Slováci vyvíjajú rozložiteľné bioplasty. Ich veľký projekt stroskotal na štátnej byrokracii

Slovenskí vedci vyvinuli a zdokonaľujú plasty, ktoré sa rozkladajú v komposte. Je to sľubná alternatíva ku klasickým plastom, ktorých je čoraz viac a ich recyklácia je príliš nákladná alebo dokonca nemožná.

Ústav polymérov SAV svoje bioplasty postupne zdokonaľuje. Ďalší pokrok mal nastať vďaka veľkému projektu, na ktorý s partnerskými organizáciami žiadali podporu z eurofondov necelých 9 miliónov eur.

Projektové zámery podali už na jar 2018, no agentúra ministerstva školstva ich nevedela vyhodnotiť do konca roka 2020. Napokon dve veľké výzvy na podporu dlhodobého strategického výskumu v oblasti priemyslu a digitalizácie zrušila pre nedostatok času.

Ivan Chodák z Ústavu polymérov SAV v rozhovore opisuje:

• čo bolo podľa neho na ich zámere výnimočné;
• prečo si trúfali konkurovať výskumníkom z krajín s lepšou podporou vedy;
• ako od nich štátna agentúra žiadala nezmyselné podklady;
• že do projektu investoval osem mesiacov svojej práce, ktorá vyšla nazmar.

Čo bol hlavný cieľ vášho projektu? 

Cieľom bol výskum možných aplikácií biodegradovateľných plastov, ktoré by viedli k novým aplikáciám týchto materiálov. Úzko to súvisí so životným prostredím, mali sme v pláne vyvinúť plasty, ktoré možno recyklovať kompostovaním na kvalitné hnojivo. Tento princíp je vo svete otestovaný a funguje. Problém je, že tieto plasty sú o niečo drahšie v porovnaní s bežnými plastmi, ako je polyetylén, PVC, PET. My sme postavili plán na škrobe ako základnej surovine, čo by viedlo k výraznému zlacneniu, ale súčasne aj k novým materiálom so zlepšenými vlastnosťami.

Aký by to malo praktický efekt?

Podstatnou vecou by bolo, že by sa zaviedli niektoré postupy, ktoré by viedli k zjednodušeniu recyklácie obalov. Navyše tieto plasty sa vyrábajú z obnoviteľných zdrojov surovín, v nemalej miere aj z odpadov, napríklad z poľnohospodárstva alebo potravinárskeho priemyslu.

Prečo si myslíte, že by sa slovenská veda, ktorá dlhodobo trpí nedostatkom peňazí a odchodom talentovaných ľudí do zahraničia, presadila v zahraničnej konkurencii?

Vo všeobecnosti je to pravda, ale na Slovensku nie je málo inštitúcií, ktoré sú porovnateľné s priemerom Európy. Pri našich platoch to stačí na to, aby si nás európske špičky zobrali do partie. V 90. rokoch som robil kontraktový výskum pre holandské firmy, za získané peniaze som predovšetkým nakúpil prístroje, ktoré dovtedy výrazne chýbali, ale zostalo aj na prilepšenie platov. Približne desať rokov som robil spolu so štyrmi holandskými a nemeckými firmami na rôznych projektoch.

Mám za sebou mnohé iné dlhoročné medzinárodné spolupráce. Okrem iného som dvanásť rokov pôsobil ako expert UNIDO (United Nations Industrial Development Organization) pre taliansku inštitúciu ICS Unido Trieste, ktorá organizovala po celom svete workshopy s cieľom šíriť informácie o biodegradovateľných plastoch. Získal som vďaka tomu špičkové vedomosti o biodegradovateľných materiáloch. V tomto období som získal veľmi dobré renomé vo vedeckých kruhoch v podstate v celej Európe. Len na našom ústave je viacero vedcov s podobným alebo i lepším postavením vo svete, na ďalších ústavoch je to podobné, i keď náš ústav patrí k absolútnej špičke v SAV, a teda aj na Slovensku. Na najlepších slovenských univerzitách je situácia podobná, takže aj u nás máme veľa vedcov uznávaných vo svete.

O grant ste žiadali v konzorciu s Technickou univerzitou v Košiciach, Univerzitou Cyrila a Metoda v Trnave, STU a firmami VIPO a Vegum. Prečo ste sa dali dokopy práve s týmito partnermi?

Dlhodobo s nimi spolupracujeme na rôznych projektoch. Všetci partneri sú vedecky na veľmi dobrej úrovni a dôležité je, že majú nadpriemerné experimentálne vybavenie a obrovské skúsenosti s metodikami.

Koľko času, peňazí a ľudí ste investovali do výzvy na podporu dlhodobého strategického výskumu?

Peňazí to nebolo až tak veľa, najviac ma mrzí množstvo strateného času, spotrebovaného, z môjho pohľadu, na úplné zbytočnosti, ktoré ľudia z Výskumnej agentúry od nás požadovali. Celkovo odhadujem, že som na tom stratil za tri roky zhruba osem mesiacov svojej kapacity. Ďalej u nás na tom robili asi tak traja pracovníci cca dva až štyri týždne každý rok. U partnerov to v priemere mohlo byť podobné, i keď rozdelenie času bolo veľmi nerovnomerné. Možno sa to zdá nie príliš veľa, ale na môj čas v tom období boli naviazaní ďalší najmenej štyria až šiesti pracovníci ústavu, ktorí pracovali na mnou riadených projektoch, a tým som aj ich brzdil v práci na vedeckých úlohách.

Ďalšou stratou bolo, že sme takmer s istotou počítali, že projekt bude financovaný a cielene sme nepodávali ďalšie projekty, pretože na projekte dlhodobého strategického výskumu bola plánovaná pomerne veľká kapacita a na riešenie ďalších projektov by nám chýbali kvalifikovaní ľudia.

Aké zbytočnosti od vás chcela Výskumná agentúra?

Uvediem príklad, ktorý však nie je ojedinelý. V roku 2020 od nás chceli, aby sme na roky 2021 – 2024 naplánovali cesty do zahraničia tak, že uvedieme konferencie, na ktoré pôjdeme, ceny leteniek, ceny hotelov, kde budeme bývať, a všetko v troch ponukách. Materiál bolo treba plánovať na štyri roky úplne do detailov, napríklad acetón – od ktorého dodávateľa, aká je cena.

Mohli by ste, prosím, veľmi stručne opísať časový priebeh výzvy na dlhodobý strategický výskum?

Začalo sa to niekedy na jar 2018, pripravili sme celkový zámer projektu so všetkými podrobnosťami, čo sa bude robiť, aké budú predpokladané výstupy a tak ďalej. Plán Výskumnej agentúry bol, že to pošlú na predbežné hodnotenie zahraničným expertom. Nie na posúdenie, či áno alebo nie, ale kvôli radám, čo by navrhovali zlepšiť, upraviť. Toto hodnotenie sa naťahovalo niekoľko mesiacov, vraj pre výrazné oneskorenie odoslania projektov tým zahraničným expertom. Napokon sme koncom roka 2018 dostali veľmi dobré hodnotenie len s minimom pripomienok a projekt sme začali finalizovať. Tu sme sa museli prehrýzť cez administratívne záležitosti spojené s prieskumom trhu na všetky položky, ktoré sa v rámci projektu mali nakúpiť. Projekt sme odovzdali v apríli 2019.

Čo potom nasledovalo?

Pôvodne sa plánovalo, že v priebehu zhruba troch mesiacov dostaneme odozvu, do konca roka 2019 budú projekty vyhodnotené, podľa výsledku kontroly sa vyžiada doplnenie projektu, následne prebehne evaluácia a výber projektov na riešenie a riešenie začne v lete 2020. Namiesto plánovaných termínov dochádzalo opakovane k posunom, napokon sme žiadosť o doplnenie projektu dostali v apríli 2020. Kompletný projekt sme odovzdali 25. mája 2020 s tým, že začiatok riešenia bude 1. januára 2021. Opakovala sa však situácia z roka 2019, k hodnoteniu z pre nás neznámych dôvodov stále nedochádzalo, až sme napokon dostali oznámenie o zrušení celej výzvy.

Prečo to trvalo tak dlho? Do akej miery to spôsobil nedostatok odborných hodnotiteľov, skúsených úradníkov a manažérov Výskumnej agentúry?

Podľa mňa dôvodom bol nedostatok skúseností pracovníkov Výskumnej agentúry, ktorí namiesto toho, aby sa venovali podstatným veciam, bazírovali na vyhľadávaní čo najkomplikovanejších riešení. Keby sa celý proces robil napríklad na úrovni Agentúry na podporu výskumu a vývoja, všetko by prebehlo v podstatne kratšom čase a oveľa kvalitnejšie. Predpokladám, že Výskumná agentúra bude svoje postupy zdôvodňovať požiadavkami z Bruselu, čo do istej miery aj môže byť pravda, avšak s takými prieťahmi a prekážkami, aké boli v tejto výzve, som sa nestretol pri žiadnom projekte, ktorý sme doteraz podávali.

Jednoznačne sa mi zdá, že Výskumná agentúra postavila projekt na zásadách prideľovania prostriedkov zo štrukturálnych fondov. Ak však robíme projekt na postavenie nejakej budovy alebo rekonštrukciu námestia, to sa dá naplánovať pomerne presne, pretože už podstatou projektu je nákres konečného diela, avšak tu sa také isté princípy aplikovali na inovatívnu myšlienku, kde sa dá presne naplánovať riešenie na šesť mesiacov, ale ďalší postup závisí od výsledkov predchádzajúcich experimentov.

Situáciu vo Výskumnej agentúre mal zachraňovať Stanislav Sipko. Sipko bol už za Dzurindovej vlády šéfom sekcie vedy na ministerstve školstva, pripravoval operačné programy Výskum a vývoj na roky 2007 – 2013 a Výskum a inovácie na roky 2014 – 2020. Asi málo ľudí na Slovensku má toľko skúseností s riadením a štátnou podporou výskumných projektov. Aj bývalá ministerka Lubyová je vedkyňa. Prečo zlyhali?

Činnosť pána Sipka poznám veľmi dobre ešte z čias, keď som pôsobil v Predsedníctve SAV, a považujem ho za veľmi schopného organizátora, ktorý detailne rozumie vede. Pani bývalá ministerka školstva Lubyová takisto situáciu dokonale pozná. Určite nezlyhali v tomto prípade oni, výzva bola navrhnutá dobre. Totálne zlyhanie vzniklo pri rozpracovaní detailov ľuďmi, ktorí v najlepšom prípade nemali najmenšiu predstavu, čo znamená a ako sa vôbec robí vedecký výskum.

Dajú sa výsledky vašej práce na projekte nejako inak využiť?

To, čo sme odpracovali na príprave tohto projektu, sa absolútne nijako nedá využiť. Podstatná časť času sa minula na prípravu finančného plánu, t. j. administratívu, navyše absolútne špecifického rázu, kde sa od nás chcelo, aby sme robili úkony, ktoré sa robia pri verejnom obstarávaní pri nákupe materiálu a prístrojov, tu sme to mali robiť pre položky, ktoré by sme nakupovali v mnohých prípadoch o tri až štyri roky, pričom bolo dopredu povedané, že tie ceny, ktoré určíme v podanom projekte, sa nesmú prekročiť. Ako sa dajú naplánovať napríklad chemikálie, ktoré budem potrebovať na prevádzkové pokusy v rádovo stokilogramových množstvách, keď výber konkrétnych chemikálií budem poznať na základe experimentov optimalizácie, ktorá je podstatou celého projektu, a koľko času to zaberie, ak sa to robí ešte aj v troch ponukách?

Pokúsili ste sa získať granty z iného zdroja na rovnaký alebo podobný účel?

Samozrejme, každoročne podávam približne jeden až dva projekty. Z toho úspešných je asi 25 až 40 percent. Približne 60 percent podávam na slovenské agentúry, zvyšok na medzinárodné, takmer výlučne z EÚ. Tam je konverzia malá, ale mňa a ďalšie skupiny z Ústavu polymérov SAV do EÚ projektov pozývajú ako partnerov ľudia zo zahraničia, ktorí poznajú naše práce.

Na čo sa napokon podľa vás využijú granty pôvodne určené pre priemyselné výskumno-vývojové centrá a na dlhodobý strategický výskum? 

To neviem a ani ma to nejako zvlášť nezaujíma. Verím, že to bude využité účelne, na druhej strane je však podľa mňa škandalózne nalákať vedcov na projekt, doslova ich otravovať po dobu dvoch rokov s administratívnymi výmyslami, ktoré sa nikde inde na svete nerobia, a napokon to bez vysvetlenia zrušiť. Toto je vyslovene cielené topenie slovenskej vedy. Najväčšia škoda spočíva v nenahraditeľnej strate pomerne vysokej vedeckej kapacity, ktorá sa mohla využiť na vytvorenie ďalších konkrétnych vedeckých, ale aj aplikačných výstupov. Nielenže je slovenská veda podfinancovaná v porovnaní s takmer každou krajinou v EÚ, ale ešte sa aj objavil ďalší spôsob na zhoršenie tohto stavu výrazným navýšením administratívnych úkonov pri príprave projektov, čo de facto odčerpáva už existujúce zdroje, ktoré sa mohli využiť na vedecký výskum.