Slováci vyvíjajú rozložiteľné bioplasty. Ich veľký projekt stroskotal na štátnej byrokracii
Slovenskí vedci vyvinuli a zdokonaľujú plasty, ktoré sa rozkladajú v komposte. Je to sľubná alternatíva ku klasickým plastom, ktorých je čoraz viac a ich recyklácia je príliš nákladná alebo dokonca nemožná.
Ústav polymérov SAV svoje bioplasty postupne zdokonaľuje. Ďalší pokrok mal nastať vďaka veľkému projektu, na ktorý s partnerskými organizáciami žiadali podporu z eurofondov necelých 9 miliónov eur.
Projektové zámery podali už na jar 2018, no agentúra ministerstva školstva ich nevedela vyhodnotiť do konca roka 2020. Napokon dve veľké výzvy na podporu dlhodobého strategického výskumu v oblasti priemyslu a digitalizácie zrušila pre nedostatok času.
Ivan Chodák z Ústavu polymérov SAV v rozhovore opisuje:
- čo bolo podľa neho na ich zámere výnimočné;
- prečo si trúfali konkurovať výskumníkom z krajín s lepšou podporou vedy;
- ako od nich štátna agentúra žiadala nezmyselné podklady;
- že do projektu investoval osem mesiacov svojej práce, ktorá vyšla nazmar.
Čo bol hlavný cieľ vášho projektu?
Cieľom bol výskum možných aplikácií biodegradovateľných plastov, ktoré by viedli k novým aplikáciám týchto materiálov. Úzko to súvisí so životným prostredím, mali sme v pláne vyvinúť plasty, ktoré možno recyklovať kompostovaním na kvalitné hnojivo. Tento princíp je vo svete otestovaný a funguje. Problém je, že tieto plasty sú o niečo drahšie v porovnaní s bežnými plastmi, ako je polyetylén, PVC, PET. My sme postavili plán na škrobe ako základnej surovine, čo by viedlo k výraznému zlacneniu, ale súčasne aj k novým materiálom so zlepšenými vlastnosťami.
Aký by to malo praktický efekt?
Podstatnou
