Ekonomický newsfilter: Báli sme sa, že v kríze nám dôjdu peniaze, nakoniec niet kde míňať
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Dobrý deň,
nová vláda ešte nie je kompletná. Návrh strany Sme rodina na ministra práce, sociálnych vecí a rodiny prezidentka odmietla, a preto sa hľadá iný kandidát. Problémom kandidáta Jozefa Hlinku bolo najmä to, že v minulosti pracoval pre Mečiarovho ministra vnútra Gustáva Krajčiho.
Inak vyzerá byť vytvorenie novej vlády na dobrej ceste, Eduard Heger už včera poskytoval premiérske interview. Monika Tódová s ním hovorila aj o Bohu a podnikaní so slovenskou vodkou v Amerike.
Dobrá správa pre novú vládu je aj to, že Ústavný súd včera povedal, že predĺženie núdzového stavu uznesením vlády je v poriadku.
Ekonomický newsfilter má 1200 slov, čo je 5 minút čítania. Pripravil Konštantín Čikovský.
1. Notebooky sú už čoraz častejšie nedostatkový tovar
Veľkí slovenskí predajcovia elektroniky ako napríklad Nay, Datart či Alza potvrdzujú množiace sa problémy s dodávkou viacerých druhov tovarov, najmä notebookov, herných konzol, ale pridávajú sa už aj problémy s domácimi spotrebičmi.
Prečo je to dôležité: Informácie o problémoch s dodávkami ukazujú, že koniec najtvrdších protiepidemických opatrení síce vypustí do ekonomiky množstvo voľných peňazí, ale ponuka na strane obchodníkov nebude zďaleka taká, aká bola pred pandémiou.
V čom sú hlavné príčiny nedostatku: Fabriky na elektroniku, ale už aj automobilky brzdí celosvetový nedostatok polovodičov, ktorý je kombinovaný s výpadkami výroby pre nespoľahlivé subdodávky v čase protiepidemických opatrení.
Za samotný nedostatok polovodičov môže prudký nárast dopytu po prebudení ekonomiky a zvýšení počtu ľudí na home officeoch. Táto nerovnováha je aktuálne podporená aj veľkou haváriou jedného z globálne významných japonských producentov polovodičov.
V tom istom čase prudko, teda pre mnohých aj násobne, stúpli ceny zaoceánskej kontajnerovej dopravy. Za tým stojí tiež prudké zvýšenie dopytu kombinované s pomalším kolobehom kontajnerov. Tie sú totiž vďaka covidu v prístavoch pri prekládkach zamrznuté oveľa dlhšie ako v minulosti. Upchatie Suezského prieplavu bolo v porovnaní s tým len dočasný malý problém.
S akými tovarmi sú najväčšie problémy:
- Nedostatok vidno podľa slovenských predajcov najmä pri notebookoch a herných konzolách. Zvlášť je problém pri lacnejších notebookoch do 500 eur a pri počítačoch nakupovaných v presných konfiguráciách. Dôvod je, že pri nedostatku polovodičov firmy uprednostňujú takú výrobu, ktorá im prinesie vyššie marže.
- Regály obchodov a eshopov sú opticky, samozrejme, naďalej plné, ale ponuka je užšia, alebo dodacie lehoty sú dramaticky dlhšie. Tam, kde boli aj pre predajcov dodacie lehoty v minulosti v týždňoch, sú teraz v mesiacoch.
- Prvé problémy sa už objavujú podľa obchodníkov aj pri domácich spotrebičoch. Ani tu však ani zďaleka nehrozí, že by si človek nemohol kúpiť napríklad práčku či sušičku, výber dostupných produktov je však užší.
Čo možno očakávať: Podľa ekonomických poučiek by mal nedostatok tlačiť na vyššie ceny. Už sa to deje, ide však zatiaľ len o prvé a mierne zdraženia rádovo v percentách. Výrobcovia aj distribútori zrejme ešte veria, že ide o dočasnú krízu, a nechcú svojich zákazníkov zbytočne dráždiť.
Minimálne nedostatok polovodičov však môže trvať aj do konca roka a istý nie je ani rýchly koniec úzkeho hrdla v lodnej kontajnerovej doprave.
Viac o téme: Nedostatok čipov už cítia aj v obchodoch na Slovensku, problémom sú notebooky, herné konzoly či grafické karty (Daniela Krajanová/E)
Nedostatok notebookov ešte bude pokračovať, nie je to len o chýbajúcich čipoch, hovorí šéf nákupu v Nay (Daniela Krajanová/E)
2. Odkiaľ má NBS toľko optimizmu
Centrálna banka je vo svojich predpovediach rastu ekonomiky v tomto roku viditeľne optimistickejšia ako ministerstvo financií aj rozpočtová rada. Kým NBS vo včera zverejnenej prognóze aj tento rok odhaduje rast HDP o 5 percent, Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií má v predpovedi aktuálne len plus 3,3 % a rozpočtová rada plus 3,7 %.
Čím možno vysvetliť veľké rozdiely v predpovediach:
Všetky tri inštitúcie pracovali viacmenej s rovnakými dátami a všetky tri zverejnili svoje prognózy počas jedného týždňa. Významnejší rozdiel
