Denník N

Týždeň v európskej ekonomike: V slovenskom pláne obnovy sa neušlo farmárom, na chvoste je aj veda

Ján Mičovský. Foto - TASR
Ján Mičovský. Foto – TASR

Autori pracujú pre portál Euractiv.sk

  • Slovenský plán obnovy putuje do medzirezortného pripomienkového konania, niektorým sa neušlo.
  • Komisia navrhne zmenu rozpočtových pravidiel, investície sa nemusia započítavať do limitov.
  • Dodávky vakcín v EÚ postupne pribúdajú, stratégiu mení aj ruský Sputnik V.

1. Slovenský plán obnovy putuje do medzirezortného pripomienkového konania, niektorým sa neušlo

Návrh národného plánu obnovy a odolnosti je v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Slovensko bude podľa neho čerpať približne 6 miliárd z peňazí, ktoré EÚ schválila ako mimoriadny rozpočet na riešenie dôsledkov koronakrízy. Plán pripravilo ministerstvo financií, teraz sa k nemu budú môcť vyjadriť ostatné rezorty a širšia verejnosť.

Peniaze rozdeľuje do piatich priorít: zelená ekonomika (tá dostane viac ako tretinu, 2,17 miliardy eur), zdravotníctvo (1,45 miliardy), verejná správa (1,03 miliardy), vzdelávanie a veda (800 miliónov), výskum a inovácie (700 miliónov). Tieto sú ďalej rozdelené do 18 častí – komponentov.

Plánu a procesu jeho prípravy sme sa venovali už v minulosti. Predloženú verziu prehľadne rozoberá v článku Marianna Onuferová. Hektické dopracovávanie a mechanizmus čerpania si všíma Ekonomický newsfilter. Tomáš Grečko hodnotí kľúčové zelené projekty a kto ich bude mať na starosti.

Zatiaľ sa zamerajme na dve otázky: kto je nespokojný a ako veľmi sa môže plán meniť.

Komu sa peniaze neušli

Najnovší dokument je oproti verzii z decembra prepracovaný. Prejavili sa pripomienky Európskej komisie (viac peňazí na biodiverzitu) aj politické tlaky (prerozdelenie oblastí medzi ministerstvá tak, aby alokácia peňazí viac kopírovala výsledky parlamentných volieb).

Od začiatku bolo jasné, že niektoré tradičné slovenské investičné priority peniaze z plánu nedostanú – napríklad stavba diaľnic či opravy ciest. Peniaze z komponentu „Udržateľná doprava“ (750 miliónov eur) pôjdu najmä do železníc. Aj tam však európske pravidlá balík obmedzili: len 40 % z týchto investícií sa môže započítať medzi „zelené“ (v celkovom balíku musí ísť 37 percent fondu na boj s klimatickými zmenami).

Najviditeľnejšie však chýbajú tri oblasti, ktoré Slovensko tradične financuje z európskych peňazí: veda, vývoj a inovácie, odpady a poľnohospodárstvo.

Napriek pätnástim rokom rečí o budovaní vedomostnej ekonomiky, podpore inovácií či excelentnej slovenskej vedy, tieto oblasti sa pravidelne ocitajú na chvoste záujmu verejnej politiky. Slovensko v nich pritom má čo doháňať. Z plánu obnovy pôjde vysokým školám 200 miliónov (asi tri percentá), časť z toho sa možno dostane do podpory vedy a výskumu.

O viac peňazí by mohol zabojovať minister školstva, z jeho rezortu však zatiaľ požiadavka na výrazné navýšenie neprišla. Okrem toho, vzdelávanie patrí „nesprávnej“ strane – SaS. Investície do inovácií a vedy môžu byť skryté v iných kapitolách, napríklad dekarbonizácia priemyslu, využívanie OZE či adaptácia na zmenu klímy.

Ďalšou možnosťou je, že sa slovenskej vede a výskumu ujde viac peňazí zo „štandardných“ eurofondov. Ich čerpanie pripravuje ministerstvo investícií pod vedením Veroniky Remišovej, proces je nateraz v úzadí záujmu vlády. Programovanie eurofondov ešte môže byť ovplyvnené prebiehajúcou vládnou krízou.

Ešte nespokojnejší môžu byť poľnohospodári. Kým v decembrovej verzii dokumentu minister financií Eduard Heger odvetviu sľuboval aspoň desiatky miliónov eur na pozemkové úpravy, najnovší materiál, ktorý si konečne môže pozrieť aj verejnosť, pre poľnohospodárstvo vyčlenil nulu. Ján Mičovský je viditeľne sklamaný a pripustil, že ak to tak zostane, nemôže sedieť na ministerskej stoličke.

Minister financií to odôvodňuje tým, že poľnohospodárstvo nie je medzi odporúčaniami Európskej komisie a hovorí tiež, že pre farmárov a potravinárov Únia posiela už dosť peňazí zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ.

U Hegera mohlo tiež zavážiť, že EÚ v rámci plánu obnovy vyčlenila pre farmárov a rozvoj vidieka osobitný balík peňazí – v prípade Slovenska 163 miliónov eur do roku 2023. Mičovský zatiaľ nezverejnil, ako tieto peniaze využije, ale nedá sa vylúčiť, že časť z nich pôjde opäť na nárokovateľné agrodotácie.

Môže sa plán zmeniť?

Rozdelenie peňazí sa môže meniť v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Teoreticky by ho mohli ovplyvniť pripomienky verejnosti, prakticky bude dôležitejší názor a sila hlasu rezortných ministrov.

Silným prvkom neistoty je vládna kríza. Nevytvára ideálne prostredie na hľadanie kompromisov postavených na maximalizácii spoločného záujmu a strategické rozhodovanie o použití finančného balíka, aký už nedostaneme.

Nech už budú vnútrokoaličné prestrelky akokoľvek ostré, skončiť by sa mali v apríli. Do konca mesiaca musíme predložiť plán Európskej komisii. Tá ho posúdi a môže požadovať zmeny.

Konečné rozhodnutie je v rukách členských krajín. Plány, a tým aj uvoľnenie peňazí, bude schvaľovať Rada. V tom momente už bude podoba definitívna. Ak budeme chcieť peniaze využiť, budeme musieť plniť to, čo sme v národnom pláne sľúbili.

2. EÚ chce revidovať rozpočtové pravidlá, investície by mohla vyňať z limitu

Eurokomisár Paolo Gentiloni. Foto – TASR / AP

Na konci roka chce EÚ predložiť návrh revízie rozpočtových pravidiel: limitov pre deficit a dlh, ktorých by sa mali členské krajiny držať. Od schválenia Paktu stability a rastu v roku 1997 sa pravidlá menili už trikrát. Tentokrát chce Komisia zabezpečiť, aby rešpektovanie rozpočtových limitov nepodkopávalo hospodársky rast.

Prečo je to dôležité

Pravidlá Paktu stability a rastu majú zabezpečiť stabilitu verejných financií. V eurozóne, ktorá má spoločnú menu, no nemá spoločnú rozpočtovú politiku podporenú dostatočne veľkým federálnym rozpočtom a kompetenciami centra, sú rozpočtové limity základným stabilizujúcim elementom.

Podľa tých platných by sa mali krajiny snažiť o postupné dosiahnutie nulového štrukturálneho deficitu, nominálny rozpočtový deficit by mal byť pod troma percentami HDP. Verejný dlh by mal byť nižší než 60 percent HDP. Ak je vyšší, vláda je povinná znižovať ho každoročne o jednu dvadsatinu nadbytku.

Ak by vláda limity prekračovala a neprijímala korekčné opatrenia, Komisia môže spustiť disciplinárnu procedúru, na konci ktorej je hrozba pokút.

Dodržiavanie rozpočtových pravidiel je však skôr výnimkou, najmä v časoch, keď majú ekonomiky problémy. A hoci Komisia začala disciplinárne konanie voči mnohým krajinám, k pokute sa nikdy nedopracovala.

Prečo je to dôležité práve teraz

Pandémia a hospodárska kríza spustili raketový nárast dlhu. V eurozóne je na hodnote 100 percent HDP, v Taliansku je 160-percentný, v Grécku dokonca 200-percentný.

Nateraz za to krajinám nehrozí žiaden postih. Minulý rok EÚ rozpočtové pravidlá suspendovala. Vlády tak mali získať priestor na pôžičky, ktoré investujú do záchrany ekonomík a pracovných miest. Platnosť pravidiel bude pozastavená aj v tomto a budúcom roku.

Jedného dňa sa však pandemická kríza skončí (v opačnom prípade budú európske rozpočtové pravidlá medzi tým posledným, čo nás bude trápiť). Fiškálne limity začnú opäť platiť, vlády budú musieť škrtiť výdavky, rozpočty dostať do čiernych čísiel a znižovať dlh.

V niektorých prípadoch by sa mohol prejaviť podobný efekt ako po kríze z rokov 2008-2009. Vlády šetrili na investíciách, škrtali sociálne výdavky a verejné služby. To podkopalo hospodársky rast a podľa niektorých názorov pomohlo spustiť krízu v eurozóne.

Okrem toho, Európa chce masívne investovať do boja proti klimatickej kríze, do digitalizácie či budovania strategickej suverenity v kľúčových oblastiach. Na to všetko budú potrebné masívne investície. Ich efekt sa prejaví až po čase. Do limitov sa však započítajú okamžite.

Čo chce Komisia meniť

Komisia chce zabrániť tomu, aby fiškálne limity škrtili verejné investície. Jedným z nápadov je zavedenie „zlatého pravidla“ – do limitov by sa počítali len tie peniaze, ktoré si vlády požičajú na bežné výdavky, nie na investície.

Revidovaný by mohol byť aj mechanizmus, ktorý núti vlády znižovať verejné dlhy.

Čo bude nasledovať

V druhej polovici roka chce Komisia otvoriť verejné konzultácie k revízii Paktu stability a rastu. Koncom roka predstaví vlastný návrh.

Rozhodnutie však bude v rukách členských krajín. A v tejto otázke býva Európa tradične rozdelená medzi „rozpočtových jastrabov“ (napríklad Holandsko) a tých, čo volajú po väčšej flexibilite.

Dôležité tiež bude, či a kam sa posunie pozícia nemeckej vlády. Krajinu čakajú na jeseň parlamentné voľby, jedným z možných výsledkov je vláda so silnou účasťou Zelených. Berlín, ktorý bol tradične zástancom prísnej rozpočtovej politiky, by mohol zmeniť tábor.

3. Dodávky vakcín v EÚ postupne pribúdajú, stratégiu mení aj ruský Sputnik V

Foto – TASR / AP

Problémom s vakcináciou v Európe sa na tomto mieste tradične nevenujeme, hoci sú dnes jednou z hlavných tém európskej politiky. Aj v tých národných, najmä v krajinách, ktoré pandémiu zvládajú veľmi zle a kde sa otázka vakcinácie politizuje.

Pravdou však je, že rýchlosť a úspech očkovania v Európe bude jedným z hlavných faktorov, ktoré ovplyvnia ekonomický vývoj. Preto ponúkneme aspoň stručný prehľad.

Dodávky registrovaných vakcín

Meškanie dodávok vakcín od registrovaných výrobcov a pomalé tempo vakcinácie (v porovnaní s Izraelom, Spojeným kráľovstvom či USA) vyvolali vlnu kritiky voči postupu európskych inštitúcií. Odmyslime si problém porovnávania neporovnateľného (EÚ verzus štáty) aj populistické výpady politikov (vysoká koncentrácia je vo V4), ktorých hlavným cieľom je naháňanie politických bodov a zakrývanie vlastných zlyhaní.

Stále tu máme základný fakt: minulý rok si Komisia (s podporou ostatných európskych inštitúcií, teda aj členských krajín) na seba prebrala zodpovednosť za dodávku vakcín. Tých je dnes málo aj preto, že niektorí výrobcovia neplnia, čo sľúbili v zmluvách. A Komisia s tým zatiaľ veľa nedokáže urobiť.

To ale neznamená, že nerobí nič. Dobrou správou je dohoda o navýšení dodávok od konzorcia Pfizer/BioNTech a očakávané schválenie vakcíny Johnson & Johnson. V apríli by tak mala mať EÚ k dispozícii 100 miliónov dávok registrovaných vakcín, v druhom štvrťroku sa toto množstvo za mesiac udrží.

Únia tiež začala rokovať o dodávkach so Spojenými štátmi, kde očkovanie pokračuje vyššou rýchlosťou a existujú vyššie výrobné kapacity.

Kontroverznejším opatrením je zadržiavanie vakcín vyrobených v EÚ, no určených pre tretie krajiny. Túto možnosť schválil Brusel len minulý mesiac ako krízové opatrenie. Zatiaľ ju použilo Taliansko, ktoré zadržalo vakcíny určené pre Austráliu. Hoci to bol najmä symbolický krok (nový taliansky premiér ukázal silu a vyšiel v ústrety krajne pravicovej Lige, Austráliu zadržanie až tak nepoškodí), mohol by spustiť vlnu vakcinačného nacionalizmu, z ktorej EÚ nevyjde ako víťaz.

Budovanie vlastných kapacít

Snahou Únie je tiež budovať vlastné kapacity na výrobu vakcín. Toto opatrenie okamžitú situáciu nerieši. Kľúčové však môže byť z dlhodobejšieho hľadiska. Vírus po lete nezmizne, môže mutovať a vracať sa.

Pre také prípady by mala mať EÚ čo najsilnejšie vlastné výskumné a výrobné kapacity. Niektorí výrobcovia (napríklad Pfizer) už rozširujú výrobu v krajinách EÚ. Únia podporuje výskum z európskeho rozpočtu. A do tejto kategórie patrí aj iniciovaná spolupráca medzi Dánskom, Izraelom a Rakúskom.

Sputnik V mení taktiku

Zdá sa, že taktiku mení aj výrobca ruskej vakcíny Sputnik V. Prvým znakom je, že Rusi konečne zistili, akým postupom sa registrujú vakcíny v EÚ. Európska lieková agentúra (EMA) mohla začať rolling review vakcíny, čo je prvým krokom k jej registrácii.

Netreba však mať veľké očakávania. Rýchlosť rolling review závisí aj od ochoty výrobcu poskytovať údaje, ktoré EMA požaduje. Ak by sme mali usudzovať podľa naťahovania spustenia registrácie, bude to dlhý a komplikovaný proces. Zatiaľ sa zdá, že pre Rusko je výhodnejšie ponúkať neregistrovanú vakcínu „vybraným“ klientom.

Napriek varovaniu európskeho registrátora ruskú vakcínu zatiaľ používa Maďarsko, doviezlo ju Slovensko, uvažuje o nej časť vlády a prezident v Česku. Taliansko sa vydalo inou cestou. S ruským výrobcom podpísalo dohodu o možnej výrobe vakcíny. Technológiu už Moskva ponúkla aj Fínsku.

Ďalšie správy

Komisia navrhla, aby boli firmy v EÚ povinné zverejňovať informácie o mzdách mužov a žien, vyplácaných na jednotlivých pozíciách. Cieľom je znížiť rodové rozdiely v mzdách. V EÚ zarábajú ženy priemerne o 14 percent menej ako muži na rovnakej pozícii. Na Slovensku je rozdiel viac ako 18 percent. Podrobnejšie štatistiky rodových rozdielov v prístupe k zamestnaniu a v odmeňovaní nájdete na konci textu.

Hoci Európska investičná banka v roku 2019 vyhlásila, že po roku 2022 už nebude podporovať plynárenské projekty, investovala do nich ešte 890 miliónov eur, tvrdí environmentálna organizácia Counter Balance. EIB čísla potvrdila s tým, že projekty boli v čase schválenia novej investičnej politiky banky už v procese schvaľovania. Ich financovanie spadá do prechodného obdobia, ktoré sa končí v decembri 2021. Tieto plynárenské projekty – šesť v Poľsku, Holandsku, LitveGrécku, dva na Cypre – by tak mali byť poslednými, na ktoré EIB dá peniaze.

Európsky parlament tesnou väčšinou odmietol zrušenie bezplatných emisných povoleniek prideľovaných firmám v Európskom systéme obchodovania s emisiami (EU ETS). Súčasne podporil zavedenie uhlíkového cla vo forme kompenzačného mechanizmu, ktorý by museli platiť dovozcovia za tovar z krajín s nedostatočne prísnou klimatickou politikou. Kritici však upozorňujú, že zachovanie bezplatných povoleniek a súčasné zavedenie cla by poskytovalo európskym firmám dvojitú kompenzáciu, čo je nezlučiteľné s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie. Výbor EP pre životné prostredie pôvodne bezplatné povolenky zamietol, zmena názoru nastala pri plenárnom hlasovaní. Predchádzal jej masívny lobing niektorých veľkých priemyselných združení.

Hrubý domáci produkt v eurozóne klesol v poslednom štvrťroku 2020 v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom o 0,7 percenta (v EÚ o 0,5 percenta). Po silnom hospodárskom oživení v treťom štvrťroku sa teda ekonomika opäť prepadla. V Spojených štátoch sa síce rast HDP na konci roka spomalil, no udržal sa v čiernych číslach.

Vývoj HDP v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom

(červená: eurozóna, modrá: EÚ, čierna: USA)

Zdroj – Eurostat

Eurozónu a EÚ ťahal dole najmä negatívny vývoj vo veľkých ekonomikách: v Taliansku, Francúzsku a v prípade EÚ aj Poľsku. Slovenská ekonomika si udržala na konci roka mierny rast, o 0,2 percenta v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom.

Napriek negatívnemu vývoju HDP si eurozóna a EÚ zachovali mierny nárast zamestnanosti, v porovnaní s tretím štvrťrokom sa zvýšila o 0,3 respektíve 0,4 percenta. Zamestnanosť rástla vo väčšine európskych krajín, na Slovensku to bolo o 0,2 percenta.

Vývoj miery zamestnanosti v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom (Q4 2020)

Zdroj – Eurostat

EÚ a Spojené štáty sa dohodli na dočasnom suspendovaní ciel, ktoré na seba uvalili v spore o štátne subvencie pre výrobcov lietadiel Boeing (USA) a Airbus (EÚ). Spojené štáty uvalili clá na dovoz z Únie v hodnote 7,5 miliardy dolárov ešte v októbri 2019, mala to byť kompenzácia za európsku pomoc Airbusu. EÚ uvalila clá na dovoz zo Spojených štátov minulý november v hodnote 4 miliárd eur. Šlo o kompenzáciu za americkú pomoc Boeingu. Na suspendovaní ciel, ktoré na strane EÚ zasiahli najmä poľnohospodárske komodity, sa dohodla telefonicky predsedníčka Komisie Ursula von der Leyen a americký prezident Joe Biden. Má vytvoriť priestor na vyriešenie obchodného sporu.

Takmer polovica zamestnaných Európanov pracovala v júli 2020 čiastočne alebo úplne na diaľku, tvrdí výskum Eurofound. Hlavným dôvodom bola pandémia. Podiel ľudí na home-office či inej forme práce na diaľku tak narástol z necelých 5 percent v 2018 na 48 percent. Pre až 34 percent, tretinu pracovnej sily, to bola výlučná forma práce. Po odznení pandémie sa väčšia časť ľudí pravdepodobne vráti štandardne na pracoviská, práca na diaľku však bude určite častejšia než pred rokom a pol. Tomuto trendu by sa mali prispôsobiť aj pracovné zákonníky a regulácie.

Spojené arabské emiráty sa stali jedným z hlavných globálnych daňových rajov, tvrdí správa organizácie Tax Justice Network. V rebríčku poskočili po tom, čo americké a juhoafrické nadnárodné firmy do nich preliali z Holandska 218 miliárd dolárov, ekvivalent takmer polovice HDP krajiny. V rebríčku globálnych daňových rajov podľa Tax Justice Network dlhodobo kraľujú územia pod správou Spojeného kráľovstva: Panenské ostrovy, Kajmanské ostrovy a Bermudy. V top 10 sa nachádza aj britské korunné územie, ostrov Jersey. Sú tam aj tri európske krajiny: Holandsko, Švajčiarsko a Luxembursko.

Portugalské predsedníctvo vyhlásilo, že s krajinami združenia Mercosur pracuje na „dodatočnom vyjasnení“ environmentálnych štandardov v obchodnej dohode. Slabé environmentálne štandardy sú jedným z hlavných dôvodov, prečo niektoré krajiny Únie odmietajú uzavretie dohody EÚ-Mercosur, ktorá bola dojednaná ešte v roku 2019. Jej podpísanie patrí medzi priority portugalského predsedníctva. Jedným z odporcov je francúzska vláda. Ministerský poverenec pre medzinárodný obchod Franck Riester nedávno vyhlásil, že politické sľuby nebudú stačiť. Od juhoamerických krajín žiada „konkrétne a overiteľné“ garancie ochrany lesov. Rakúska vláda zas oznámila, že je rozhodnutá dohodu vetovať, keďže odporuje cieľom Európskej zelenej dohody.

Obchod EÚ s krajinami MERCOSUR

Zdroj – EURACTIV

Európsky parlament tlačí na čo najrýchlejšie začatie rokovaní o smernici, ktorá nadnárodným firmám prikáže zverejňovať informácie o výške daní, ktoré platia v jednotlivých krajinách. Väčšia transparentnosť má pomôcť predchádzať agresívnemu daňovému plánovaniu, ktorým si firmy výrazne znižujú daňové povinnosti. Firmy sa obávajú o únik citlivých informácií, europarlament preto žiada aj vytvorenie mechanizmu, ktorý má únikom zabrániť.

Maďarská vláda zrýchli zatváranie uhoľných elektrární o päť rokov. Posledná bude zavretá v roku 2025, nie 2030. Budapešť chce výrazne zvýšiť výrobu veternej energie až na 6 GW – čo je trikrát viac, ako je súčasná produkcia z jadra. V roku 2030 by tak malo Maďarsko dosiahnuť vo výrobe elektriny 90 % uhlíkovú neutralitu.

Poľské rafinérie sa snažia zbaviť závislosti na dovoze ropy z Ruska. PKN Orlen podpísala kontrakt s ExxonMobil, americká firma jej bude dodávať jeden milión ton ropy ročne. Tá pôjde na spracovanie do rafinérií v Poľsku, Českej republike a Litve.

Odkiaľ dováža EÚ nespracovanú ropu (2019 a prvý polrok 2020, % z celkového objemu obchodu)

Zdroj – Eurostat

Čína začala vydávať očkovacie pasy, zatiaľ slúžia na cestovanie v rámci krajiny. Digitálny certifikát ukazuje, či je človek zaočkovaný, ako aj výsledky testov. Čínski občania ho môžu získať prostredníctvom platformy WeChat.

Štatistika: Rodová diskriminácia na trhu práce má mnoho podôb

Ako sme konštatovali vyššie, ženy stále zarábajú na rovnakej pozícii výrazne menej ako muži. Situácia v krajinách EÚ sa líši, slovenské ženy sú na tom horšie než európsky priemer.

Rozdiely v platoch mužov a žien

Zdroj – Eurostat

Tým sa však nerovné postavenie žien na trhu práce nekončí. Priemerná miera zamestnanosti žien je o 11,7 percentuálneho bodu nižšia než u mužov (Q3 2020). Vzdelanie pomáha nerovnosti vyrovnávať: čím je vyššie, tým menšie sú rodové rozdiely v miere zamestnanosti.

Okrem toho, hoci sa za posledných desať rokov priemerný rozdiel v miere zamestnanosti mužov a žien o niečo znížil, pri podrobnejšom pohľade poklesol len v skupine s najvyšším vzdelaním. Pri strednej a nízkej úrovni vzdelania rozdiel od roku 2010 narástol.

Rozdiel v zamestnanosti mužov a žien podľa dosiahnutého vzdelania

(populácia vo veku 20 – 64 rokov)

Zdroj – Eurostat

Paradox rodových rozdielov na trhu práce ilustruje podiel žien na poznatkovo intenzívnych službách (napr. IKT): tvoria tam väčšinu pracovníkov (59 percent). V Lotyšsku a Litve sú to viac ako dve tretiny (67 percent), na Malte a v Luxembursku, krajinách s najnižším podielom žien v poznatkovo intenzívnych službách, je to stále 50 percent.

Podiel žien v poznatkovo intenzívnych službách (2019, EÚ-27)

Zdroj – Eurostat

Hoci práve v týchto sektoroch bývajú najvyššie mzdy, nestačí to na vyrovnanie rodových rozdielov v priemerných platoch. K tomu sa pridáva nižšie zastúpenie žien na manažérskych, teda lepšie platených, pozíciách. V EÚ je len 34-percentné, na Slovensku je to 36 percent.

Zastúpenie žien na riadiacich pozíciách

(Q3 2020, % z celkového počtu riadiacich pracovníkov)

Zdroj – Eurostat

Tento projekt je financovaný Európskou úniou.
Tento článok reprezentuje výlučne názory autorov.
Európsky parlament nezodpovedá za akékoľvek použitie informácií obsiahnutých v tomto článku.

Dnes na dennike.sk

Plán obnovy EÚ

Týždeň v európskej ekonomike

Ekonomika, Slovensko, Svet

Teraz najčítanejšie