Denník E

Informovala o tom hovorkyňa diaľničiarov Eva Žgravčáková. Dôvodom dopravného obmedzenia na úseku diaľnice D1 Bratislava – Trnava, križovatka Triblavina, sú stavebné práce v strednom deliacom páse. Obmedzenie bude od soboty (17. 4.) od 5. hodiny do 17. mája. Treba tu počítať so zníženou rýchlosťou a zníženým počtom prejazdných pruhov v oboch smeroch.

NDS čiastočne uzavrie diaľnicu D1 v úseku mostov Bytča a Hričovské Podhradie od nedele (18. 4.) od 7. hodiny do 13. júna do 18. hodiny. Dôvodom je výmena mostných záverov oboch mostov.

„Stavebné práce budú realizované na obidvoch mostoch v oboch jazdných smeroch súčasne. Doprava bude vedená v každom jazdnom páse v jednom jazdnom pruhu,“ dodali diaľničiari.

Od soboty od 8. hodiny do 30. mája do 18. hodiny bude čiastočne uzavretá aj rýchlostná cesta R1 v úseku mosta nad riekou Váh medzi križovatkami Galanta a Šintava. Dôvodom je výmena mostných záverov.

„Stavebné práce budú realizované v pravom jazdnom páse (smer Nitra). Doprava na moste bude vedená v režime 3 + 1. Pravý jazdný pruh zostane vedený popri pracovisku v pravom jazdnom páse,“ vysvetlila hovorkyňa s tým, že doprava z ľavého jazdného pruhu pravého jazdného pásu bude presmerovaná prejazdmi cez stredný deliaci pás do ľavého jazdného pásu.

NDS tiež čiastočne uzavrie cestu prvej triedy v križovatke Bernolákovo. Dôvodom je kladenie asfaltových vrstiev vozovky v mieste stykového napojenia s budúcou cestou druhej triedy. Obmedzenie bude trvať od soboty do 18. apríla. Doprava na dotknutom úseku cesty bude vedená striedavo v jednom jazdnom pruhu. V prípade nepriaznivého počasia sa termín ukončenia prác môže predĺžiť.

V mesiacoch apríl, máj a jún budú diaľničiari realizovať aj pravidelnú jarnú údržbu a kontrolu diaľničných tunelov Sitina, Horelica, Svrčinovec, Poľana, Bôrik, Branisko, Šibenik, Považský Chlmec, Žilina, Ovčiarsko a podjazdu Lučivná. Tunely budú pre údržbu v určitých termínoch úplne uzavreté. (tasr)

Prečo je to dôležité:

• „Je to najnižšia hodnota za ostatných 15 rokov. Firmy sú v dôsledku dopadov pandémie a nejasného ekonomického vývoja viac ako opatrné,“ poznamenáva Ivan Zizič, country manažér Elanor Slovakia, ktorá poskytuje mzdové a administratívne personálne služby.
• Kým 23 % firiem nábor po lete neplánuje, až 15 % firiem chce v druhom polroku dokonca prepúšťať.
• Navyše až 63 % spoločností zatiaľ vyčkáva na ďalší výhľad ekonomiky po uvoľňovaní opatrení. V prípade nepriaznivých výhľadov sa tak podľa Ziziča môže k prepúšťaniu prikloniť ďalších 10 až 25 % firiem.
• Pripravenosť prepúšťať po odznení hlavných vĺn krízy môže súvisieť s nedostatkom pracovníkov v mnohých odvetviach pred pandémiou. Len čo si firmy jej dôsledky kvantifikujú a zabezpečia si core biznis, prispôsobia aktuálnej situácii svoje biznis modely.

Čo sa aktuálne deje na trhu: 

• Jednou z kľúčových zmien je vnútorná transformácia firem. Zlučovanie pracovných pozícií v administratíve, zmeny výkonu práce, pracovných náplní alebo kompletná transformácia fungovania oddelení sa najviac prejavili v IT sektore a centrách zdieľaných služieb (56 %) a v bankovníctve (64 %), týkala sa však aj ďalších odvetví (retail 33 %, stavebníctvo a výroba 25 %).
• Až 92 % firiem aktuálne neplánuje rozširovať program benefitov a len 8 % ho aktívne navyšuje. V odmeňovaní firmy skôr z pravidelných odmien prechádzajú na výkonnostné odmeny.
• Firmy šetria, prejavuje sa to napríklad na politike využívania služobných áut. Firmy redukujú luxusné vozidlá a počet áut vo firmách celkovo, jedným z argumentov je obmedzenie návštev klientov. Až tretina zamestnancov prišla o pridelené auto. Firmy prešli na zdieľanie áut.
• Koronakríza výrazne posilnila pozície HR manažérov vo firmách, najmä pokiaľ ide o ich účasť na strategickom rozhodovaní, 73 % firiem ich už zaradilo do strategického rozhodovacieho orgánu vo firme.
• Posilnil sa aj lean management, firmy sa zoštíhľujú a skracujú riadiace a rozhodovacie procesy, aby sa vedeli okamžite a efektívne prispôsobiť zmenám. Až 64 % všetkých oslovených spoločností sa snaží maximálne okresať manažérske štruktúry a prejsť do efektívneho lean management riadenia. (tasr, e)

Podľa rezortu financií v súčasnosti žiadna krajina nespĺňa kritériá, podľa ktorých by mala byť označená za menového manipulátora. Vietnam, Švajčiarsko aj Taiwan však budú pod väčším dohľadom.

Ako krajina, ktorá manipuluje kurzom svojej meny, nie je označená ani Čína. Trump ju takto označil v auguste 2019, hneď v januári 2020 to však ministerstvo financií zrušilo. USA a Čína sa vtedy chystali uzavrieť predbežnú obchodnú dohodu. (čtk, reuters)

Štyri krajské mestá Bratislava, Košice, Prešov a Žilina sa sťažujú, že štát nepomohol mestským dopravným podnikom s výpadkami tržieb počas pandémie. Argumentujú, že súkromní dopravcovia pomoc čerpať mohli. V Bratislave a Košiciach sa tento týždeň aj štrajkovalo.

Košický magistrát tvrdí, že výpadky rádovo v desiatkach miliónov eur nedokáže pokryť.

Bratislavský magistrát bezúročnú pôžičku odmietol, Žilina a Prešov sa zatiaľ jednoznačne nevyjadrili. (tasr, e)

O Bírešovom odvolaní sa hovorilo vlani v auguste, nakoniec sa tak však nestalo. Bíreš stál na čele správy od roku 2003 a potom opäť od roku 2010. (tasr, e)

„Myslíme si, že je to podhodnotené, a očakávame, že tie čísla sa časom zvýšia. Sme len na konci začiatku brexitu,“ uvádza sa v štúdii New Financial.

Ďalšie podrobnosti:

• Až 7400 pracovných miest sa presunulo z Británie alebo bolo vytvorených v nových centrách v EÚ. Presun časti zamestnancov oddialili pandemické obmedzenia cestovania.
• Podľa prieskumu New Financial z roku 2019 sa počítalo s presunom 269 firiem z Británie, reálne číslo možno presahuje 500. Najviac zo zmien pôsobiska ťažil Dublin, Paríž, Luxemburg, Frankfurt a Amsterdam, ktorý prekonal Londýn a stal sa najväčším centrom obchodov s akciami v Európe.
• Banky presunuli alebo presúvajú z Británie do EÚ majetok za viac ako 900 miliárd libier, poisťovne a správcovia aktív vyše 100 miliárd.

Aké sú prognózy

New Financial očakáva, že z dlhodobého hľadiska sa najviac aktív presunie do Frankfurtu a z presťahovania pracovných miest najviac získa Paríž.

Štúdia predpokladá, že 300 až 500 menších finančných firiem z EÚ by si mohlo otvoriť v Británii stálu kanceláriu. Doterajšie predpovede odhadovali tisícku prípadov.

Londýnske finančné centrum City v dohľadnom čase zostane dominantným v Európe. Jeho vplyv sa však zníži, čo podľa štúdie môže znížiť ročný prebytok obchodu so službami Británie s EÚ o 26 miliárd libier. (čtk, reuters)

Ministerstvo hospodárstva argumentuje snahou riešiť historický dlh, ktorý pri podpore zelených elektrární vznikol.

Čo tvrdí SAPI

• Niektorým elektrárňam zmena podpory zasiahne do hospodárenia natoľko, že nebudú môcť ďalej prevádzkovať svoje zariadenia a splácať úvery.
• Nesúhlasí s tým, aby schéma bola povinná, požaduje dobrovoľnosť. (tasr, e)

EasyJet, čo sú najväčšie britské aerolinky podľa počtu prepravených cestujúcich, tento týždeň uviedol, že je pripravený v máji posilniť prevádzku vo väčšine krajín a začať lietať „vo veľkom“.

Ryanair na konci marca informoval, že tento rok v lete počíta s 80 % obvyklej kapacity.

Čo hovorí šéf Wizz Airu:

• V horizonte troch až štyroch mesiacov sa vzhľadom na neistotu vo veci uvoľňovania opatrení nedá odhadnúť úroveň dopytu. Wizz Air pôvodne počítal so zvýšením kapacity na 70 až 80 % normálu pred pandémiou. „Je možné, že túto úroveň dosiahneme, ale nemôžeme to garantovať. Nie je to vec plánovania, závisí to od vládnych reštrikcií.“
• Nepochybuje, že dopyt sa raz zotaví. „Nevieme však, či to bude v lete, v zime alebo až na budúci rok na jar,“ uviedol Wizz Air vo vyhlásení. Tento rok v lete počíta len s postupným oživovaním leteckej dopravy.
• Pripomína, že Európa obmedzuje letecké cestovanie viac, než sa pôvodne čakalo, a zotavuje sa pomalšie ako v Severnej Amerike či v Ázii. V porovnaní s nimi má Európa nižšie zastúpenie vnútroštátnych letov.

Výhľad Wizz Airu na leto, keď aerolinky zarábajú najviac peňazí, sa zhoduje s odhadmi analytikov, ktorí sú čoraz konzervatívnejší, upozorňuje Bloomberg.

Wizz Air počíta so zachovaním všetkých 40 základní. Neplánuje zrušiť ani objednávku na 27 lietadiel Airbus A320, ktoré majú byť dodané do 12 mesiacov. Na účtoch má 1,6 miliardy eur, čo by firme malo v súčasnom režime vydržať na tri roky. (čtk)

Údaje zverejnilo ministerstvo práce. Projekt podporený z eurofondov, ktorý tvorí hlavnú časť koronakrízovej pomoci na Slovensku, je zatiaľ naplánovaný do konca júna tohto roka. Štát po zvyšovaní počtu pozitívnych prípadov a opätovnom zatváraní služieb vlani na jeseň objem pomoci dvakrát zvyšoval.

Aj preto platil štát v zime stámiliónové sumy –  v januári výška vyplatených príspevkov dosiahla bez dotácie SOS 178 miliónov eur, čo bolo najviac zo všetkých doterajších mesiacov (v apríli 2020 bola necelých 177 miliónov eur, pričom vtedy boli zatvorené aj výrobné podniky).

Nezamestnanosť na Slovensku počas krízy síce stúpla, ale nie až tak, ako sa vlani na jar obávali ekonómovia. Vo februári predstavovala podľa ústredia práce 8,55 % z celkového počtu uchádzačov, pred krízou to bolo 6,1 %.

Ďalšími sú Bratislava, Košice a Žilina. Mestá si objednávajú a dotujú MHD a zároveň vlastnia dopravné podniky. Sťažujú sa, že mestské firmy nemohli čerpať pomoc od štátu, kým súkromní dopravcovia áno. V Bratislave a Košiciach sa tento týždeň štrajkovalo.

Ministerstvo financií ponúkalo mestám bezúročné pôžičky, vlani podobným spôsobom pomáhalo samosprávam s výpadkami podielových daní. Bratislava už odkázala, že jej úver nepomôže a príliš by zvýšil zadlženie mesta.

Čo tvrdí Prešov

• Prepad tržieb DPMP dosiahol vlani podľa hovorcu radnice 29 %. Prvé tri mesiace tohto roka naznačujú, že rok 2021 bude ešte horší, dodal.
• Dotácia od mesta predstavovala vlani 4,2 milióna eur, ďalších 2,7 milióna potrebuje doplatiť.
• „Ak sa prepad tržieb ešte viac prehĺbi, situáciu nevyrieši ani pôžička z Ministerstva financií SR, pretože pri pokračujúcom poklese počtu cestujúcich nebude mať DPMP dostatok finančných zdrojov na to, aby ju dokázal splácať,“ dodal hovorca Vladimír Tomek. (tasr, e)

Únia miest tvrdí, že aktívnejšie by mali byť aj samosprávne kraje, a ministerstvu pôdohospodárstva vyčíta, že nenastavilo podporu vidieka tak, aby podporilo dostupnosť základných služieb v malých obciach.

Nepáči sa jej ani roztrieštenosť vlády – existuje ministerstvo regionálneho rozvoja a zároveň má rozvoj vidieka na starosti ministerstvo pôdohospodárstva.

ZMOS upozornil na 102 oblastí, ktoré označil za „potravinové púšte“. Nachádzajú sa najmä na východe Slovenska.

Členmi únie miest sú všetky krajské mestá, ako aj niektoré ďalšie mestské samosprávy na Slovensku. Niektoré z nich predtým odišli zo ZMOS. Vedie ju trenčiansky primátor Richard Rybníček. (tasr, e)

Prečítajte si

Po pečivo len autom: Ako z malých dedín miznú obchody a menia sa na potravinové púšte