Výskumné dotácie sú takmer rozchytané. Najviac získali STU, UK a Žilinská univerzita

• Výskum prišiel o 200 miliónov eur, takmer 400 sa rozdelilo.
• Najväčší projekt je 105-miliónová spolupráca bratislavských univerzít.
• Najväčší individuálny príjemca je Centrum vedecko-technických informácií.
• V súťaži o granty sa najviac darí Univerzite Komenského a Žilinskej univerzite.

Oblasť vedy a výskumu najhoršie čerpá eurofondy a najviac peňazí v nej aj prepadlo. Stovky miliónov eur však ešte ostali.

Drvivá väčšina peňazí sa už rozdelila a ďalšie veľké peniaze len tak skoro neprídu. Čo sa teda z pôvodne veľkolepého Operačného programu Výskum a Inovácie podarilo zachrániť?

Celkový obraz

Dráma okolo výskumných grantov ministerstva školstva sa začala za ministra Petra Plavčana (SNS). Jeho podozrivé výzvy zrušili po zásahu Európskej komisie. Príprava výziev, projektov a zmlúv sa musela začať odznova.

Aktuálny stav v takzvanej prioritnej osi 9 je takýto:

• Zo zdrojov ministerstva školstva sa vyčerpalo 100 miliónov eur.
• Rozdelilo a zazmluvnilo sa takmer 400 miliónov.
• Keďže je to málo, suma 100 miliónov sa presúva na ministerstvo hospodárstva.
• Zostáva zazmluvniť ešte ďalších 100 miliónov, ktoré pôjdu najmä na výskum v oblasti pandémie ochorenia covid-19.

Peniaze, ktoré ešte nie sú zazmluvnené, sú už alokované vo výzvach na riešenie pandémie, napísalo tlačové oddelenie ministerstva školstva. Niektoré projekty chce zazmluvniť do konca marca, ďalšie do konca mája. „Tým budú zazmluvnené finančné prostriedky na úrovni cca 95 percent v prioritnej osi 9,“ píše ministerstvo.

Kto koľko dostane

Najväčšia dotácia v programovom období 2014 – 2020 s čerpaním do konca roka 2023 ide na národný projekt ACCORD. Ide o spoluprácu Slovenskej technickej univerzity a Univerzity Komenského, zameranú na modernizáciu budov a vybavenia. Obe bratislavské školy získali 105 miliónov eur, ktoré si majú rozdeliť napoly.

Najväčším individuálnym príjemcom je však Centrum vedecko-technických informácií, ktoré získalo viacero grantov spolu za takmer 140 miliónov eur. Centrum má zabezpečiť systémy, ktoré majú slúžiť rôznym výskumným organizáciám – napríklad národnú infraštruktúru pre podporu transferu technológií či prístupy do databáz.

Toto všetko boli takzvané národné projekty, ktoré by mali slúžiť nielen svojim prijímateľom, ale aj iným organizáciám.

Ďalšie veľké peniaze sa rozdeľovali cez takzvané dopytovo-orientované výzvy, v ktorých uchádzači o dotácie medzi sebou súťažia. Najviac grantov má z pozície hlavného žiadateľa zazmluvnených Univerzita Komenského, za ktorou nasleduje Žilinská univerzita.

Slovenská technická univerzita je na tom celkovo, po zarátaní iných zdrojov, výrazne lepšie. Jednak vďaka spomínanému projektu ACCORD, a aj preto, že uspela vo výzvach, ktoré vyhlasuje ministerstvo hospodárstva. Celkovo podľa hovorcu STU Juraja Rybanského zazmluvnili takmer 50 projektov za 85 miliónov eur ako žiadateľ a ďalších 10 miliónov ako partner iných žiadateľov.

Vyzerá to teda tak, že bratislavské univerzity – STU a UK získajú celkovo z výskumných eurofondov najviac.

A to aj napriek tomu, že v Bratislave sa všetky eurofondy, teda aj tie výskumné, čerpajú ťažšie. Pre aktivity v rámci Bratislavského kraja musí žiadateľ až 50 percent projektu financovať z vlastných zdrojov.

Napríklad STU má aj jednu fakultu v Trnave, ktorá spadá medzi menej rozvinuté regióny, takže EÚ jej môže zaplatiť až 85 percent projektu. Preto sa o granty uchádza aj cez trnavskú fakultu. Pravidlá jej zároveň umožňujú menšiu časť peňazí na mzdy poslať aj do Bratislavy.

Keď berieme iba granty od ministerstva školstva bez národného projektu ACCORD, medzi najúspešnejšími je Žilinská univerzita v Žiline, ktorá by mala celkovo získať 40 miliónov eur. Vyťažila z toho, že vláda napokon nezrušila výzvu na podporu dlhodobého strategického výskumu v oblasti dopravných prostriedkov. Univerzita z tejto výzvy získala významný 14-miliónový grant, ktorý patrí medzi najväčšie v tomto programovom období.

Najväčšie výskumné granty tohto programového obdobia (dopytovo orientované výzvy)

• Vybudovanie Centra pre využitie pokročilých materiálov, Slovenská akadémia vied, 29,9 mil. eur
• Systémová verejná výskumná infraštruktúra – biobanka pre nádorové a zriedkavé ochorenia, Univerzita Komenského v Bratislave, 17,9 mil. eur
• Inovatívne riešenia pohonných, energetických a bezpečnostných komponentov dopravných prostriedkov, Žilinská univerzita, 14 mil. eur
• Vytvorenie digitálnej biobanky na podporu systémovej verejnej výskumnej infraštruktúry, Žilinská univerzita 11,6 mil. eur
• Udržateľné systémy inteligentného farmárstva zohľadňujúce výzvy budúcnosti, Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum, 10,9 mil. eur
• Integratívna stratégia v rozvoji personalizovanej medicíny vybraných zhubných nádorových ochorení a jej vplyv na kvalitu života, Univerzita Komenského, 10,7 mil. eur
• Výskum a vývoj v lekárskych vedách – cesta k personalizovanej liečbe závažných neurologických, kardiovaskulárnych a nádorových ochorení, Univerzita Komenského, 10,6 mil. eur
• Centrum pre funkčné a povrchovo funkcionalizované sklá, Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka, 10 mil. eur
• Centrum excelentnosti lesnícko-drevárskeho komplexu LignoSilva, Národné lesnícke centrum, Zvolen, 9,9 mil. eur
• Vedeckovýskumné centrum excelentnosti SlovakION pre materiálový a interdisciplinárny výskum, Slovenská technická univerzita v Bratislave, 9,9 mil. eur
• Dopytovo-orientovaný výskum pre udržateľné a inovatívne potraviny, Drive4SIFood, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, 9,8 mil. eur
• Výskum a vývoj bezkontaktných metód pre získavanie geopriestorových údajov s cieľom monitoringu lesa pre zefektívnenie manažmentu lesa a zvýšenie ochrany lesov, Národné lesnícke centrum, Zvolen, 9,8 mil. eur
• Dlhodobý strategický výskum a vývoj zameraný na výskyt Lynchovho syndrómu v populácii SR a možnosti prevencie nádorov spojených s týmto syndrómom, Univerzita Komenského v Bratislave, 9,2 mil. eur
• CEMBAM – Centrum medicínskeho bioaditívneho výskumu a výroby, Národný ústav reumatických chorôb, 9,1 mil. eur
• Otvorená vedecká komunita pre moderný interdisciplinárny výskum v medicíne (OPENMED), Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 8,9 mil. eur

Horšie to dopadlo s výzvami na podporu dlhodobého výskumu v priemysle a digitálnych technológiách. Keďže hrozilo prepadnutie eurofondov, ministerstvo školstva zrušilo výzvy, v ktorých bolo spolu 155 miliónov eur. Približne 100 miliónov presunula na ministerstvo hospodárstva.

Väčšie technické univerzity v Košiciach a v Bratislave doplatili práve na zrušenie spomínaných dvoch výziev. „Toto rozhodnutie znamená pre STU čistú stratu vo finančnom objeme cca 100 miliónov eur, ale aj stratu záujmu a motivácie o podporu a projekty zo strany akademickej obce,“ hodnotí Rybanský.

V zrušených výzvach mali 12 miliónov

Technická univerzita v Košiciach v nich mala podané dva projekty, ktoré by v prípade úspechu znamenali príspevky vo výške približne 12 miliónov eur.

Vo výzvach, ktoré zrušené neboli, Košičania uspeli s viacerými menšími projektmi. Celkovo majú zazmluvnených 30 projektov, z čoho polovicu riešia priamo oni a v druhej polovici sú externými partnermi.

Vyzerá to tak, že košická univerzita si v tomto programovom období pohoršila.

V predchádzajúcom období získala z eurofondov až 100 miliónov, v tomto 30, uviedol pre Denník E rektor univerzity Stanislav Kmeť. „Podmienky sa v porovnaní s rokmi 2007 – 2015, keď sa čerpali eurofondy v predchádzajúcom období, nezlepšili. Dôvodom je, že neboli implementované ani plánované projektové výzvy,“ vysvetlil Kmeť.

V porovnaní s Plavčanovými zrušenými výzvami sú tie aktuálne iné v tom, že drvivá väčšina peňazí ide univerzitám. Z Plavčanových výziev sa viac ušlo súkromným, v niektorých prípadoch pofidérnym firmám. Čo bol aj dôvod, prečo univerzity hodnotiace procesy spochybnili.

Nasledoval však veľký časový sklz. „V operačnom programe Výskum a inovácie, ak si odmyslíme výzvy na fázovanie projektov z predošlého programového obdobia a zrušené výzvy z roku 2016, tak prvé konkrétne dostupné prostriedky sa dali získať až na základe výziev z roku 2018. Zo spomínaných projektov boli prvé zazmluvnené koncom roka 2019, pričom išlo o deväť projektov,“ hodnotí rektor Technickej univerzity v Košiciach.

Čo bude ďalej

Výskumníci musia do konca roka 2023 projekty dokončiť a peniaze minúť a vydokladovať. „Dovtedy budú všetci robiť maximum pre to, aby splnili požiadavky administratívne náročného procesu implementácie a stihli všetky procesy v súvislosti so zákonom o verejnom obstarávaní a dodaním tovarov, služieb a stavebných prác do tohto termínu,“ uviedol Rybanský z STU.

Riziko nevyčerpania podľa STU každým dňom a mesiacom narastá. „Ak počítame s procesmi verejného obstarávania, ktoré v podmienkach Slovenska trvajú aj viac ako 1 – 1,5 roka, s časom potrebným na dodanie tovaru, služieb alebo stavebných prác aspoň pol roka, tak čokoľvek, čo nebude zazmluvnené do konca roka 2021, už má minimálnu šancu stihnúť stanovený termín. ‚Riešením‘ budú zrejme opäť rýchle nákupy a diskusie na tému, či čerpať za každú cenu, alebo či čerpať na kvalitu,“ hovorí Rybanský.

STU aj Technická univerzita v Košiciach hovoria, že s týmito rizikami počítajú, snažia sa ich včas identifikovať a eliminovať. Obe školy najviac peňazí z eurofondových projektov vyčlenili na technológie a mzdy.

Hrozia ďalšie presuny

Keď školy nebudú vedieť peniaze míňať, hrozí im ďalšie, v poradí tretie veľké krátenie peňazí. Fondy sa podľa ministerstva dajú presúvať v rámci celého operačného programu Integrovaná infraštruktúra. „Dôležité je, aby v takom prípade boli nevyčerpané prostriedky smerované do opatrení, ktoré vykazujú vysokú mieru a rýchlosť vyčerpania, napríklad nebudú obsahovať verejné obstarávania alebo budú obsahovať už ukončené verejné obstarávania,“ vysvetľuje ministerstvo školstva.

Podľa neho sa tieto výskumné projekty nebudú dať fázovať – čiže dokončovať z peňazí ďalšieho programového obdobia 2021 – 2027. „S fázovaním sú zlé skúsenosti spôsobené odlišnosťami medzi programovými obdobiami.“ Ak by sa projekty fázovali, museli by sa totiž v ďalšom období opätovne hodnotiť a mohlo by sa stať, že by v hodnotení neprešli.

V krajnej situácii sa teda budú môcť presúvať z vedy napríklad na opravy ciest prvej triedy, kde sa dajú relatívne rýchlo minúť.

STU: Naďalej zaostávame

Slovensko v podpore vedy a výskumu z verejných zdrojov zaostáva za okolitými krajinami. Podľa STU sa to v tomto eurofondovom období, poznačenom rušením výziev, ešte zhorší. „Výsledkom bude ešte väčšie prehĺbenie a vzdialenie sa slovenskej vedy od špičky EÚ vo vede a výskume, nehovoriac o svetovom porovnávaní. Svetlé výnimky bude tvoriť len niekoľko jednotlivých tímov okolo našich najlepších vedcov, ktorí si financovanie svojich vedeckých aktivít zabezpečia sami, prednostne zo zahraničných zdrojov,“ hovorí Rybanský.

Plavčan pokazil, Lubyová zachránila časť

Problémy vznikli za pôsobenia bývalého ministra školstva Petra Plavčana (SNS), keď sa výskumné dotácie rozdeľovali podozrivo. Po zásahu Európskej komisie vláda stopla dve veľké výzvy za zhruba 600 miliónov. Plavčanova nástupkyňa Martina Lubyová mala za úlohu vypísať výzvy nanovo, ale nestihla to.

V roku 2018 nenávratne prepadlo 100 miliónov eur, tento rok ďalších 100 presúvajú na ministerstvo hospodárstva. Presunuté peniaze pochádzajú z dvoch zrušených výziev na dlhodobý strategický výskum, ktoré boli zamerané na priemysel a digitálne technológie.

„Nelogicky boli zrušené práve dve kľúčové pre slovenské hospodárstvo. Nehovoriac o skutočnosti, že táto výzva ako jediná na Slovensku bola kvalitatívne posudzovaná zahraničnými expertmi, aby bolo garantované, že navrhované aktivity a výskum sú naozaj na európskej úrovni,“ hovorí Rybanský.

Ďalšie tri výzvy na dlhodobý výskum zamerané na dopravné prostriedky, zdravotníctvo a zdravé potraviny a životné prostredie zrušené neboli. Prečo niektoré pustili ďalej a iné nie?

Ministerstvo školstva vraví, že prevzali päť výziev v rôznom stave rozpracovanosti a sústredili sa na tie, ktoré boli rozpracované najviac. Preto prvé tri zazmluvnili a pri ďalších dvoch sa ani nezačalo odborné hodnotenie.