Denník N

Parita kúpnej sily nemá analytickú silu

Foto N - Denisa Čimová
Foto N – Denisa Čimová

Analytikom sa človek nestane tým, že zverejní graf o parite kúpnej sily. Musí aj vedieť, aké sú úskalia tohto konceptu.

Autor je analytik INESS

Spolu s ďalšími analytikmi, odborníkmi a inštitúciami vrátane tých verejných, ako IFP, NBS či SBA, dlhodobo tvrdím, že na Slovensku sme to so zvyšovaním minimálnej mzdy prehnali. Za posledných sedem rokov rástla minimálna mzda dvakrát rýchlejšie ako priemerná mzda a skoro štyrikrát rýchlejšie ako produktivita práce. Výsledkom tohto rastu je, že Slovensko sa dostalo medzi krajiny s najvyššou minimálnou mzdou vzhľadom na mzdovú úroveň v Európskej únii.

Nedávno sa však objavili porovnania, ktoré majú ukazovať, že v skutočnosti je to všetko naopak. Že u nás máme stále relatívne nízku minimálnu mzdu, a to aj keď sa porovnáme s krajinami V4 alebo s krajinami ako Rumunsko, či na druhej strane Nemecko. Čo sa skrýva za týmto prekvapivým porovnaním?

Parita kúpnej sily. To je štatistický konštrukt, cez ktorý sa štatistici snažia porovnať údaje napríklad o mzdách naprieč krajinami. V každej krajine sú iné cenovky na tovaroch a službách, ktoré si zamestnanci kupujú. Porovnanie miezd v parite kúpnej sily vám teoreticky umožňuje porovnávať, čo si zamestnanci za svoje mzdy dokážu kúpiť v jednotlivých krajinách.

Toto porovnanie má však tri problémy pri diskusii o minimálnej mzde: je irelevantné, je skresľujúce a je triviálne.

Prečo je irelevantné? Lebo mzda je cena. A cena sa neodvíja (len) od nákladov (na život), ale aj od ponuky a dopytu na trhu (práce). Snažiť sa nastaviť minimálnu mzdu podľa životných nákladov je rovnako naivné ako snažiť sa predať koláč podľa toho, koľko hodín ste na ňom odrobili. To pri cenovke na koláči nikoho nezaujíma. Mohli ste jeho výrobou stráviť aj tri dni, ale nikdy ho nepredáte za trojnásobok ceny na trhu. Môžete skúsiť prikázať vysokú cenu zákonom. Ale výsledkom budú len nepredané koláče, respektíve v našom prípade nezamestnanosť. To je aj, mimochodom, dôvod, prečo medzinárodné organizácie v štúdiách rámcujú svoje odporúčania k výške minimálnej mzdy ako určité percento z priemernej alebo mediánovej mzdy. A nie ako pevnú sumu prepočítanú cez rôznu cenu nákupných košíkov naprieč krajinami.

Porovnanie minimálnych miezd cez paritu kúpnej sily je aj skresľujúce. Cenové úrovne sa medzi krajinami neporovnávajú pravítkami. Nie je to exaktné meranie, robí sa to prieskumami. A konkrétne pri parite kúpnej sily sa zisťujú ceny len v hlavných mestách. Asi nemusím zdôrazňovať, že na Slovensku máme extrémne regionálne rozdiely a Bratislava je svet sám osebe. IFP dokonca označil tento nedostatok v meraní parity kúpnej sily za „hlavný dôvod spomalenia konvergencie Slovenska“. Podľa parity kúpnej sily rástla cenová úroveň na Slovensku rovnako ako v eurozóne. Pričom využitím klasickej metódy merania vývoja cien cez spotrebiteľský kôš (CPI) vieme, že na Slovensku v porovnaní s eurozónou klesli ceny za tri roky o štyri percentá.

Analytikom sa človek nestane tým, že zverejní graf o parite kúpnej sily. Musí aj vedieť, aké sú úskalia tohto konceptu. Mohol by sa zamyslieť aj nad tým, prečo chodia Rumuni za nízke platy pracovať na Slovensko, hoci majú „štatisticky“ (podľa parity) vyššie mzdy, nie naopak. Podľa parity kúpnej sily si človek s priemernou mzdou v Česku môže dovoliť rovnaký štandard ako človek s priemernou mzdou v Rumunsku. A priemerný Slovák je na tom o 25 percent horšie ako Rumun. Zdá sa vám tento spôsob porovnávania platov zmysluplný?

No a na záver, toto porovnanie je triviálne. Lebo v zásade hovorí o tom, že ľudia v rôznych krajinách sú rôzne bohatí. To všetci vieme. Áno, Nemec si môže za svoju mzdu kúpiť viac ako Slovák. Avšak preklopiť toto tvrdenie do obhajoby zvyšovania hranice, pod ktorú je zakázané pracovať, považujem za naivné. Kiežby svet fungoval tak jednoducho, že stačí niečo napísať na papier, dať na to pečiatku vlády a všetci si budeme môcť dopriať to čo ľudia v Nemecku. To by sme potom asi aj Nemcom mohli poradiť, nech si taký papier a pečiatku zadovážia tiež a zdvojnásobia si mzdy podľa vzoru Lichtenštajnska.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Dnes na dennike.sk

Minimálna mzda

Ekonomika, Komentáre

Teraz najčítanejšie