V Pekingu je vzduch niekedy taký zlý, ako keby ste vyfajčili škatuľku denne, hovorí slovenský vedec, ktorý publikoval v Lancete
„Aj na Slovensku sú oblasti, kde kvalita ovzdušia nie je dobrá dlhodobo, no v porovnaní s inými časťami sveta sme na tom celkom dobre,” hovorí Peter Rafaj, slovenský vedec, ktorý spolupracoval na výskume, ako môžu opatrenia na boj s klimatickou zmenou zachrániť ľudské životy.
Výsledky ukázali, že razantnejší boj s klimatickou krízou by mohol v deviatich krajinách, v ktorých žije polovica svetovej populácie, zachrániť až desať miliónov ľudských životov ročne.
Z toho jeden a pol milióna ľudí by zachránil čistejší vzduch, dvom miliónom by prospelo viac fyzickej aktivity a viac ako šesť miliónov by žilo dlhšie vďaka lepšiemu stravovaniu.
Článok so zisteniami vedeckého tímu publikoval vedecký časopis The Lancet, ktorý sa stal na Slovensku známy vďaka štúdii o vakcíne Sputnik.
Publikovať v Lancete sa vo svetovej vedeckej komunite považuje za obrovskú prestíž – pre autora aj pre krajinu, z ktorej pochádza.
Peter Rafaj v rozhovore hovorí aj o tom:
- prečo v Pekingu merajú znečistenie ovzdušia aj Američania na svojej ambasáde;
- prečo v boji so smogom v mestách nestačí, ak utlmujeme dopravu;
- či budú v boji proti klimatickej kríze stačiť ľudstvu iba nové technológie;
- prečo by nám prospeli uhlíkové dane
- aj o kontroverznej myšlienke, aby mal každý človek limitované množstvo emisií, ktoré môže vyprodukovať za život.
Kde ste vyrastali a aký tam bol vzduch?
Vyrastal som v Piešťanoch v osemdesiatych rokoch. Vzduch tam bol vždy znesiteľný a príjemný. Možno preto, že tam vtedy skoro všetci jazdili na bicykloch. Ale z toho malého jazierka, kde dozrieva liečivé bahno, išiel celkom dobrý smrad, samozrejme, takisto liečivý. Inak na tom boli Piešťany určite lepšie ako mnohé iné oblasti v Československu, napríklad Ostravsko alebo horná Nitra. Odvtedy sa našťastie ochrana ovzdušia veľmi sprísnila.
Keď sa bavíme o zápachu, je trochu nevýhodou, že najznámejší skleníkový plyn – oxid uhličitý – v podstate necítiť. Možno by sa ho ľudia viac báli, keby smrdel.
Áno, pri bežných koncentráciách oxid uhličitý naozaj človeku neškodí. S kolegami sa v mojej skupine zameriavame na ostatné znečisťujúce látky, napríklad oxidy síry, dusíka alebo takzvané tuhé znečisťujúce látky. Nimi znečistené ovzdušie človek cíti ako niečo dráždivé. Emisie oxidu uhličitého a ostatných znečisťujúcich látok väčšinou spolu súvisia, lebo majú podobné zdroje, napríklad priemysel, dopravu alebo kúrenie v domácnostiach.
Úroveň znečistenia ovzdušia, ktorej sa za deň vystavujeme, merajú už aj rôzne mobilné aplikácie. Používate nejakú aj vy?
Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.
