Denník N

Skládky fungujú aj bez povolení, plán ich zatvárania je ohrozený. V hre je zdravie ľudí, varuje NKÚ (+ mapa)

Protest proti skládke v Pezinku v roku 2010. Foto – TASR
Protest proti skládke v Pezinku v roku 2010. Foto – TASR

Skládky sú časované bomby a hrozí, že aj tie, ktoré sa mali zatvárať, nás budú strašiť dlhšie, než sme si mysleli. Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) zistil, že takmer štvrtina zo stovky skládok funguje bez povolení.

Ohrozené je aj uzatvorenie 24 skládok, ktoré musíme stihnúť do konca tohto roka. Ministerstvo životného prostredia ešte minulý rok v októbri upozornilo, že ak sa to nepodarí, za každú neuzavretú skládku v prvom dni dostane Slovensko pokutu 2 milióny eur.

Na čo všetko poukázala kontrola NKÚ:

  • 14 skládok nebolo uzavretých podľa európskych predpisov;
  • 23 skládok funguje bez platného rozhodnutia o pokračovaní v činnosti;
  • 8 skládok nemá zákonom vyžadovanú finančnú rezervu na svoje uzavretie;
  • informačný systém o odpadoch, ktorý mali vytvoriť spoločnosti Softip a Tempest, stále nie je dokončený;
  • ministerstvo životného prostredia nekontroluje, či je dozor nad skládkami dostatočný;
  • okresné úrady a inšpekcia životného prostredia neodoberajú dosť vzoriek a ich kontroly sú často len formálne;
  • prevádzkovatelia skládok navyše robia pri inšpekciách obštrukcie;
  • kontroly po uložení nápravných opatrení prichádzajú neskoro, napríklad až 14 mesiacov po termíne;
  • problémom sú aj staré skládky, ktorých je na Slovensku 800 a kontrolujú sa minimálne.

Denník E si od NKÚ vypýtal aj zoznam problematických skládok, na ktoré v správe upozornil. Úrad ho však odmietol sprístupniť „vzhľadom na prebiehajúci proces infrindžmentu medzi EÚ a Slovenskou republikou“. Infrindžment je proces, ktorý môže skončiť podaním žaloby voči členskej krajine na Súdnom dvore EÚ.

V jednom takom spore už Slovensko muselo zaplatiť pokutu vo výške 1,9 milióna eur za porušenie pravidiel pri prevádzkovaní skládky odpadov v Považskom Chlmci.

V prípade ôsmich skládok, ktoré podľa zistení NKÚ nemajú finančnú rezervu na svoje uzavretie, pritom hrozí, že ostanú na krku samosprávam alebo štátu. Keďže uzatváranie a rekultivácia trvajú najmenej 30 rokov a ide dohromady o milióny eur, je tu riziko, že tieto kopy odpadu sa stanú environmentálnym postrachom pre ľudí v okolitých obciach a mestách.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Prečo je to dôležité aj pre tých, ktorí okolo seba žiadnu skládku nevidia? Ak je stav taký, aký ho opisuje v správe NKÚ, znamená to, že štát nemá veľkú časť skládok pod kontrolou. Tie pritom predstavujú obrovské zdravotné riziko. Do jedného kilometra od skládok žije 50-tisíc ľudí, ale nachádza sa tam napríklad aj 21 zdravotníckych zariadení. Tri najnebezpečnejšie skládky na Slovensku sú podľa Inštitútu environmentálnej politiky v Košiciach-Myslave, v Čadci a v Zemianskych Kostoľanoch.

Aké zdravotné následky majú skládky na ľudí, ktorí žijú v okolí? Inštitút environmentálnej politiky upozorňuje na:

  • zvýšený výskyt rakoviny,
  • srdcovo-cievne choroby,
  • rôzne typy alergií
  • a pľúcne ochorenia.

Skládky však môžu byť nebezpečné aj vo väčšej vzdialenosti než kilometer. Čím je totiž skládka staršia a väčšia, tým viac v nej odpad pracuje. Skládkový plyn sa tvorí vo väčších množstvách a zvyšuje sa riziko kontaminácie podzemných vôd.

Stalo sa to už napríklad v Senci, kde skládkové plyny zapáchajú aj na sídliskách, ktorých obyvatelia pred niekoľkými rokmi netušili, že žijú v susedstve pyramíd z odpadu.

Obyčajné filtre si pritom poradia len s niektorými nebezpečnými chemikáliami, ale na smrad nestačia. Povinnosť spaľovať plyn zase skládky obchádzajú, keďže to sa musí robiť až vtedy, keď je v ňom dosť metánu – čiže horľavej zložky.

Pozrite si mapu nižšie a nájdite na nej skládku najbližšie k miestu, kde bývate.

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Klimatická kríza

Ochrana prírody

Odpad

Životné prostredie

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie