Denník N

Týždeň v európskej ekonomike: Európsky plán obnovy ohrozujú zdržania a hry s číslami

Foto - TASR/AP
Foto – TASR/AP

Autori pracujú pre portál Euractiv.sk

  • Európsky plán obnovy ešte môžu čakať problémy.
  • Plynári sa zrejme dostanú k zeleným investíciám.
  • Komisia predstavila návrh očkovacích pasov, akceptovanie vakcín neschválených EMA bude na jednotlivých členských štátoch.

1. Európsky plán obnovy ohrozujú zdržania a hry s číslami

Európsky plán obnovy mal naliať do ekonomík EÚ 750 miliárd eur vo forme grantov a pôžičiek, aby sa spamätali z následkov koronakrízy. Hoci väčšina hospodárskych stimulov bude aj tak prichádzať z národných rozpočtov, pre niektoré krajiny – najmä chudobnejšie, prípadne s napätými verejnými financiami – je spoločné európske financovanie mimoriadne dôležité.

Možné meškanie

Prvé peniaze by mali prísť členským krajinám v polovici roka. Dostanú ich ako „zálohu“, ďalšie platby budú nasledovať až po implementácii sľúbených reforiem. Podmienkou spustenia financovania však je schválenie národných plánov obnovy a odolnosti.

Národné plány, alebo ich podstatné časti, predložilo 20 z 27 členských krajín Európskej únie. Európskej komisii ich zatiaľ neposlalo Estónsko, Holandsko, Írsko, Litva, Luxembursko, Malta a Rakúsko. Meniť sa môžu aj plány, ktoré už krajiny Komisii poslali. Ten slovenský je v súčasnosti v medzirezortnom pripomienkovom konaní, do finálnej podoby by sa mali zapracovať pripomienky ministerstiev aj závery verejnej diskusie.

K viacerým predloženým plánom už poslala Komisia podstatnejšie výhrady, vyčítala im nedostatok ambícií. Komentár portálu Eurointelligence upozorňuje na príklad Nemecka, ktoré by malo dostať 22 miliárd eur. Komisia žiada ambiciózny program reforiem vrátane rýchlych investícií do výstavby bytov, zelenej a digitálnej infraštruktúry, udržateľnej dopravy, zelenej energetiky, vzdelávania, výskumu a vývoja. Za kľúčovú považuje digitalizáciu verejných služieb.

Sú to v zásade racionálne požiadavky. Rozhodovanie v EÚ však funguje komplexnejšie než vo (federálnej) krajine. Rokovania medzi európskymi inštitúciami a národnými vládami proces naťahujú. Šéf ľudovcov v Európskom parlamente Manfred Weber varuje, že neskoršie peniaze znamenajú menej účinné peniaze: zatiaľ čo administratíva prezidenta Joea Bidena práve schválila ekonomický stimul v rekordnej výške 1,9 bilióna dolárov, európskych 750 miliárd eur brzdia procedúry.

Problém však môže byť aj inde než v pomalých európskych procedúrach. Lídri krajín sa na európskej úrovni dohodli na spôsobe rozdelenia a poskytnutia európskeho hospodárskeho stimulu. Prijali však tým na seba záväzky, ktoré na národnej úrovni nemusia byť schopní či ochotní naplniť. Plán obnovy by nebol prvým príkladom takejto dvojitej hry.

Hry s číslami

Na druhý problém upozorňuje zelený politik Sven Giegold opäť na príklade Nemecka: veľkú časť projektov (podľa denníka Handelsblatt až 75 percent), ktorú chce federálna vláda financovať z európskych peňazí, by realizovala aj bez európskeho programu. A zaplatila by ich z národných zdrojov.

To, samozrejme, obmedzuje vplyv európskeho programu na hospodársky rast – prináša málo dodatočných investícií – aj jeho potenciál transformovať ekonomiku smerom k digitálnej a nízkouhlíkovej budúcnosti.

Podobný problém sa spomína aj v súvislosti s Talianskom. Keďže európsky program nemal platiť bežné výdavky, ale investície, bývalá talianska vláda vyňala veľkú časť investičných výdavkov z národného rozpočtu a presunula ich pod európsky program.

Prečo je to problém

Rozhodnutie o zriadení 750-miliardového európskeho fondu sa minulý rok rodilo ťažko. Predchádzali mu mesiace ostrých hádok medzi krajinami, finálny súhlas padol po hodinách rokovaní na historicky druhom najdlhšom samite EÚ.

Podľa niektorých bolo toto rozhodnutie historické: EÚ získala dodatočné zdroje popri bežnom rozpočte, ktoré budú financované zo spoločných pôžičiek. V protikrízovom programe videli možný zárodok permanentného, spoločnými úvermi financovaného „federálneho“ fiškálneho nástroja, ktorý Únii pomôže riešiť nečakané krízy.

Meškania, procedurálne hádky a účtovné presúvanie investícií z „národných“ do „európskych“ však môžu podstatne znížiť efekt programu. V takom prípade sa už podobná dohoda nezopakuje.

2. Plynári sa zrejme k zeleným investíciám dostanú

Ilustračné foto – TASR/AP

Podľa dokumentu, ktorý unikol na verejnosť, plánuje Európska komisia zaradiť zemný plyn medzi udržateľné investície. Dôvodom je, že zabezpečuje spoľahlivosť dodávok energie pri výkyvoch spôsobených obnoviteľnými zdrojmi.

Ak sa správy potvrdia, plynári vyjdú z dlhej diskusie o „zelenej taxonómii“ víťazne. Taxonómia zelených investícií má slúžiť ako kompas pre súkromných investorov, aby sa vedeli zorientovať, aké investície sú skutočne udržateľné. Zároveň má pomôcť nasmerovať súkromný kapitál do projektov, ktoré sú kľúčové pre dosiahnutie uhlíkovej neutrality Únie.

Čo hovorí návrh Komisie

„Zainteresované strany sa zhodli, že výroba elektriny z plynu hrá dôležitú úlohu pri udržaní stability siete a zabezpečuje spoľahlivosť dodávok pri výkyvoch spôsobených obnoviteľnou energiou,“ uvádza sa v uniknutom návrhu.

Z toho v návrhu vyplývajú dve možnosti:

  • Prvá uznáva úlohu „plynných a kvapalných palív“ pri zabezpečovaní záložnej výroby elektriny za predpokladu, že „priame emisie skleníkových plynov z činnosti sú nižšie ako 244 g emisií CO2 na kWh“ alebo emisie počas životného cyklu sú „nižšie ako 820 kg CO2 na kW čistej inštalovanej kapacity“.
  • Druhou možnosťou je vytvorenie novej kategórie, ktorá by priznávala „úlohu výroby elektriny spaľovaním plynu“ pri udržaní stability siete za predpokladu, že „táto činnosť počas svojho životného cyklu vyprodukuje menej emisií ako je 820 kg CO2 na kW čistého inštalovaného výkonu za rok“.

Čo to znamená

Plynové elektrárne, ktoré sú v prevádzke menej ako 2 000 hodín ročne (teda vyrovnávajú výkyvy výroby z obnoviteľných zdrojov), by sa tak mohli zaradiť do „prechodnej“ kategórie v taxonómii udržateľných investícií. Zaručovali by totiž „spoľahlivosť dodávok elektriny“, až kým ich prevádzkový čas do roku 2050 neklesne na nulu.

Takéto plynárenské projekty by tak mohli získať aj „zelené“ investície – verejné či súkromné zdroje, ktoré podporujú prechod k uhlíkovo neutrálnej ekonomike.

Európska komisia má k zemnému plynu nejednoznačný postoj. Šéf EÚ pre klímu Frans Timmermans trvá na tom, že zemný plyn má do roku 2050 v Európe nadobro skončiť. Zároveň však uviedol, že plyn bude hrať kľúčovú úlohu pri nahradzovaní uhlia nielen v oblasti výroby energie, ale aj pri budovaní vodíkovej infraštruktúry za čo najnižšie náklady.

Inak povedané: z dlhodobého hľadiska Komisia so zemným plynom nepočíta, nateraz ho však bude naďalej podporovať.

V čom je problém

Plyn zostal pôvodne mimo taxonómie zeleného financovania pre emisie uhlíka, ktoré vznikajú jeho spaľovaním. Kritici poukazujú aj na emisie metánu – desaťkrát silnejšieho skleníkového plynu než CO2 – vznikajúce pri preprave.

Desať členských krajín vrátane Slovenska však s tým nesúhlasilo. Pohrozili vetom pravidiel zeleného financovania. Uniknutý dokument naznačuje, že Komisia im ustupuje.

Teraz však reakcia prichádza z druhého tábora. Vlády Rakúska, Dánska, Írska, Luxemburska a Španielska napísali Komisii list, v ktorom vyjadrili znepokojenie nad „návrhmi rôznych členských štátov“, aby sa zvýšil limit na plynové zariadenia. V liste žiadali Komisiu, aby z taxonómie fosílne palivá úplne vylúčila.

Taxonómia by podľa nich nemala stimulovať žiadne nové investície do infraštruktúry pre fosílne palivá, ktoré by viedli k uviaznutiu týchto zdrojov.

Kritickí sú aj environmentalisti. Komisia „podlieha plynovej loby“, uviedla ochranárska skupina WWF a poukazuje na to, že bezpečnosť dodávok elektriny sa už v politike EÚ rieši takzvanými „kapacitnými mechanizmami“.

Kritici takisto varujú, že návrh v prospech zemného plynu môže oslabiť dôveryhodnosť EÚ na globálnej scéne a prenechať vedenie v klimatickej politike USA alebo Veľkej Británii. Tá chystá vlastnú taxonómiu.

Čo môže nasledovať

Environmentálne skupiny môžu hľadať spojencov v Európskom parlamente. Doterajšie diskusie však naznačujú, že tam majú väčšinu zástancovia zemného plynu. Väčším problémom (pre plynárov) je kritika niektorých členských krajín. Teoreticky by tiež mohli pohroziť vetovaním zelenej taxonómie.

Európa tieto pravidlá potrebuje na účinnejšie presmerovanie financií do zelenej transformácie energetiky.

3. Komisia predstavila návrh očkovacích pasov

Foto – TASR/AP

Na marcovom videosamite lídri EÚ v princípe podporili zavedenie európskych očkovacích pasov. Predstavením návrhu poverili Komisiu.

Túto stredu (17. marec) Európska komisia zverejnila návrh fungovania európskych očkovacích pasov, ktoré by mali znovu umožniť cestovanie po Európe.

Ako majú fungovať

Troma kľúčovými prvkami pasov sú informácie o očkovaní, negatívnom teste alebo doklad o prekonaní choroby covid-19. Certifikát bude mať podobu QR kódu. Kód bude obsahovať informácie, ako je meno a dátum narodenia, a informáciu o zdravotnom stave človeka vo vzťahu k ochoreniu covid-19, teda či už ochorenie prekonal, či bol očkovaný alebo má negatívny PCR či antigénový test.

Členské štáty budú musieť očkovací pas poskytnúť všetkým, ktorí spĺňajú aspoň jednu z troch uvedených podmienok. Ak sa rozhodnú osobu s očkovacím pasom pri cestovaní obmedziť, budú na to musieť mať odôvodnenie.

Povinnosť sa vzťahuje aj na cestujúcich. Komisia nechce zaviesť povinné očkovanie na covid-19. No ak budú chcieť Európania cestovať, budú musieť doložiť informácie o zdravotnom stave.

Kľúčové je zdieľanie dát medzi krajinami. Európska komisia sa chystá otvoriť tzv. digitálnu bránu. Tá bude napojená na jednotlivé národné systémy, kam budú môcť občania krajín EÚ nahrávať potrebné informácie.

Prečo je to dôležité

Hlavnou úlohou očkovacích pasov je umožniť Európanom cestovať v rámci EÚ. Mnohé členské štáty koketujú aj s myšlienkou, že by ľuďom s európskym očkovacím pasom umožnili nielen cestovať, ale využívať aj rôzne služby vrátane fitnescentier alebo pohostinstiev.

Európska komisia zatiaľ nič také navrhnúť neplánuje a bude skôr záležať na vôli jednotlivých štátov. Ak by sa krajiny dohodli na tom, že certifikáty by mali umožniť ľuďom navštevovať reštaurácie, kiná alebo verejné podujatia po celej Európe, Komisia by ich prianiam mohla vyhovieť.

Nateraz sa však zdá, že na takomto využití pasov zhoda v EÚ nepanuje. Proti širšiemu využitiu pasov sú najmä krajiny Beneluxu.

Čo s neregistrovanými vakcínami

Citlivým problémom je uznávanie vakcín, ktoré neboli schválené Európskou liekovou agentúrou. V EÚ ich zatiaľ využívajú v Maďarsku a Poľsku, ruský Sputnik V nakúpilo aj Slovensko, zvažujú to niektoré ďalšie krajiny. Neregistrované vakcíny sa však využívajú v mnohých susedných krajinách aj inde vo svete.

Komisia oficiálne navrhuje uznávať vakcíny schválené EMA. Členské krajiny sa však môžu rozhodnúť uznať aj iné. Ak bude teda cestujúci očkovaný vakcínou neschválenou agentúrou EMA, bude záležať na členskom štáte, či očkovanie uzná.

Čo bude nasledovať

Pasy majú byť zavedené formou nariadenia – teda legislatívy, ktorá nepotrebuje implementáciu cez národné zákony (na rozdiel od smernice). Schváliť ho však bude musieť Európsky parlament aj zástupcovia členských krajín.

Podľa neoficiálnych informácií sa tri najväčšie frakcie v Európskom parlamente – európski ľudovci, socialisti a liberáli – už dohodli na schválení v zrýchlenom režime. Hladkému prijatiu nariadenia sú naklonení aj zástupcovia členských štátov.

Ďalšie správy

Rada schválila financovanie programu Digitálna Európa. Program bude mať rozpočet 7,6 miliardy eur (do roku 2027), bude investovať do rozvoja pokročilých digitálnych technológií, napríklad v oblasti umelej inteligencie, superpočítačov či kybernetickej bezpečnosti. Digitálna Európa dopĺňa iné európske programy, napríklad Horizont Európa, ktorý podporuje vedu, výskum a inovácie, alebo Nástroj na prepájanie Európy financujúci budovanie transeurópskej infraštruktúry vrátane digitálnej. O financovanie v programe Digitálna Európa sa môžu uchádzať výskumné inštitúcie i firmy.

Bohatší členovia Svetovej obchodnej organizácie vrátane krajín EÚ zablokovali snahu 80 rozvojových krajín o zrušenie patentových práv k vakcínam proti covidu-19. Cieľom iniciatívy bolo posilniť produkciu vakcín. Po zrušení patentov by ich mohli produkovať aj výrobcovia generických liečiv a iné farmaceutické firmy. Proti sa postavili najmä západné krajiny vrátane členov EÚ, Británie, Spojených štátov a Švajčiarska. Argumentujú, že ochrana práv duševného vlastníctva podporuje výskum a inovácie.

Priemyselná produkcia v eurozóne a EÚ sa zotavovala aj v januári, medzimesačne narástla o 0,8, resp. 0,7 percenta. Začiatkom roka sa dokonca dostala nad úroveň z januára 2020 – o 0,1 percenta v eurozóne a 0,3 percenta v EÚ. Medziročne rástol priemysel najvýraznejšie v Írsku (o 27,5 percenta), klesol v Portugalsku (= 6,5 percenta). Slovensko zaznamenalo v januári štvorpercentný medziročný prepad priemyselnej výroby, tretí najhlbší v EÚ.

Priemyselná produkcia v eurozóne (červená) a EÚ (modrá) (2015=100)

Zdroj – Eurostat

Poľsko a Maďarsko vyhrali spor s Európskou komisiou o mimoriadnu daň uvalenú na supermarkety a reklamu. Poľská vláda zdanila veľkých predajcov (s obratom nad 37 miliónov eur) vyššou sadzbou. Maďarská vláda zas zaviedla progresívnu daň z obratu pre vydavateľské, vysielacie a reklamné spoločnosti. Podľa Komisie tým boli veľké firmy znevýhodnené a ich menší konkurenti tak de facto dostali nelegálnu štátnu pomoc. Všeobecný súd EÚ však rozhodol, že ani v jednom prípade neboli porušené európske pravidlá štátnej pomoci.

Maďarsko a Poľsko napadli na Súdnom dvore EÚ mechanizmus podmieňovania vyplácania európskych peňazí právnym štátom. Minulý rok pre mechanizmus blokovali európsku dohodu o spoločnom rozpočte a protipandemickom investičnom programe. S mechanizmom nakoniec súhlasili pod podmienkou, že účinným sa stane, až keď súdny dvor rozhodne, či je v súlade so zmluvami. Po podaní sťažnosti by mal Súdny dvor EÚ rozhodnúť v horizonte niekoľkých mesiacov až roka.

Dáta štatistického úradu EÚ ukazujú, že zatiaľ čo do novembra 2020 sa nadmerné úmrtia na Slovensku (počet úmrtí v danom mesiaci v porovnaní s priemerom mesiaca v rokoch 2016 – 2019) držali pod priemerom EÚ, v jarných mesiacoch veľmi výrazne, resp. okolo priemeru, v decembri už bol ich nárast na Slovensku dvojnásobný oproti EÚ (63,5 percenta verzus 30,5 percenta). V januári 2021 u nás umrelo o 76,7 percenta viac ľudí než za rovnaký mesiac v rokoch 2016 – 2019. Aj tento ukazovateľ ilustruje, do akej miery sa pandémia na Slovensku vymkla spod kontroly.

Zdroj – Eurostat

V máji by európski ministri mali schváliť suspendovanie európskych rozpočtových kritérií aj na rok 2022. Platnosť rozpočtových pravidiel bola pozastavená minulý rok po nástupe koronakrízy a krajiny by mali mať možnosť prekročiť limity deficitu a dlhu až do zotavenia ekonomiky. Rozhodnutie v pondelok podporili aj ministri financií eurozóny.

Európsky parlament podporil zavedenie uhlíkového cla – poplatku, ktorý budú musieť zaplatiť dovozcovia tovaru z krajín s nedostatočnými emisnými pravidlami. Legislatívny návrh by mala Komisia predstaviť v lete. Clo by malo mať formu fiktívnych emisných povoleniek, ktoré si budú musieť importéri kupovať, nebudú však obchodovateľné na trhu s emisiami (EU ETS). Europoslanci zároveň podporili zachovanie prideľovania bezplatných povoleniek. Od spustenia trhu s emisiami bola približne veľká väčšina povoleniek prideľovaná bezplatne, po roku 2012 ich množstvo kleslo asi na polovicu. Reformou systému má byť ich množstvo opäť znížené.

Emisné povolenky v EU ETS

(Zelená: celkové množstvo pridelených povoleniek, modrá: bezplatne pridelené povolenky, žltá: verifikované emisie.)

Zdroj – EU ETS/EEA

Google zvýši poplatky za reklamné služby o 3 percentá, chce si tak kompenzovať straty súvisiace so zavedením špeciálnej dane pre digitálne giganty vo Francúzsku a Španielsku. Európska únia plánuje zaviesť vlastnú digitálnu daň, ktorá by následne nahradila národné. Zatiaľ čaká, či sa nástupom nového amerického prezidenta odblokujú globálne rokovania na pôde OECD.

Spojené kráľovstvo odložilo o ďalších šesť mesiacov spustenie colných kontrol na hraniciach s Európskou úniou. Dovozy z Európy tak budú podliehať colným kontrolám až po januári 2022.

Vodiči firmy Uber v Spojenom kráľovstve dostanú ako prví na svete štatút zamestnanca a výhody, ktoré sú s ním spojené, napríklad právo na minimálnu mzdu. Viaceré európske krajiny sa snažia o zlepšenie pracovných podmienok ľudí pracujúcich v digitálnych službách a štandardizáciu ich pracovných kontraktov.

Štatistika: Štvrtina tovární na výrobu vakcín proti covidu-19 v Európe sa nachádza v Nemecku

Nedostatok vakcín v znepokojuje európskych politikov. EÚ prijala legislatívu, ktorá umožňuje zablokovať vývoz vakcín určených pre krajiny mimo EÚ. Prvýkrát ho použilo Taliansko, keď odmietlo vyviezť vakcíny určené pre Austráliu.

Väčšina produkcie vakcín v Európe je koncentrovaná v Nemecku, Francúzsku a Belgicku, ukazujú dáta zozbierané Voxeuropom a uverejnené na stránkach EDJN. Nemecko hostí 25 percent z funkčných tovární na vakcíny v Európe. Väčšina tovární vyrába pre konzorcium Pfizer-BioNTech. Takmer všetky produkčné kapacity sú sústredené na západe kontinentu, výnimkou je len továreň Novavaxu v Česku.

Toto konzorcium má aj najviac tovární v Európe, nasleduje Curevac. Švédsko-britské konzorcium AstraZeneca-Oxfordská univerzita má šesť výrobných miest, tri z nich sú v Spojenom kráľovstve.

Výrobné továrne vakcín proti covidu-19 v Európe


Zdroj: EDJN

Tento projekt je financovaný Európskou úniou.
Tento článok reprezentuje výlučne názory autorov.
Európsky parlament nezodpovedá za akékoľvek použitie informácií obsiahnutých v tomto článku.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Plán obnovy EÚ

Týždeň v európskej ekonomike

Ekonomika, Slovensko, Svet

Teraz najčítanejšie