V parlamente je návrh na násobne väčší zásah do súkromia ako sledovanie ľudí počas covidu, hovorí Slovensko.Digital
Nadácia Zastavme korupciu a Slovensko.Digital v otvorenom liste poslancom parlamentu tvrdia, že chystaná novela zákona o kybernetickej bezpečnosti vytvorí priestor pre neprípustný zásah do súkromia osôb. Riziko je najmä zavedenie takzvaného blokovania, automatizované poskytovanie informácií a možnosť obmedziť používanie produktov alebo služieb.
Nejde len o protesty mimovládok, návrh kritizuje aj IT Asociácia Slovenska (ITAS) a tiež žiada o jeho stiahnutie.
Národný bezpečnostný úrad (NBÚ), ktorý návrh pripravil, sa proti kritike ohradil. Vraví, že novelu pripravil, lebo to od nás žiada Európska únia, a zapracoval do nej viaceré smernice či odporúčania. „Paradoxom je, že novela zákona o kybernetickej bezpečnosti by bola – nebyť vládnej krízy – zrejme schválená v parlamente už minulý týždeň,“ tvrdí NBÚ.
Poslanci parlamentu mali o návrhu zákona rokovať na aktuálnej schôdzi, predseda parlamentu Boris Kollár ho v stredu preložil na májovú schôdzu.
IT odborník Slovensko.Digital Ľubor Illek v rozhovore vysvetľuje, prečo vidia v návrhu kybernetického zákona viaceré hrozby, ktoré sú podľa nich neprípustné. Illek hovorí, že to, čo je napísané v tomto zákone, mu príde ako násobne väčší zásah do súkromia, než bol návrh ešte zo začiatku pandémie, že mobilní operátori budú ministerstvu zdravotníctva odovzdávať lokačné údaje nakazených covidom-19, aby sa trasovali kontakty.
V otvorenom liste, ktorý ste zverejnili spolu s Nadáciou zastavme korupciu, hovoríte, že ak zákon v navrhovanom znení prešiel, pôjde de facto o zavedenie nového spôsobu plošného odpočúvania. Vravíte, že je to nebezpečný nástroj, ktorý sa dá zneužiť voči oznamovateľom korupcie, novinárom, watchdogovým organizáciám a ďalším skupinám občanov. Čo by sa reálne mohlo diať, keby zákon v takej podobe prešiel?
Pri písaní stanoviska sme si