Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Firmu, cez ktorú Dobytkári získavali úplatky, vlastní maďarské filmové štúdio. Kvietik ich preberal aj v kanceláriách Slavie

V súdnom rozhodnutí ku kauze Dobytkár sa hovorí aj o úlohe bývalej ministerky pôdohospodárstva Gabriely Matečnej a vtedajšieho šéfa PPA Juraja Kožucha. Foto - TASR
V súdnom rozhodnutí ku kauze Dobytkár sa hovorí aj o úlohe bývalej ministerky pôdohospodárstva Gabriely Matečnej a vtedajšieho šéfa PPA Juraja Kožucha. Foto – TASR

Z ľudí obvinených v najväčšej korupčnej kauze v dejinách Slovenska Dobytkár sú už vyšetrovaní na slobode nielen tí, ktorí vyberali úplatky za prideľovanie agrárnych eurofondov a priznali sa, ale aj niektorí z tých, ktorí vinu stále odmietajú.

Súdy postupne rušia ich vyšetrovacie väzby, no vyšetrovanie naďalej prebieha.

Zo súdnych rozhodnutí o vyšetrovacích väzbách, ktoré má Denník E k dispozícii, pritom vyplývajú viaceré nové a často aj dosť prekvapivé informácie, ako vlastne korumpovanie pri rozdeľovaní eurofondov z Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) prebiehalo.

Rozhodnutia trebárs ukazujú, cez ktoré firmy „dobytkári“ vyberali úplatky a aj to, že sa nezdráhali vypaľovať ani malých samostatne hospodáriacich roľníkov.

Rozhodnutia spájajú s kauzou Dobytkár aj jedno uznávané maďarské filmové štúdio a hovoria aj o tom, že v prípade figuruje aj nasadený agent.

Čo je nové v Dobytkárovi

Ukazuje sa, akú úlohu v kauze mali dvaja právnici Milan Kopriva a Ľubomír Krivočenko, ten však medzitým vo vyšetrovacej väzbe zomrel na následky covidu-19. Úplatky, ktorých vyberanie podľa svedectiev riadil jeden z hlavných aktérov kauzy – spolumajiteľ investičnej skupiny Slavia Capital Martin Kvietik, pretekali cez dve firmy, v ktorých figurujú práve spomínaní právnici.

Eskorta privádza finančníka Martina Kvietika na Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici v rámci akcie Dobytkár. Foto – TASR

Úplatky najskôr fakturovala vypaľovaným farmárom vo forme premrštených poradenských služieb bratislavská firma Poragro, v ktorej je konateľom Kopriva. Dohromady si v rokoch 2018 až 2020 za deväť pridelených eurofondových podpôr vyfakturovala u poškodených agrárnych podnikov až 1,76 milióna eur.

Časť týchto úplatkov prevádzali na štúrovskú advokátsku kanceláriu LawComp vo vlastníctve už zosnulého Krivočenka.

Od Poragra vedie jedna nová stopa aj do Maďarska. Od roku 2016 totiž Poragro vlastní maďarské filmové štúdio Filmteam z Budapešti. Je to zabehnutý hráč filmového priemyslu, pred 30 rokmi ho založil známy maďarský filmový producent István Major, ktorý sa presadil aj v mnohých medzinárodných produkciách. Produkoval napríklad aj film Mladý vodca s Robertom Pattinsonom či film Move on s Madsom Mikkelsenom. V roku 2015 získal aj filmovú cenu Independent Spirit Awards.

Zahmlená slovenská misia maďarských filmárov

Úloha maďarskej firmy v korupčnej kauze jej slovenskej dcéry Poragro je zatiaľ nejasná. Slovenskí vyšetrovatelia ani Úrad špeciálnej prokuratúry to pre Denník E nespresnili.

Denník E kontaktoval aj Filmteam. Ten cez svojho slovenského právneho zástupcu Juraja Gabriška z advokátskej kancelárie Detvai Ludik Maly reagoval, že do dnešného dňa mu nikto oficiálne nesprístupnil ani neoznámil obsah trestného spisu, v ktorom figuruje Poragro a z rovnakého dôvodu ani štatutárni zástupcovia Filmteamu nevedia konkrétnejšie reagovať na to, či im slovenskí vyšetrovatelia v tejto kauze pripisujú nejakú zodpovednosť.

Prečo a na aký účel vlastne maďarská filmová firma kúpila pred piatimi rokmi Poragro sa od nich Denník E takisto nedozvedel. „Náš klient Filmteam nadobudol obchodný podiel v spoločnosti Poragro s cieľom podnikať v Slovenskej republike. K tejto otázke sa však podrobnejšie vyjadrovať nebudeme, nakoľko môže ísť o súčasť obchodného tajomstva,“ uvádza Gabriška.

Filmteam cez svojho právnika svoje odpovede uzatvára aj tým, že bližšie sa ku kauze už nijako vyjadrovať nebude, aby tak nemohlo prísť k prípadnému mareniu vyšetrovania.

Filmteam bol v Poragre aktívny ešte aj po prevalení kauzy Dobytkár. Koprivu vzali do väzby v apríli minulého roku, no maďarská firma v Poragre ešte aj o mesiac neskôr navyšovala svoju kapitálovú účasť z dovtedajších 300-tisíc eur na rovný milión eur. Tým sa podiel Filmteamu vo firme manažovanej Koprivom zvýšil na 99 percent.

Poragro je v súčasnosti už aj dlžníkom štátu. Daňové úrady evidujú jej nedoplatok 196-tisíc eur.

S úplatkom do sídla Slavie

Novou informáciou je aj to, že Kvietik si podľa svedkov od ďalšieho obvineného v kauze Mareka Kodadu preberal úplatky nielen v bratislavskom hoteli svojej skupiny Albrecht, ako je to už dlhšie známe, ale aj v kanceláriách samotnej Slavie v bratislavskom kancelárskom komplexe Carlton Savoy.

Martin Kvietik. Foto – TASR

Práve tam zrejme od Kodadu získal svoje vôbec najväčšie podiely na úplatkoch v celkovom objeme 645-tisíc eur. V Albrechte mu Kodada podľa informácií v súdnych rozhodnutiach odovzdal 175-tisíc eur.

Slavia na tieto informácie reagovala tým, že o žiadnych takýchto stretnutiach vo svojich kanceláriách nevie. Nespresnila ani to, či v danej veci jej predstavitelia už vypovedali. „Vzhľadom na neverejnosť prípravného konania nie je možné na to odpovedať,“ odpísala marketingová manažérka Slavie Patrícia Packová.

Kvietik Slaviu spoluvlastní s dlhoročným biznis partnerom Petrom Gabalcom. Kvietik z vedenia skupiny pred pár rokmi odišiel, no naďalej ju spoluvlastní.

Slavia Capital bola viditeľnejšia ako teraz hlavne po prelome milénia, keď sa zaujímala aj o odkúpenie niektorej banky, no po globálnej finančnej kríze mnohé firmy popredala, jej majetok sa zmenšil a z najvyššej ligy domáceho biznisu vypadla.

Ako tiekli úplatky

Rozhodnutia súdov tiež uvádzajú, že aktéri Dobytkára sa nezdráhali cez firmu Poragro vypaľovať ani malých farmárov. Od dvoch samostatne hospodáriacich roľníkov si vypýtali po 20-tisíc eur, a to za menšie eurofondové podpory s objemami po stotisíc eur.

Prebiehalo to tak, že bývalý vysoký úradník ministerstva pôdohospodárstva Kodada inštruoval bývalého člena banskobystrického vedenia HZDS a eurofondového poradcu Ľubomíra Kropila, ako aj bývalého zamestnanca Pôdohospodárskej platobnej agentúry Viktora Miklasa, od ktorých agrárnych podnikov majú pýtať úplatky.

Keď títo dvaja agropodniky na úplatky nahovorili, následne im ich fakturoval cez Poragro ako poradenské služby jeho konateľ Kopriva. Časť úplatkov prevodmi potom putovala na účet Krivočenkovej advokátskej kancelárie LawComp.

Ku Kvietikovi a bývalému generálnemu riaditeľovi platobnej agentúry Jurajovi Kožuchovi sa už potom úplatky pravdepodobne dostávali v hotovosti. Kodada ich osobne odovzdával nielen Kvietikovi ale aj Kožuchovi.

Kvietik podľa svedectiev z tejto siete úplatkov získal 820-tisíc eur, Kožuch 104-tisíc eur a medzi ostatných členov siete sa rozdelilo ďalších 830-tisíc eur.

Úplatky pochádzajú z čerpania deviatich eurofondových podpôr. Dobytkári si pýtali 14 percent.

Dobytkári zneužívali v najväčšej miere eurofondovú výzvu na budovanie dodávateľských reťazcov a miestnych trhov. Teda výzvy na spájanie viacerých producentov potravín z jedného regiónu.

Na túto výzvu sa zamerali zrejme preto, lebo projekty do nej museli podávať iba širšie skupiny viacerých podnikov, a tak aj podpory boli vyššie. Z väčšej dotácie si teda mohli pýtať vyšší úplatok.

Okrem toho je Kvietik samostatne obvinený ešte z ďalšieho korupčného prípadu, v ktorom podľa svedectiev získal za sprostredkovanie agrárnych podpôr ďalších 180-tisíc eur.

O tomto obvinení informovali Aktuality s tým, že v tomto prípade voči nemu svedčí bratislavský právnik Ján Gajan.

Ten v minulosti pracoval aj pre Kvietikovu Slaviu. Dnes je obvinený, že od Kodadu podvodne získal 80-tisícový úplatok za to, že mu vybaví, aby sa o neho nezaujímala polícia.

Kožuchova a Kvietikova verzia

Zo súdnych uznesení tiež vyplýva, na čom stavia svoju obhajobu Kožuch, ktorý sa dodnes k ničomu nepriznal. Ten aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu Romana Balca tvrdí, že Dobytkár vôbec nemá byť korupčnou kauzou, ale iba podvodom, ktorý stojí na zneužití interných informácii zvnútra agentúry.

Bývalý generálny riaditeľ Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) Juraj Kožuch pred príchodm na Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici. Foto – TASR

Kožuch tvrdí, že on žiadne úplatky za odobrené žiadosti o eurofondy nepýtal ani neprijímal. Prísť malo podľa neho iba k tomu, že Kodada sa cez radových zamestnancov agentúry dostal vopred k zoznamom firiem, ktorých žiadosti o eurofondové odpory majú byť odobrené aj bez akéhokoľvek lobingu a tieto podniky potom spolu s Kropilom, Miklasom, Koprivom a Krivočenkom podvádzal, že k podporám sa dostanú iba za úplatky vo forme objednávky drahého poradenstva.

Dvomi zamestnancami agentúry, od ktorých Kodada získal citlivé informácie na podvádzanie prijímateľov eurofondov, mali byť podľa Kožucha ľudia s priezviskami Bene a Monosza. Ich krstné mená sa v rozhodnutiach súdov neuvádzajú.

Polícia Denníku E neodpovedala na otázku, či sú muži s danými priezviskami prešetrovaní a od ministerstva pôdohospodárstva sme sa ani nedozvedeli, či v Pôdohospodárske platobnej agentúre pracovali alebo pracujú.

Kožuch svoju obhajobu opiera aj o to, že voči jeho osobe existuje iba svedectvo Kodadu a žiadne iné dôkazy, že mal korumpovať, polícia nemá. Kodada podľa neho o jeho osobe klame len preto, aby si svedectvami znížil trest za podvody, ku ktorým sa už priznal a ku ktorým má polícia zdokumentované aj prevody medzi bankovými účtami poškodených agropodnikov s Poragrom.

Obdobne svoju vinu popiera dodnes v plnom rozsahu aj Kvietik. Aj on pred súdmi argumentuje, že voči nemu svedčí iba Kodada.

Vyšetrovatelia ale v uzneseniach súdov uvádzajú, že Kodada komunikoval s Kvietikom a Kožuchom cez neverejné aplikácie Signal a Telegram.

Pri obvineniach Kožucha a Kvietika sa popri svedectve Kodadu opierajú aj o výpovede ďalších štyroch svedkov. Aké sú však uznesenia súdov neuvádzajú.

Prokurátor v rozhodnutiach súdov uvádza aj to, že v prípade figuruje aj jeden utajený svedok a jeden policajný agent.

Kauza je spojená aj so SNS, Smerom, Bödörom a Lučanským

Už skôr sa verejnosť dozvedela, že kauza je prepojená aj na Slovenskú národnú stranu (SNS), ktorá počas minulej vlády viedla rezort pôdohospodárstva.

O tom, že časť úplatkov z Kvietikovej siete zrejme slúžila aj na krytie straníckych výdavkov SNS, porozprával vyšetrovateľom Kropil. SNS svoje spájanie s Dobytkárom odmietla.

Aktuality napísali, že do hotela Albrecht chodili za Kvietikom počas minulej vlády aj predseda SNS Andrej Danko i vtedajšia ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná. Obaja odmietli, že by s ním preberali úplatky, hovorili s ním vraj len o podmienkach na podnikanie.

Dobytkár nemapuje iba zneužívanie agrárnych eurofondov z obdobie minulej vlády, ale aj z obdobia jednofarebnej vlády Smeru z rokov 2012 až 2016. Z tohto obdobia boli obvinení za korupciu týkajúcu sa činnosti platobnej agentúry jej bývalý výkonný riaditeľ Ľubomír Partika a nitriansky podnikateľ spriaznený so Smerom Norbert Bödör.

V júli 2020 Najvyšší súd zobral Norberta Bödöra do vyšetrovacej väzby. Foto N – Tomáš Benedikovič

Bödör podľa informácií v súdnych rozhodnutiach stál na čele korupčnej schémy z tohto obdobia a podpory pre tieto firmy schvaľoval Partika.

Spolu s nimi dvoma je obvinený aj podnikateľ z marketingovej brandže Peter Kuba ako prostredník. Partika posielal úplatky cez Kubu.

Kuba sa však platby snaží vysvetliť kúpou Bödörovej firmy Bokran za 16 miliónov eur. Lenže firmu potom predal za tisíc eur inej osobe.

Niektorí politici Smeru chceli mať pritom pod kontrolou akékoľvek policajné vyšetrovania okolo platobnej agentúry. Aspoň tak to polícii vysvetlil bývalý riaditeľ Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovít Makó, ktorý je obvinený v inej kauze rozsiahleho zneužívania polície na vypaľovanie podnikateľov a zahladzovanie niektorých podvodov.

Ten s kauzou Dobytkár prepojil bývalého politika Smeru Antona Stredáka. Podľa Makóa akékoľvek informácie o páchaní podvodov v agentúre za minulých vlád polícia zrejme tajne posúvala práve tomuto politikovi, ktorý bol za dvoch predchádzajúcich vlád vedúcim úradu ministerstva pôdohospodárstva a štátnym tajomníkom. Zneužívanie polície pritom viedol práve Bödör.

Faktom je, že polícia za minulých dvoch vlád vo veci korupcie v PPA nekonala, aj keď mala viac upozornení aj od Slovenskej informačnej služby.

V Dobytkárovi teda nemusí ísť len o prípad zopár špekulantov, ale o systémovú korupciu prepojenú na špičky politických strán, ktoré viedli rezort pôdohospodárstva. V jednofarebnej vláde Smeru bol ministrom pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek a v ďalšej vláde z rokov 2016 až 2020 šéfovala agrorezortu už spomenutá Matečná zo SNS.

Vyšetrovatelia v Dobytkárovi preverujú podozrivé finančné toky v rozsahu vyše 10 miliónov eur. Vedia už o takmer stovke firiem, ktoré museli za eurofondy zaplatiť úplatky.

Po samotných farmároch však polícia nejde. Vníma ich skôr ako obete systému, ktoré sa za minulých vlád na políciu ani neobracali, lebo neverili v doriešenie prípadov, a skôr sa obávali pomsty nahlásených korupčníkov.

Národná kriminálna agentúra a prokuratúra v kauze obviňujú len ľudí a firmy, ktorí úplatky vyžadovali.

Okrajovo sa kauza Dobytkár dotkla aj bývalého prezidenta policajného zboru Milana Lučanského, ktorý vo väzbe spáchal samovraždu po tom, čo bol takisto obvinený z korupcie.

Denník SME informoval, že podľa jedného aktéra kauzy Dobytkár mal Lučanský pred policajným vyšetrovaním korupcie pri prideľovaní agrárnych eurofondov vystríhať práve Kvietika. Denník o tom napísal v polovici februára bez toho, aby vtedy vedel, kto takto konkrétne vypovedá.

Z aktuálnych uznesení súdov vyplýva, že Kvietika spojil s Lučanským práve Kodada. Práve on pred políciou uviedol, že Kvietik sa mu pochválil, že vopred vie o plánovaných krokoch polície.

Forenzný audit ministerstva potvrdzuje zistenia políce

Nekalé praktiky v PPA potvrdzuje aj forenzný audit, ktorý dalo vypracovať nové vedenie ministerstva pôdohospodárstva. Podľa jeho výsledkov v takmer 60 % preskúmaných úkonov pravdepodobne dochádzalo k neoprávnenému vyplácaniu finančných prostriedkov.

Forenzný audit vykonávala spoločnosť PricewaterhouseCoopers Slovensko v čase od konca mája 2020 do 18. februára 2021. Audit popísal a identifikoval z forenzného overenia možné podvodné schémy, ako aj podozrenia a ostatné kľúčové zistenia aktivít v programovom období počas rokov 2014 až 2020.

„Prešetrilo sa 110 prípadov v hodnote 47 miliónov eur. Z preskúmaných platieb bolo vyše 27 miliónov pravdepodobne spojených s korupciou a nekalosťami,“ uviedol štátny tajomník ministerstva Martin Fecko.

Kde identifikovali podvody:

  • Honoráre pre konzultantov sa pohybovali vo výške viac ako 25 % z celkovej výšky nenávratného finančného príspevku.
  • Audit poukazuje na účelové zaradenia podnikov do kategórií podnikov, ktoré nie sú vo finančných ťažkostiach.
  • Účelovo sa opätovne prehodnocovalo bodové ohodnotenie projektov, čím dochádzalo k vyradeniam a nahradeniu iných uchádzačov zo zásobníka projektov „pod čiarou“.
  • Audit ukázal konflikt záujmov u žiadateľov, alebo jeho dodávateľov a pracovníkov PPA.
  • V niektorých prípadoch konzultanti vystavili faktúry za vykonané služby o niekoľko týždňov skôr, ako bolo PPA prijaté interné rozhodnutie o schválení žiadosti o nenávratný finančný príspevok.
  • Forenzný audit identifikoval aj pravdepodobné ovplyvňovanie schvaľovacieho procesu – meniace sa kritériá výberu počas vyhodnocovania projektov.
  • Vo viacerých prípadoch boli neprimerane vysoké marže – pri tzv. „kombajnovej výzve“ sa zisková prirážka pohybovala v rozpätí od 19 do 122 %.
  • V procese verejného obstarávania sa nesprávne používalo kritérium cena a čas – napríklad pri výstavbe cesty víťazná ponuka s dodaním o 23 hodín skôr predražila cenu práce o vyše pol milióna eur.

Ministerstvo postupuje všetky zistenia pochybení pri vyplácaní finančných prostriedkov orgánom činným v trestnom konaní.

Dnes na DennikE.sk

Ďalšie médiá nepredáme, sme s nimi spokojní. Čísla majú dobré a reči o zasahovaní sú len fámy, hovorí partner Penty

Partner Penty Marián Slivovič Foto Penta
Partner Penty Marián Slivovič Foto Penta

Skupina Penta neuvažuje o predaji ďalších dvoch vydavateľských domov News and Media Holding a Vltava Labe Media. Partner Penty zodpovedný za médiá Marián Slivovič to odmieta aj s tým, že s ich výsledkami sú spokojní a novinárske dohady o ich manipulovaní sú iba fámy.

Minúta po minúte

Ministerstvo pôdohospodárstva žiada envirorezort, aby nepublikoval vyhlášku o ochrane prírody v zbierke zákonov, kým sa neodstránia rozpory. Nesúhlasí totiž s obmedzením využívania poľnohospodárskej a lesnej krajiny.

Vyhlásenie vlka dravého za chránené zviera vo vyhláške, ktorú podpísal minister životného prostredia Ján Budaj, pritom agrorezort rešpektuje. „Zdôrazňujeme, že zaradenie vlka dravého medzi chránené živočíchy rezortu pôdohospodárstva neprekáža, kompletné znenie vyhlášky však môže mať negatívny dosah na rozvoj krajiny a je v rozpore s ďalšou legislatívou,“ konštatuje agrorezort.

Ministerstvo pôdohospodárstva negatívne vníma rozhodnutie podpísania vyhlášky ako celku. „Ministerstvo životného prostredia tak učinilo napriek mnohým zásadným a pragmatickým pripomienkam zo strany poľnohospodárov, chovateľov, včelárov, lesníkov a samotného rezortu pôdohospodárstva,“ tvrdí hovorca agrorezortu Daniel Hrežík. (tasr)

Klub 500 vyzýva na stiahnutie návrhu zákona, ktorým sa má zriadiť Centrálny register účtov. Bezdôvodné nahliadanie do účtov, ktoré má zákon umožniť, považuje klub združujúci veľké firmy, za neprijateľné.

Klub pripomína, že register má umožniť oprávneným orgánom verejnej moci prístup k informáciám o majiteľoch, používateľoch bankových alebo platobných účtov, nájomcoch bezpečnostných schránok, aj o konečných užívateľoch výhod. Ak návrh prejde, štát by mohol vidieť zostatky na bankových účtoch firiem, ale aj bežných ľudí, bez ohľadu na to, či sú podozriví z trestnej činnosti, alebo nie. To podľa Klubu 500 ohrozuje bankové tajomstvo a aj pravidlá ochrany osobných údajov.

Minister vnútra Roman Mikulec ako predkladateľ návrhu v stredu po rokovaní vlády povedal, že zostatky na bankových účtoch ľudí a firiem nebudú „záležitosťou“ centrálneho registra, ktorý sa pripravuje. Podľa aktuálneho vyjadrenia by tento rezort mal predstaviť novelu bez toho, aby štát na účty ľudí videl plošne. Účty aj zostatky či pohyby si totiž kontrolovať vie, banky o nich musia štát informovať, no len vtedy, ak si to oficiálne vyžiada, lebo ide o podozrivú osobu.

Podnikateľov z gastrosektora potešila správa o otváraní terás podnikov od budúceho týždňa. Kriticky však hodnotia, že vyhlášku s podrobnosťami otvárania terás zverejní ÚVZ až v piatok, takže budú mať len dva dni na prípravu.

„Gastrobiznis potešila správa, že od budúceho týždňa sa dotkne otváranie prevádzok aj nášho sektora. Vzhľadom na pandemickú situáciu je správne, že proces otvárania ekonomiky bude postupný. Nie je cieľom všetko otvoriť, aby nás o mesiac postihol ďalší lockdown,“ uviedla Magdaléna Koreny, hovorkyňa iniciatívy Pomoc pre gastro.

„My sme dlhodobo upozorňovali na to, že chýba plán znovuotvorenia špeciálne pre gastro podniky. Aj preto naša iniciatíva poslala minulý týždeň výzvu hlavnému hygienikovi Jánovi Mikasovi, aby na úrade verejného zdravotníctva konečne upriamili pozornosť na gastrosektor, pripravili plán návratu do normálnejšieho života a čím skôr ho predstavili podnikateľom a prevádzkam,“ priblížila Koreny.

Dôvodom podľa nej je, že podnikatelia v gastrosektore sa potrebujú pripraviť na reštart z hľadiska personálneho zabezpečenia a zásobovania. „Ako sa ukázalo, je možné podniky zatvoriť zo dňa na deň, ale v mnohých prípadoch nie je reálne ich zo dňa na deň otvoriť,“ podčiarkla.

„Podľa informácií, ktoré máme, v piatok zverejní ÚVZ vyhlášku so všetkými podrobnosťami o otváraní terás. Takže podnikatelia budú mať dva dni, aj to víkend, aby svoj biznis ‚rozchodili‘. Budeme zisťovať, koľkí to približne zvládnu, hoci väčšina pre to urobí maximum,“ poznamenala Koreny.

„Podnikatelia v gastre sú ochotní a pripravení urobiť všetko preto, aby aj v čase pretrvávajúcej pandémie vytvorili pre svojich zákazníkov maximum na ochranu ich zdravia, ako aj zdravia obsluhujúceho personálu. Je však nevyhnutné, aby vláda odškodnila podnikateľov postihnutých pandémiou, nedávne navýšenie pomoci pre gastro a cestovný ruch stačiť nebude. Rovnako už mali byť dávno pripravené nástroje, ktorými by sa opätovane naštartovala spotreba v gastrosektore,“ dodala hovorkyňa iniciatívy Pomoc pre gastro.

Iniciatíva 10 pre Gastro, ktorá sa transformuje na stavovskú Alianciu slovenskej gastronómie, vníma otvorenie terás ako pozitívny signál k odstráneniu diskriminácie voči gastrosektoru. „Ale jedným dychom dodávame, že ani dnes nie je vydaná vyhláška hlavným hygienikom, takže nevieme konkrétne, aké opatrenia musíme prijať. Mnohí z nás terasu nemajú, pre nich sa situácia vôbec nemení a všetci potrebujeme vedieť, kedy môžeme očakávať otvorenie interiéru a za akých podmienok,“ zdôraznil Andrej Kasáš, spoluzakladateľ inciatívy 10 pre Gastro.

Za nevyhnutné považuje zdecimovanému gastrosektoru po viac ako 200 dňoch zatvorenia okamžite pomôcť znížením DPH aspoň na úroveň okolitých štátov a aspoň na krátku dobu znížiť sadzbu DPH na 5 %.

„Z vyše 5600 našich partnerov, ktorých sme sa v marci v prieskume spýtali na aktuálnu situáciu, čaká na opätovné nakopnutie podnikania vďaka terasám až 59 %. V marci bolo otvorených len 27 % opýtaných, pričom väčšina fungovala formou predajného okienka. Čapované pivo pritom predávala len tretina z nich,“ informoval Branislav Kubiš, obchodný riaditeľ pre prevádzky a reštaurácie spoločnosti Plzeňský Prazdroj Slovensko.

Plzeňský Prazdroj Slovensko je podľa neho pri znovuotvorení terás pripravený gastro prevádzkam zapožičať stany a aj stoly a lavice na ich rozšírenie. „To platí aj pre prevádzky, kde terasu nemajú, tak aby sme im ju pomohli vytvoriť. Ľudia sa chcú k čapovanému pivu vrátiť, aj naše dáta ukazujú, že až 56 % Slovákov uviedlo návrat do podnikov ako to, na čo sa po skončení opatrení tešia najviac,“ dodal Kubiš. (tasr)

Výrobca čipov TSMC investuje 2,9 miliardy dolárov do rozšírenia kapacít. Reaguje na nedostatok polovodičov, pre ktorý najmä automobilky museli začať obmedzovať produkciu. TSMC je najväčší zmluvný výrobca čipov na svete.

Taiwanská TSMC uviedla, že správna rada schválila plán výdavkov na účel inštalácie kapacít pre vyspelé technológie. Nič konkrétne k tomu neposkytla.

Podnik nedávno oznámil, že v najbližších troch rokoch plánuje investovať 100 miliárd dolárov do zvýšenia kapacity vo svojich závodoch. Americký konkurent Intel počíta s investíciou 20 miliárd dolárov.

TSMC upozornila, že ťažkosti v dodávateľských reťazcoch budú pravdepodobne pretrvávať ešte na budúci rok. Čipy od nej odoberajú aj Apple či Qualcomm.

Nedostatok čipov ovplyvňuje mnohé automobilky. Slovenský Volkswagen dnes uviedol, že koncom budúceho týždňa dočasne odstaví časť produkcie. K podobnému kroku pristúpili aj Daimler, General Motors, Ford či Škoda Auto. (čtk, reuters)

USA znížia emisie skleníkových plynov o polovicu do konca dekády, povedal Biden

USA plánujú znížiť emisie skleníkových plynov o polovicu do roku 2030, povedal americký prezident Joe Biden na virtuálnom klimatickom samite. Zároveň vyzval lídrov najväčších svetových ekonomík, aby takisto zvýšili svoje emisné ciele.

Boj proti otepľovaniu planéty podľa neho prinesie Američanom milióny nových pracovných príležitostí. USA pritom tlačí aj morálna povinnosť, dodal Biden.

„Cena za nečinnosť tvárou v tvár klimatickým zmenám stále rastie,“ poznamenal šéf Bieleho domu.

Britský premiér Boris Johnson označil nový cieľ USA za prelomový. Kanadský ministerský predseda Justin Trudeau následne oznámil, že Ottawa zvýši svoj skôr deklarovaný cieľ na pokles produkcie skleníkových plynov. Čínsky prezident Si Ťin-pching na samite povedal, že sa Čína bude držať súčasného zámeru dosiahnuť emisného vrcholu v roku 2030. (bbc, čtk)

ECB podľa očakávaní ponechala uvoľnenú menovú politiku bez zmien, hlavný úrok zostáva na nule. Banka naďalej poskytuje pandémiou zasiahnutej eurozóne rekordnú podporu, hoci zrýchlenie očkovacej kampane zvyšuje nádej na oživenie ekonomiky.

ECB zopakovala, že stimulačné opatrenia môže podľa potreby rozšíriť a že rekordne nízka depozitná sadzba môže ísť ešte nižšie.

Minulý mesiac ECB rozhodla o výraznom zrýchlení tempa ďalšieho tlačenia peňazí v 2. štvrťroku. Núdzový pandemický program nákupov aktív PEPP má k dispozícii 1,85 bilióna eur a má platiť najmenej do marca 2022.

Analytici dnešné rozhodnutie ECB očakávali. Podľa nich by banka mala rozhodnúť, či spomalí tempo nákupu dlhopisov, na zasadaní plánovanom na 10. júna.

Niektorí bankári už hovorili o potrebe spomaliť nákupy dlhopisov od leta. Iní však tvrdia, že takýto postup je v období tretej vlny pandémie predčasný. (čtk, bloomberg)

Automobilky na veľtrhu v Šanghaji predviedli prototypy lietajúcich áut, ktoré pritiahli značnú pozornosť. Čínsky výrobca BYD podporovaný aj investorom Warrenom Buffettom sa zatiaľ spolieha na autá jazdiace po ceste.

  • Startup Xpeng debutoval s druhým prototypom lietajúceho auta, na ktorom pracuje osem rokov. Pôvodná verzia vyzerá skôr ako dron s ľudskou posádkou, uvádza CNBC.
  • Geely, ktorá vlastní švédsku automobilku Volvo Cars, predviedla aerotaxi vyvinuté svojím spoločným podnikom Volocopter.
  • Lietajúce stroje pre ľudskú posádku vyvíjajú aj Hyundai, nemecký startup Lilium či čínsky podnik Ehang.

Čínske firmy, ktoré propagujú lietajúce autá, argumentujú čoraz horšími dopravnými zápchami v čínskych mestách. Aj keď záujem spotrebiteľov zatiaľ nie je úplne jasný, väčšiemu využitiu lietajúcich áut zatiaľ bráni regulácia.

BYD zostáva na zemi

Podľa automobilky BYD existuje veľa spôsobov, ako riešiť zápchy na mestských cestách. Tvrdí, že modely lietajúcich áut sa príliš nelíšia od helikoptér.

BYD v 1. štvrťroku predala viac ako 100-tisíc áut, z toho vyše polovica má alternatívny pohon. V Šanghaji ohlásila novú verziu svojho operačného systému pre elektromobily, ktorý má batériu Blade vyvinutú ľuďmi z podniku.

BYD plánuje predávať batériový systém ďalším automobilkám. K jeho zákazníkom patrí aj štátna firma Hongqi, ktorá vyrába luxusné autá. (čtk, cnbc)

Slovenský deficit bol v minulom roku mierne nižší ako priemer EÚ aj eurozóny. Najmenší deficit malo Dánsko a najvyšší Španielsko.

Nemecký parlament schválil právo na rýchly internet, konkrétne číslo zatiaľ nie je stanovené. Nový predpis má platiť od polovice budúceho roka, v súčasnosti majú zákazníci nárok na funkčný prístup na internet s rýchlosťou od 56 kbit/s.

Návrh, ktorý ešte musí posúdiť spolková rada, zmieňuje na sťahovanie rýchlosť 30 Mbit/s. Výsledná hodnota môže byť výrazne nižšia, pretože bude vychádzať z prepočtov regulátora.

Ten by mal používateľov rozdeliť na skupinu 20 % s najrýchlejším pripojením a na zostávajúcich 80 %. Z údajov druhej skupiny potom stanoví minimálne parametre pripojenia.

Podľa analytikov by mohla byť minimálna záväzná rýchlosť stanovená aj na menej než 20 Mbit/s. (čtk)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať