Denník N

Týždeň v európskej ekonomike: Čo vieme o očkovacích pasoch? Prídu možno v lete, budú digitálne a nie od Google či Apple

Foto - TASR/AP
Foto – TASR/AP

Autor je vydavateľom portálu Euractiv.sk

  • EÚ smeruje k vakcinačným pasom, nejasnosti však ostávajú.
  • Systematické zneužívanie poľnohospodárskych subvencií v strednej a východnej Európe.
  • Zelená transformácia čaká aj profesionálny šport.

1. Európa smeruje k vakcinačným pasom, nejasnosti však ostávajú

Na minulotýždňovom videosamite sa európski lídri v princípe dohodli na zavedení vakcinačných pasov: potvrdení pre očkovaných, ktoré im umožnia voľnejšie cestovať či využívať niektoré služby. Od dohody „v princípe“ k ich zavedeniu však bude ešte dlhá cesta.

Zatiaľ je isté len to, že by mali mať elektronickú podobu. Lídri poverili vyslancov krajín, aby zvyšok konkretizovali do troch mesiacov: technické riešenie, komu budú vydávané, k čomu bude pas oprávňovať. Komisia sľubuje predstaviť návrh do konca mesiaca.

Prečo je to dôležité

Každý deň zavretých hraníc a obmedzenej ekonomiky prináša hospodárske škody, ničí pracovné miesta a vedie k zatváraniu firiem. Pri pomalom tempe očkovania v Európe zlá pandemická situácia ešte pár mesiacov potrvá.

V takejto situácii môžu byť očkovacie pasy aspoň čiastočnou nádejou na „obnovenie normálnosti“. Umožnili by čiastočné uvoľnenie cestovania i otvorenie niektorých sektorov: turizmu či kultúrnych podujatí.

Na čo môžu slúžiť

Podľa Komisie by mal pas obsahovať informáciu o tom, či bol človek očkovaný, absolvoval test s negatívnym výsledkom, prípadne sa zotavil z covidu-19.

Komisia chce, aby bol pas „európskym produktom“. Nechce teda využiť aplikácie Google či Apple, ktoré tieto firmy ponúkli Svetovej zdravotníckej organizácii.

Mnoho otázok však ostáva otvorených: napríklad k čomu bude pas oprávňovať, kto to určí (spoločný prístup vs. každá krajina samostatne), ale aj to, či bude prípustné aj očkovanie vakcínami neschválenými Európskou liekovou agentúrou.

Posledná z otázok je mimoriadne dôležitá pre stredoeurópske krajiny: Poliaci už využívajú čínsku vakcínu, Maďarsko čínsku a ruskú a na Slovensku sa už tiež rozbieha „operácia Sputnik“.

Kto očkovacie pasy podporuje

Nie je prekvapením, že v Európe podporujú zavedenie vakcinačných pasov najmä krajiny, ktoré závisia od cestovného ruchu. Prvým silným advokátom bolo Grécko, pridali sa Španielsko, Malta, Taliansko, Slovinsko, Portugalsko, Cyprus, ako aj Rakúsko a Estónsko.

Pre väčšinu z nich je to otázka ekonomického prežitia: pandémia tvrdo zasiahla turistický priemysel a tým aj ich národné ekonomiky. Minuloročné leto prinieslo len čiastočnú úľavu. Pri pomalom tempe vakcinácie v Európe sa obávajú, že tento rok by bol ústup pandémie pomalší a tým aj odvolávanie obmedzení. Môžu tak prísť o podstatnú časť letnej turistickej sezóny.

Za očkovacie pasy lobujú aj aerolinky. Aj pre nich sú vecou hospodárskeho prežitia.

Na globálnej úrovni sa za ne zasadzujú napríklad krajiny v Perzskom zálive a so silným turistickým sektorom (napríklad Spojené arabské emiráty).

Kto je proti

V Európe myšlienka nenadchla najmä Nemecko a Francúzsko. Jedným dôvodom je pomalá vakcinácia: k očkovaniu sa zatiaľ mohol dostať len zlomok ľudí, ktorí majú záujem. Je preto nefér vytvárať dve kategórie občanov.

Druhým dôvodom je opatrnosť. Zatiaľ nemáme dostatok informácií o tom, ako jednotlivé vakcíny účinkujú pri mutáciách koronavírusu. Otázne tiež je, či zaočkovaný človek nemôže byť prenášačom choroby, aj keď necíti žiadne príznaky.

Kľúčovým faktorom je preto čas. Ambasádori európskych krajín sa majú zhodnúť na konkrétnom návrhu fungovania preukazov do troch mesiacov. Za ten čas by sa mohol výraznejšie zvýšiť podiel zaočkovaných ľudí, budeme mať aj viac informácií o účinnosti vakcín.

Čo bude (asi) nasledovať

Predpokladajme, že EÚ bude mať spoločný návrh naozaj do troch mesiacov. Teda na začiatku júna. Definitívne schválenie a zavedenie ešte pár týždňov potrvá. To už sme v polovici leta. A to je pre krajiny závislé od turizmu príliš ďaleko.

Grécko už medzičasom podpísalo dohodu s Izraelom, zaočkovaní ľudia budú môcť slobodne pricestovať. O podobnom režime rokuje s Izraelom aj Malta a Cyprus.

Iné krajiny sú ešte ďalej. Švédsko a Dánsko už ohlásili, že začnú vydávať elektronické certifikáty, ktoré umožnia očkovaným ľuďom cestovať do zahraničia, navštevovať športové a kultúrne podujatia, v prípade Dánska dokonca jesť v reštauráciách.

Island začal vydávať certifikáty v januári. Nie je síce členom EÚ, no patrí do Schengenskej zóny.

Cestujúci do Poľska a Estónska, ktorí sa preukážu potvrdením o očkovaní (alebo negatívnym testom), nemusia ísť do karantény. Estónska firma Guardtime dokonca spolupracuje na medzinárodnom rozšírení certifikátu so Svetovou obchodnou organizáciou (tá však zatiaľ využívanie certifikátov neodporúča).

Presadzuje sa tak scenár, pred ktorým varovala Európska komisia: jednostranné kroky. To vyvoláva viacero otázok: budú si krajiny navzájom očkovacie preukazy uznávať? Uznajú všetci očkovanie akýmikoľvek vakcínami? Alebo musia byť schválené Európskou liekovou agentúrou? Čo v prípade, ak bude človek zaočkovaný, no jeho vlastná krajina nebude certifikát vydávať?

Spoločné riešenie však EÚ nebude mať skôr ako v strede leta. Minimálne dovtedy budeme mať namiesto európskeho priestoru voľného pohybu osôb neprehľadnú mozaiku bilaterálnych dohôd, cestovateľských bublín a rôznorodých pravidiel.

2. V strednej a východnej Európe sa systematicky zneužívajú poľnohospodárske subvencie

Foto N – Andrej Bán

Správa zostavená europarlamentnou skupinou Zelení/EFA konštatuje systematické zneužívanie poľnohospodárskych subvencií v strednej a východnej Európe. Zaoberá sa piatimi krajinami: Bulharskom, Českou republikou, Maďarskom, Rumunskom a Slovenskom.

Veľké prípady zneužívania agrodotácií sa v posledných rokoch prevalili v každej z týchto krajín. Na Slovensku je v štádiu vyšetrovania megakauza Dobytkár, v Českej republike potvrdil audit Európskej komisie, že premiér Andrej Babiš konal v konflikte záujmov, pretože stále ovláda koncert Agrofert, ktorý čerpá masívne európske dotácie, v Maďarsku je Orbánova vláda obviňovaná, že dotácie presmerovala svojim podporovateľom.

Prečo je to dôležité

Zneužívanie európskych peňazí poškodzuje spoločné záujmy. Dotácie majú slúžiť na pomoc farmárom, ochranu biodiverzity či klimatické opatrenia. Ak sa použijú nesprávnym spôsobom, skončia v nesprávnych vreckách, znižuje to efekt investícií.

Správne investície by mohli pomôcť zelenej transformácii poľnohospodárstva, podporiť udržateľný rozvoj vidieka. Korupcia a zneužívanie peňazí však oslabujú dôveru v európsku poľnohospodársku politiku. Dávajú argumenty tým, ktorí žiadajú maximálne zoškrtanie rozpočtu pre poľnohospodárstvo či celkový európsky rozpočet.

Nedávno uzavreté diskusie o sedemročnom európskom rozpočte a fonde obnovy ukázali, že „čistí prispievatelia“ strácajú ochotu prispievať na neefektívne politiky živiace korupciu a klientelizmus.

Podobné hlasy sa ozývajú v Európskom parlamente. Podľa europoslankyne Violy von Cramon (Zelení/EFA), ktorá je členkou výboru pre kontrolu rozpočtu, dôkazy ukazujú, že poľnohospodárske dotácie „živia podvody, korupciu a podporujú bohatých biznismenov“. Napriek rôznym vyšetrovaniam Komisia toto zneužívanie fondov podľa europoslankyne toleruje.

Čo s tým

Zneužívanie európskych peňazí môže pomôcť obmedziť Úrad európskeho prokurátora (EPPO). V súčasnosti bojuje s inštitúciami o pridelenie dostatočných zdrojov, na národnej úrovni sa vytvára systém delegovaných prokurátorov.

Európsky parlament chce tiež definovať „aktívneho“ či skutočného farmára. Prístup k európskej podpore by tak mali len tí, ktorí pôdu skutočne obrábajú. Nie politicky krytí špekulanti.

Pomôcť by tiež malo presmerovanie agrodotácií z priamych platieb na podporu konkrétnych environmentálnych cieľov či posilnenie podpory malých farmárov na úrok veľkých priemyselných fariem. Návrhy sú súčasťou diskusií o reformovanej európskej poľnohospodárskej politike. Musia ich však schváliť aj členské krajiny.

V akom stave je reforma

Spoločná poľnohospodárska politika mala byť reformovaná ešte do konca minulého roka. Tak by mohli agrodotácie v novom rozpočtovom období (2021 – 2027) bežať už podľa nových pravidiel. Rokovania však uviazli.

Od nového roka tak beží dvojročné prechodné obdobie, v rámci ktorého platia pôvodné pravidlá.

Portugalské predsedníctvo zvoláva na koniec marca stretnutie zástupcov Rady, Európskeho parlamentu a Komisie, aby dohodlo kompromis v reforme Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Nové pravidlá majú začať platiť po roku 2022, dohodu zatiaľ blokuje niekoľko otázok vrátane podmienenia platieb sociálnymi štandardami poľnohospodárskych pracovníkov či miery podpory ekologických cieľov.

3. Zelený prístup sa presadzuje aj v európskom športe

Štadión holandského Ajaxu Amsterdam, Johan Cruijff Arena, získava energiu zo solárnych panelov namontovaných na streche a z veterných turbín. Foto – TASR / AP

Profesionálny šport – aspoň niektorý – je veľký biznis. V roku 2020 mala značka anglickej najvyššej futbalovej ligy hodnotu viac ako 8,5 miliardy eur. Na druhom mieste bola španielska s takmer štvormiliardovou hodnotou, nasledovala nemecká s niečo viac ako troma miliardami.

Hodnota značky európskych futbalových líg

Statistic: Brand value of top tier football leagues in Europe in 2020, by country (in million euros) | Statista
Find more statistics at Statista

Zdroj: Statista

Zodpovedajú tomu aj peniaze, ktoré sa v profesionálnom športe točia. V sezóne 2020/21 boli príjmy najvyššej britskej futbalovej ligy viac ako 6 miliárd eur, španielskej 3,7 miliardy, nemeckej 3,2 miliardy.

Príjmy najväčších európskych futbalových líg, 1996-2021

Statistic: Revenue of the biggest (Big Five*) European soccer leagues from 1996/97 to 2020/21 (in million euros) | Statista
Find more statistics at Statista

Zdroj: Statista

Podľa prieskumov Eurostatu z roku 2015 asi tretina Európanov navštívila za posledných 12 mesiacov minimálne jedno športové podujatie. Na Slovensku to bolo takmer 40 percent ľudí.

Počet ľudí, ktorí navštívili za posledných 12 mesiacov aspoň jedno športové podujatie

(tmavomodrá: 16 – 29 rokov, svetlomodrá: priemer, žltá: 50 – 64 rokov)

Zdroj – Eurostat

Zdroj: Eurostat

V roku 2016 zamestnával šport v EÚ-28 viac ako 1,7 milióna ľudí. Čo je, mimochodom, desaťkrát viac ako počet Európanov pracujúcich v rybárskom priemysle.

Problém environmentálnej zodpovednosti sa tak nemohol vyhnúť ani tomuto sektoru. Najmä v krajinách, kde sa profesionálny šport v niektorých disciplínach nezmenil (najmä) na zábavku oligarchov a násilných hooligans.

Zelené kluby

Jedným z lídrov „zelenej transformácie“ profesionálneho športu je Francúzsko. Dôvodom je aj tlak „spotrebiteľov“ – teda návštevníkov podujatí. Podľa nedávneho prieskumu sú dve tretiny fanúšikov pripravené bojkotovať podujatia, ktoré nemajú environmentálne záväzky.

Pre 35 percent účastníkov prieskumu, ktorí prejavili záujem o šport, je prioritou vzdanie sa plastov. Viac ako pätina (21 %) uprednostňuje prístup k zodpovedne produkovaným alebo lokálnym jedlám a nápojom.

Pomoc v zelenej transformácii ponúka francúzskym športovým klubom združenie Match for Green. Tréningové kurzy spustili koncom februára, zatiaľ ich absolvovalo 25 amatérskych aj profesionálnych klubov v rôznych disciplínach. Do konca roka by ich mala byť stovka.

Kurzy klubom radia, ako znížiť environmentálne vplyvy pri cestovaní, zabezpečovať udržateľné potraviny, vybavenie, športové oblečenie či recyklovať odpad.

Udržateľné investície

Environmentálny aspekt začína byť dôležitý aj pri investíciách. Britský prvoligový klub Everton plánuje postaviť nový štadión, ktorý bude „jedným z environmentálne najudržateľnejších v Spojenom kráľovstve“. Investícia v hodnote 750 miliónov libier využije technológie na zvýšenie energetickej účinnosti a obmedzenie vplyvov na životné prostredie.

Štadión holandského Ajaxu, Johan Cruijff Arena, už dnes získava energiu zo solárnych panelov namontovaných na streche a z veterných turbín. Štadión Arsenalu Londýn zas recykluje 80 percent odpadu, ktorý vznikne počas zápasov.

Vo francúzskom Toulouse zvolili iný prístup. Najväčší mestský štadión spúšťa partnerstvo s organizáciou Time for Planet, ktorá zbiera investície pre firmy bojujúce proti globálnemu otepľovaniu.

Ďalšie správy

Štáty, ktorých národné plány obnovy budú schválené v apríli, dostanú prvé európske peniaze v júni, tvrdí portugalský minister plánovania Nelson de Souza. Národné plány, ktoré bude vyhodnocovať Komisia a schvaľovať Rada, by nemali byť len zoznamom projektov, ktoré chcú krajiny podporiť z európskych peňazí. Európska komisia upozornila, že by mali obsahovať špecifické míľniky a ciele, ale aj ambiciózne reformy.

Zavedenie emisnej normy Euro 7 bude znamenať prakticky zákaz spaľovacích motorov v Európe po roku 2025, tvrdí nemecké združenie automobilového priemyslu VDMA. „Navrhnuté požiadavky normy Euro 7 ohrozujú aj dodávateľov a reťazce, ktoré siahajú ďaleko za automobilový priemysel tým, že de facto zakazujú nákladné vozidla, ktoré sú poháňané len spaľovacími motormi. Európa si to nemôže dovoliť,“ tvrdia nemecké automobilky. Podľa nich spaľovacie motory zohrávajú aj podstatnú úlohu pri prechode na zelenú dopravu. Dôkazom toho je zavedenie takzvaných e-palív ako tekutý vodík. Prvý podpredseda Komisie Frans Timmermans, ktorý má na starosti Európsky klimatický dohovor, povedal, že rozhodnutie Komisie bude závisieť aj od rozhovorov s automobilovým priemyslom. Zdôraznil však, že jeho snahou nebude obchádzať „náročné témy a rozhodnutia“.

Európska únia chce do konca roka zvýšiť výrobnú kapacitu vakcín proti covidu-19 na 2-3 miliardy dávok ročne. V interview pre taliansky denník Corriere della Sera to povedal komisár pre vnútorný trh Thierry Breton. Podľa komisára bolo do EÚ zatiaľ dodaných 43 miliónov dávok vakcín, z toho 30,2 milióna bolo aj podaných. Na konci marca majú dodávky dosiahnuť 95-100 miliónov dávok.

Portugalské predsedníctvo dostalo súhlas členských krajín, aby posunulo rokovania o smernici, ktorá nadnárodným spoločnostiam zavedie povinnosť informovať o daniach zaplatených v jednotlivých krajinách. Legislatíva má zvýšiť transparentnosť zdaňovania a predísť prípadom, keď nadnárodné spoločnosti umelo presúvali zisk medzi krajinami únie s cieľom minimalizovať zaplatenú daň. V tejto súvislosti panel OSN pre medzinárodnú finančnú zodpovednosť vyhlásil, že problém s vyhýbaním sa plateniu daní a praním špinavých peňazí vyrieši len zavedenie globálnej minimálnej sadzby firemných daní.

OSN varuje, že súčasné plány znižovania emisií do roku 2030 neumožňujú obmedziť globálne otepľovanie hranicou 1,5 stupňa Celzia. Doteraz sa už planéta oteplila o 1,2 stupňa, väčšinu limitu sme teda vyčerpali. Ak nechceme hranicu prekročiť, emisie by do 2030 mali celosvetovo klesnúť o 45 percent v porovnaní s rokom 2010. Pandémia priniesla pre globálnu klímu len dočasnú úľavu: utlmením ekonomickej aktivity emisie klesli, opäť sa však rýchlo vrátili na pôvodnú úroveň – medzinárodná energetická agentúra varuje, že dodržanie emisných cieľov je ohrozené. Na potrebu rýchlejšieho znižovania emisií upozorňuje aj štúdia organizácie CDP. Viac žiada od európskych firiem: pri ich súčasných emisných záväzkoch by sa priemerná teplota do roku 2100 zvýšila o 2,7 stupňa. Podľa portugalského premiéra Antónia Costu nemá súčasný ekonomický model Európy budúcnosť a nie je schopný odpovedať na environmentálne výzvy. Vyzýva k prijatiu nových hospodárskych modelov, ako je obehová ekonomika či trvalo udržateľná bioekonomika.

Komisia posudzuje, či je potrebné zachovať ochranné opatrenia na dovoz ocele a oceliarskych výrobkov do EÚ. Ochranné clá boli zavedené v júli 2018, Komisia nimi reagovala na rapídny nárast dovozu z krajín so slabou environmentálnou legislatívou, najmä z Číny, ktorý ohrozoval európskych výrobcov. Ich platnosť vyprší 30. júna 2021. Ochranné clá budú pravdepodobne zachované, minimálne do zavedenia uhlíkového cla.

Európskym poisťovniam hrozia prísnejšie pravidlá kapitálovej dostatočnosti. Komisia v súčasnosti pracuje na revízii legislatívy Solvency II z roku 2016. Tá stanovila minimálne množstvo kapitálu, ktorý musia poisťovne držať v rezerve, spôsoby hodnotenia rizík a zverejňovanie niektorých relevantných informácií. Komisia zvažuje aj zvýšenie rezervy, ktorú musia poisťovne držať pre prípad kríz.

V roku 2019 boli výdavky na sociálnu ochranu v EÚ priemerne 19,3 percenta HDP. Najvyššie boli vo Fínsku (24 percent), najnižšie v Írsku (8,9 percenta). Slovensko je pod európskym priemerom.

Výdavky na sociálnu ochranu, v r. 2019 (% HDP)

Zdroj – Eurostat

Európska únia zvažuje zákaz mikrotargetovanej online politickej reklamy. Komisia v súčasnosti robí verejné konzultácie k budúcnosti online politickej reklamy, zákaz mikrotargetingu je jednou z možností. Mikrotargeting cieli politickú reklamu na užívateľov podľa ich záujmov, osobných údajov a predchádzajúceho správania sa na internete. Tvorí dôležitú časť biznis modelu platforiem ako Facebook, Twitter či YouTube a je populárny v politickom marketingu. Obviňujú ho však z posilňovania názorových bublín a radikalizácie online diskusií. Komisia chce pravidlá predložiť do polovice tohto roka.

Z projektu Nord Stream 2 už vycúvalo osemnásť európskych spoločností, dôvodom je hrozba sankcií Spojených štátov. Podľa správy pripravenej americkým ministerstvom zahraničných vecí 16 z 18 firiem odišlo z projektu pár dní po tom, čo boli sankcie uvalené. Je medzi nimi aj zaisťovňa Munich Re, ktorá poskytovala plynovodu poisťovacie služby.

bude financovať vývoj lietadla poháňaného čistými zdrojmi energie. Stroje majú byť určené na krátke a stredné vzdialenosti, na trh by sa mali dostať v roku 2030. Projekt zahŕňa hybridné elektrické a plne elektrické koncepty, vývoj ultra-efektívnej architektúry lietadla a technológie využitia vodíkových pohonov.

Francúzi obmedzili spotrebu mäsa, ukazujú výsledky prieskumu Harris Interactiv. Takmer polovica (48 %) opýtaných uviedla, že počas posledných troch rokov znížila spotrebu mäsa. Tridsať percent súčasne uvádza, že chce mäso obmedziť v budúcnosti. Hlavným dôvodom bolo zdravie (43 %), nasledoval život zvierat (36 %), cena mäsa a starosť o životné prostredie (33 %).

Litva začne na budúci rok dodávať do Poľska skvapalnený plyn. V decembri 2021 má byť dokončený plynovod prepájajúci obe krajiny, vďaka nemu získajú pobaltské krajiny a Fínsko napojenie na plynárenskú sieť v kontinentálnej Európe.

Štatistika: Najviac zarábajú ľudia v IT, najmenej v ubytovacích a stravovacích službách

V roku 2018 zarábali najviac ľudia zamestnaní v sektoroch informačných a komunikačných technológií, v sektore dodávok energií, finančníctve a poisťovníctve. Naopak najnižšie mzdy boli v stavebníctve, administratívnych a podporných službách a v sektore ubytovacích a stravovacích služieb.

Sektory s najvyššími a najnižšími zárobkami, 2018 (podľa priemerných mesačných zárobkov)

Zdroj – Eurostat

Tento projekt je financovaný Európskou úniou.
Tento článok reprezentuje výlučne názory autorov.
Európsky parlament nezodpovedá za akékoľvek použitie informácií obsiahnutých v tomto článku.

Nezávislosť médií na Slovensku nebola od roku 1989 nikdy vo väčšom ohrození, ako je teraz. Ak nás chcete podporiť nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom. Vopred ďakujeme🤞

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Cestovný ruch

Týždeň v európskej ekonomike

Ekonomika, Slovensko, Svet

Teraz najčítanejšie