Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Podmienky na vedu sa zlepšia, mladí však odišli, hovorí šéf výskumu na Žilinskej univerzite

Branislav Hadzima. Foto - Cyril Králik, Žilinská univerzita v Žiline
Branislav Hadzima. Foto – Cyril Králik, Žilinská univerzita v Žiline

Napriek opakovanému rušeniu stámiliónových eurofondových výziev niektoré školy napokon získali na výskum dotácie v desiatkach miliónov eur. Jednou z nich je Žilinská univerzita v Žiline – tretia najväčšia technická univerzita na Slovensku.

Podmienky sa po viacročnom prerušení financovania vedy a výskumu zlepšia, hovorí riaditeľ výskumného centra tejto univerzity a koordinátor projektov štrukturálnych fondov Branislav Hadzima. Na Slovensku sa podľa neho robí špičková veda a niektoré laboratóriá nám závidia aj vedci zo zahraničia.

„Keď si však predstavíme, aké tímy, najmä mladých vedcov, sme mohli vybudovať a čo všetko nám mohli nielen v súčasnosti, ale aj v budúcnosti priniesť, tak je to veľmi smutné,“ uviedol v e-mailovom rozhovore pre Denník E.

Keďže sa financovanie nových projektov na niekoľko rokov prerušilo, mnohí mladí vedci odišli podľa neho do súkromného sektora a do zahraničia.

Univerzity aj firmy zbytočne minuli na prípravu projektových žiadostí desiatky aj stovky tisíc eur a množstvo času. Veľké výzvy, v ktorých boli desiatky aj stovky miliónov eur, sa v tomto období bežne rušili.

Hadzima okrem toho v rozhovore povedal:

  • V tomto aj v predchádzajúcom programovom období sa čerpanie odsunulo na posledné roky, čo spôsobuje časovú tieseň.
  • Keďže projekty trvajú kratšie, nie je ľahké prilákať na Slovensko zahraničných odborníkov.
  • V tejto tiesni vedcom môžu takisto uniknúť sekundárne zistenia, na ktoré by pri pôvodnom dlhšom časovom pláne prišli.
  • Vďaka tomu, že peniaze napokon prišli, však môže univerzita investovať do výskumných tímov a do infraštruktúry.

Žilinská univerzita má čerstvo zazmluvnených viacero veľkých výskumných projektov v celkovej hodnote cca 40 miliónov eur. Očakávate, že sa vďaka tomu zlepšia podmienky univerzity na vedu a výskum? 

Podmienky na Žilinskej univerzite sa po viacročnom nefinancovaní vedy a výskumu zlepšia. Treba si uvedomiť, že v situácii, v akej sa nachádzalo Slovensko v rokoch 2014 – 2019, keď bol výrazný nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, nemali univerzity šancu udržať najmä mladých vedcov a tí odišli pracovať pre súkromný sektor nielen u nás, ale často do ďalších krajín EÚ. Podpora však nakoniec prišla a aj vďaka týmto projektom sa na Žilinskej univerzite v Žiline vytvorili podmienky na financovanie výskumných tímov, motiváciu vedcov, ako aj na obnovu výskumnej infraštruktúry, ktorej kvalita vo svete veľmi rýchlo napreduje.

Zlepšili sa podmienky na výskum oproti predchádzajúcemu programovému obdobiu?

Čerpanie v programovom období 2007 – 2013 bolo o niečo

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

Ďalšie médiá nepredáme, sme s nimi spokojní. Čísla majú dobré a reči o zasahovaní sú len fámy, hovorí partner Penty

Partner Penty Marián Slivovič Foto Penta
Partner Penty Marián Slivovič Foto Penta

Skupina Penta neuvažuje o predaji ďalších dvoch vydavateľských domov News and Media Holding a Vltava Labe Media. Partner Penty zodpovedný za médiá Marián Slivovič to odmieta aj s tým, že s ich výsledkami sú spokojní a novinárske dohady o ich manipulovaní sú iba fámy.

Minúta po minúte

Ministerstvo pôdohospodárstva žiada envirorezort, aby nepublikoval vyhlášku o ochrane prírody v zbierke zákonov, kým sa neodstránia rozpory. Nesúhlasí totiž s obmedzením využívania poľnohospodárskej a lesnej krajiny.

