam povedať, na to tu máme odborníkov. V našich podmienkach to dávalo zmysel, lebo plošné testovanie zabralo a začala nám výrazne klesať prevalencia. Vďaka antigénovým testom sme odhalili desiatky zamestnancov, ktorí nemali žiadne príznaky, ale mali obrovské virálne nálože a boli pre svoje okolie veľkou hrozbou. Som presvedčený, že bez pravidelného testovania by bolo udržanie výroby elektriny veľmi komplikované. Príkladom je elektráreň Nováky, kde sme na jeseň museli pre výpadok personálu prerušiť výrobu na niekoľko dní.

Dokedy plánujete v testovaní pokračovať?

Bol by som rád, ak by sme mohli skončiť čo najskôr. Práve preto potrebujeme očkovanie. Zatiaľ máme zaočkovaných len niečo vyše 100 zamestnancov. Žiaľ, očkovanie ide pomalšie, ako sme očakávali. Som však presvedčený, že zamestnanci elektrární, ktorí sa starajú o to, aby bolo čím svietiť, by mali byť zaočkovaní hneď po zdravotníkoch. Bez elektriny totiž nebude fungovať vôbec nič, ani nemocnice, ani obchody, nepôjdu ani lietadlá či vlaky.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie