Denník N

Reaktor na chemickú recykláciu pneumatík v Handlovej by mohol mať problém s toxickými látkami

Ilustračné foto - Unsplash.com
Ilustračné foto – Unsplash.com
  • Handlovská firma Hutira s koreňmi na Morave chce v areáli Hornonitrianskych baní postaviť reaktor na recykláciu starých pneumatík.
  • V prevádzke by našlo prácu tridsať ľudí, ročne by mala zrecyklovať 15-tisíc ton pneumatík.
  • Použiť chce kontroverznú technológiu, ktorá sa označuje ako chemická recyklácia.
  • Environmentalisti tvrdia, že pri nej môžu vznikať toxické látky a spotrebuje sa na ňu nezmyselne veľa elektrickej energie.

Pre firmu Hutira to má byť prvý veľký krok mimo jej tradičného biznisu, ktorým sú najmä dodávky zariadení na reguláciu tlaku, filtráciu a meranie spotreby zemného plynu. Jej tržby sa posledné roky pohybujú na úrovni dva až tri milióny eur a rok 2019 skončila so ziskom štvrť milióna eur.

Staré pneumatiky majú byť len začiatok, po nich sa chce firma pustiť do chemickej recyklácie plastu zo zmesového odpadu. Miesto v areáli baní si firma vybrala, lebo tu už má vlastné haly.

Miestni obyvatelia však proti reaktoru bojujú petíciou. K zámeru si dala spracovať odborné stanovisko aj organizácia Priatelia Zeme – CEPA. Posudok hovorí, že projekt by bol nielen potenciálne zdraviu škodlivý, ale aj nerentabilný.

Slovensko má navyše vybudované dostatočné kapacity na recykláciu opotrebovaných pneumatík, a tak by Hutira bola odkázaná na dovoz zo zahraničia.

Prečo je to dôležité? Koniec ťažby v Hornonitrianskych baniach v roku 2023 bude znamenať vypnutie celého odvetvia hnedouhoľného priemyslu. Okamžité zatvorenie baní by zvýšilo päťpercentnú mieru nezamestnanosti v regióne dvojnásobne. Hornonitrianske bane Prievidza (HBP) sú najväčším miestnym zamestnávateľom – pod zemou pracuje dvetisíc a nad zemou tisícka zamestnancov.

Horná Nitra dostane na zamestnanie týchto ľudí a naštartovanie post-uhoľného priemyslu, takmer štvrť miliardy eur od Európskej únie – najviac spomedzi všetkých slovenských regiónov. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie má od tohto roku vyberať podnikateľské projekty, ktoré získajú finančnú podporu. Tie by mali pomôcť zamestnať väčšinu baníkov.

Aj Hutira by bola rada, ak by dostala od štátu peniaze, no šéf firmy Ivan Junga hovorí, že od toho nie sú závislí. S nápadom vybudovať recyklačnú prevádzku prišiel oveľa skôr. Projekt získal kladný posudok v hodnotení vplyvov na životné prostredie už v roku 2015. Peniaze navyše by vraj použili na vybudovanie edukačného strediska.

Projekt transformácie hornej Nitry však nemá byť len o zamestnaní čo najväčšieho počtu bývalých baníkov. Transformácia má byť zelená – to znamená, že uhoľný priemysel majú nahradiť podniky, ktoré budú ekologické a kompatibilné s víziou uhlíkovo neutrálnej Európy.

Bane sa obávajú, no iba o pľúca baníkov

Prečo už Hutira chemickú recykláciu pneumatík nespustila, keď kladný posudok dostala pred šiestimi rokmi?

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Klimatická kríza

Ochrana prírody

Priemysel

Ťažba uhlia na hornej Nitre

Životné prostredie

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie