Tomáš Grečko
- Handlovská firma Hutira s koreňmi na Morave chce v areáli Hornonitrianskych baní postaviť reaktor na recykláciu starých pneumatík.
- V prevádzke by našlo prácu tridsať ľudí, ročne by mala zrecyklovať 15-tisíc ton pneumatík.
- Použiť chce kontroverznú technológiu, ktorá sa označuje ako chemická recyklácia.
- Environmentalisti tvrdia, že pri nej môžu vznikať toxické látky a spotrebuje sa na ňu nezmyselne veľa elektrickej energie.
Pre firmu Hutira to má byť prvý veľký krok mimo jej tradičného biznisu, ktorým sú najmä dodávky zariadení na reguláciu tlaku, filtráciu a meranie spotreby zemného plynu. Jej tržby sa posledné roky pohybujú na úrovni dva až tri milióny eur a rok 2019 skončila so ziskom štvrť milióna eur.
Staré pneumatiky majú byť len začiatok, po nich sa chce firma pustiť do chemickej recyklácie plastu zo zmesového odpadu. Miesto v areáli baní si firma vybrala, lebo tu už má vlastné haly.
Miestni obyvatelia však proti reaktoru bojujú petíciou. K zámeru si dala spracovať odborné stanovisko aj organizácia Priatelia Zeme – CEPA. Posudok hovorí, že projekt by bol nielen potenciálne zdraviu škodlivý, ale aj nerentabilný.
Slovensko má navyše vybudované dostatočné kapacity na recykláciu opotrebovaných pneumatík, a tak by Hutira bola odkázaná na dovoz zo zahraničia.
Prečo je to dôležité? Koniec ťažby v Hornonitrianskych baniach v roku 2023 bude znamenať vypnutie celého odvetvia hnedouhoľného priemyslu. Okamžité zatvorenie baní by zvýšilo päťpercentnú mieru nezamestnanosti v regióne dvojnásobne. Hornonitrianske bane Prievidza (HBP) sú najväčším miestnym zamestnávateľom – pod zemou pracuje dvetisíc a nad zemou tisícka zamestnancov.
Horná Nitra dostane na zamestnanie týchto ľudí a naštartovanie post-uhoľného priemyslu, takmer štvrť miliardy eur od Európskej únie – najviac spomedzi všetkých slovenských regiónov. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie má od tohto roku vyberať podnikateľské projekty, ktoré získajú finančnú podporu. Tie by mali pomôcť zamestnať väčšinu baníkov.
Aj Hutira by bola rada, ak by dostala od štátu peniaze, no šéf firmy Ivan Junga hovorí, že od toho nie sú závislí. S nápadom vybudovať recyklačnú prevádzku prišiel oveľa skôr. Projekt získal kladný posudok v hodnotení vplyvov na životné prostredie už v roku 2015. Peniaze navyše by vraj použili na vybudovanie edukačného strediska.
Projekt transformácie hornej Nitry však nemá byť len o zamestnaní čo najväčšieho počtu bývalých baníkov. Transformácia má byť zelená – to znamená, že uhoľný priemysel majú nahradiť podniky, ktoré budú ekologické a kompatibilné s víziou uhlíkovo neutrálnej Európy.
Bane sa obávajú, no iba o pľúca baníkov
Prečo už Hutira chemickú recykláciu pneumatík nespustila, keď kladný posudok dostala pred šiestimi rokmi?
Brzdia ju hornonitrianske bane a štátna banská správa. Spaliny z recyklačného reaktora by sa totiž mohli dostať do vetracej šachty.
„Kým prebiehajú akékoľvek práce v podzemí, navrhovaná prevádzka by zvyšovala riziko pre bezpečnosť banského prostredia a zdravie baníkov na pracoviskách vetraných cez východnú šachtu bane Handlová,“ uviedla hovorkyňa HBP Adriana Siváková.
To by sa však malo zmeniť po definitívnom uzatvorení šachty na konci tohto roka. Projekt Hutiry tak bude opäť v hre. Bane píšu, že „následne bude možné nové využitie tohto areálu“.
Ak by bane s výstavbou chemicko-recyklačného zariadenia súhlasili, bola by to paradoxná situácia – kým vlastných baníkov by dym z reaktora dýchať nenechali, miestnych obyvateľov už áno.
Ako by mala fungovať chemická recyklácia pneumatík?
Na začiatku sú opotrebované pneumatiky, čiže v podstate odpad s komplikovaným zložením. Aj keď na prvý pohľad sa zdá, že ide najmä o plast (gumu), ten tvorí väčšinou len menšiu časť objemu.
Pneumatiky obsahujú syntetické látky, kovové vlákna, ktorými sa vystužujú, látky na zníženie horľavosti a rôzne chemické prímesy. Nejde teda o veľmi čistú surovinu, preto je ich recyklácia taká zložitá.
Skôr než sa s pneumatikami vôbec môže začať pracovať, musia sa podrviť.
Existuje viac druhov chemickej recyklácie – postup, ktorý chce použiť Hutira, sa volá pyrolýza, čo je veľmi zjednodušene povedané spaľovanie bez plameňa.
Využíva sa na to chemická reakcia pri vysokých teplotách. Ako palivo v reaktore sa používa plyn, no chýba kyslík, preto nevzniká „horenie“. Keďže jedným z výsledných produktov pyrolýzy je aj plyn, časť potrebnej energie si vie zariadenie vyrábať samo.
To, k čomu pri „spaľovaní” plastov týmto spôsob dochádza, je vlastne rozklad veľmi zložitých molekúl na jednoduchšie. Rozpadajú sa na jednoduchšie uhľovodíky – plyn a olej. Ak je tekutý uhľovodík dostatočne čistý, môže sa použiť ako palivo.
Na to je však potrebná aj čo najčistejšia surovina na vstupe, a to je pri zložitých pneumatikách problém.
Reaktor na kopci
„Nevedel som o tom, zistil som to, až keď to už bolo schválené,” hovorí o nápade Hutiry Jozef Pavelka, ktorý býva kilometre vzdušnou čiarou od miesta, kde by mal reaktor vyrásť. Pretože ide o najvyššie položené miesto v okolí, obáva sa, že dym z komínov zamorí dolinu.
O aký dym ide? To v projekte nehovorí ani Hutira – chce to zistiť až v skúšobnej prevádzke pri nábehu technológie. Inak povedané, najskôr chce reaktor postaviť a až potom zmerať, čo z neho vychádza.
Hutira však technológiu reaktora nevlastní, ani s ňou nemá skúsenosti. Dodať ju má americká spoločnosť American Combustion Technologies (ACT) z Kalifornie. Autori environmentálneho posudku sa preto pýtajú: Ak spoločnosť prevádzkuje podobné zariadenie, prečo je problém získať presné údaje?
„Podľa informácií z jej stránky prevádzkuje štyri zariadenia spracúvajúce odpad z pneumatík a z nich musia existovať merania emisií vypúšťaných do ovzdušia,“ upozorňujú autori.
Pripomínajú tiež, že limity na znečistenie ovzdušia sa od roku 2015 už sprísňovali. Na ďalšom komíne, ktorý by mal odvádzať dym zo zahrievania reaktora, dokonca nemajú byť žiadne filtre. „Nemožno však očakávať, že nebude dochádzať k vzniku napríklad tuhých znečisťujúcich látok alebo že tento plyn nebude znečistený ako ťažkými kovmi, tak organickými látkami […] ako to bolo doložené u iných podobných technológií.“
Autormi posudku sú český odborník na toxické látky Jindřich Petrlík a environmentálny analytik Ladislav Hegyi, ktorý robí poradcu slovenskému europoslancovi Martinovi Hojsíkovi (PS).
Čo všetko ešte projektu vytýkajú?
- Tvrdia, že dokumentácia k projektu neobsahuje informácie o možných toxických látkach. Pri spracovaní pneumatikovej drviny v iných prevádzkach sa preukázal vznik vysokotoxických dioxínov. Navrhovaný zámer podľa Petrlíka a Hegyiho ani nepočíta s ich meraním.
- Projekt je už starý a posudzoval sa ešte v čase menej prísnych noriem na znečisťovanie ovzdušia.
- Použité pneumatiky sa budú musieť dovážať zo zahraničia, lebo o recykláciu tých zo Slovenska je už postarané (najmä s pomocou ekologickejšej mechanickej recyklácie).
- Projekt nebude ekonomicky sebestačný.
- Chýbajú prepočty pre emisie skleníkových plynov za prevádzku zariadenia aj za spaľovanie výsledných produktov (plynu a oleja). Posudzovatelia ich skúsili odhadnúť a prišli na to, že by boli zrejme rovnaké, ako keby plastový odpad končil v spaľovni.
- Pripomínajú tiež, že väčšina pokusov o chemickú recykláciu sa skončila skôr, než sa začala.
„Keď niekto hodnotí nejakú technológiu, zvýrazní to, čo sa mu momentálne hodí,“ hovorí riaditeľ Hutiry Ivan Junga. „Technológia sa však za päť rokov od predloženia pôvodného zámeru posunula.“
Pripomína, že pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie v roku 2015 sa nikto neozval. Posudok vydal Okresný úrad v Prievidzi. „Prečo vtedy nevzniesli požiadavku na upresnenie údajov?“ pýta sa Junga.
Úradníci, ktorí majú povoľovanie na starosti, však nemajú kapacity ani dosť odborných skúseností, aby dokázali komplexné zámery a komplikované technológie posúdiť. Často sa preto stáva, že projekty posudzujú len formálne – teda skúmajú, či im navrhovateľ zaslal všetky potrebné dokumenty, nie to, či zariadenie skutočne bude na životné prostredie vplývať len tak, ako sa píše na papieri. Dokumentáciu navyše vypracovávajú projektanti, ktorých si platí zadávateľ – v tomto prípade Hutira.
„Ak budeme mať šancu projekt vybudovať, tak ho vylepšíme a potom predložíme aktualizovaný stav a môžeme začať diskusiu s verejnosťou,” sľubuje Junga. Podľa neho by sa recyklácia pneumatík mohla spustiť v roku 2023.
Handlovčan Jozef Pavelka však sľubom o vylepšenej technológii neverí a pripravuje sa ešte na dlhý boj. „Momentálne spisujeme petíciu, ale využijeme aj všetky možné spôsoby, aby tu chemická recyklácia pneumatík ani žiadneho iného odpadu nevyrástla.”
„My sme otvorení diskusii. Najskôr však musí skončiť stopka od baníkov. Do žiadneho neekologického riešenia stopercentne nepôjdeme. Ak niekto povie, že aj toto nové, čo sme navrhli, je zlé, neverím, že by sme do toho išli,” ubezpečuje Junga.
Chemickú recykláciu chcú skúšať aj iní
Hutira nie je jediný podnik, ktorý má záujem pustiť sa do chemickej recyklácie. Za túto metódu lobuje aj Únia spracovateľov zmesového plastového odpadu.
Jej riaditeľ Vladimír Daniška tvrdí, že štát dáva prednosť spaľovniam zmesového plastového odpadu pred jeho recykláciou, tá sa dá robiť mechanicky alebo chemicky. Druhým spôsobom to robí aj firma Eurex Oil, kde má Daniška päťdesiatpercentý podiel.
Ministerstvo životného prostredia chce dať v pripravovanej reforme odpadového hospodárstva chemickej recyklácii červenú. Podľa Danišku tým vraj bude úbohá podpora recyklácie „dokonaná“. „Chemická recyklácia môže pomôcť významne riešiť problém nerecyklovateľných alebo ťažko recyklovateľných plastov, ktoré by ináč skončili na skládke odpadov,“ napísal začiatkom roka vo výzve ministerstvu.
Aké sú argumenty riaditeľa Únie spracovateľov zmesového plastového odpadu Danišku:
- Mechanickou recykláciou sa podľa neho nedajú zrecyklovať všetky plasty, ktoré ostanú, keď sa odrátajú PET fľaše (tie sa dajú efektívne recyklovať mechanicky – pozn. E). Okrem viac ako polovice, ktorá sa dá podľa neho zrecyklovať mechanicky, by sa ďalších 11 percent dalo recyklovať chemicky pyrolýzou.
- Chemická recyklácia ako technológia sa podľa neho posunula dopredu. Sám Daniška, ktorý je autorom niekoľkých patentov, tvrdí, že zariadenia, ktoré pomáha sám vyvíjať, potrebujú menej energie, majú menšiu uhlíkovú stopu a výsledný produkt je bezpečný. Jeho cieľom vraj nie je vyrábať recykláciou uhľovodíkové palivá, ktorých spaľovanie by vytváralo ďalšie skleníkové plyny, ale monoméry, teda materiál na výrobu nových plastových produktov.
- Dôkazom je vraj aj podpis spolupráce medzi jeho firmou Eurex Oil a dvomi významnými slovenskými chemičkami – šalianskym Duslom a skupinou Chemosvit, ktoré od neho budú odoberať chemický recyklát. V prípade Dusla má ísť o 10- až 40-tisíc ton ročne.
Jeden z autorov posudku ku chemickej recyklácii pneumatík na Hornej Nitre – Hegyi však pripomína, že vedecké dáta k takýmto odvážnym tvrdeniam chýbajú. Posledné zahraničné štúdie podľa neho varujú skôr pred problémami.
„Ak by boli tieto tvrdenia [Vladimíra Danišku] pravdivé, tak sa tu chemická recyklácia masívne rozvinie počas pár rokov, pretože trh by prirodzene vytvoril dopyt po funkčnom, efektívnom a bezpečnom riešení. Technológie chemickej recyklácie však fungujú spravidla len v menšom meradle alebo na pokusnej úrovni a často majú problémy s odbytom výstupných produktov,“ komentuje Hegyi.
Pripomína, že zástancovia chemickej recyklácie sľubujú vyriešiť problém s likvidáciou plastov už dvadsať rokov, no stále veľmi nepokročili. „Vo všeobecnosti je mechanická recyklácia v súčasnosti environmentálne šetrnejšia než chemická, má nižšiu energetickú náročnosť, menšiu uhlíkovú stopu a produkuje menej toxických vedľajších produktov.“
Projekty pre hornú Nitru môžu prihlasovať od budúceho týždňa
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) plánuje v priebehu budúceho týždňa vyhlásiť na svojom webe nezáväznú online výzvu na predkladanie projektových zámerov.
Projekty sa môžu uchádzať o prostriedky z Fondu na spravodlivú transformáciu. V ňom je pre Slovensko nachystaných 459 miliónov eur. Peniaze bude rozdeľovať MIRRI.
Cez online výzvu chce predbežne zistiť, aké projekty sa chcú o peniaze uchádzať. „Cieľom je identifikovať strategické projektové zámery, ktoré budú mať preukázateľný transformačný potenciál a budú realizovateľné v krátkodobom horizonte,“ tvrdí Peter Balík, ktorý na ministerstve šéfuje sekcii inovácií, strategických investícií a analýz. „Online výzva bude nezáväzná, nakoľko čerpanie z Fondu na spravodlivú transformáciu bude možné až po príprave a schválení transformačnej stratégie,” dopĺňa.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
