Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Advokát: Právo vlastníka pozemku pod bytovkou na finančnú náhradu je už premlčané

Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič
Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič

Možno až tretina bytov nemá v Bratislave vysporiadané pozemky pod svojimi bytovými domami, odhaduje advokát Buocik.

Advokát a bratislavský mestský poslanec za Ružinov JÁN BUOCIK vysvetľuje, či si môžu vlastníci pozemkov pod bytovými domami pýtať od vlastníkov bytov odmenu a či by uspeli na súde.

Koľkí vlastníci bytov v Bratislave nie sú zároveň majiteľmi pozemkov, ktoré sú pod bytovým j_buocik-lightboxdomom?

Odhadujem, že v Bratislave nemá vysporiadané pozemky pod svojimi bytovými domami zhruba 30 až 40 percent bytov. Je naozaj veľa ľudí, ktorí si kúpili byt spolu s podielom na spoločných priestoroch, ale nie pozemok, lebo ten nebol vysporiadaný. Buď tam boli cudzí vlastníci, alebo parcela nebola vôbec zapísaná v katastri nehnuteľností.

Ako je možné, že pozemky pod bytovými domami majú toľko rôznych vlastníkov, ktorí nevlastnia byty?

Všeobecne je to výsledok socializmu, keď ochrana vlastníckych práv nebola prioritou. Tu v Bratislave, napríklad v Petržalke a v Ružinove v častiach Pošeň a Ostredky, to boli pozemky, ktoré boli po vojne vo veľkom konfiškované pôvodným odsunutým nemeckým vlastníkom. Tieto pozemky boli neskôr pridelené novým vlastníkom, ale v 50. rokoch im ich štát zase zobral a zoštátnil ich. Po páde komunizmu sa k nim pôvodní vlastníci alebo ich dediči prihlásili. Štát im pozemky vrátil a zapísali sa do katastra.

Môžu si majitelia pozemkov pýtať od vlastníkov bytov peniaze za to, že bytový dom stojí na ich pozemkoch?

Na pozemky pod bytovými domami je zo zákona zriadené vecné bremeno. Je, samozrejme, za náhradu. Zákon totiž obmedzil vlastníka pozemku tým, že je povinný strpieť, že na jeho pozemku je postavený bytový dom. Ale judikát Ústavného súdu hovorí, že právo na finančnú náhradu za toto vecné bremeno bolo možné uplatniť iba do 1. septembra 1996. To znamená, že sa právo premlčalo v trojročnej lehote, odkedy bol účinný zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Kto si nárok na náhradu za vecné bremeno uplatnil do roku 1996, ten bol v tom konaní úspešný. Ale všetci ostatní nie. Konštatujem, že vlastníkovi bytu, ak nevlastní pozemok pod bytovým domom, nehrozí podľa súčasnej ustálenej judikatúry žiadne riziko.

Znamená to, že vlastník pozemku musí majiteľov bytu pustiť do bytovky, musí im dovoliť postaviť lešenie, lebo idú dom zatepľovať, a zároveň si nemôže pýtať odmenu za to, že bytový dom stojí na jeho pozemku?

Právo vlastníka pozemku na finančnú náhradu je už premlčané. Stačí, aby vlastník bytu vzniesol námietku premlčania. O nájomnom sa tu ani baviť nemôžeme, lebo vzniká na základe nájomnej zmluvy.  Pokiaľ ide o zateplenie, majiteľ pozemku vás obmedziť môže. Vy ste ako vlastník bytu chránený vecným bremenom, ktoré sa vzťahuje na pozemok pod bytovým domom a priľahlým pozemkom. Ale pokiaľ idete stavať k domu, čo nemá priľahlý pozemok, lešenie, ktoré má šírku trebárs meter, na pozemok okolo domu sa už vecné bremeno nevzťahuje. Musíte sa s majiteľom pozemku dohodnúť. Zvykne sa to riešiť nájomnými zmluvami.

Vlastník pozemku, na ktorom je bytový dom, nemôže žiadať od vlastníkov bytu ani jednorazovú náhradu?

Presne tak. Má to ešte jednu absurdnú polohu, že keď ste vlastníkom pozemku, máte povinnosť platiť daň z nehnuteľnosti. A ešte som sa nestretol s tým, že by vlastník pozemku pod bytovým domom bol od tejto povinnosti oslobodený. To znamená, že vlastník pozemku platí daň z nehnuteľností za ľudí, ktorí tam majú postavený panelák. Nikto to nepôjde žalovať, lebo na súdnych poplatkoch presúdi podstatne viac, ako je samotná výška dane.

Ak teda vlastník bytu dostane ponuku na kúpu pozemku pod bytovým domom, nestane sa nič, keď ju bude ignorovať?

Áno, je to tak. Terajšia judikatúra konštatuje, že nárok majiteľa pozemku na prípadnú odmenu je premlčaný. Za súčasného právneho stavu to súdy inak nerozhodnú. Týka sa to všetkých vlastníkov pozemkov, na ktorých stoja bytové domy so štyrmi a viacerými bytmi.

Aká môže byť motivácia niekoho, kto sa rozhodne kúpiť si pozemky pod bytovými domami a nevlastní tam byt?

Poznám prípad z Ružinova, kde konkrétna fyzická osoba kúpila pár štvorcových metrov pod bytovými domami a súčasne kúpila aj pozemky medzi domami. Nemyslím si, že by mal niekto motiváciu kupovať pozemky pod domami a nie medzi nimi. Ak je medzi domami dostatočný priestor, má splnené všetky požiadavky na výstavbu, vyriešenú otázku dopravy, môže tam začať stavať. Takto vznikajú zahusťovačky sídlisk. V Bratislave často chýbajú detailne spracované územné plány zón, čo mu situáciu zľahčuje.

Ak si vlastník bytu nekúpi pozemok od mesta, môže ho mesto predať inému súkromníkovi?

Ak sa to aj v minulosti niekedy stalo, neviem si predstaviť, že by si to mestskí poslanci zobrali na svoju zodpovednosť. Má to aj iný rozmer. Tvrdím, že mesto by pozemky pod bytovými domami ani nikdy nemalo ľuďom predávať.

Prečo?

Pre mesto je to, samozrejme, finančný prínos, ale nie je to veľa a škody pre urbanizmus a rozvoj mesta sú väčšie. Životnosť ružinovských panelákov je pár desiatok rokov, možno o 50 rokov pôjdu dole jeden po druhom. A vy vďaka rozdrobenej vlastníckej štruktúre nebudete vedieť v Ružinove postaviť domy v tých istých uliciach, ako ich poznáte dnes, lebo to nedáte dokopy. Potom zasiahne štát a zase vymyslí, ako zákonom obmedziť vlastnícke právo ľudí.

Dnes na DennikE.sk

Gastrolístky sú dráma do poslednej chvíle: chyba u Krajniaka firmy so stravnými lístkami takmer vrátila do hry

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Dobrovoľnosť gastrolístkov mohla nečakane zablokovať drobná zmena v novele Zákonníka práce, poslanci preto návrh zmenili. Krajniakovo ministerstvo odmieta vysvetliť, kto urobil chybu, ktorá znova nahrávala stravenkovým firmám. Novelu schvaľujú poslanci na tejto parlamentnej schôdzi.

Osud slovenských rajčín je v rukách reťazcov. Veselé časy sa skončia, hovoria pestovatelia

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Značky slovenských rajčín chcú vraj reťazce vytlačiť z regálov na úkor vlastných – privátnych. Tvrdí to Zväz zeleninárov a zemiakarov Slovenska. Domáci pestovatelia investovali do skleníkov, nových odrôd a budovania svojho mena desiatky miliónov eur.

Minúta po minúte

Island začal vydávať vakcinačné pasy, majú ľuďom uľahčiť cestovanie. Nárok na certifikát má v krajine 4800 ľudí, ktorí dostali obe dávky vakcíny proti covidu-19. Ich užitočnosť je zatiaľ len teoretická, pretože nie sú medzinárodne uznávané.

Téma „vakcinačných cestovných pasov“ je predmetom diskusií aj v EÚ. Island nie je členom EÚ, ale je súčasťou schengenského priestoru voľného pohybu.

„Cieľom je uľahčiť pohyb medzi krajinami, aby jednotlivci mohli pri hraničných kontrolách predložiť osvedčenie o očkovaní, a boli tak oslobodení od obmedzujúcich opatrení na hraniciach v súlade s pravidlami danej krajiny,“ tvrdí islandské ministerstvo zdravotníctva.

Hoci nemá certifikát medzinárodnú platnosť, Island tvrdí, že je pripravený do krajiny vpúšťať bez kontrol držiteľov takýchto očkovacích pasov z krajín EÚ a Európskeho hospodárskeho priestoru. (čtk, afp)

Predaj šampanského vo svete klesol vlani o takmer pätinu na 245 miliónov fliaš. Podľa francúzskych producentov je dôvodom najmä to, že pandémia uzavrela miesta, kde sa konzumuje alkohol.

Poukázala na to organizácia Comité Interprofessionnel du Vin de Champagne (CIVC). Situácia sa však čiastočne zlepšila ku koncu minulého roka, vďaka čomu sa najnovšia prognóza CIVC o niečo zlepšila.

Ako CIVC v utorok informovala, odhaduje, že objem predaja šampanského klesol v roku 2020 približne o 18 %. To by znamenalo pokles ročných tržieb zhruba o 1 miliardu eur.

Organizácia zároveň očakáva, že pandémia bude ovplyvňovať dopyt aj v 1. polroku tohto roka. „Je to o niečo lepšie, než sme pôvodne očakávali,“ povedal predseda CIVC Maxime Toubart. Organizácia pôvodne počítala s poklesom tržieb až o 1,7 miliardy eur.

Čo sa týka predaja šampanského na francúzskom trhu a kľúčových exportných trhoch ako Británia a USA, podľa CIVC klesol objem predaja na každom z nich o 20 %. Ešte výraznejší bol pokles predaja v Japonsku, kde dosiahol zhruba 28 %. Naopak, export šampanského do Austrálie vzrástol podľa organizácie vlani o 14 %.

Celkovo sa podľa CIVC predalo vo svete v minulom roku 245 miliónov fliaš šampanského. V roku 2019 to bolo takmer 300 miliónov fliaš. Ak sa odhad potvrdí, bude to znamenať pokles objemu predaja o viac než 18 %.

CIVC pôvodne očakávala pokles predaja až o tretinu. Z pohľadu tržieb odhaduje CIVC predaj na približne 4 miliardy eur. (tasr, čtk, reuters)

Najväčší spoločný projekt výroby batérií financovaný 12 štátmi EÚ vrátane Slovenska získal súhlas Európskej komisie. Dospela k záveru, že verejné investície v objeme 2,9 miliardy eur neporušujú pravidlá pre štátnu podporu firiem.

Oznámila to podpredsedníčka EK pre hospodársku súťaž Margrethe Vestagerová. Do projektu, ktorý má znížiť závislosť Európy od dovozu z Číny, sa zapoja desiatky podnikov vrátane Tesly, BMW či Fiat Chrysler.

V snahe o ekologicky šetrnejší priemysel a dopravu sa Komisia v roku 2017 rozhodla podporiť spájanie štátov a súkromných firiem pri veľkovýrobe batérií pod hlavičkou Európskej batériovej aliancie. V čase rýchlo rastúceho dopytu po článkoch do elektromobilov či ďalších strojov poháňaných elektrinou sa následne 12 krajín vrátane Nemecka, Francúzska, Talianska, Poľska či Slovenska dohodlo na spoločnom podniku.

Jeho cieľom je prilákať až 9 miliárd eur súkromných investícií. Podmienkou úspešného rozbehu projektu bolo, že ho schváli Komisia, ktorá zisťovala, či projekt nepoškodí konkurenčné prostredie. (čtk)

Príjmy z poplatkov za uloženie odpadu sa budú prerozdeľovať po novom. Poslanci tiež schválili vytvorenie novej skupiny obcí, ktorá získa príspevok z Environmentálneho fondu. Použiť ho má na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenie bioodpadu z domácností.

Návrh novely, ktorá má byť účinná od 15. marca, súvisí so zberom bioodpadu, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára. Od Nového roka majú obce, ktoré si uplatňovali výnimku na ekonomickú neúnosnosť nakladania s bioodpadom, zaviesť a zabezpečiť vykonávanie jeho triedeného zberu.

„Je žiaduce vytvoriť taký finančný mechanizmus na prerozdeľovanie príjmov z poplatkov za uloženie odpadov, aby mohli byť podporené aj tie obce, ktoré majú zavedené a zabezpečené vykonávanie triedeného zberu biologicky rozložiteľných kuchynských odpadov z domácností,“ odôvodnili predkladatelia v návrhu novely.

Finančnou podporou z envirofondu by sa podľa ministerstva životného prostredia malo zlepšiť nakladanie s kuchynským odpadom a dosiahnutie cieľov, ku ktorým sa Slovensko zaviazalo.

Plénum schválilo aj pozmeňujúci návrh poslanca Radovana Kazdu (SaS), ktorým sa rozšíria podmienky, za ktorých vzniká obci nárok na získanie príspevku. Po novom musí byť splnená podmienka, že obci nebola v posledných troch rokoch uložená sankcia za porušenie vybraných povinností ustanovených zákonom o odpadoch ani za porušenie zákona o poplatkoch za uloženie odpadov. Podľa návrhu bude Environmentálny fond povinný písomne oboznámiť obec o vybavení jej žiadosti o poskytnutie príspevku do 31. októbra. (tasr)

Vláda bude môcť upustiť od ukladania daňových sankcií za podmienok a v rozsahu, v akom určí vo svojom nariadení. Vyplýva to z novely zákona o správe daní, ktorú parlament prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní.

Rezort financií v materiáli skonštatoval, že návrh zákona sa vypracováva nadväzne na zhoršujúcu sa situáciu, ktorá vznikla v súvislosti s pandémiou. Zhoršujúcou sa situáciou okolo pandémie odôvodnil aj naliehavosť prijatia návrhu zákona. Skrátené legislatívne konanie parlamentu navrhuje na ochranu hospodárskych záujmov SR. (tasr)

Súčasťou nadlimitných zákaziek verejného obstarávania osobných a nákladných áut či autobusov má byť povinný podiel ekologických vozidiel. Vyplýva to z návrhu zákona, ktorý posunuli poslanci do druhého čítania.

Táto povinnosť sa má od augusta týkať aj lízingu, splátkového predaja, prenájmov, niektorých služieb vo verejnom záujme v osobnej doprave či služieb, ktoré sa vykonávajú s pomocou vozidla.

Podiel obstarávaných nízkoemisných alebo bezemisných osobných vozidiel, mikrobusov a nákladných áut do 3,5 tony by v päťročnom referenčnom období do konca roka 2025 mal byť 22 %. U ostatných nákladných automobilov budú musieť obstarávatelia a verejní obstarávatelia zabezpečiť 8-percentný podiel týchto vozidiel, no od roku 2026 a tiež v treťom referenčnom období od roku 2031 do roku 2035 to už bude o percento viac.

Významný nárast povinného podielu ekologických vozidiel čaká v prípade schválenia návrhu zákona obstarávateľov a verejných obstarávateľov u autobusov a trolejbusov, a to z 34 % od augusta 2021 do konca roka 2025 na 48 % od roku 2026.

Za ekologické vozidlo v kategóriách osobné vozidlo, mikrobus alebo nákladné vozidlo do 3,5 tony návrh zákona do konca roka 2025 považuje také, ktoré má emisný limit oxidu uhličitého (CO2) vo výške 50 gramov na kilometer. Od roku 2026 bude v týchto kategóriách za ekologické považované vozidlo s nulovými emisiami CO2.

Nákladné automobily nad 3,5 tony a autobusy budú považované za ekologické, ak budú napríklad využívať elektrickú energiu, prípadne alternatívne palivá ako vodík, syntetické a parafinické palivo, stlačený zemný plyn (CNG), skvapalnený zemný plyn (LNG), skvapalnený ropný plyn (LPG) či biopalivo. (tasr)

ZSSK od stredy obmedzí dopravu na tratiach Trnava – Bratislava a Trnava – Kúty, pozastaví na nich 33 osobných vlakov. Zdôvodnila to poklesom vyťaženia vlakov a počtu cestujúcich, ale aj chorobnosťou a karanténou vlakového personálu.

Ako bude obmedzenie vyzerať

Trnava – Bratislava

  • Na traťovom úseku Trnava – Bratislava-Nové Mesto nebude premávať 27 osobných vlakov.
  • V rámci prímestskej dopravy ostane zabezpečený 1-hodinový takt, v čase dopravnej špičky bude 30-minútový takt vlakov pri kombinácii vlakov Os a REX.
  • V úseku Pezinok – Bratislava zostane v čase dopravnej špičky zachovaný 20-minútový interval.

Trnava – Kúty

  • Na traťovom úseku Trnava – Kúty bude zavedený grafikon v režime ako počas sobôt a dní pracovného pokoja.
  • Počas celého dňa bude zabezpečené železničné spojenie v 2-hodinovom takte, alternatívou spojenia v čase rannej dopravnej špičky bude prímestská autobusová doprava.
  • Obmedzenie sa dotkne 6 vlakov.

ZSSK tvrdí, že musela pristúpiť k ďalšiemu obmedzovaniu prímestskej dopravy predovšetkým z dôvodu zvýšenej chorobnosti a karantény prevádzkových zamestnancov ZSSK na pozícii rušňovodič po skríningovom testovaní, aktuálnej vyťaženosti vlakov ZSSK, ako aj platiaceho lockdownu.

ZSSK najskôr obmedzila dopravu 28 osobných vlakov na linke Senec – Bratislava-Petržalka, pričom obmedzenie malo trvať od 12. do 24. januára. Pre pretrvávajúcu zhoršenú pandemickú situáciu a lockdown musí toto obmedzenie predĺžiť.

Obmedzenia dopravy na linke Senec – Bratislava-Petržalka ostávajú aj naďalej v platnosti do odvolania. Zároveň dochádza k obmedzeniu ďalšieho vlaku – vlak Os 4744 (Galanta 06.03 – Bratislava-Petržalka 07.09).

Aktuálne chýba ZSSK v rámci celého Slovenska 102 rušňovodičov a 91 vlakvedúcich. ZSSK tvrdí, že v súvislosti s vlakovým personálom je kritická situácia predovšetkým na západnom Slovensku.

Developerská skupina Atrios chce pri obci Záborské neďaleko Prešova postaviť výrobno-logistický areál, kde môže nájsť prácu 300 zamestnancov. Projekt by mal stáť 21 miliónov eur, využívať ho budú klienti hlavne zo strojárskeho či elektrotechnického priemyslu.

Vyplýva to z projektu, ktorý Atrios posunul povoľovacím úradom.

So začiatkom výstavby areálu developer ráta koncom tohto roka. Dokončený má byť v lete budúceho roka. Plocha celého areálu dosiahne deväť hektárov.

Atrios pôsobí na trhu skoro dve desiatky rokov. Zameriava sa na výstavbu priemyselných areálov, ale stavia aj kancelárie, nákupné centrá i rezidenčné projekty. Pôsobí na Slovensku a v Česku.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať