Denník E

Najnovšie články
© N Press s.r.o.

Logo Ekonomický NewsfilterEkonomický newsfilter: Tri grafy pre Igora Matoviča

Počúvajte podcasty v aplikácii Denníka N. Všetky naše podcastové kanály a služby.

Podcasty Denníka N

MRS TRANSPORT – Neskladujte! Obchodujte! Skladovanie, logistika a fulfillment pre firmy už od jednej palety.

Dobrý deň,

včera po prvý raz zasadala vláda s novým premiérom a s novým ministrom financií. Ich prvé vyjadrenia ukazujú, že kurz opatrného prístupu k verejným výdavkom bude pokračovať, aj keď sa vymenili stoličky premiéra a vicepremiéra.

Po skončení vlády sme sa dozvedeli aj to, že sa do nej predsa len vráti aj bývalý minister práce a sociálnych vecí Milan Krajniak. Sme rodina lepšieho nenašla a on sa nechal prehovoriť.

Dnešný Ekonomický newsfilter má 1100 slov, čo je 5 minút čítania. Pripravil Konštantín Čikovský

1. Slovensko bojuje s covidom za menšie peniaze ako priemer

Minister financií Igor Matovič sa v stredu ohradil proti tvrdeniu, že Slovensko dáva na pomoc ekonomike výrazne menej ako iné európske krajiny. Povedal, že verejné výdavky na covid sú na úrovni „lepšieho európskeho priemeru“, čiže okolo 5 percent HDP, čo je v prípade Slovenska zhruba 5 miliárd eur.

Prečo sa tomu venovať: Keďže ide o tvrdenie, ktoré zásadne ovplyvňuje diskusiu o tom, ako razantne má ešte štát pomáhať hospodárstvu počas pandémie, prinášame tri grafy, ktoré ukazujú, v čom má minister financií pravdu a čo je sporné.

Graf z MinFinu: Tvrdenie ministra financií, že Slovensko vynaložilo na pomoc počas covidu 5 percent HDP, zhruba korešponduje s oficiálnymi výpočtami Inštitútu finančnej politiky z konca februára. Tie hovoria, že „pandemický účet“ za rok 2020 bol 4,6 miliardy eur.

Ministerstvo financií však do tohto sumáru vložilo aj garancie na pôžičky, odklady odvodov, odložené splátky úverov, z ktorých väčšina nebude napokon výdavkom štátneho rozpočtu. Ak spočítame len reálne priame výdavky, dostaneme sa k oveľa nižšiemu číslu – dve, maximálne tri percentá HDP.

Graf z Frankfurtu: Čísla ministerstva financií očistené od garancií a odkladov sú približne v súlade s výpočtami, ku ktorým sa dopracovali

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DennikE.sk

Bratislava o čokoládovne nepríde. Nadnárodný vlastník ich perspektívu potvrdzuje veľkou investíciou

Bratislavská továreň na výrobu čokolády Mondelez International. Foto – Mondelez International
Bratislavská továreň na výrobu čokolády Mondelez International. Foto – Mondelez International

Bývalé bratislavské čokoládovne Figaro potvrdzujú svoju perspektívu v koncerne Mondelez novou investíciou do modernizácie a rozšírenia svojej výroby základných čokoládových hmôt. Ich produkcia v hlavnom meste vzrastie o pätinu na takmer 27-tisíc ton ročne.

Minúta po minúte

Austrálska vláda zrušila dve dohody, ktoré podpísal s Čínou štát Viktória. Zmluvy o spolupráci, ktoré sú súčasťou iniciatívy novej Hodvábnej cesty, podpísal austrálsky štát v rokoch 2018 a 2019.

Podľa čínskeho veľvyslanectva ide o ďalší provokatívny krok, ktorý uškodí vzťahom medzi Canberrou a Pekingom. Vzťahy medzi oboma krajinami sú v posledných rokoch napäté. (reuters, čtk)

Grécko sa turistom otvorí od 15. mája, oznámil premiér Kyriakos Mitsotakis pri predstavovaní plánu na uvoľnenie opatrení. Varoval však, že počet nakazených je stále vysoký, a ľudia by preto počas pravoslávnych veľkonočných sviatkov, ktoré pripadajú na začiatok mája, nemali cestovať. (ekathimerini)

Letecká doprava sa bude podľa združenia IATA oživovať z pandémie pomalšie, než sa čakalo. Otváranie trhu brzdí pomalšie očkovanie a nechuť vlád vytvoriť plány na uvoľnenie cestovania a otváranie hraníc, hovorí asociácia aeroliniek.

Čo očakáva IATA

  • Koncom vlaňajška predpokladala, že letecká doprava bude na základe počtu cestujúcich a preletenej vzdialenosti na 51 % predkrízovej úrovne. Teraz očakáva len 43 %.
  • IATA ďalej predpokladá, že straty odvetvia za tento rok dosiahnu 47,7 miliardy dolárov. Oproti vlaňajšej strate 126,4 miliardy dolárov by to bolo zlepšenie, no aerolínie budú podľa IATA ďalej potrebovať podporu štátov na vyplácanie miezd.
  • Oživenie je nerovnomerné, rastú najmä domáce trhy v USA a v Číne, kým Európa bude tento rok len na tretine prevádzky z roku 2019.
  • Tržby tento rok pravdepodobne stúpnu o 23 % na 231 miliárd dolárov. Ďalej však budú hlboko pod tržbami z roku 2019, keď predstavovali 607 miliárd dolárov.
  • Zvýšenie sa očakáva pri nákladnej doprave, tento rok by mohla rásť o 13,1 % a prekonať úroveň z roku 2019.

„Táto kríza je dlhšia a hlbšia, než ktokoľvek mohol očakávať,“ povedal generálny riaditeľ IATA Willie Walsh. (čtk, reuters)

Prezidentka Zuzana Čaputová vetovala novelu zákona, ktorá by umožnila vytvoriť úrad pre vicepremiéra Štefana Holého. Zdôvodnila to použitím takzvaného „prílepku“, teda zmeny nesúvisiacej s pôvodným zákonom.

Poslanci novelizovali zákon o ochrane hospodárskej súťaže, odhlasovali však aj pozmeňovací návrh od Miloša Svrčeka zo Sme rodina, ktorý vznik úradu podpredsedu vlády predpokladal.

Holý je vo vláde zástupcom strany Sme rodina, má na starosti legislatívu, no nevedie žiadne ministerstvo.

Prezidentka argumentovala rizikom, že by sa kompetenčný zákon menil bez riadneho legislatívneho procesu, novele vyčítala aj ďalšie nedostatky.

Prílepky sú spolu so skrátenými konaniami častým terčom kritiky práce slovenských poslancov. Zuzana Čaputová tento rok už vetovala zákon aj pre neoprávnené skrátené konanie. Týkalo sa to opravy lehôt na pokutovanie za chýbajúce diaľničné známky a poslanci už novelu nanovo neschválili.

Poslanci môžu prezidentkino veto prelomiť väčšinou, čiže minimálne 76 hlasmi.

Odborníci sa podľa Jána Mikasa zhodli, že pri súčasnom uvoľňovaní treba s rušením seniorských hodín počkať. Do úvahy prichádza aj skrátenie času na jednu hodinu. „Diskutujeme o tom, nevylučujeme, že dôjde k zmene,“ povedal hlavný hygienik.

Testovacia stratégia by sa mala zjednodušiť a zefektívniť, povedal hlavný hygienik Ján Mikas. Stále sa rokuje o zmenách. Testovanie by sa malo zamerať na ľudí v najväčšom riziku – v práci či školách.

Daimler pre globálny nedostatok polovodičov dočasne zastaví prevádzku v dvoch nemeckých závodoch. Výrobca mercedesov skráti pracovný čas 18 500 zamestnancom, ktorí sa budú venovať mimoriadnym projektom.

V továrňach v Brémach a Rastatte sa zastaví prevádzka od 23. apríla predbežne na týždeň. Automobilka upozornila, že situácia sa neustále mení.

Globálny nedostatok čipov si v poslednom čase vynútil obmedzenie produkcie v General Motors, Ford Motor či Volkswagene (čo sa zrejme dotkne aj Slovenska).

Skupina Stellantis oznámila, že pre nedostatok čipov bude do vozidiel Peugeot 308 namiesto digitálnych tachometrov montovať analógové. (čtk, e)

V piatok hygiena vydá vyhlášku k otvoreniu terás a fitnes centier. V prípade zastrešenia terás budú musieť byť dve steny voľné, stoly musia byť dva metre od seba. Počet osôb zrejme nebude limitovaný. „Prax ukázala, že veľmi ťažko nejako limitovať členov domácnosti,“ povedal Ján Mikas. Vo štvrtok ešte zasadne konzílium odborníkov a preberie túto tému.

Úvery môžu do dvoch rokov zdražieť aj o percento, nebude to však skokom, hovorí šéfka rizika v Poštovej banke

Foto: Poštová banka
Foto: Poštová banka

Úvery môžu do dvoch rokov zdražieť aj o percento, hovorí šéfka rizika v Poštovej banke. „Banka je povinná rizikovosť prenášať do ceny. To je v zákone. Do situácie, že rizikové prirážky zvýšia ceny úverov, sa dostaneme o rok, o dva,“ hovorí Zuzana Žemlová.

Slovenskí piloti tento týždeň na Sliači skúšali cvičné lietadlo L-39NG od Aero Vodochody, česká firma ich ponúka osem kusov. Prezentácia súvisí so snahou ministerstva obrany a armády obmeniť cvičné lietadlá, záujem mali aj britskí a talianski výrobcovia.

Aero Vodochody informovalo o ukážke v tlačovej správe. Hovorí, že ponúka aj „strategickú spoluprácu pri výcviku vojenských pilotov“ a priemyselnú spoluprácu na výrobe lietadla.

Českého výrobcu v minulosti vlastnila skupina Penta, vlani český protimonopolný úrad schválil jej predaj spoločnosti Aero. Tú zas vlastní maďarský podnikateľ András Tombor a skupina Omnipol.

Podľa Vladimira Putina by emisie skleníkových plynov v Rusku mali byť v nasledujúcich 30 rokoch nižšie než v EÚ. Rusko je významným producentom skleníkových plynov, v krajine pravidelne dochádza k ekologickým katastrofám.

„V dvanástich najväčších industriálnych centrách musia byť emisie v ovzduší znížené o 20 % do roku 2024 prostredníctvom komplexnej modernizácie priemyslu, bývania, komunálnych služieb, dopravy a energetiky,“ uviedol ruský prezident v prejave k federálnemu zhromaždeniu.

Ruská ekonomika je do veľkej miery závislá od vývozu ropy, plynu a nerastných surovín. Tlak na boj s klimatickými zmenami je pre Kremeľ vážnou výzvou.

Rusko sa pred dvoma rokmi pridalo k parížskej klimatickej dohode a Putin vlani nariadil vláde, aby našla spôsob, ako znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 o 30 % oproti stavu z roku 1990. (čtk, reuters)

Úrady vlani zaznamenali najmenej nelegálne zamestnaných za štyri roky, oproti roku 2019 ich počet klesol o 8,4 % na 1641 ľudí. Klesli aj uložené pokuty. Ministerstvo práce hovorí, že na kontroly mala vplyv pandémia.

Údaje sú zo správy, ktorú dnes vzala na vedomie vláda.

  • Kontroly vlani zistili 567 zamestnávateľov, ktorí porušili zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že takto zamestnávali 1641 osôb. Z toho 30 bolo mladistvých.
  • Zhruba tretina (557) nelegálne zamestnaných bola z iných krajín, najmä z Ukrajiny.
  • Najviac sa nelegálne zamestnávanie týkalo stavebníctva (28,9 %).
  • Vlani orgány inšpekcie práce, ústredia práce a úradov práce uložili 737 pokút za necelých 3,4 milióna eur. Oproti roku 2019 je to 7,7-percentný pokles v sume pokút a 9,8-percentný pokles v ich počte. (tasr, e)

Minister Ján Mičovský prevzal petíciu Za živú krajinu, ktorú podpísalo 20-tisíc ľudí, a podporil návrhy ochranárov. Tí žiadajú ozelenenie poľnohospodárstva a zásadné zmeny v podpore farmárov v prospech udržateľnejšieho využívania polí, lúk i lesov, napríklad rozčlenenie lánov biopásmi na menšie s maximálnou rozlohou 20 hektárov.

Apelujú aj na podporu farmárov, ktorí chcú obnoviť lúky a vrátiť zvieratá do krajiny. Rovnako žiadajú zvýšenú podporu ekologickým formám poľnohospodárstva a zníženie používania agrochemikálií.

„Nezmeníme minulosť, no dokážeme ovplyvniť budúcnosť a na tej by malo záležať v tejto krajine každému jednému z nás. Ja môžem z tohto miesta sľúbiť, že s mojimi kolegami urobím všetko preto, aby sa vrátila do našej krajiny pestrosť,“ uviedol Mičovský. Zároveň ho teší, že v prípade zlepšovania vidieka sa ozýva čoraz viac hlasov.

Ministerstvo pôdohospodárstva poukazuje, že do nového strategického plánu na roky 2023 – 2027 budú preto v rámci ekoschém priamych platieb navrhované viaceré typy intervencií podporujúce biodiverzitu, prírodné zdroje a klímu. Pôjde napríklad o diverzifikáciu plodín a tvorbu ochranného pásu s povinnosťou zabezpečiť maximálnu súvislú výmeru jednej plodiny.

Navrhované sú aj ochranné plochy pre opeľovače vysiatím zmesí plodín. Agrorezort plánuje v rámci rozvoja vidieka ochranu biotopov sústavy Natura 2000 aj mimo nej.

„Napĺňanie týchto ambicióznych myšlienok pre lepšiu budúcnosť poľnohospodárskej krajiny spočíva aj v oblasti komplexných pozemkových úprav a budovaní spoločných zariadení i opatrení,“ uviedlo ministerstvo. Na ich realizáciu využije financie z programu rozvoja vidieka. Deklaruje, že uprednostní investície do budovania zelených krajinných prvkov pred samotným sceľovaním pozemkov.

V prechodnom období bude z programu vyčlenených na komplexné pozemkové úpravy na roky 2021 – 2022 celkovo 55 miliónov eur. V budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike je na pozemkové úpravy vyčlenených 30 miliónov ročne, teda na roky 2023 – 2027 celkovo 150 miliónov eur.

Agrorezort kladie podľa vlastných slov dôraz aj na používanie chemikálií a vzdelávanie poľnohospodárov, ktorí tieto prípravky používajú. K zlepšeniu a napĺňaniu cieľov by mali prispieť aj aktivity poľovníkov.

„Zvyšovanie úživnosti poľovného revíru napríklad vysádzaním remízok či ohryzových drevín prispeje k zníženiu poškodzovania rozsiahlych poľnohospodárskych monokultúr zverou,“ tvrdí ministerstvo.

Iniciátormi petície sú združenia Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko, Bratislavské regionálne ochranárske združenie, Ochrana dravcov na Slovensku a iniciatíva My sme les. (tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať