Denník N

Treba rýchlo naliať do ekonomiky ďalšie miliardy? Ako? A komu? (Odpovedajú Mikloš, Ódor, Kažimír, Beblavý, Molnárová a 9 ďalší)

Máme novú vládu, nového premiéra, nového ministra financií a minister hospodárstva tlačí na plošné odškodnenie postihnutých firiem. Je na to správny čas? Mal by štát výrazne zvýšiť objem pomoci ekonomike? 

Do debaty o pomoci aktuálne vstúpil aj predseda rozpočtovej rady Ján Tóth, ktorý navrhuje balík stimulov vo výške dvoch percent HDP. Členov Panela expertov Denníka E sme sa pýtali, či súhlasia s jeho ideou. Ak áno, ako by ju vláde odporučili zrealizovať?

Odpovedali Kažimír, Ódor, Mikloš, Molnárová, Bláhová, Draxler, Ovčarik, Baláž, Valachy, Beblavý, Hirman, Lehuta, Suďa a Svorenčík.

Najprv stručný výber z odpovedí:

Peter Kažimír, guvernér NBS

Slovensko je v podpore ekonomiky chronicky najslabšie a v porovnaní s ostatnými krajinami eurozóny sme od začiatku krízy na chvoste.


Ľudovít Ódor, viceguvernér NBS

V súčasnej situácii som skôr zástancom debaty o formách a výške rýchlej pomoci pre vybrané segmenty hospodárstva ako o veľkých rozpočtových stimuloch.


Ivan Mikloš, ekonóm, bývalý minister financií

Treba (žiaľbohu, pomerne hrubo a čo najjednoduchšie) rozlíšiť, ktoré sektory ekonomiky museli byť naozaj a úplne vypnuté a nemohli zákazy obchádzať a ani si výpadky príjmu legálne kompenzovať (napríklad lyžiarske strediská, kiná, divadlá, koncerty, výstaviská, eventové firmy, veľké fitnescentrá, plavárne a určite aj mnohé ďalšie). Tieto by sa mali a mohli kompenzovať vo vyššej miere a tie, kde bola možná miera legálnej, alebo aj nelegálnej kompenzácie pandemického výpadku príjmov väčšia, by sa mali taktiež kompenzovať, ale  v menšej miere.


Renáta Bláhová, daňová poradkyňa a audítorka v BMB Partners,

Veľký stimul určite treba, okrem jednorazovej priamej pomoci firmám cez zákon o odškodnení na báze poklesu tržieb a SK NACE by mal zahŕňať minimálne lepšie umorovanie daňových strát, zavedenie skupinového zdaňovania a zníženie sadzby DPH pre vybrané sektory.


Michal Lehuta, ekonóm VÚB banky

Na zvýšenie rozpočtovej pomoci ekonomike, ktorá na Slovensku patrí k tým menším, bol najlepší čas vlani, respektíve začiatkom tohto roka. Takzvaná produkčná medzera, na ktorú sa odvoláva šéf Rozpočtovej rady, sa totiž v najbližšom období zrejme rýchlo uzavrie spolu s očakávaným oživením ekonomiky v lete a do konca tohto roka.


Miroslav Beblavý, konzultant MF SR pre plán obnovy, bývalý predseda strany Spolu

Ak by vláda chcela pomôcť ekonomike tak, aby to prinieslo čo najviac krátkodobých aj dlhodobých výhod, urobila by to, čo druhá Dzurindova vláda v roku 2003. Zriadila by núdzový režim, kde sa ministri, štátni tajomníci a generálni riaditelia stretávali každý týždeň pod dozorom vicepremiéra a na mieste riešili, čo nám chýba pre to, aby sa úspešne čerpali eurofondy.


Juraj Draxler, Centrum pre verejnú politiku

Rozhodne treba dať peniaze napríklad tam, kde ich sociálne najviac potrebujeme (napríklad rodičom) a kde zároveň majú najväčší potenciál pomôcť ekonomike (opäť mladým rodinám, ktoré ich zväčša hneď dajú do spotreby, navyše často lokálnych tovarov a služieb).


Maroš Ovčarik, špecialista na osobné financie a investovanie

Efektívnosť helicopter money je diskutabilná a pre naše ochromené verejné financie riskantná, preto je namieste diskutovať o adresnosti. A tu by som sa podstatne viac spoliehal na dátových analytikov, ktorí na základe dát dokážu vyšpecifikovať najviac ohrozené skupiny podnikateľov.


Juraj Valachy, analytik Tatra banky

Sektory, ktoré najviac trpeli počas pandémie, ako sú turizmus, gastro, kultúra či šport, potrebujú štedrú pomoc štátu. Na tom, dovolím si tvrdiť, sa zhodne celá spoločnosť a pomoc mala byť už dávno poskytnutá. (..) No nedá mi nedodať, že v prvom rade by sme mali riadne „zaplaviť“ peniazmi našich zdravotníkov a poďakovať im aj monetárne, nielen verbálne.


Pavol Suďa, hlavný analytik portálu Finstat.sk

Čo sa týka celkového objemu pomoci, pokojne môžeme hovoriť o pár percentách HDP. Čiže o miliardách eur. Pri súčasnom úročení štátnych dlhopisov sú to dostupné sumy.


Ivana Molnárová, riaditeľka Profesia.sk

Ak by sme mali naliať peniaze do ekonomiky, tak je to najmä do prípravy, aby Slovensko nezasiahla v krátkom čase pandémia slabej konkurencieschopnosti v kontexte našej nepripravenosti na hrozbu automatizácie a nepripravenosti nášho pracovného trhu na túto prichádzajúcu „pohromu“.


Karel Hirman, energetický analytik

Už dnes je úplne zrejmé, že táto pandémia u nás najťažšie postihla sektor služieb, vrátane turistického ruchu, ako aj kultúru. A naopak, najmenej bol zasiahnutý zatiaľ priemysel.


Vladimír Baláž, predseda Vedeckej rady Prognostického ústavu SAV

Ak štát bude týmto sektorom pomáhať, nemalo by ísť o „kobercový nálet“, ale aj sledovanie určitých štrukturálnych reforiem. Masový cestovný ruch napríklad patrí k najväčším škodcom životného prostredia (viď problém Vysokých Tatier a Demänovskej doliny). Podpora by sa mala sústrediť na udržateľné formy turizmu, investície do zelených technológií v gastre a v cestovnom ruchu, a možno aj moderné formy marketingu v kultúre a cestovnom ruchu.


Andrej Svorenčík, ekonóm, Univerzita v Mannheime

Pandémia ukázala, že Slovensko stále nevie robiť dobre proticyklickú fiškálnu politiku. Namiesto šetrenia v dobrých časoch sme rozdávali sociálne balíčky a nepripravili sa na horšie časy. No a počas pandémie sme na chvoste EÚ krajín vo výške pomoci ako percento HDP.


A teraz celé odpovede:

Peter Kažimír, guvernér NBS

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Panel expertov

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie