Podmienky na vedu sa zlepšia, mladí však odišli, hovorí šéf výskumu na Žilinskej univerzite

Napriek opakovanému rušeniu stámiliónových eurofondových výziev niektoré školy napokon získali na výskum dotácie v desiatkach miliónov eur. Jednou z nich je Žilinská univerzita v Žiline – tretia najväčšia technická univerzita na Slovensku.

Podmienky sa po viacročnom prerušení financovania vedy a výskumu zlepšia, hovorí riaditeľ výskumného centra tejto univerzity a koordinátor projektov štrukturálnych fondov Branislav Hadzima. Na Slovensku sa podľa neho robí špičková veda a niektoré laboratóriá nám závidia aj vedci zo zahraničia.

„Keď si však predstavíme, aké tímy, najmä mladých vedcov, sme mohli vybudovať a čo všetko nám mohli nielen v súčasnosti, ale aj v budúcnosti priniesť, tak je to veľmi smutné,“ uviedol v e-mailovom rozhovore pre Denník E.

Keďže sa financovanie nových projektov na niekoľko rokov prerušilo, mnohí mladí vedci odišli podľa neho do súkromného sektora a do zahraničia.

Univerzity aj firmy zbytočne minuli na prípravu projektových žiadostí desiatky aj stovky tisíc eur a množstvo času. Veľké výzvy, v ktorých boli desiatky aj stovky miliónov eur, sa v tomto období bežne rušili.

Hadzima okrem toho v rozhovore povedal:

• V tomto aj v predchádzajúcom programovom období sa čerpanie odsunulo na posledné roky, čo spôsobuje časovú tieseň.
• Keďže projekty trvajú kratšie, nie je ľahké prilákať na Slovensko zahraničných odborníkov.
• V tejto tiesni vedcom môžu takisto uniknúť sekundárne zistenia, na ktoré by pri pôvodnom dlhšom časovom pláne prišli.
• Vďaka tomu, že peniaze napokon prišli, však môže univerzita investovať do výskumných tímov a do infraštruktúry.

Žilinská univerzita má čerstvo zazmluvnených viacero veľkých výskumných projektov v celkovej hodnote cca 40 miliónov eur. Očakávate, že sa vďaka tomu zlepšia podmienky univerzity na vedu a výskum? 

Podmienky na Žilinskej univerzite sa po viacročnom nefinancovaní vedy a výskumu zlepšia. Treba si uvedomiť, že v situácii, v akej sa nachádzalo Slovensko v rokoch 2014 – 2019, keď bol výrazný nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, nemali univerzity šancu udržať najmä mladých vedcov a tí odišli pracovať pre súkromný sektor nielen u nás, ale často do ďalších krajín EÚ. Podpora však nakoniec prišla a aj vďaka týmto projektom sa na Žilinskej univerzite v Žiline vytvorili podmienky na financovanie výskumných tímov, motiváciu vedcov, ako aj na obnovu výskumnej infraštruktúry, ktorej kvalita vo svete veľmi rýchlo napreduje.

Zlepšili sa podmienky na výskum oproti predchádzajúcemu programovému obdobiu?

Čerpanie v programovom období 2007 – 2013 bolo o niečo plynulejšie najmä v tom, že sa začalo podporou relatívne menších projektov už v rokoch 2009 – 2010 a nedošlo k žiadnemu prerušeniu čerpania až do konca programového obdobia.

Musíme však dodať, že aj v tomto období nastala podobná situácia ako teraz, keď väčšina prostriedkov bola poskytnutá ku koncu programového obdobia a najväčšie projekty na vedu a výskum – projekty budovania univerzitných vedeckých parkov a výskumných centier – boli zazmluvňované až posledný rok programového obdobia v roku 2013 a boli čerpané pod veľkým tlakom do konca roku 2015.

Táto situácia sa nám opakuje aj v súčasnosti. Kritickejšia je v tom, že skutočne za roky 2014 – 2018 neprichádzala žiadna podpora na riešenie nových projektov cez riadiaci orgán Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR.

Čo pre Žilinskú univerzitu znamená nedávne zrušenie dvoch výziev na podporu dlhodobého strategického výskumu?

Je to výrazný zásah do plánovania a rozvoja vedy a inovácií v oblastiach priemyslu a informačných a komunikačných technológií. Ale nie je to ojedinelý prípad, v tomto programovom období sa to opakuje pravidelne. Naša univerzita má zameranie podstatnej časti vedy v technických odboroch a zapojila sa do prípravy mnohých projektov aj v týchto dvoch výzvach. V tomto programovom období sa proces podávania projektov ešte viac zbyrokratizoval.

Investícia univerzity do prípravy projektov, ktoré boli zamietnuté nie na základe súťaže, ale rozhodnutím o zrušení výziev, sa pohybuje rádovo v desiatkach až stotisícoch eur. Na príprave projektov sa podieľali výskumné tímy univerzity, pričom mali vyblokované ostatné aktivity a nakoniec tieto výzvy, takže aj projekty, boli zrušené. Sekundárnym problémom je, že podpora jednotlivých oblastí vedy je nerovnomerná, a teda koncentrovaná len do niektorých oblastí, pričom nám uniká rozpracovanie skvelých myšlienok do finálnej podoby.

Vedeli by ste porovnať reálne výsledky a prínosy Operačného programu Výskum a inovácie s tým, aké mali byť, keby sa za ministra Plavčana nepokazili a nezrušili veľké výzvy?

Výsledky by boli omnoho lepšie. Opäť sa vraciame k pravidelnosti financovania výskumných a inovačných aktivít. Úlohou Operačného programu Výskum a inovácie bol a je rozvoj vedeckej infraštruktúry, čo v našich podmienkach znamená v súčasnosti najmä personálnu stabilizáciu vedcov, budovanie špičkových tímov, udržanie špičkových ľudí, do ktorých Slovenská republika investovala cez vzdelávanie mnoho energie, času a aj prostriedkov. Plánom bolo priviesť na Slovensko do výskumných tímov aj špičkových vedcov zo zahraničia, lebo len na spolupráci rôznych prístupov k výskumu a inováciám je možné viac napredovať.

Keď však na riešenie projektu namiesto pôvodne plánovaných 7 rokov zostávajú iba 3 roky, nezískate na také krátke obdobie špičkového vedca zo zahraničia. Je to veľmi krátke obdobie na to, aby prišiel k nám a pôsobil tu. Zároveň do riešenia projektov musíme zapojiť väčší počet našich vedcov, aby sme dosiahli naplánované ciele. To síce znie dobre, že môžeme podporiť viacero našich ľudí, treba si však uvedomiť, že ciele dosiahneme, ale koncepcia celého výskumu je veľmi znehodnotená. Uniknú nám mnohé sekundárne výstupy, na ktoré by sme pri pôvodnom pláne prišli. A často na takýchto výstupoch stoja unikátne výsledky vedcov, ktoré ani v pôvodnom pláne nemuseli byť, ale pri koncepčnom prístupe k vedeckej práci sa objavili.

Ako sa vás dotklo rušenie výziev ešte z obdobia ministra Plavčana?

Veľa problémov nám spôsobila situácia okolo projektov priemyselných výskumno-vývojových centier, do ktorých sme boli zapojení, a viacero zmlúv bolo aj podpísaných. Následne sme na riešenie projektu pritiahli výskumníkov z praxe, niektorí sa vrátili aj zo zahraničia a po 3 mesiacoch riešenia projektov bolo financovanie pozastavené a čo viac, boli pozastavené aj aktivity na riešení projektov. Tam dôvera ľudí vo financovanie výskumu a inovácií výrazne poklesla. Mnoho vedcov odišlo do praxe, kde nevykonávajú výskumnú prácu, mnohí odišli do zahraničia. Motivovať výskumníkov na prípravu ďalších projektov je preto aj v súčasnosti veľmi ťažké.

Pri príprave zrušených prvých projektov dlhodobého strategického výskumu ešte nastala zvláštna situácia, keď sme ako žiadatelia boli nútení predložiť úradne overené preklady projektov, ktoré mali stovky strán. Všetci žiadatelia do toho investovali čas, desiatky tisíc eur a projekty nie sú financované. Nie preto, že by neuspeli v súťaži, ale preto, že pre politické chyby boli výzvy zrušené. Viaceré z týchto projektov boli plánované tak, že na riešení by sa zúčastňovali aj partneri z priemyselnej oblasti, ktorí rovnako venovali príprave projektov nemalé úsilie, čas a peniaze.

Bude výsledok tohto programového obdobia taký, že sa zmierni zaostávanie Slovenska za okolitými krajinami v podpore vedy a výskumu, alebo sa ešte viac prehĺbi?

Na Slovensku sa v mnohých oblastiach robí špičková veda. Dokonca sme po predchádzajúcom programovom období mali vďaka prostriedkom z EÚ špičkové vybavenie v laboratóriách, ktoré nám závideli vedci zo zahraničia. Veda a výskum nezastali, pokračujú ďalej. Máme spätnú väzbu od našich kolegov zo zahraničia, ktorí navštívili našu univerzitu a vysoko ocenili našu laboratórnu, vedeckú a personálnu vybavenosť. Keď si však predstavíme, aké tímy, najmä mladých vedcov, sme mohli vybudovať a čo všetko nám mohli nielen v súčasnosti, ale aj v budúcnosti priniesť, tak je to veľmi smutné. Naďalej sa robí špičková veda v malom najmä tam, kde dlhodobo existuje spolupráca so zahraničím.

V týchto oblastiach Slovensko určite nezaostáva a ani sa neprehĺbia rozdiely, lebo naši vedci majú príležitosť pracovať v medzinárodne uznávaných tímoch. Často je táto práca postavená iba na nadšení slovenských vedcov. Je však potrebné dodať, že existujú mnohé odbory, ktorých sa táto nekoncepčnosť vo financovaní dotkla, a tam bude zaostávanie výraznejšie. Veríme, že v niektorých prípadoch sa výskum aj úplne zastaví, a to najmä tam, kde sa ukončil prílev mladých vedcov. Chceme upozorniť na fakt, že často nejde o to, že výskum nebol zafinancovaný, ale o to, že tu síce bola vytvorená atmosféra, ktorá financovanie umožňovala, ale pre chyby, ktoré nespôsobili samotní výskumníci, k žiadnemu financovaniu neprišlo. Financie sú, ale neprídu tam, kam by mali prísť.

Kedy sa podľa vás vyčerpá väčšina peňazí zo zazmluvnených projektov?

Väčšina prostriedkov bude čerpaná od konca roka 2021 až do roka 2023. Je to v nastavení výziev. Na výskumných aktivitách sa v obmedzenej miere pracuje aj počas schvaľovacieho procesu projektov. Tieto aktivity financuje Žilinská univerzita a náklady dosahujú rádovo stovky tisíc eur. V prípade, že je projekt prijatý na financovanie, je umožnené prijímateľovi tieto náklady spätne refundovať a v tomto momente sa aktivity na riešení projektu výrazne rozbehnú. V prípade zamietnutia projektu, alebo častejšie zrušenia výzvy, pokračuje výskum v obmedzenom režime, pričom sa hľadajú ďalšie relevantné výzvy alebo sa postupne zastaví.

Očakávate problémy s verejným obstarávaním alebo iné prekážky, ktoré spomalia alebo dokonca ohrozia čerpanie? 

Veríme, že naše skúsenosti nám umožnia bezproblémové zvládnutie procesov verejného obstarávania. Je to naivná predstava, ale bez kúska naivity by sme sa v súčasnosti už do ničoho nepúšťali. Problémy sa vyskytujú vždy, ide o veľké investície do infraštruktúry. Vieme ich však zvládať a pri plnom nasadení výskumníkov a administrátorov projektov celý proces zvládneme. Nezávisí to však iba na nás, ale aj od kontrol Úradu pre verejné obstarávanie a riadiacich orgánov. Chceme podotknúť, že pri verejných obstarávaniach, ktorých realizácia už začala, Úrad pre verejné obstarávanie reaguje v porovnaní s minulosťou promptne a dostávame konštruktívne pripomienky.

Dá sa približne odhadnúť, aká časť výdavkov pôjde vo vašich projektoch na stavebné práce, aká na technológie a aká na mzdy? 

Vo výskumných projektoch pôjdu na stavebné práce minimálne prostriedky. Sú spojené iba s úpravou priestorov pre nové technológie a meracie zariadenia. Ich výška sa bude pohybovať rádovo v jednotkách percent z celkových nákladov na projekty. Výška investícií do prístrojovej infraštruktúry sa bude pohybovať približne na úrovni 30 percent a zvyšné prostriedky boli, respektíve budú investované na osobné náklady riešiteľov projektov.

Je v súvislosti s čerpaním riziko aj to, že projekt neprinesie žiadne významné zistenia?

Doposiaľ sme nerealizovali projekt, ktorý by nepriniesol významné zistenia. Naopak, často riešenie projektu prinesie aj neplánované unikátne výsledky. Nepredpokladáme preto, že by takéto riziko nastalo. Do výskumnej práce je investovaná taká energia a čas vedcov, že významný výstup sa dosiahne vždy. V tom momente je to najmä uhol pohľadu, ako a kde je významný výsledok uplatnený a využitý. Vo väčšine prípadov sa výskum robí v medzinárodnej spolupráci, pričom spolupracujeme aj s inými partnerskými univerzitami zo zahraničia a vždy prinesie aj táto spolupráca uznávané výsledky.

Päť zazmluvnených výziev má v názve „na podporu výskumno-vývojových kapacít“. Mohli by ste mi, prosím, vysvetliť základný rozdiel medzi touto skupinou výziev a zastavenými výzvami, prípadne výzvami na podporu tímingových centier alebo na podporu mobilizácie výskumných tímov?

Projekty na podporu výskumno-vývojových kapacít sú zamerané najmä na podporu realizovaného výskumu výskumnými inštitúciami v horizonte už od roku 2016. Často sa v týchto projektoch objavujú aktivity, ktoré boli pôvodne plánované v zrušených projektoch dlhodobého strategického výskumu. Nie tých, ktoré boli zrušené tento rok, ale tých z roku 2017. Prostredníctvom projektov na podporu vedecko-výskumných kapacít bolo umožnené vedcom nadviazať na realizované výskumné aktivity a po ich schválení aj zintenzívniť prácu a priniesť požadované výskumné výsledky. Na Žilinskej univerzite navyše riešenie projektov naštartovalo ďalšiu podporu výskumných aktivít viacerých špičkových tímov a mladých vedeckých pracovníkov. Výsledkom riešenia týchto projektov je aj vytvorenie vlastného podporného systému vedeckovýskumných aktivít.