Denník N

Týždeň v európskej ekonomike: O fonde obnovy bude možno rozhodovať nemecký ústavný súd

Nemecký ústavný súd. Ilustračné foto - TASR/AP
Nemecký ústavný súd. Ilustračné foto – TASR/AP

Autori pracujú pre portál Euractiv.sk

  • Euroskeptická AfD sa snaží na nemeckom ústavnom súde torpédovať fond obnovy.
  • Google a Facebook verzus kvalitné médiá: tlak na digitálne giganty rastie.
  • Štáty tlačia na rýchlejšie vytváranie spoločných dátových priestorov.

1. O európskom fonde obnovy bude možno rozhodovať nemecký ústavný súd

Tento príbeh sa opakuje s takmer železnou pravidelnosťou. Európske inštitúcie sa, často po komplikovaných rokovaniach, dohodnú na opatrení, ktoré má zachrániť Úniu či eurozónu pred hospodárskou katastrofou.

S dohodou súhlasí aj nemecká vláda. Často po dlhých rokovaniach a s výhradami proti akémukoľvek fiškálnemu federalizmu na európskej úrovni. Ak je to potrebné, získa väčšinu v nemeckom parlamente. Nakoniec sa nemeckí euroskeptici pokúsia rozhodnutie torpédovať cez ústavný súd.

Čo sa deje

Tentoraz sa príbeh týka európskeho 750-miliardového mimoriadneho rozpočtu, ktorý má európskym krajinám pomôcť prekonať následky koronakrízy. Presnejšie, mechanizmu jeho financovania.

Únia chce tieto peniaze získať na finančných trhoch, teda požičať si ich. Na to potrebuje súhlas členských krajín. Diskusia o príslušnom zákone v nemeckom parlamente je v poslednom štádiu, poslanci by ho mali schváliť. Následne už bude stačiť len podpis prezidenta Franka-Waltera Steinmeiera.

Do toho vstupuje skupina okolo zakladateľa (a dnes už len bývalého člena) euroskeptickej strany AfD Bernda Luckeho. Podala sťažnosť na ústavný súd a žiada, aby o jej prijatí rozhodol ešte pred podpisom prezidenta.

Čo sa môže stať

Nie je jasné, či súd v Karlsruhe sťažnosť prijme. Ak to aj urobí, dôležité bude, kedy to urobí.

Podľa ústavnej tradície v Nemecku prezident pozdrží podpis pod zákonom, ktorý je napadnutý na ústavnom súde, a počká na jeho verdikt. Ak súd prípad prijme a urobí to dostatočne rýchlo (pred podpisom prezidenta), spustenie fondu obnovy sa spomalí, alebo sa môže skomplikovať snaha EÚ vyzbierať peniaze na finančných trhoch.

Komplikácie môžu nastať, aj ak súd prijme sťažnosť neskôr, alebo ho prezident (napriek tradícii) podpíše ešte pred verdiktom. Súd v Karslruhe môže vyhlásiť financovanie fondu pomocou spoločného európskeho dlhu za nezlučiteľné s nemeckou ústavou. To by celú konštrukciu fondu obnovy rozbilo, bez garancie Nemecka nemá zmysel. Táto alternatíva je teoreticky možná, no nepravdepodobná.

Komentár Eurointelligence však upozorňuje na inú, pravdepodobnejšiu možnosť. Súd sa nepostaví priamo proti existujúcemu fondu obnovy. Obmedzí však možnosti nemeckej vlády súhlasiť s podobným nástrojom v budúcnosti. To by znamenalo pravdepodobne koniec úvah o tom, že by sa zo špeciálneho 750-miliardového dlhom financovaného balíka stal stály fiškálny nástroj EÚ na prekonávanie nečakaných kríz.

2. Google a Facebook verzus kvalitné médiá

Facebook v Austrálli skúšal silové riešenie a odstrihol užívateľov od niektorých svojich služieb ako publikovanie a zdieľanie obsahu (na snímke stránka ABC bez postov). Po niekoľkých dňoch sa však s vládou dohodol. Foto – TASR / AP

Vo februári tohto roka prebehol v Austrálii konflikt, ktorý by sa mohol zopakovať aj v Európe. Austrália prijala zákon, podľa ktorého museli veľké digitálne spoločnosti – najmä Facebook a Google – zaplatiť časť svojich prímov z reklamy miestnym médiám.

Čo sa stalo

Dôvod bol jednoduchý: príjmy z reklamy sa odvíjajú od návštevnosti. Google či Facebook si ju zväčšujú aj vďaka obsahu z médií: ich užívatelia ho sledujú, preposielajú, komentujú bez toho, aby sa vôbec dostali na pôvodný zdroj. Väčšinou im stačí titulok článku a krátke zhrnutie. Austrálska komisia pre hospodársku súťaž zistila, že z každých sto dolárov minutých na online reklamu získa 47 Google a 24 Facebook.

Digitálne firmy reagovali na zákon hrozbami. Google sa nakoniec s vydavateľmi dohodol. Facebook si však vybral silové riešenie: austrálskych užívateľov úplne odstrihol od niektorých svojich služieb (publikovanie a zdieľanie obsahu). Po niekoľkých dňoch sa s vládou dohodol (dôvodom bolo aj mimoriadne negatívne PR vyvolané autoritárskym rozhodnutím).

Podobné prípady sa však objavujú aj inde. Americké štáty Maryland, Connecticut a Indiana zaviedli alebo plánujú zaviesť daň z príjmu z digitálnej reklamy, ktorá má pomôcť financovať médiá. Francúzsko i Rakúsko tlačia digitálne spoločnosti, aby sa s vydavateľmi médií podelili o časť ziskov. O podobnom prístupe začína hovoriť Kanada, zvažuje ho India.

Čo je príčinou

Tlak na digitálne giganty (najmä GAFA: Google, Amazon, Facebook, Apple) sa stupňuje z troch hlavných dôvodov. Prvým je ich dominancia na trhu s reklamou. Výdavky na digitálnu reklamu už tvoria viac ako polovicu všetkých reklamných výdavkov a aj vďaka pandémii budú rásť ďalej.

Dve spoločnosti – Google a Facebook – dostávajú 60 percent globálnych (mimo Číny) príjmov z online reklamy. Ďalších deväť percent získa Amazon, takže desaťtisíce zvyšných väčších a menších vydavateľov si podelia zvyšných 31 percent. GAFA túto dominanciu získala aj vďaka obsahu, ktorý vytvoril niekto iný.

Druhým dôvodom je úloha sociálnych médií pri šírení dezinformácií, ktorá sa prejavila aj počas súčasnej pandémie. Samoregulačné mechanizmy GAFA zjavne nefungujú, ich biznisový model zasa spôsobuje úpadok tradičných médií s kvalitným spravodajstvom a mechanizmami kontroly.

Tretím dôvodom sú dane. Digitálne spoločnosti dokázali vytvoriť korporátne štruktúry, vďaka ktorým sa prakticky vyhli plateniu daní. Globálne rokovania roky blokovali Spojené štáty, najmä za prezidenta Donalda Trumpa.

Situácia sa však mení. Súčasná americká ministerka financií Janet Yellenová na pôde G20 vyhlásila, že administratíva Joea Bidena mení postoj. Okrem toho – ani obnovenie rokovaní na pôde OECD nemení postoj Európskej komisie: návrh európskej digitálnej dane chce predstaviť v júni tohto roku.

Čo bude nasledovať

Biznisový model veľkých digitálnych spoločností ohrozujú minimálne tri trendy. Prvým je rastúci tlak na ich efektívne zdanenie. Zdanenie ich ziskov sa v niektorých prípadoch pohybovalo v desatinách percenta, to by sa malo zmeniť.

Druhým je tlak na spravodlivejšie rozdelenie príjmov z online reklamy. Rastúci počet krajín sa bude snažiť GAFA prinútiť, aby sa o svoje štedré zisky podelili s domácimi vydavateľmi – médiami či producentmi hudby.

Treťou oblasťou je využívanie osobných údajov. GAFA si upevňujú dominantné postavenie na trhu aj vďaka využívaniu údajov o svojich užívateľoch. Nová legislatíva môže obmedziť využívanie týchto dát (o jednom prípade z Nemecka píšeme nižšie), alebo ich prinútiť poskytnúť dáta menším konkurentom.

3. Štáty tlačia na čo najrýchlejšie vytvorenie spoločných dátových priestorov

K prvému spracovaniu dát by mohlo vďaka výkonnejšej technológii vrátane umelej inteligencie dochádzať už v zariadení používateľa či na jeho smartfóne. Ilustračné foto – TASR / AP

Návrh Európskej dátovej stratégie má už niečo vyše roka, intenzívne sme o ňom písali minulý rok vo februári. Súčasťou stratégie je vytvorenie deviatich spoločných dátových priestorov. O stratégii sa však zatiaľ len diskutuje, európske dáta zo strategicky dôležitých sektorov sú stále na úložiskách mimo EÚ.

Prečo je to dôležité

Európske dátové úložiská majú prioritne vzniknúť v deviatich kľúčových oblastiach: priemyselný, finančný, dopravný, energetický, poľnohospodársky priestor a priestory pre verejnú správu, zručnosti, zdravie a Zelenú dohodu. Vďaka nim by jednotlivé odvetvia priemyslu mali mať ľahší prístup k zdieľaniu informácií, ich efektívnemu využívaniu a v konečnom dôsledku aj zlepšovaniu inovácií a konkurencieschopnosti.

To všetko má mať blok zastrešený v rámci takzvanej dátovej suverenity, teda presadzovaného cieľa, podľa ktorého má Únia nezávisle zbierať, deliť sa o dáta a využívať ich najmä „u seba doma“.

Znížilo by sa tak riziko úniku či zneužitia citlivých informácií v prípadoch, ak má krajina, v ktorej je umiestnené úložisko, menej prísnu legislatívu. Zvýšiť by sa mohla dôvera a tým aj využívanie dátových technológií.

Posilňovanie európskej suverenity v tejto oblasti má aj širokú podporu účastníkov procesu (stakeholderov). Až 87,7 percenta respondentov, ktorí sa zapojili do minuloročnej verejnej konzultácie o Európskej stratégii pre dáta, podporilo myšlienku, že EÚ by mala masívne investovať do technológií a infraštruktúr, ktoré zlepšujú prístup k dátam a ich využívaniu. Jednotlivcom ako aj verejným a súkromným organizáciám by mali navyše poskytnúť úplnú kontrolu nad dátami, ktoré vytvárajú.

Približne rovnaký podiel respondentov sa domnieval, že EÚ by mala podporovať rozvoj spoločných európskych dátových priestorov v strategických priemyselných odvetviach a oblastiach verejného záujmu.

V čom je problém

Únia v predchádzajúcom programovacom období naliala do cloudových systémov prostredníctvom programu Horizon 2020 za šesť rokov približne 300 miliónov eur. Do roku 2027 chce tieto investície ešte rozšíriť.

Vytváranie vlastných veľkých dátových úložísk je však výrazne drahšie a Európa musí doháňať silný náskok Spojených štátov, ale aj Číny. Brzdiť ho môže aj neochota zákazníkov využívať európske riešenia či slabá spolupráca medzi krajinami.

Komisia tvrdí, že rýchlejšiemu napredovaniu by pomohlo schválenie spomínanej legislatívy o správe dát (DGA). Jej cieľom je nielen zlepšiť zdieľanie dát v rámci Únie, ale umožniť aj ich lepšiu ochranu a zabezpečiť tak vyššiu dôveru Európanov.

Komisia navrhuje zriadiť takzvané „služby zdieľania dát, ktoré by mali byť prostriedkom ich výmeny medzi tými, ktorí dáta vytvárajú“, a tými, ktorí ich získavajú a ďalej spracúvajú. Keďže diskusie o nej sa v podstate len začali, skôr ako na budúci rok k jej schváleniu nedôjde.

O téme bude hovoriť aj najbližší samit Únie.

V čom môže byť riešenie

Únia hľadá riešenie aj v nových technológiách. Inštitúcie chcú zaistiť, aby bolo čoraz väčšie množstvo európskych dát spracúvaných „bližšie k používateľom a tým, ktorí ich tvoria“. Čoraz častejšie sa preto hovorí o prechode od centralizovaných modelov infraštruktúry založených na cloudových technológiách k novým technológiám spracovania dát, najmä takzvanému edge computing.

Keďže zbieranie a spracovanie dát v súčasnosti prebieha ďaleko od miest, kde sa aplikácie využívajú (napríklad na serveroch cloudov), práve edge computing by mal byť riešením budúcnosti, ktorému dôveruje aj blok. Ako vysvetľuje portál TouchIT, vďaka tejto technológii by mali vznikať malé dátové centrá umiestnené na takzvanej poslednej míli infraštruktúry na sieti, čím sa zníži oneskorenie reakcií aplikácií.

K prvému spracovaniu dát by mohlo vďaka výkonnejšej technológii, vrátane umelej inteligencie, dochádzať už v zariadení používateľa či v jeho smartfóne. Okrem zníženia latencie a šetrenia šírky vlnového pásma na sieti zvyšuje technológia aj bezpečnosť a súkromie dát.

Magazín Forbes vysvetľuje, že ak sa do cloudu nahrá menej dát a viac z nich sa spracuje priamo v zariadení, budú mať používatelia inteligentných technológií a systémov nad svojimi dátami väčšiu kontrolu.

Ďalšie správy

Európski ministri životného prostredia odmietajú zvýšiť cieľ redukcie skleníkových plynov do roku 2030. Trvajú na dohodnutom 55-percentnom znížení, Európsky parlament žiada zníženie o 60 percent. Rokovania by sa mali uzavrieť do apríla, Komisia chce v júni predložiť balík klimatickej legislatívy. Nezhody sú však aj medzi členskými krajinami. Záväzok dosiahnutia uhlíkovej neutrality do roku 2050 interpretuje česká vláda ako platný pre EÚ ako celok. Rakúsko však chce, aby platil aj pre každú členskú krajinu osobitne. Problematický je aj status plánovaného vedeckého orgánu – Európskej rady pre klimatickú zmenu. Niektoré krajiny, napríklad Španielsko, ju považujú za potrebnú a jej vytvorenie dohodnuté. Poľsko je proti, tvrdí, že by podkopala rolu existujúcich európskych inštitúcií.

Európska komisia navrhuje, aby plynárenské projekty dostali za určitých podmienok prístup k zeleným investíciám. Nový návrh zelenej taxonómie investícií, ktorý cez víkend zaslala členským krajinám, potvrdil posun, o ktorom sme písali minulý týždeň. Za zachovanie podpory pre zemný plyn lobovalo viacero krajín vrátane Slovenska. Desať štátov je však proti tomu, presvedčiť ich nemusia ani prísne podmienky, ktoré budú musieť plynárenské projekty splniť, ak budú chcieť „zelenú“ nálepku.

Výbor Európskeho parlamentu pre priemysel a energetiku podporil produkciu vodíka z „nízkouhlíkových“ zdrojov, vrátane jeho výrobu rozkladom zemného plynu. Schválená rezolúcia nie je záväzná, naznačuje však politickú rovnováhu v súčasnom europarlamente. Takzvaný modrý vodík môže byť vyrábaný zo zemného plynu. Oxid uhličitý, ktorý vzniká ako vedľajší produkt, sa ukladá do podzemia. Druhým spôsobom je výroba elektrolytickým rozkladom vody – za predpokladu, že potrebná elektrická energia je vyrobená nízkouhlíkovo. To zahŕňa aj energiu z jadra. Výbor europarlamentu ju síce v rezolúcii nespomína, no podporou modrého vodíka sa implicitne stavia na stranu zástancov jadrovej energetiky. Plenárne zasadnutie Parlamentu bude o rezolúcii hlasovať v apríli. Jednou z krajín, ktorá chce dosahovať klimatické ciele aj vďaka energii z jadra, je Česká republika.

Podiel voľných pracovných miest v EÚ aj eurozóne v poslednom štvrťroku 2020 mierne vzrástol na 1,8, respektíve 1,9 percenta. Hoci počet neobsadených pracovných miest po výraznom prepade po nástupe pandémie postupne rástol, stále sa nedostal na úroveň predchádzajúceho roka.

Podiel voľných pracovných miest v celej ekonomike

(červená: eurozóna, modrá: EÚ)

Zdroj – Eurostat

Európska komisia chce členským krajinám pomôcť päťmiliardovou rezervou na riešenie následkov brexitu. Francúzski europoslanci z Macronovej frakcie Obnovme Európu ale pretláčajú návrh, ktorý by štátom závislým od exportu alokáciu okresal. Slovensko by tak miesto 24 miliónov eur dostalo iba desať.

Združeniam samospráv chýbajú v slovenskom návrhu národného plánu obnovy viaceré témy. Únia miest Slovenska doňho chce zaradiť reformu územnej samosprávy a žiada viac peňazí do obnovy pamiatkových budov. Združeniu miest a obcí Slovenska zasa chýba poľnohospodárstvo. V energetike chce znížiť dosah súkromníkov na strategickú infraštruktúru. Únia miest Slovenska zasa žiada, aby bolo 500 miliónov vyčlenených na reformu územnej samosprávy a miestnej správy.

Hodinové náklady na pracovnú silu rástli v poslednom štvrťroku 2020 medziročne v EÚ (+3,3 percent) aj eurozóne (+3 percentá). Nárast bol najvýraznejší v Rakúsku (+11,6 percenta) a Českej republike (+10 percent), na Slovensku narástli o 7,3 percenta.

Vývoj nominálnych mzdových nákladov v celej ekonomike

(% zmeny v medziročnom porovnaní, modrá: EÚ, červená: eurozóna)

Zdroj – Eurostat

Európska komisia sprísnila pravidlá pre vývoz vakcín z EÚ, cieľom je zabezpečiť včasný prístup k vakcínam pre občanov členských krajín. Pri povoľovaní vývozov vakcín proti covid-19 sa po novom bude brať ohľad aj na reciprocitu a proporcionalitu. Zásada reciprocity znamená zistiť, či cieľová krajina obmedzuje svoj vlastný vývoz vakcín alebo surovín na ich výrobu a proporcionalita má zohľadniť skutočnosť, či sú podmienky v cieľovej krajine lepšie alebo horšie ako v EÚ – epidemická situácia, miera zaočkovanosti a prístup k vakcínam. Komisia v snahe získať úplný obraz o obchode s vakcínami do nového nariadenia zahrnie 17 krajín, ktoré boli doteraz vyňaté z rozsahu pôsobnosti mechanizmu na vývoz vakcín. Európska únia bojuje s pomalým postupom očkovania, situácia bude zlá najmä v krajinách, ktoré si pri zabezpečovaní vakcín vybrali zlú stratégiu. V tejto súvislosti je zaujímavý prepočet, ktorý zverejnili české Hospodářské noviny a EURACTIV.cz. Podľa neho Slovensko bude mať na konci júna tretiu najnižšiu zaočkovanosť oboma dávkami v EÚ. Dôvodom je zmena distribučného kľúča, po novom dodávajú výrobcovia vakcín viac dávok do krajín EÚ, ktoré si ich objednali najviac. Slovensko podobne ako Bulharsko, Chorvátsko, Lotyšsko, Česko a Estónsko tak nebudú môcť do júna zaočkovať ani polovicu svojej populácie.

Vlády členských krajín nesúhlasianávrhom Európskej komisie pre udržateľnosť batérií. Legislatíva má zabezpečiť, aby očakávaný nárast používania batérií, napríklad v doprave, nepriniesol negatívne environmentálne dôsledky. Pre výrobcov a dovozcov má od roku 2030 zavádzať povinné minimálne podiely recyklovaného kobaltu, lítia, niklu a olova, od roku 2024 povinnosť uvádzať environmentálnu stopu batérií. Členským krajinám prinesie povinnosť zvýšiť zber použitých batérií zo súčasne platného limitu 45 percent na 65 percent do roku 2025 a 70 percent v 2030. Na takýto krok vyzvalo Úniu aj viacero vedúcich firiem zo sektora spracovania odpadu. Počas diskusie o návrhu v Rade však zazneli zo strany niektorých členských krajín výhrady k nerealistickým limitom a obavy zo zvýšenia byrokracie a nákladov pre výrobcov batérií.

Súdny dvor EÚ rozhodne, či mal nemecký protimonopolný úrad právo nariadiť firme Facebook, aby prestala zhromažďovať dáta o užívateľoch. Nemecký úrad argumentoval, že americká firma zneužíva dominantné postavenie na trhu a porušuje európske pravidlá ochrany osobných údajov. Rozhodnutie súdneho dvora môže spustiť podobné zákazy aj v iných krajinách.

Španielsko chce dať asi desať miliárd eur z fondu obnovy na zastavenie vyľudňovania vidieka. Peniaze majú podporiť hospodársky rozvoj najmenej rozvinutých regiónov. Podľa prepočtov think tanku Funcas 23 takýchto provincií v regiónoch Kastília a León, Aragón, Galícia či La Rioja stratilo za posledných 70 rokov až 50 percent svojej ekonomickej a demografickej hodnoty. Peniaze majú podporiť aj vytváranie pracovných miest pre ženy či generačnú výmenu v poľnohospodárstve.

Nemecko zvažuje zavedenie nového poplatku, ktorý by mal pomôcť zlepšovať životné podmienky hospodárskych zvierat. Zvýšenie štandardov ochrany zvierat v Nemecku by malo stáť asi 2,9 miliardy eur do roku 2025 a 4,3 miliardy do 2030. Nemecká vláda ho chce podporiť ekonomickými stimulmi. Jedným zo zvažovaných zdrojov financovania je nová daň z obratu na živočíšne produkty.

Štatistika: Počet pracujúcich ohrozených chudobou rastie v 15 krajinách EÚ vrátane Slovenska

Podľa prepočtov Európskej konfederácie odborových zväzov narástol v poslednom desaťročí počet pracujúcich ľudí ohrozených chudobou v EÚ o 12 percent (z 8,4 percenta v roku 2010 na 9,4 percenta v 2019). Nárast zaznamenalo pätnásť krajín Únie aj Spojené kráľovstvo.

Patrí medzi ne aj Slovensko. V roku 2010 bolo u nás chudobou ohrozených 5,7 percenta pracujúcich, v 2019 už 6 percent (päťpercentný nárast). Najhoršia situácia je v Maďarsku, ktoré za rovnaké obdobie zaznamenalo 58-percentný nárast.

Krajiny EÚ-28 s nárastom podielu pracujúcich ľudí ohrozených chudobou, 2010-2019

(fialová: ľudia ohrození chudobou ako percento pracujúcej populácie v 2010, zelená: ľudia ohrození chudobou ako percento pracujúcej populácie v 2019, oranžová: percentuálny nárast podielu ľudí ohrozených chudobou v celkovej pracujúcej populácii medzi 2010-2019)

Zdroj: EDJN

Tento projekt je financovaný Európskou úniou.
Tento článok reprezentuje výlučne názory autorov.
Európsky parlament nezodpovedá za akékoľvek použitie informácií obsiahnutých v tomto článku.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Dnes na dennike.sk

Plán obnovy EÚ

Týždeň v európskej ekonomike

Ekonomika, Slovensko, Svet

Teraz najčítanejšie