Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Treba rýchlo naliať do ekonomiky ďalšie miliardy? Ako? A komu? (Odpovedajú Mikloš, Ódor, Kažimír, Beblavý, Molnárová a 9 ďalší)

Máme novú vládu, nového premiéra, nového ministra financií a minister hospodárstva tlačí na plošné odškodnenie postihnutých firiem. Je na to správny čas? Mal by štát výrazne zvýšiť objem pomoci ekonomike? 

Do debaty o pomoci aktuálne vstúpil aj predseda rozpočtovej rady Ján Tóth, ktorý navrhuje balík stimulov vo výške dvoch percent HDP. Členov Panela expertov Denníka E sme sa pýtali, či súhlasia s jeho ideou. Ak áno, ako by ju vláde odporučili zrealizovať?

Odpovedali Kažimír, Ódor, Mikloš, Molnárová, Bláhová, Draxler, Ovčarik, Baláž, Valachy, Beblavý, Hirman, Lehuta, Suďa a Svorenčík.

Najprv stručný výber z odpovedí:

Peter Kažimír, guvernér NBS

Slovensko je v podpore ekonomiky chronicky najslabšie a v porovnaní s ostatnými krajinami eurozóny sme od začiatku krízy na chvoste.


Ľudovít Ódor, viceguvernér NBS

V súčasnej situácii som skôr zástancom debaty o formách a výške rýchlej pomoci pre vybrané segmenty hospodárstva ako o veľkých rozpočtových stimuloch.


Ivan Mikloš, ekonóm, bývalý minister financií

Treba (žiaľbohu, pomerne hrubo a čo najjednoduchšie) rozlíšiť, ktoré sektory ekonomiky museli byť naozaj a úplne vypnuté a nemohli zákazy obchádzať a ani si výpadky príjmu legálne kompenzovať (napríklad lyžiarske strediská, kiná, divadlá, koncerty, výstaviská, eventové firmy, veľké fitnescentrá, plavárne a určite aj mnohé ďalšie). Tieto by sa mali a mohli kompenzovať vo vyššej miere a tie, kde bola možná miera legálnej, alebo aj nelegálnej kompenzácie pandemického výpadku príjmov väčšia, by sa mali taktiež kompenzovať, ale  v menšej miere.


Renáta Bláhová, daňová poradkyňa a audítorka v BMB Partners,

Veľký stimul určite treba, okrem jednorazovej priamej pomoci firmám cez zákon o odškodnení na báze poklesu tržieb a SK NACE by mal zahŕňať minimálne lepšie umorovanie daňových strát, zavedenie skupinového zdaňovania a zníženie sadzby DPH pre vybrané sektory.


Michal Lehuta, ekonóm VÚB banky

Na zvýšenie rozpočtovej pomoci ekonomike, ktorá na Slovensku patrí k tým menším, bol najlepší čas vlani, respektíve začiatkom tohto roka. Takzvaná produkčná medzera, na ktorú sa odvoláva šéf Rozpočtovej rady, sa totiž v najbližšom období zrejme rýchlo uzavrie spolu s očakávaným oživením ekonomiky v lete a do konca tohto roka.


Miroslav Beblavý, konzultant MF SR pre plán obnovy, bývalý predseda strany Spolu

Ak by vláda chcela pomôcť ekonomike tak, aby to prinieslo čo najviac krátkodobých aj dlhodobých výhod, urobila by to, čo druhá Dzurindova vláda v roku 2003. Zriadila by núdzový režim, kde sa ministri, štátni tajomníci a generálni riaditelia stretávali každý týždeň pod dozorom vicepremiéra a na mieste riešili, čo nám chýba pre to, aby sa úspešne čerpali eurofondy.


Juraj Draxler, Centrum pre verejnú politiku

Rozhodne treba dať peniaze napríklad tam, kde ich sociálne najviac potrebujeme (napríklad rodičom) a kde zároveň majú najväčší potenciál pomôcť ekonomike (opäť mladým rodinám, ktoré ich zväčša hneď dajú do spotreby, navyše často lokálnych tovarov a služieb).


Maroš Ovčarik, špecialista na osobné financie a investovanie

Efektívnosť helicopter money je diskutabilná a pre naše ochromené verejné financie riskantná, preto je namieste diskutovať o adresnosti. A tu by som sa podstatne viac spoliehal na dátových analytikov, ktorí na základe dát dokážu vyšpecifikovať najviac ohrozené skupiny podnikateľov.


Juraj Valachy, analytik Tatra banky

Sektory, ktoré najviac trpeli počas pandémie, ako sú turizmus, gastro, kultúra či šport, potrebujú štedrú pomoc štátu. Na tom, dovolím si tvrdiť, sa zhodne celá spoločnosť a pomoc mala byť už dávno poskytnutá. (..) No nedá mi nedodať, že v prvom rade by sme mali riadne „zaplaviť“ peniazmi našich zdravotníkov a poďakovať im aj monetárne, nielen verbálne.


Pavol Suďa, hlavný analytik portálu Finstat.sk

Čo sa týka celkového objemu pomoci, pokojne môžeme hovoriť o pár percentách HDP. Čiže o miliardách eur. Pri súčasnom úročení štátnych dlhopisov sú to dostupné sumy.


Ivana Molnárová, riaditeľka Profesia.sk

Ak by sme mali naliať peniaze do ekonomiky, tak je to najmä do prípravy, aby Slovensko nezasiahla v krátkom čase pandémia slabej konkurencieschopnosti v kontexte našej nepripravenosti na hrozbu automatizácie a nepripravenosti nášho pracovného trhu na túto prichádzajúcu „pohromu“.


Karel Hirman, energetický analytik

Už dnes je úplne zrejmé, že táto pandémia u nás najťažšie postihla sektor služieb, vrátane turistického ruchu, ako aj kultúru. A naopak, najmenej bol zasiahnutý zatiaľ priemysel.


Vladimír Baláž, predseda Vedeckej rady Prognostického ústavu SAV

Ak štát bude týmto sektorom pomáhať, nemalo by ísť o „kobercový nálet“, ale aj sledovanie určitých štrukturálnych reforiem. Masový cestovný ruch napríklad patrí k najväčším škodcom životného prostredia (viď problém Vysokých Tatier a Demänovskej doliny). Podpora by sa mala sústrediť na udržateľné formy turizmu, investície do zelených technológií v gastre a v cestovnom ruchu, a možno aj moderné formy marketingu v kultúre a cestovnom ruchu.


Andrej Svorenčík, ekonóm, Univerzita v Mannheime

Pandémia ukázala, že Slovensko stále nevie robiť dobre proticyklickú fiškálnu politiku. Namiesto šetrenia v dobrých časoch sme rozdávali sociálne balíčky a nepripravili sa na horšie časy. No a počas pandémie sme na chvoste EÚ krajín vo výške pomoci ako percento HDP.


A teraz celé odpovede:

Peter Kažimír, guvernér NBS

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

Ďalšie médiá nepredáme, sme s nimi spokojní. Čísla majú dobré a reči o zasahovaní sú len fámy, hovorí partner Penty

Partner Penty Marián Slivovič Foto Penta
Partner Penty Marián Slivovič Foto Penta

Skupina Penta neuvažuje o predaji ďalších dvoch vydavateľských domov News and Media Holding a Vltava Labe Media. Partner Penty zodpovedný za médiá Marián Slivovič to odmieta aj s tým, že s ich výsledkami sú spokojní a novinárske dohady o ich manipulovaní sú iba fámy.

Minúta po minúte

Ministerstvo pôdohospodárstva žiada envirorezort, aby nepublikoval vyhlášku o ochrane prírody v zbierke zákonov, kým sa neodstránia rozpory. Nesúhlasí totiž s obmedzením využívania poľnohospodárskej a lesnej krajiny.

Vyhlásenie vlka dravého za chránené zviera vo vyhláške, ktorú podpísal minister životného prostredia Ján Budaj, pritom agrorezort rešpektuje. „Zdôrazňujeme, že zaradenie vlka dravého medzi chránené živočíchy rezortu pôdohospodárstva neprekáža, kompletné znenie vyhlášky však môže mať negatívny dosah na rozvoj krajiny a je v rozpore s ďalšou legislatívou,“ konštatuje agrorezort.

Ministerstvo pôdohospodárstva negatívne vníma rozhodnutie podpísania vyhlášky ako celku. „Ministerstvo životného prostredia tak učinilo napriek mnohým zásadným a pragmatickým pripomienkam zo strany poľnohospodárov, chovateľov, včelárov, lesníkov a samotného rezortu pôdohospodárstva,“ tvrdí hovorca agrorezortu Daniel Hrežík. (tasr)

Klub 500 vyzýva na stiahnutie návrhu zákona, ktorým sa má zriadiť Centrálny register účtov. Bezdôvodné nahliadanie do účtov, ktoré má zákon umožniť, považuje klub združujúci veľké firmy, za neprijateľné.

Klub pripomína, že register má umožniť oprávneným orgánom verejnej moci prístup k informáciám o majiteľoch, používateľoch bankových alebo platobných účtov, nájomcoch bezpečnostných schránok, aj o konečných užívateľoch výhod. Ak návrh prejde, štát by mohol vidieť zostatky na bankových účtoch firiem, ale aj bežných ľudí, bez ohľadu na to, či sú podozriví z trestnej činnosti, alebo nie. To podľa Klubu 500 ohrozuje bankové tajomstvo a aj pravidlá ochrany osobných údajov.

Minister vnútra Roman Mikulec ako predkladateľ návrhu v stredu po rokovaní vlády povedal, že zostatky na bankových účtoch ľudí a firiem nebudú „záležitosťou“ centrálneho registra, ktorý sa pripravuje. Podľa aktuálneho vyjadrenia by tento rezort mal predstaviť novelu bez toho, aby štát na účty ľudí videl plošne. Účty aj zostatky či pohyby si totiž kontrolovať vie, banky o nich musia štát informovať, no len vtedy, ak si to oficiálne vyžiada, lebo ide o podozrivú osobu.

Podnikateľov z gastrosektora potešila správa o otváraní terás podnikov od budúceho týždňa. Kriticky však hodnotia, že vyhlášku s podrobnosťami otvárania terás zverejní ÚVZ až v piatok, takže budú mať len dva dni na prípravu.

„Gastrobiznis potešila správa, že od budúceho týždňa sa dotkne otváranie prevádzok aj nášho sektora. Vzhľadom na pandemickú situáciu je správne, že proces otvárania ekonomiky bude postupný. Nie je cieľom všetko otvoriť, aby nás o mesiac postihol ďalší lockdown,“ uviedla Magdaléna Koreny, hovorkyňa iniciatívy Pomoc pre gastro.

„My sme dlhodobo upozorňovali na to, že chýba plán znovuotvorenia špeciálne pre gastro podniky. Aj preto naša iniciatíva poslala minulý týždeň výzvu hlavnému hygienikovi Jánovi Mikasovi, aby na úrade verejného zdravotníctva konečne upriamili pozornosť na gastrosektor, pripravili plán návratu do normálnejšieho života a čím skôr ho predstavili podnikateľom a prevádzkam,“ priblížila Koreny.

Dôvodom podľa nej je, že podnikatelia v gastrosektore sa potrebujú pripraviť na reštart z hľadiska personálneho zabezpečenia a zásobovania. „Ako sa ukázalo, je možné podniky zatvoriť zo dňa na deň, ale v mnohých prípadoch nie je reálne ich zo dňa na deň otvoriť,“ podčiarkla.

„Podľa informácií, ktoré máme, v piatok zverejní ÚVZ vyhlášku so všetkými podrobnosťami o otváraní terás. Takže podnikatelia budú mať dva dni, aj to víkend, aby svoj biznis ‚rozchodili‘. Budeme zisťovať, koľkí to približne zvládnu, hoci väčšina pre to urobí maximum,“ poznamenala Koreny.

„Podnikatelia v gastre sú ochotní a pripravení urobiť všetko preto, aby aj v čase pretrvávajúcej pandémie vytvorili pre svojich zákazníkov maximum na ochranu ich zdravia, ako aj zdravia obsluhujúceho personálu. Je však nevyhnutné, aby vláda odškodnila podnikateľov postihnutých pandémiou, nedávne navýšenie pomoci pre gastro a cestovný ruch stačiť nebude. Rovnako už mali byť dávno pripravené nástroje, ktorými by sa opätovane naštartovala spotreba v gastrosektore,“ dodala hovorkyňa iniciatívy Pomoc pre gastro.

Iniciatíva 10 pre Gastro, ktorá sa transformuje na stavovskú Alianciu slovenskej gastronómie, vníma otvorenie terás ako pozitívny signál k odstráneniu diskriminácie voči gastrosektoru. „Ale jedným dychom dodávame, že ani dnes nie je vydaná vyhláška hlavným hygienikom, takže nevieme konkrétne, aké opatrenia musíme prijať. Mnohí z nás terasu nemajú, pre nich sa situácia vôbec nemení a všetci potrebujeme vedieť, kedy môžeme očakávať otvorenie interiéru a za akých podmienok,“ zdôraznil Andrej Kasáš, spoluzakladateľ inciatívy 10 pre Gastro.

Za nevyhnutné považuje zdecimovanému gastrosektoru po viac ako 200 dňoch zatvorenia okamžite pomôcť znížením DPH aspoň na úroveň okolitých štátov a aspoň na krátku dobu znížiť sadzbu DPH na 5 %.

„Z vyše 5600 našich partnerov, ktorých sme sa v marci v prieskume spýtali na aktuálnu situáciu, čaká na opätovné nakopnutie podnikania vďaka terasám až 59 %. V marci bolo otvorených len 27 % opýtaných, pričom väčšina fungovala formou predajného okienka. Čapované pivo pritom predávala len tretina z nich,“ informoval Branislav Kubiš, obchodný riaditeľ pre prevádzky a reštaurácie spoločnosti Plzeňský Prazdroj Slovensko.

Plzeňský Prazdroj Slovensko je podľa neho pri znovuotvorení terás pripravený gastro prevádzkam zapožičať stany a aj stoly a lavice na ich rozšírenie. „To platí aj pre prevádzky, kde terasu nemajú, tak aby sme im ju pomohli vytvoriť. Ľudia sa chcú k čapovanému pivu vrátiť, aj naše dáta ukazujú, že až 56 % Slovákov uviedlo návrat do podnikov ako to, na čo sa po skončení opatrení tešia najviac,“ dodal Kubiš. (tasr)

Výrobca čipov TSMC investuje 2,9 miliardy dolárov do rozšírenia kapacít. Reaguje na nedostatok polovodičov, pre ktorý najmä automobilky museli začať obmedzovať produkciu. TSMC je najväčší zmluvný výrobca čipov na svete.

Taiwanská TSMC uviedla, že správna rada schválila plán výdavkov na účel inštalácie kapacít pre vyspelé technológie. Nič konkrétne k tomu neposkytla.

Podnik nedávno oznámil, že v najbližších troch rokoch plánuje investovať 100 miliárd dolárov do zvýšenia kapacity vo svojich závodoch. Americký konkurent Intel počíta s investíciou 20 miliárd dolárov.

TSMC upozornila, že ťažkosti v dodávateľských reťazcoch budú pravdepodobne pretrvávať ešte na budúci rok. Čipy od nej odoberajú aj Apple či Qualcomm.

Nedostatok čipov ovplyvňuje mnohé automobilky. Slovenský Volkswagen dnes uviedol, že koncom budúceho týždňa dočasne odstaví časť produkcie. K podobnému kroku pristúpili aj Daimler, General Motors, Ford či Škoda Auto. (čtk, reuters)

USA znížia emisie skleníkových plynov o polovicu do konca dekády, povedal Biden

USA plánujú znížiť emisie skleníkových plynov o polovicu do roku 2030, povedal americký prezident Joe Biden na virtuálnom klimatickom samite. Zároveň vyzval lídrov najväčších svetových ekonomík, aby takisto zvýšili svoje emisné ciele.

Boj proti otepľovaniu planéty podľa neho prinesie Američanom milióny nových pracovných príležitostí. USA pritom tlačí aj morálna povinnosť, dodal Biden.

„Cena za nečinnosť tvárou v tvár klimatickým zmenám stále rastie,“ poznamenal šéf Bieleho domu.

Britský premiér Boris Johnson označil nový cieľ USA za prelomový. Kanadský ministerský predseda Justin Trudeau následne oznámil, že Ottawa zvýši svoj skôr deklarovaný cieľ na pokles produkcie skleníkových plynov. Čínsky prezident Si Ťin-pching na samite povedal, že sa Čína bude držať súčasného zámeru dosiahnuť emisného vrcholu v roku 2030. (bbc, čtk)

ECB podľa očakávaní ponechala uvoľnenú menovú politiku bez zmien, hlavný úrok zostáva na nule. Banka naďalej poskytuje pandémiou zasiahnutej eurozóne rekordnú podporu, hoci zrýchlenie očkovacej kampane zvyšuje nádej na oživenie ekonomiky.

ECB zopakovala, že stimulačné opatrenia môže podľa potreby rozšíriť a že rekordne nízka depozitná sadzba môže ísť ešte nižšie.

Minulý mesiac ECB rozhodla o výraznom zrýchlení tempa ďalšieho tlačenia peňazí v 2. štvrťroku. Núdzový pandemický program nákupov aktív PEPP má k dispozícii 1,85 bilióna eur a má platiť najmenej do marca 2022.

Analytici dnešné rozhodnutie ECB očakávali. Podľa nich by banka mala rozhodnúť, či spomalí tempo nákupu dlhopisov, na zasadaní plánovanom na 10. júna.

Niektorí bankári už hovorili o potrebe spomaliť nákupy dlhopisov od leta. Iní však tvrdia, že takýto postup je v období tretej vlny pandémie predčasný. (čtk, bloomberg)

Automobilky na veľtrhu v Šanghaji predviedli prototypy lietajúcich áut, ktoré pritiahli značnú pozornosť. Čínsky výrobca BYD podporovaný aj investorom Warrenom Buffettom sa zatiaľ spolieha na autá jazdiace po ceste.

  • Startup Xpeng debutoval s druhým prototypom lietajúceho auta, na ktorom pracuje osem rokov. Pôvodná verzia vyzerá skôr ako dron s ľudskou posádkou, uvádza CNBC.
  • Geely, ktorá vlastní švédsku automobilku Volvo Cars, predviedla aerotaxi vyvinuté svojím spoločným podnikom Volocopter.
  • Lietajúce stroje pre ľudskú posádku vyvíjajú aj Hyundai, nemecký startup Lilium či čínsky podnik Ehang.

Čínske firmy, ktoré propagujú lietajúce autá, argumentujú čoraz horšími dopravnými zápchami v čínskych mestách. Aj keď záujem spotrebiteľov zatiaľ nie je úplne jasný, väčšiemu využitiu lietajúcich áut zatiaľ bráni regulácia.

BYD zostáva na zemi

Podľa automobilky BYD existuje veľa spôsobov, ako riešiť zápchy na mestských cestách. Tvrdí, že modely lietajúcich áut sa príliš nelíšia od helikoptér.

BYD v 1. štvrťroku predala viac ako 100-tisíc áut, z toho vyše polovica má alternatívny pohon. V Šanghaji ohlásila novú verziu svojho operačného systému pre elektromobily, ktorý má batériu Blade vyvinutú ľuďmi z podniku.

BYD plánuje predávať batériový systém ďalším automobilkám. K jeho zákazníkom patrí aj štátna firma Hongqi, ktorá vyrába luxusné autá. (čtk, cnbc)

Slovenský deficit bol v minulom roku mierne nižší ako priemer EÚ aj eurozóny. Najmenší deficit malo Dánsko a najvyšší Španielsko.

Nemecký parlament schválil právo na rýchly internet, konkrétne číslo zatiaľ nie je stanovené. Nový predpis má platiť od polovice budúceho roka, v súčasnosti majú zákazníci nárok na funkčný prístup na internet s rýchlosťou od 56 kbit/s.

Návrh, ktorý ešte musí posúdiť spolková rada, zmieňuje na sťahovanie rýchlosť 30 Mbit/s. Výsledná hodnota môže byť výrazne nižšia, pretože bude vychádzať z prepočtov regulátora.

Ten by mal používateľov rozdeliť na skupinu 20 % s najrýchlejším pripojením a na zostávajúcich 80 %. Z údajov druhej skupiny potom stanoví minimálne parametre pripojenia.

Podľa analytikov by mohla byť minimálna záväzná rýchlosť stanovená aj na menej než 20 Mbit/s. (čtk)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať