Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Advokát: Právo vlastníka pozemku pod bytovkou na finančnú náhradu je už premlčané

Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič
Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič

Možno až tretina bytov nemá v Bratislave vysporiadané pozemky pod svojimi bytovými domami, odhaduje advokát Buocik.

Advokát a bratislavský mestský poslanec za Ružinov JÁN BUOCIK vysvetľuje, či si môžu vlastníci pozemkov pod bytovými domami pýtať od vlastníkov bytov odmenu a či by uspeli na súde.

Koľkí vlastníci bytov v Bratislave nie sú zároveň majiteľmi pozemkov, ktoré sú pod bytovým j_buocik-lightboxdomom?

Odhadujem, že v Bratislave nemá vysporiadané pozemky pod svojimi bytovými domami zhruba 30 až 40 percent bytov. Je naozaj veľa ľudí, ktorí si kúpili byt spolu s podielom na spoločných priestoroch, ale nie pozemok, lebo ten nebol vysporiadaný. Buď tam boli cudzí vlastníci, alebo parcela nebola vôbec zapísaná v katastri nehnuteľností.

Ako je možné, že pozemky pod bytovými domami majú toľko rôznych vlastníkov, ktorí nevlastnia byty?

Všeobecne je to výsledok socializmu, keď ochrana vlastníckych práv nebola prioritou. Tu v Bratislave, napríklad v Petržalke a v Ružinove v častiach Pošeň a Ostredky, to boli pozemky, ktoré boli po vojne vo veľkom konfiškované pôvodným odsunutým nemeckým vlastníkom. Tieto pozemky boli neskôr pridelené novým vlastníkom, ale v 50. rokoch im ich štát zase zobral a zoštátnil ich. Po páde komunizmu sa k nim pôvodní vlastníci alebo ich dediči prihlásili. Štát im pozemky vrátil a zapísali sa do katastra.

Môžu si majitelia pozemkov pýtať od vlastníkov bytov peniaze za to, že bytový dom stojí na ich pozemkoch?

Na pozemky pod bytovými domami je zo zákona zriadené vecné bremeno. Je, samozrejme, za náhradu. Zákon totiž obmedzil vlastníka pozemku tým, že je povinný strpieť, že na jeho pozemku je postavený bytový dom. Ale judikát Ústavného súdu hovorí, že právo na finančnú náhradu za toto vecné bremeno bolo možné uplatniť iba do 1. septembra 1996. To znamená, že sa právo premlčalo v trojročnej lehote, odkedy bol účinný zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Kto si nárok na náhradu za vecné bremeno uplatnil do roku 1996, ten bol v tom konaní úspešný. Ale všetci ostatní nie. Konštatujem, že vlastníkovi bytu, ak nevlastní pozemok pod bytovým domom, nehrozí podľa súčasnej ustálenej judikatúry žiadne riziko.

Znamená to, že vlastník pozemku musí majiteľov bytu pustiť do bytovky, musí im dovoliť postaviť lešenie, lebo idú dom zatepľovať, a zároveň si nemôže pýtať odmenu za to, že bytový dom stojí na jeho pozemku?

Právo vlastníka pozemku na finančnú náhradu je už premlčané. Stačí, aby vlastník bytu vzniesol námietku premlčania. O nájomnom sa tu ani baviť nemôžeme, lebo vzniká na základe nájomnej zmluvy.  Pokiaľ ide o zateplenie, majiteľ pozemku vás obmedziť môže. Vy ste ako vlastník bytu chránený vecným bremenom, ktoré sa vzťahuje na pozemok pod bytovým domom a priľahlým pozemkom. Ale pokiaľ idete stavať k domu, čo nemá priľahlý pozemok, lešenie, ktoré má šírku trebárs meter, na pozemok okolo domu sa už vecné bremeno nevzťahuje. Musíte sa s majiteľom pozemku dohodnúť. Zvykne sa to riešiť nájomnými zmluvami.

Vlastník pozemku, na ktorom je bytový dom, nemôže žiadať od vlastníkov bytu ani jednorazovú náhradu?

Presne tak. Má to ešte jednu absurdnú polohu, že keď ste vlastníkom pozemku, máte povinnosť platiť daň z nehnuteľnosti. A ešte som sa nestretol s tým, že by vlastník pozemku pod bytovým domom bol od tejto povinnosti oslobodený. To znamená, že vlastník pozemku platí daň z nehnuteľností za ľudí, ktorí tam majú postavený panelák. Nikto to nepôjde žalovať, lebo na súdnych poplatkoch presúdi podstatne viac, ako je samotná výška dane.

Ak teda vlastník bytu dostane ponuku na kúpu pozemku pod bytovým domom, nestane sa nič, keď ju bude ignorovať?

Áno, je to tak. Terajšia judikatúra konštatuje, že nárok majiteľa pozemku na prípadnú odmenu je premlčaný. Za súčasného právneho stavu to súdy inak nerozhodnú. Týka sa to všetkých vlastníkov pozemkov, na ktorých stoja bytové domy so štyrmi a viacerými bytmi.

Aká môže byť motivácia niekoho, kto sa rozhodne kúpiť si pozemky pod bytovými domami a nevlastní tam byt?

Poznám prípad z Ružinova, kde konkrétna fyzická osoba kúpila pár štvorcových metrov pod bytovými domami a súčasne kúpila aj pozemky medzi domami. Nemyslím si, že by mal niekto motiváciu kupovať pozemky pod domami a nie medzi nimi. Ak je medzi domami dostatočný priestor, má splnené všetky požiadavky na výstavbu, vyriešenú otázku dopravy, môže tam začať stavať. Takto vznikajú zahusťovačky sídlisk. V Bratislave často chýbajú detailne spracované územné plány zón, čo mu situáciu zľahčuje.

Ak si vlastník bytu nekúpi pozemok od mesta, môže ho mesto predať inému súkromníkovi?

Ak sa to aj v minulosti niekedy stalo, neviem si predstaviť, že by si to mestskí poslanci zobrali na svoju zodpovednosť. Má to aj iný rozmer. Tvrdím, že mesto by pozemky pod bytovými domami ani nikdy nemalo ľuďom predávať.

Prečo?

Pre mesto je to, samozrejme, finančný prínos, ale nie je to veľa a škody pre urbanizmus a rozvoj mesta sú väčšie. Životnosť ružinovských panelákov je pár desiatok rokov, možno o 50 rokov pôjdu dole jeden po druhom. A vy vďaka rozdrobenej vlastníckej štruktúre nebudete vedieť v Ružinove postaviť domy v tých istých uliciach, ako ich poznáte dnes, lebo to nedáte dokopy. Potom zasiahne štát a zase vymyslí, ako zákonom obmedziť vlastnícke právo ľudí.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Najprv si Danu Meager vypočujte, radia analytici poslancom, ktorí budú schvaľovať jej nomináciu do NBS

Na snímke zľava splnomocnenkyňa Vlády pre iniciatívu „One Belt One Road” Dana Meager, veľvyslanec Čínskej ľudovej republiky v SR Lin Lin a minister dopravy Árpád Érsek počas slávnostného privítania prvého nákladného vlaku z Číny v bratislavskom prístave v roku 2017. Foto - Tasr
Na snímke zľava splnomocnenkyňa Vlády pre iniciatívu „One Belt One Road” Dana Meager, veľvyslanec Čínskej ľudovej republiky v SR Lin Lin a minister dopravy Árpád Érsek počas slávnostného privítania prvého nákladného vlaku z Číny v bratislavskom prístave v roku 2017. Foto – Tasr

Parlament by mal v utorok hlasovať o nominácii Dany Meager na post viceguvernérky NBS. Klub ekonomických analytikov je proti, spochybňuje aj  kompetentnosť tejto špecialistky na dane v makroekonomických témach.

Minúta po minúte

Zdieľať

Globálne priame zahraničné investície sa vlani znížili o 1 % na 1,39 bilióna dolárov. Klesli štvrtý rok po sebe a dostali sa najnižšie za takmer 10 rokov. Najväčším príjemcom investícií sú USA s náskokom pred druhou Čínou.

Predbežný odhad priamych zahraničných investícií za minulý rok zverejnila vo svojej správe Konferencia OSN o obchode a rozvoji (UNCTAD).

Priame zahraničné investície (FDI) zahŕňajú prevzatie zahraničných podnikov, cezhraničné vnútropodnikové pôžičky či investície do novovznikajúcich podnikateľských projektov v zahraničí. Sú považované za jeden z ukazovateľov globalizácie, píše Reuters.

Čo je za poklesom:

  • prispel k nemu nepriaznivý vývoj v Hongkongu, kde sa príliv investícií zo zahraničia v dôsledku politických nepokojov prepadol o takmer polovicu na 55 miliárd dolárov,
  • zahraničné investície v Británii klesli o 6 %, krajina zápasila s neistotou okolo vystúpenia z EÚ,
  • Európska únia vykázala zníženie investícií o 15 % na 305 miliárd dolárov.

Investičný šéf UNCTAD James Zhan upozornil, že celá EÚ i niektoré jednotlivé členské štáty sprísnili kontrolu prichádzajúcich investícií, najmä pre obavy z národnej bezpečnosti.

Mohlo to odradiť časť investorov, obzvlášť v technologickom sektore.

Aký je výhľad:

V tomto roku by sa globálne FDI mohli po čase mierne zvýšiť, a to vďaka opadnutiu obchodného napätia medzi Spojenými štátmi a Čínou.

UNCTAD upozorňuje, že optimizmus ohľadne budúceho vývoja podkopáva pretrvávajúca geopolitická neistota a protekcionistické tlaky.

Zdieľať

Ak dnes parlament schváli nomináciu štátnej tajomníčky Dany Meager na viceguvernérku NBS, Veronika Remišová (Za ľudí) sa chce obrátiť na prezidentku so žiadosťou o jej nevymenovanie. „Táto nominácia by mohla vážne narušiť nezávislosť NBS.“

Opozičná poslankyňa tvrdí, že Dana Meager, nominantka SNS, nemá päťročnú prax v oblasti menovej politiky, ktorá sa na túto pozíciu vyžaduje.

„Pani Meager nemá prakticky žiadne skúsenosti a vzdelanie v oblasti menovej politiky ani v oblasti finančného dohľadu, čo sú dve hlavné funkcie, ktoré vykonáva NBS,“ povedala Remišová.

Upozornil na to aj Klub ekonomických analytikov.

Remišová tiež žiada, aby štátne orgány, NBÚ a SIS preverili, či Meager bola v roku 2014 na dovolenke v Taliansku s Vadalovcami. „Dovtedy žiadame, aby bolo prerušené rokovanie o tomto bode programu.“

Podľa Remišovej by končiaci parlament nemal krátko pred voľbami rozhodovať o takých dôležitých nomináciách.

Remišová tiež pripomenula, že SNS pred rokom navrhla Jozefa Hudáka. Parlament ho v tajnej voľbe schválil, prezident Kiska ani prezidentka Čaputová ho do funkcie nevymenovali.

Viac o téme čítajte tu.

Zdieľať

Objem priamych zahraničných investícií v Číne vlani stúpol o 5,8 % na 137 miliárd dolárov, ich rast bol najrýchlejší za dva roky. Investície čínskych firiem v zahraničí opäť klesli, príčinou je pretrvávajúce obmedzovanie pohybu kapitálu.

Čína zostala druhým najväčším príjemcom priamych zahraničných investícií, cituje Reuters Čchien Kche-minga, štátneho tajomníka čínskeho ministra obchodu.

Podľa správy Konferencie OSN o obchode a rozvoji (UNCTAD) získala Čína v minulom roku investície za 140 miliárd dolárov, prvé Spojené štáty v hodnote 251 miliárd dolárov.

Ako investovali Číňania:

  • zahraničné investície čínskych firiem vlani klesli o 8,2 percenta a dosiahli takmer 111 miliárd dolárov,
  • štruktúra investícií bola vyrovnanejšia, najviac peňazí smerovalo do realít a komerčných služieb, spracovateľského priemyslu, distribúcie a maloobchodu,
  • z celkového objemu mierilo 14 percent do krajín pozdĺž takzvanej novej Hodvábnej cesty, ktorá prepája Čínu s ďalšími krajinami Ázie a Európou.

Investície čínskych firiem boli v minulosti významnou hnacou silou globálnych cien, od realít po hodnoty fúzií a akvizícií.

Od roku 2016, keď Peking výrazne sprísnil kontrolu nad pohybom kapitálu, prudko klesajú.

Zdieľať

Premiér Pellegrini vyhlásil, že nezamestnanosť prestala byť problémom Slovenska. Potvrdzujú to podľa neho štatistiky ústredia práce, podľa ktorých sa miera evidovanej nezamestnanosti udržala v decembri pod 5 percentami. (tasr)

Zdieľať

Ekonomický newsfilter: V Pente sa nič nemení, tvrdí Haščák +

  • Český minister objednával za ceny ako Počiatek, príde o funkciu
  • Najhoršie bolo minulý rok, spamätávanie sa svetovej ekonomiky však bude pomalé
  • Trump už uzavrel prímerie aj s Macronom
  • Po silnej kritike môže Meager do NBS nepustiť Čaputová
Zdieľať

Transparency International získal a zverejnil časť zoznamu 4-tisíc žiadateľov o dotáciu na elektromobily. Štát chce nákup elektromobilov podporiť celkovo sumou 6 miliónov eur.

Transparency získal od Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry zoznam 1500 firiem, resp. živnostníkov z celkovo 4-tisíc žiadateľov, nie sú tam teda mená fyzických osôb, ktoré o dotáciu požiadali.

„… vraj u fyzických osôb tomu bráni ochrana osobných údajov. My sa voči tomu odvolávame, lebo čisto meno a priezvisko podľa nás nedáva zákonný dôvod ich nezverejniť,“ píše Transparency na Facebooku.

Transparency upozorňuje, že to je zoznam registrácií, nie pridelených dotácií – tie budú udeľované až po kontrole údajov a uspokojených bude prvých ani nie 770 žiadostí vrátane fyzických osôb.

„Napríklad v zozname už po zbežnej kontrole vidíme aj firmy, ktoré v slovenskom obchodnom registri neexistujú, resp. sú v likvidácii, tie budú teda vyradené.“

Najrýchlejšie zaregistrovanou firmou bola malá pekárenská firma VitaPlanet z Kvetoslavova pri Bratislave.

„Šikovní boli aj úradníci z Mestského úradu v Trnave (4. miesto). Medzi prvými 410 žiadosťami, ktoré majú prakticky istú dotáciu vzhľadom na objem peňazí, sú aj obec Lozorno, Všeobecná zdravotná poisťovňa, bratislavská mestská časť Ružinov, RTVS, ako aj kontroverzný právnik Dušan Repák, bývalý obhajca Jozefa Majského,“ píše Transparency.

Celkovo je medzi žiadateľmi viac ako 70 predajcov áut, taxifiriem či autoservisov vrátane známych mien, ako sú Kia Motors, Hyundair Motor a Volkswagen Finančné služby. O dotácie sa podľa zoznamu hlásia aj energetické a teplárenské firmy (Slovenské elektrárne, Západoslovenská aj Východoslovenská distribučná, Martinská teplárenská, Nuclear Power), ale aj taká Tatra banka. Medzi registrovanými je aj sedem advokátov a pätnásť lekárov či ambulancií, pripomína Transparency.

Celý zoznam nájdete tu.

Zdieľať

Africký mor ošípaných potvrdili už aj v okrese Košice-okolie u diviaka uloveného v katastri obce Trstené pri Hornáde. Dosiaľ sa výskyt tohto ochorenia obmedzoval na okresy Trebišov a Michalovce.

Mor ošípaných u diviaka uloveného v katastri obce Trstené pri Hornáde diagnostikovali v piatok, potvrdil to ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVPS) Jozef Bíreš. Diviaka ulovili v poľovnom revíre Hornád pri maďarských hraniciach.

„Predpokladáme, že nešlo o diviaka z trebišovského regiónu, ale priamo o migráciu diviakov z Maďarska. V poslednom období je neskutočne veľa pozitívnych prípadov v Maďarsku pri hraniciach len niekoľko kilometrov od nás,“ povedal Bíreš.

Opatrenia proti šíreniu moru ošípaných v okrese Košice-okolie pritom sú v platnosti už z minulosti. „Možno v niektorých oblastiach ich treba zaktualizovať, to má na starosti Regionálna veterinárna a potravinová správa v Košiciach, ale tie zásady okolo či už domácich ošípaných, alebo diviakov, ich lovu, monitoringu platia už vopred,“ povedal Bíreš.

Mor ošípaných, ktorý zabíja domáce a divé ošípané, na Slovensku prvýkrát potvrdili 24. júla 2019 v domácom chove v obci Strážne v okrese Trebišov pri maďarských hraniciach. Celkovo na Slovensku dosiaľ zaznamenali zhruba 50 prípadov ochorenia, väčšinou u diviakov. Dosiaľ posledný a v poradí 11. potvrdený prípad u domácich ošípaných je z augusta minulého roka z okresu Trebišov. (tasr)

Zdieľať

Šéf firmy Air Lease Steven Udvar-Hazy vyzval Boeing, aby prestal používať pre lietadlá názov Max, pretože je zdiskreditovaný. Air Lease prenajíma lietadlá a je významným zákazníkom Boeingu, má objednaných 150 strojov 737 Max.

„Myslím si, že slovo Max by sa do histórie malo zapísať ako zlý názov pre lietadlo,“ cituje Reuters šéfa Air Lease.

Lietadlá 737 Max majú nútenú odstávku od marca 2019, keď ich úrady stopli po dvoch leteckých nešťastiach.

Podobný návrh ako Udvar-Hazy už vlani na jar predniesol americký prezident Donald Trump. Boeing po pár mesiacoch uviedol, že nič také neplánuje.

Air Lease vlastní 42 lietadiel 737 Max. Šéf firmy neočakáva, že po ich návrate do prevádzky zaplavia trh a dôjde k zníženiu lízingových sadzieb.

Podľa neho Boeing pravdepodobne nebude schopný dodávať viac ako 50 až 60 strojov mesačne.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať