Denník N

Náš dlh sa nám vymyká spod kontroly, covid to len urýchľuje

Bývalí ministri financií Peter Kažimír a Ladislav Kamenický. Foto – TASR
Bývalí ministri financií Peter Kažimír a Ladislav Kamenický. Foto – TASR

Autor je člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť SR

Slovensko zažilo niekoľko výnimočných období, v ktorých náš dlh v krátkom čase výrazne narástol. Napriek tomu sme sa preň doteraz nikdy nemuseli zvlášť trápiť – s výnimkou niekoľkých kritických okamihov počas trhových turbulencií, keď sa naša dlhová agentúra naozaj zapotila.

Najväčšími obdobiami nárastu dlhu bolo obdobie postmečiarovskej transformácie, o desať rokov neskôr obdobie recesie ako dôsledku finančnej krízy a dnes na náš dlh tlačí pandémia.

Tváriť sa

Doteraz platilo, že konvergujúca ekonomika mala dosť sily na to, aby sa s rastúcim dlhom vyrovnala takmer sama. Rokov, keď sme reálne konsolidovali verejné financie, bolo za posledné štvrťstoročie len zopár. Dynamický ekonomický rast vyriešil väčšinu problému s dlhom sám, pomohla aj privatizácia – ďalší vplyv, ktorý sa už nezopakuje.

Vďaka tomuto mechanizmu sme nikdy nepovažovali za naozaj dôležité dospieť k vyrovnanému rozpočtu, čo bol oficiálne hlavný cieľ fiškálnej politiky od vstupu do EÚ. Okrem toho nás k tomu mala motivovať aj potreba pripraviť si vankúš na budúce výdavky súvisiace so starnutím obyvateľstva.

Prepadli sme však presvedčeniu, že sme „vyzreli“ na to, ako spravovať verejné zdroje: budeme sa tváriť, že chceme hospodáriť zdravo, no v skutočnosti tento cieľ budeme ignorovať. A že síce budeme žiť v deficite, ale bez rastúceho dlhu, takže to vlastne nie je problém. Ilustráciou tohto prístupu bol rok 2019, keď sme „plánovali“ vyrovnaný rozpočet, no napokon sme dosiahli deficit 1,4 % HDP.

 

V dobrých rokoch nám stačilo, že dlh nerastie, v zlých rokoch sme si hovorili, že hoci rastie, stále je relatívne nízky. Strážcovia dlhu a dlhodobej udržateľnosti, ktorí upozorňovali na dočasnosť a neudržateľnosť tohto životného štýlu, ťahali v debate za kratší koniec. Poukazovanie na dlhodobú neudržateľnosť systému silno zaťaženého vývojom demografie znelo ako výkrik alarmistov.

Populárnejšie boli výpočty, čo všetko by sme mohli vybudovať za desiatky miliárd eur, ktoré by sme si mohli požičať, pričom by sme stále neprekonali priemernú zadlženosť krajín eurozóny v pomere k ich HDP.

Problém nie je covid

V tejto mentalite nám ušlo,

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Dlhová brzda

Ekonomika, Komentáre

Teraz najčítanejšie