Vyhlásenie vlka dravého za chránené zviera vo vyhláške, ktorú podpísal minister životného prostredia Ján Budaj, pritom agrorezort rešpektuje. „Zdôrazňujeme, že zaradenie vlka dravého medzi chránené živočíchy rezortu pôdohospodárstva neprekáža, kompletné znenie vyhlášky však môže mať negatívny dosah na rozvoj krajiny a je v rozpore s ďalšou legislatívou,“ konštatuje agrorezort.

Ministerstvo pôdohospodárstva negatívne vníma rozhodnutie podpísania vyhlášky ako celku. „Ministerstvo životného prostredia tak učinilo napriek mnohým zásadným a pragmatickým pripomienkam zo strany poľnohospodárov, chovateľov, včelárov, lesníkov a samotného rezortu pôdohospodárstva,“ tvrdí hovorca agrorezortu Daniel Hrežík. (tasr)

Klub 500 vyzýva na stiahnutie návrhu zákona, ktorým sa má zriadiť Centrálny register účtov. Bezdôvodné nahliadanie do účtov, ktoré má zákon umožniť, považuje klub združujúci veľké firmy, za neprijateľné.

Klub pripomína, že register má umožniť oprávneným orgánom verejnej moci prístup k informáciám o majiteľoch, používateľoch bankových alebo platobných účtov, nájomcoch bezpečnostných schránok, aj o konečných užívateľoch výhod. Ak návrh prejde, štát by mohol vidieť zostatky na bankových účtoch firiem, ale aj bežných ľudí, bez ohľadu na to, či sú podozriví z trestnej činnosti, alebo nie. To podľa Klubu 500 ohrozuje bankové tajomstvo a aj pravidlá ochrany osobných údajov.

Minister vnútra Roman Mikulec ako predkladateľ návrhu v stredu po rokovaní vlády povedal, že zostatky na bankových účtoch ľudí a firiem nebudú „záležitosťou“ centrálneho registra, ktorý sa pripravuje. Podľa aktuálneho vyjadrenia by tento rezort mal predstaviť novelu bez toho, aby štát na účty ľudí videl plošne. Účty aj zostatky či pohyby si totiž kontrolovať vie, banky o nich musia štát informovať, no len vtedy, ak si to oficiálne vyžiada, lebo ide o podozrivú osobu.

Podnikateľov z gastrosektora potešila správa o otváraní terás podnikov od budúceho týždňa. Kriticky však hodnotia, že vyhlášku s podrobnosťami otvárania terás zverejní ÚVZ až v piatok, takže budú mať len dva dni na prípravu.

„Gastrobiznis potešila správa, že od budúceho týždňa sa dotkne otváranie prevádzok aj nášho sektora. Vzhľadom na pandemickú situáciu je správne, že proces otvárania ekonomiky bude postupný. Nie je cieľom všetko otvoriť, aby nás o mesiac postihol ďalší lockdown,“ uviedla Magdaléna Koreny, hovorkyňa iniciatívy Pomoc pre gastro.

„My sme dlhodobo upozorňovali na to, že chýba plán znovuotvorenia špeciálne pre gastro podniky. Aj preto naša iniciatíva poslala minulý týždeň výzvu hlavnému hygienikovi Jánovi Mikasovi, aby na úrade verejného zdravotníctva konečne upriamili pozornosť na gastrosektor, pripravili plán návratu do normálnejšieho života a čím skôr ho predstavili podnikateľom a prevádzkam,“ priblížila Koreny.

Dôvodom podľa nej je, že podnikatelia v gastrosektore sa potrebujú pripraviť na reštart z hľadiska personálneho zabezpečenia a zásobovania. „Ako sa ukázalo, je možné podniky zatvoriť zo dňa na deň, ale v mnohých prípadoch nie je reálne ich zo dňa na deň otvoriť,“ podčiarkla.

„Podľa informácií, ktoré máme, v piatok zverejní ÚVZ vyhlášku so všetkými podrobnosťami o otváraní terás. Takže podnikatelia budú mať dva dni, aj to víkend, aby svoj biznis ‚rozchodili‘. Budeme zisťovať, koľkí to približne zvládnu, hoci väčšina pre to urobí maximum,“ poznamenala Koreny.

„Podnikatelia v gastre sú ochotní a pripravení urobiť všetko preto, aby aj v čase pretrvávajúcej pandémie vytvorili pre svojich zákazníkov maximum na ochranu ich zdravia, ako aj zdravia obsluhujúceho personálu. Je však nevyhnutné, aby vláda odškodnila podnikateľov postihnutých pandémiou, nedávne navýšenie pomoci pre gastro a cestovný ruch stačiť nebude. Rovnako už mali byť dávno pripravené nástroje, ktorými by sa opätovane naštartovala spotreba v gastrosektore,“ dodala hovorkyňa iniciatívy Pomoc pre gastro.

Iniciatíva 10 pre Gastro, ktorá sa transformuje na stavovskú Alianciu slovenskej gastronómie, vníma otvorenie terás ako pozitívny signál k odstráneniu diskriminácie voči gastrosektoru. „Ale jedným dychom dodávame, že ani dnes nie je vydaná vyhláška hlavným hygienikom, takže nevieme konkrétne, aké opatrenia musíme prijať. Mnohí z nás terasu nemajú, pre nich sa situácia vôbec nemení a všetci potrebujeme vedieť, kedy môžeme očakávať otvorenie interiéru a za akých podmienok,“ zdôraznil Andrej Kasáš, spoluzakladateľ inciatívy 10 pre Gastro.

Za nevyhnutné považuje zdecimovanému gastrosektoru po viac ako 200 dňoch zatvorenia okamžite pomôcť znížením DPH aspoň na úroveň okolitých štátov a aspoň na krátku dobu znížiť sadzbu DPH na 5 %.

„Z vyše 5600 našich partnerov, ktorých sme sa v marci v prieskume spýtali na aktuálnu situáciu, čaká na opätovné nakopnutie podnikania vďaka terasám až 59 %. V marci bolo otvorených len 27 % opýtaných, pričom väčšina fungovala formou predajného okienka. Čapované pivo pritom predávala len tretina z nich,“ informoval Branislav Kubiš, obchodný riaditeľ pre prevádzky a reštaurácie spoločnosti Plzeňský Prazdroj Slovensko.

Plzeňský Prazdroj Slovensko je podľa neho pri znovuotvorení terás pripravený gastro prevádzkam zapožičať stany a aj stoly a lavice na ich rozšírenie. „To platí aj pre prevádzky, kde terasu nemajú, tak aby sme im ju pomohli vytvoriť. Ľudia sa chcú k čapovanému pivu vrátiť, aj naše dáta ukazujú, že až 56 % Slovákov uviedlo návrat do podnikov ako to, na čo sa po skončení opatrení tešia najviac,“ dodal Kubiš. (tasr)

Výrobca čipov TSMC investuje 2,9 miliardy dolárov do rozšírenia kapacít. Reaguje na nedostatok polovodičov, pre ktorý najmä automobilky museli začať obmedzovať produkciu. TSMC je najväčší zmluvný výrobca čipov na svete.

Taiwanská TSMC uviedla, že správna rada schválila plán výdavkov na účel inštalácie kapacít pre vyspelé technológie. Nič konkrétne k tomu neposkytla.

Podnik nedávno oznámil, že v najbližších troch rokoch plánuje investovať 100 miliárd dolárov do zvýšenia kapacity vo svojich závodoch. Americký konkurent Intel počíta s investíciou 20 miliárd dolárov.

TSMC upozornila, že ťažkosti v dodávateľských reťazcoch budú pravdepodobne pretrvávať ešte na budúci rok. Čipy od nej odoberajú aj Apple či Qualcomm.

Nedostatok čipov ovplyvňuje mnohé automobilky. Slovenský Volkswagen dnes uviedol, že koncom budúceho týždňa dočasne odstaví časť produkcie. K podobnému kroku pristúpili aj Daimler, General Motors, Ford či Škoda Auto. (čtk, reuters)

USA znížia emisie skleníkových plynov o polovicu do konca dekády, povedal Biden

USA plánujú znížiť emisie skleníkových plynov o polovicu do roku 2030, povedal americký prezident Joe Biden na virtuálnom klimatickom samite. Zároveň vyzval lídrov najväčších svetových ekonomík, aby takisto zvýšili svoje emisné ciele.

Boj proti otepľovaniu planéty podľa neho prinesie Američanom milióny nových pracovných príležitostí. USA pritom tlačí aj morálna povinnosť, dodal Biden.

„Cena za nečinnosť tvárou v tvár klimatickým zmenám stále rastie,“ poznamenal šéf Bieleho domu.

Britský premiér Boris Johnson označil nový cieľ USA za prelomový. Kanadský ministerský predseda Justin Trudeau následne oznámil, že Ottawa zvýši svoj skôr deklarovaný cieľ na pokles produkcie skleníkových plynov. Čínsky prezident Si Ťin-pching na samite povedal, že sa Čína bude držať súčasného zámeru dosiahnuť emisného vrcholu v roku 2030. (bbc, čtk)

ECB podľa očakávaní ponechala uvoľnenú menovú politiku bez zmien, hlavný úrok zostáva na nule. Banka naďalej poskytuje pandémiou zasiahnutej eurozóne rekordnú podporu, hoci zrýchlenie očkovacej kampane zvyšuje nádej na oživenie ekonomiky.

ECB zopakovala, že stimulačné opatrenia môže podľa potreby rozšíriť a že rekordne nízka depozitná sadzba môže ísť ešte nižšie.

Minulý mesiac ECB rozhodla o výraznom zrýchlení tempa ďalšieho tlačenia peňazí v 2. štvrťroku. Núdzový pandemický program nákupov aktív PEPP má k dispozícii 1,85 bilióna eur a má platiť najmenej do marca 2022.

Analytici dnešné rozhodnutie ECB očakávali. Podľa nich by banka mala rozhodnúť, či spomalí tempo nákupu dlhopisov, na zasadaní plánovanom na 10. júna.

Niektorí bankári už hovorili o potrebe spomaliť nákupy dlhopisov od leta. Iní však tvrdia, že takýto postup je v období tretej vlny pandémie predčasný. (čtk, bloomberg)

Automobilky na veľtrhu v Šanghaji predviedli prototypy lietajúcich áut, ktoré pritiahli značnú pozornosť. Čínsky výrobca BYD podporovaný aj investorom Warrenom Buffettom sa zatiaľ spolieha na autá jazdiace po ceste.

  • Startup Xpeng debutoval s druhým prototypom lietajúceho auta, na ktorom pracuje osem rokov. Pôvodná verzia vyzerá skôr ako dron s ľudskou posádkou, uvádza CNBC.
  • Geely, ktorá vlastní švédsku automobilku Volvo Cars, predviedla aerotaxi vyvinuté svojím spoločným podnikom Volocopter.
  • Lietajúce stroje pre ľudskú posádku vyvíjajú aj Hyundai, nemecký startup Lilium či čínsky podnik Ehang.

Čínske firmy, ktoré propagujú lietajúce autá, argumentujú čoraz horšími dopravnými zápchami v čínskych mestách. Aj keď záujem spotrebiteľov zatiaľ nie je úplne jasný, väčšiemu využitiu lietajúcich áut zatiaľ bráni regulácia.

BYD zostáva na zemi

Podľa automobilky BYD existuje veľa spôsobov, ako riešiť zápchy na mestských cestách. Tvrdí, že modely lietajúcich áut sa príliš nelíšia od helikoptér.

BYD v 1. štvrťroku predala viac ako 100-tisíc áut, z toho vyše polovica má alternatívny pohon. V Šanghaji ohlásila novú verziu svojho operačného systému pre elektromobily, ktorý má batériu Blade vyvinutú ľuďmi z podniku.

BYD plánuje predávať batériový systém ďalším automobilkám. K jeho zákazníkom patrí aj štátna firma Hongqi, ktorá vyrába luxusné autá. (čtk, cnbc)

Slovenský deficit bol v minulom roku mierne nižší ako priemer EÚ aj eurozóny. Najmenší deficit malo Dánsko a najvyšší Španielsko.

Nemecký parlament schválil právo na rýchly internet, konkrétne číslo zatiaľ nie je stanovené. Nový predpis má platiť od polovice budúceho roka, v súčasnosti majú zákazníci nárok na funkčný prístup na internet s rýchlosťou od 56 kbit/s.

Návrh, ktorý ešte musí posúdiť spolková rada, zmieňuje na sťahovanie rýchlosť 30 Mbit/s. Výsledná hodnota môže byť výrazne nižšia, pretože bude vychádzať z prepočtov regulátora.

Ten by mal používateľov rozdeliť na skupinu 20 % s najrýchlejším pripojením a na zostávajúcich 80 %. Z údajov druhej skupiny potom stanoví minimálne parametre pripojenia.

Podľa analytikov by mohla byť minimálna záväzná rýchlosť stanovená aj na menej než 20 Mbit/s. (čtk)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať