Šéf Lidla: Nesmieme sa pýtať zamestnancov, či sú očkovaní
Lidl na Slovensku minulý rok aj napriek obmedzeniam počas pandémie zvýšil obrat. Jeho riaditeľ Matúš Gála vysvetľuje, ako sa to podarilo napriek tomu, že biznis bol podľa neho miestami obrátený hore nohami a vyžadovalo si to veľké nároky na organizáciu. Opatrenia prichádzali často z večera do rána a rýchle reakcie si vyžadovali aj hroziace výpadky dodávok či personálu. V rozhovore vysvetľuje aj:
- prečo už Lidl predáva aj spotrebný tovar;
- aké straty reťazcu spôsobil striktný zákaz jeho predaja na niekoľko týždňov;
- ako sa zmenilo správanie zákazníkov počas pandémie;
- koľko zamestnancov majú momentálne v karanténe;
- kde bude otvárať obchody v tomto roku.
Je niečo, čo si dnes v obchode Lidl nemôžem kúpiť?
Nemôžete si kúpiť to, čo nie je pre vás nevyhnutná životná potreba.
Realita je taká, že si z vášho obchodu odnesiem takmer čokoľvek, aj keď by sa spotrebný tovar predávať nemal. Je to preto, že ste našli nejasnú formuláciu či medzeru vo vyhláške?
Žiadnu medzeru v legislatíve sme nehľadali. Od druhej polovice decembra, keď sa zaviedli prísnejšie reštrikcie, sme pristúpili k obmedzeniu, natvrdo sme systém predaja spotrebného tovaru zablokovali a nepredávali sme skoro nič. Náš obrat spotrebného tovaru bol vtedy ľahko nad jedným percentom. Zo spotrebného tovaru sme predávali len rúška, respirátory a základné zdravotnícke potreby. Na konci januára sa situácia zmenila, keď bola vyhláška upravená a nastavená na nevyhnutné životné potreby. Zaviedla do predaja chaos. Ak plánujeme sortiment a vo vyhláške je, že je povolený predaj základných životných potrieb, musí byť v legislatíve zadefinované, čo je a čo nie je životná potreba. Slovenská legislatíva to však nedefinuje. Mali sme desiatky až stovky otázok zákazníkov, ako si majú vysvetliť základné životné potreby, čo si kúpiť môžu a čo nemôžu, lebo v Tescu majú niečo iné povolené, v Kauflande niečo iné.
Takže ste postupne položky spotrebného tovaru rozšírili?
Položky spotrebného tovaru sme začali pridávať do ponuky a vtedy sa nás zákazníci začali pýtať, ako si to majú vysvetliť. Potrebujem si kúpiť šijací stroj, lebo si musím zašiť dieru na nohaviciach – je to pre mňa nevyhnutná potreba; alebo rodič potrebuje detské oblečenie, lebo jeho dieťa ide do škôlky a je to preň nevyhnutná životná potreba. Vnímali sme aj situáciu na trhu a videli sme, že niektorí naši konkurenti k tomu od začiatku pristúpili veľmi flexibilne a nezablokovali vôbec nič, alebo len skutočne nadstavbové veci. Aj preto sme sa aj my rozhodli sortiment nevyhnutných životných potrieb postupne rozširovať. Stále však obmedzujeme sortiment – nepúšťame do predaja všetko, čo by sme za štandardných okolností pustili.
Majú pokladníčky pokyn, s akým tovarom už musia zákazníka vrátiť a čo mu môžu nablokovať?
