Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Hneď prvé úlohy Matoviča ako ministra financií preveria jeho vzťah so Sulíkom

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Už je to takmer hotová vec, že odchádzajúci premiér a predseda OĽaNO Igor Matovič bude novým ministrom financií. Ak s tým bude súhlasiť prezidentka Zuzana Čaputová, z úradu vlády prejde na ministerstvo, ktoré má pod drobnohľadom všetky príjmy a výdavky štátu.

Medzi aktuálne úlohy Igora Matoviča ako ministra financií by malo patriť aj niekoľko takých, ktoré pomerne rýchlo preveria jeho vzťahy s predsedom SaS Richardom Sulíkom, ktorý by sa mal zasa vrátiť na post ministra hospodárstva.

Aj v piatok sa na ministerstve financií rokovalo o dôležitom zákone o odškodňovaní podnikateľov, ktorých biznis zasiahla pandémia. Aj keď je v koalícii dohoda o tom, že taký zákon treba, Sulíkovi sa partnerov zatiaľ nepodarilo presvedčiť, že návrh, ktorý pripravil, je v poriadku. A zvlášť to kritizoval minister financií a budúci premiér Eduard Heger.

Heger ešte v polovici februára povedal, že návrh nie je dobrý, treba ho zásadne prepracovať a že ho v takej podobe na ministerstve financií nevedia ani kvantifikovať.

Sulík detaily návrhu vtedy a ani neskôr nezverejnil. No aktuálne je pointa návrhu v tom, že na dotáciu by mali nárok podnikatelia, ktorým vlani klesli tržby aspoň o 30 percent a dotácia by kryla stratu podniku.

Ďalší dôležitý zákon pre verejné financie, pri ktorom sa ukáže, či sa Matovič so Sulíkom vedia dohodnúť, je ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, teda o dlhovej brzde. Sulík chce do ústavného zákona pretlačiť aj daňovú brzdu, s čím Heger a časť odbornej verejnosti nesúhlasia a problém majú aj s jej nastavením. Keďže sa doteraz nedohodli, Heger musel návrh už dvakrát z programu schôdze stiahnuť.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Matovič mal bližšie ku Krajniakovi než Heger

Sila ministra financií závisí do veľkej miery od toho, akú má oporu u premiéra. Je zjavné, že v tomto prípade bude pozícia Matoviča veľmi silná, keďže je aj predseda OĽaNO a s Hegerom si vymenia „iba“ svoje pozície.

„Ak existuje iná pozícia než pozícia predsedu vlády, v ktorej sa dá ovplyvniť správa vecí verejných v celej štátnej správe, tak je to pozícia ministra financií. Nie nadarmo sa nazýva šedou eminenciou,“ potvrdzuje silu pozície ministra financií bývalá riaditeľka Implementačnej jednotky úradu vlády Miriama Letovanec.

Pre zdravé verejné financie je kľúčová dôchodková reforma. Matovič sa o ňu doteraz až tak aktívne nezaujímal, podľa pozorovateľov sa oveľa viac pýtal na daňovú reformu. Vlani v lete dal najavo, že rovnú 19-percentnú daň nechce.

Dôchodkovú reformu formálne zastrešuje ministerstvo práce a sociálnych vecí, ale „ťahá“ ju ministerstvo financií, keďže pri dôchodkoch ide o veľa peňazí. Pri názoroch na to, ako by mala vyzerať, sa Heger ako minister financií priklonil na stranu odborníkov z rozpočtovej rady aj NBS, ktorí zdôrazňujú udržateľnosť verejných financií, a dostal sa tak do sporu s Krajniakom.

Krajniakovi sa napríklad do ústavy podaril presadiť rodičovský bonus. Jeho pointa je v tom, že časť z odvodov pracujúcich detí sa má vyplácať ich rodičom k dôchodku. Krajniak navrhol, aby sa takto vyplácala pätina dôchodkových odvodov, čo by stálo až miliardu ročne. S tým mal Heger problém.

Matovič mal vždy bližšie k Sme rodina ako Heger. Ešte nie je jasné, kto bude ministrom práce, no môže sa stať, že sa miska váh v otázke dôchodkovej reformy prikloní viac na stranu, ktorú presadzoval minister práce.

Eduard Heger so šéfkou sekcie Plánu obnovy Líviou Vašákovou, riaditeľom IFP Eduardom Hagarom a šéfom Útvaru hodnoty za peniaze Štefanom Kiššom. Foto – TASR

Heger koordinoval plán obnovy

Slovensko musí do konca apríla poslať do Bruselu definitívnu verziu plánu obnovy, ako chceme minúť 6-miliardový balík a k akým reformám sa chceme zaviazať.

Jeho prípravu koordinoval doteraz Heger, čiže je to akútna úloha pre ministra financií na najbližší mesiac. Návrh už prešiel aj medzirezortným pripomienkovým konaním. Heger posledný mesiac moderoval aj niekoľko diskusií k plánu obnovy, najbližšia je v utorok. Či jeho úlohu kompletne preberie Matovič, zatiaľ nevieme.

Okrem dôchodkovej reformy plán obnovy počíta aj s daňovou reformou, no verejnosť o jej detailoch veľa nevie. „Posledné mesiace sme už začali pracovať na daňovej reforme. Bol by som rád, keby sa to konečne trochu viac pohlo vpred. Považujem ju za jednu z kľúčových vecí, ako obnoviť konkurencieschopnosť krajiny,“ hovorí ekonomický expert Za ľudí Tomáš Meravý, ktorý je Hegerovým poradcom.

Minister financií má silné slovo aj pri čerpaní eurofondov, aj keď túto oblasť koordinuje ministerstvo pre investície, regionálny rozvoj a informatizáciu. Spolufinancovanie sa však platí zo štátneho rozpočtu.

Rozpočtové opatrenie je silná zbraň financministra

Na Matovičovi bude aj príprava štátneho rozpočtu na rok 2022 a aj jeho nastavenie na ďalšie dva roky. Odborníci sa zhodujú, že v tomto roku ešte nie je dôležité, aký budeme mať deficit, no v ďalších rokoch by sme sa už mali vrátiť k ozdraveniu verejných financií.

„Tento rok míňajme radšej viac na pomoc, ako by sme sa mali zaoberať tým, či budeme mať deficit o 1 alebo 2 % vyšší,“ vraví Meravý.

Matovič bude mať v ruke aj silnú zbraň ministrov financií, a tou sú rozpočtové opatrenia. Je to silná právomoc ministra, vďaka ktorej môže počas roka zasahovať do rozpočtov ministerstiev. Napríklad, keď niektorý minister príde s požiadavkou, že potrebuje na niektoré opatrenie viac peňazí, alebo keď sa rýchlo menia veci, napríklad teraz v kríze.

Bývalá šéfka Implementačnej jednotky Letovanec vraví, že v momente, keď nastane potreba dodatočných zdrojov, má minister financií kľúčové slovo. „Tento rok sa drvivá väčšina kapitálových zdrojov nachádza vo Všeobecnej pokladničnej správe, pričom ich uvoľňovanie je závislé nielen od posudku Útvaru hodnoty za peniaze, ale aj od rozhodnutia ministra financií. V tomto ohľade má minister financií dosah na riadenie ostatných ministerstiev zozadu. Tandem s predsedom vlády je preto kľúčový,“ hovorí Letovanec.

Minister financií Eduard Heger a riaditeľ Inštitútu finančnej politiky Eduard Hagara. Foto – TASR

Najbližší ľudia ministra financií

Momentálne sú štátnymi tajomníkmi ministerstva Ľuboš Jančík a Marcel Klimek, o ktorom sa uvažovalo aj ako o ministrovi zdravotníctva.

Minister financií je v úzkom kontakte aj so šéfmi Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) Štefanom Kiššom a Inštitútu finančnej politiky (IFP) Eduardom Hagarom.

ÚHP rozhoduje o tom, ktorá investícia je v poriadku a ktorá nie, IFP sa vyjadruje k tomu, koľko by čo stálo a pripravuje makro a daňové prognózy. „Šéfovia ÚHP a IFP sú ľudia, s ktorými je minister financií v úzkom kontakte. Pravidelne sa s nimi baví, vypracovávajú mu množstvo komunikačných podkladov. Určite majú veľmi silné postavenie,“ potvrdzuje Meravý.

Na ministerstve má silné slovo aj rozpočtová sekcia, ktorá kontroluje, ako sa rozpočet dodržiava. V programovom vyhlásení sa hovorí o zmene v rozpočtovaní, je vidno, že ľudia z Útvaru hodnoty za peniaze stále na to tlačia.

Heger si ako minister financií vytvoril aj konzílium poradcov z externých odborníkov. Ako sa k tomu postaví Matovič, nie je zatiaľ známe.

Bude sa stretávať s inými ministrami financií

Matovič sa bude musieť zúčastňovať aj rokovaní s európskymi ministrami financií. Euroskupina sa stretáva spravidla raz mesačne, a to v predvečer zasadnutia Rady pre hospodárske a finančné záležitosti (Ecofin). V prípade potreby sa môžu konať aj ďalšie stretnutia alebo telekonferencie. Počas pandémie sa rokovania konajú online.

Euroskupina je neformálne zoskupenie, sú v ňom v zásade dve skupiny ministrov – tí, čo majú názor a aj ho prezentujú, a potom tí, ktorí sú štatisti. Napríklad bývalý minister financií Peter Kažimír patril medzi aktívnych ministrov (podobne ako ministri Nemecka, Francúzska či napríklad Holandska), svoje postoje často prezentoval aj na Twitteri. Takže bude na Matovičovi, ku ktorej skupine sa pridá a aký postoj bude mať napríklad k otázkam ďalšej integrácie Hospodárskej a menovej únie.

Minister financií chodí aj na zasadnutia OECD a Medzinárodného menového fondu (MMF) a je len na ňom, ako aktívne sa k tomu postaví. Ministri s odborníkmi si tam vedia vymeniť vedomosti a know-how pri rôznych otázkach, momentálne sa veľa hovorí o daňových otázkach a digitálnej ekonomike.

Dnes na DennikE.sk

Ďalšie médiá nepredáme, sme s nimi spokojní. Čísla majú dobré a reči o zasahovaní sú len fámy, hovorí partner Penty

Partner Penty Marián Slivovič Foto Penta
Partner Penty Marián Slivovič Foto Penta

Skupina Penta neuvažuje o predaji ďalších dvoch vydavateľských domov News and Media Holding a Vltava Labe Media. Partner Penty zodpovedný za médiá Marián Slivovič to odmieta aj s tým, že s ich výsledkami sú spokojní a novinárske dohady o ich manipulovaní sú iba fámy.

Minúta po minúte

Ministerstvo pôdohospodárstva žiada envirorezort, aby nepublikoval vyhlášku o ochrane prírody v zbierke zákonov, kým sa neodstránia rozpory. Nesúhlasí totiž s obmedzením využívania poľnohospodárskej a lesnej krajiny.

Vyhlásenie vlka dravého za chránené zviera vo vyhláške, ktorú podpísal minister životného prostredia Ján Budaj, pritom agrorezort rešpektuje. „Zdôrazňujeme, že zaradenie vlka dravého medzi chránené živočíchy rezortu pôdohospodárstva neprekáža, kompletné znenie vyhlášky však môže mať negatívny dosah na rozvoj krajiny a je v rozpore s ďalšou legislatívou,“ konštatuje agrorezort.

Ministerstvo pôdohospodárstva negatívne vníma rozhodnutie podpísania vyhlášky ako celku. „Ministerstvo životného prostredia tak učinilo napriek mnohým zásadným a pragmatickým pripomienkam zo strany poľnohospodárov, chovateľov, včelárov, lesníkov a samotného rezortu pôdohospodárstva,“ tvrdí hovorca agrorezortu Daniel Hrežík. (tasr)

Klub 500 vyzýva na stiahnutie návrhu zákona, ktorým sa má zriadiť Centrálny register účtov. Bezdôvodné nahliadanie do účtov, ktoré má zákon umožniť, považuje klub združujúci veľké firmy, za neprijateľné.

Klub pripomína, že register má umožniť oprávneným orgánom verejnej moci prístup k informáciám o majiteľoch, používateľoch bankových alebo platobných účtov, nájomcoch bezpečnostných schránok, aj o konečných užívateľoch výhod. Ak návrh prejde, štát by mohol vidieť zostatky na bankových účtoch firiem, ale aj bežných ľudí, bez ohľadu na to, či sú podozriví z trestnej činnosti, alebo nie. To podľa Klubu 500 ohrozuje bankové tajomstvo a aj pravidlá ochrany osobných údajov.

Minister vnútra Roman Mikulec ako predkladateľ návrhu v stredu po rokovaní vlády povedal, že zostatky na bankových účtoch ľudí a firiem nebudú „záležitosťou“ centrálneho registra, ktorý sa pripravuje. Podľa aktuálneho vyjadrenia by tento rezort mal predstaviť novelu bez toho, aby štát na účty ľudí videl plošne. Účty aj zostatky či pohyby si totiž kontrolovať vie, banky o nich musia štát informovať, no len vtedy, ak si to oficiálne vyžiada, lebo ide o podozrivú osobu.

Podnikateľov z gastrosektora potešila správa o otváraní terás podnikov od budúceho týždňa. Kriticky však hodnotia, že vyhlášku s podrobnosťami otvárania terás zverejní ÚVZ až v piatok, takže budú mať len dva dni na prípravu.

„Gastrobiznis potešila správa, že od budúceho týždňa sa dotkne otváranie prevádzok aj nášho sektora. Vzhľadom na pandemickú situáciu je správne, že proces otvárania ekonomiky bude postupný. Nie je cieľom všetko otvoriť, aby nás o mesiac postihol ďalší lockdown,“ uviedla Magdaléna Koreny, hovorkyňa iniciatívy Pomoc pre gastro.

„My sme dlhodobo upozorňovali na to, že chýba plán znovuotvorenia špeciálne pre gastro podniky. Aj preto naša iniciatíva poslala minulý týždeň výzvu hlavnému hygienikovi Jánovi Mikasovi, aby na úrade verejného zdravotníctva konečne upriamili pozornosť na gastrosektor, pripravili plán návratu do normálnejšieho života a čím skôr ho predstavili podnikateľom a prevádzkam,“ priblížila Koreny.

Dôvodom podľa nej je, že podnikatelia v gastrosektore sa potrebujú pripraviť na reštart z hľadiska personálneho zabezpečenia a zásobovania. „Ako sa ukázalo, je možné podniky zatvoriť zo dňa na deň, ale v mnohých prípadoch nie je reálne ich zo dňa na deň otvoriť,“ podčiarkla.

„Podľa informácií, ktoré máme, v piatok zverejní ÚVZ vyhlášku so všetkými podrobnosťami o otváraní terás. Takže podnikatelia budú mať dva dni, aj to víkend, aby svoj biznis ‚rozchodili‘. Budeme zisťovať, koľkí to približne zvládnu, hoci väčšina pre to urobí maximum,“ poznamenala Koreny.

„Podnikatelia v gastre sú ochotní a pripravení urobiť všetko preto, aby aj v čase pretrvávajúcej pandémie vytvorili pre svojich zákazníkov maximum na ochranu ich zdravia, ako aj zdravia obsluhujúceho personálu. Je však nevyhnutné, aby vláda odškodnila podnikateľov postihnutých pandémiou, nedávne navýšenie pomoci pre gastro a cestovný ruch stačiť nebude. Rovnako už mali byť dávno pripravené nástroje, ktorými by sa opätovane naštartovala spotreba v gastrosektore,“ dodala hovorkyňa iniciatívy Pomoc pre gastro.

Iniciatíva 10 pre Gastro, ktorá sa transformuje na stavovskú Alianciu slovenskej gastronómie, vníma otvorenie terás ako pozitívny signál k odstráneniu diskriminácie voči gastrosektoru. „Ale jedným dychom dodávame, že ani dnes nie je vydaná vyhláška hlavným hygienikom, takže nevieme konkrétne, aké opatrenia musíme prijať. Mnohí z nás terasu nemajú, pre nich sa situácia vôbec nemení a všetci potrebujeme vedieť, kedy môžeme očakávať otvorenie interiéru a za akých podmienok,“ zdôraznil Andrej Kasáš, spoluzakladateľ inciatívy 10 pre Gastro.

Za nevyhnutné považuje zdecimovanému gastrosektoru po viac ako 200 dňoch zatvorenia okamžite pomôcť znížením DPH aspoň na úroveň okolitých štátov a aspoň na krátku dobu znížiť sadzbu DPH na 5 %.

„Z vyše 5600 našich partnerov, ktorých sme sa v marci v prieskume spýtali na aktuálnu situáciu, čaká na opätovné nakopnutie podnikania vďaka terasám až 59 %. V marci bolo otvorených len 27 % opýtaných, pričom väčšina fungovala formou predajného okienka. Čapované pivo pritom predávala len tretina z nich,“ informoval Branislav Kubiš, obchodný riaditeľ pre prevádzky a reštaurácie spoločnosti Plzeňský Prazdroj Slovensko.

Plzeňský Prazdroj Slovensko je podľa neho pri znovuotvorení terás pripravený gastro prevádzkam zapožičať stany a aj stoly a lavice na ich rozšírenie. „To platí aj pre prevádzky, kde terasu nemajú, tak aby sme im ju pomohli vytvoriť. Ľudia sa chcú k čapovanému pivu vrátiť, aj naše dáta ukazujú, že až 56 % Slovákov uviedlo návrat do podnikov ako to, na čo sa po skončení opatrení tešia najviac,“ dodal Kubiš. (tasr)

Výrobca čipov TSMC investuje 2,9 miliardy dolárov do rozšírenia kapacít. Reaguje na nedostatok polovodičov, pre ktorý najmä automobilky museli začať obmedzovať produkciu. TSMC je najväčší zmluvný výrobca čipov na svete.

Taiwanská TSMC uviedla, že správna rada schválila plán výdavkov na účel inštalácie kapacít pre vyspelé technológie. Nič konkrétne k tomu neposkytla.

Podnik nedávno oznámil, že v najbližších troch rokoch plánuje investovať 100 miliárd dolárov do zvýšenia kapacity vo svojich závodoch. Americký konkurent Intel počíta s investíciou 20 miliárd dolárov.

TSMC upozornila, že ťažkosti v dodávateľských reťazcoch budú pravdepodobne pretrvávať ešte na budúci rok. Čipy od nej odoberajú aj Apple či Qualcomm.

Nedostatok čipov ovplyvňuje mnohé automobilky. Slovenský Volkswagen dnes uviedol, že koncom budúceho týždňa dočasne odstaví časť produkcie. K podobnému kroku pristúpili aj Daimler, General Motors, Ford či Škoda Auto. (čtk, reuters)

USA znížia emisie skleníkových plynov o polovicu do konca dekády, povedal Biden

USA plánujú znížiť emisie skleníkových plynov o polovicu do roku 2030, povedal americký prezident Joe Biden na virtuálnom klimatickom samite. Zároveň vyzval lídrov najväčších svetových ekonomík, aby takisto zvýšili svoje emisné ciele.

Boj proti otepľovaniu planéty podľa neho prinesie Američanom milióny nových pracovných príležitostí. USA pritom tlačí aj morálna povinnosť, dodal Biden.

„Cena za nečinnosť tvárou v tvár klimatickým zmenám stále rastie,“ poznamenal šéf Bieleho domu.

Britský premiér Boris Johnson označil nový cieľ USA za prelomový. Kanadský ministerský predseda Justin Trudeau následne oznámil, že Ottawa zvýši svoj skôr deklarovaný cieľ na pokles produkcie skleníkových plynov. Čínsky prezident Si Ťin-pching na samite povedal, že sa Čína bude držať súčasného zámeru dosiahnuť emisného vrcholu v roku 2030. (bbc, čtk)

ECB podľa očakávaní ponechala uvoľnenú menovú politiku bez zmien, hlavný úrok zostáva na nule. Banka naďalej poskytuje pandémiou zasiahnutej eurozóne rekordnú podporu, hoci zrýchlenie očkovacej kampane zvyšuje nádej na oživenie ekonomiky.

ECB zopakovala, že stimulačné opatrenia môže podľa potreby rozšíriť a že rekordne nízka depozitná sadzba môže ísť ešte nižšie.

Minulý mesiac ECB rozhodla o výraznom zrýchlení tempa ďalšieho tlačenia peňazí v 2. štvrťroku. Núdzový pandemický program nákupov aktív PEPP má k dispozícii 1,85 bilióna eur a má platiť najmenej do marca 2022.

Analytici dnešné rozhodnutie ECB očakávali. Podľa nich by banka mala rozhodnúť, či spomalí tempo nákupu dlhopisov, na zasadaní plánovanom na 10. júna.

Niektorí bankári už hovorili o potrebe spomaliť nákupy dlhopisov od leta. Iní však tvrdia, že takýto postup je v období tretej vlny pandémie predčasný. (čtk, bloomberg)

Automobilky na veľtrhu v Šanghaji predviedli prototypy lietajúcich áut, ktoré pritiahli značnú pozornosť. Čínsky výrobca BYD podporovaný aj investorom Warrenom Buffettom sa zatiaľ spolieha na autá jazdiace po ceste.

  • Startup Xpeng debutoval s druhým prototypom lietajúceho auta, na ktorom pracuje osem rokov. Pôvodná verzia vyzerá skôr ako dron s ľudskou posádkou, uvádza CNBC.
  • Geely, ktorá vlastní švédsku automobilku Volvo Cars, predviedla aerotaxi vyvinuté svojím spoločným podnikom Volocopter.
  • Lietajúce stroje pre ľudskú posádku vyvíjajú aj Hyundai, nemecký startup Lilium či čínsky podnik Ehang.

Čínske firmy, ktoré propagujú lietajúce autá, argumentujú čoraz horšími dopravnými zápchami v čínskych mestách. Aj keď záujem spotrebiteľov zatiaľ nie je úplne jasný, väčšiemu využitiu lietajúcich áut zatiaľ bráni regulácia.

BYD zostáva na zemi

Podľa automobilky BYD existuje veľa spôsobov, ako riešiť zápchy na mestských cestách. Tvrdí, že modely lietajúcich áut sa príliš nelíšia od helikoptér.

BYD v 1. štvrťroku predala viac ako 100-tisíc áut, z toho vyše polovica má alternatívny pohon. V Šanghaji ohlásila novú verziu svojho operačného systému pre elektromobily, ktorý má batériu Blade vyvinutú ľuďmi z podniku.

BYD plánuje predávať batériový systém ďalším automobilkám. K jeho zákazníkom patrí aj štátna firma Hongqi, ktorá vyrába luxusné autá. (čtk, cnbc)

Slovenský deficit bol v minulom roku mierne nižší ako priemer EÚ aj eurozóny. Najmenší deficit malo Dánsko a najvyšší Španielsko.

Nemecký parlament schválil právo na rýchly internet, konkrétne číslo zatiaľ nie je stanovené. Nový predpis má platiť od polovice budúceho roka, v súčasnosti majú zákazníci nárok na funkčný prístup na internet s rýchlosťou od 56 kbit/s.

Návrh, ktorý ešte musí posúdiť spolková rada, zmieňuje na sťahovanie rýchlosť 30 Mbit/s. Výsledná hodnota môže byť výrazne nižšia, pretože bude vychádzať z prepočtov regulátora.

Ten by mal používateľov rozdeliť na skupinu 20 % s najrýchlejším pripojením a na zostávajúcich 80 %. Z údajov druhej skupiny potom stanoví minimálne parametre pripojenia.

Podľa analytikov by mohla byť minimálna záväzná rýchlosť stanovená aj na menej než 20 Mbit/s. (čtk)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať