Ekonomický newsfilter: Tri grafy pre Igora Matoviča
Počúvajte podcasty v aplikácii Denníka N. Všetky naše podcastové kanály a služby.
Podcasty Denníka N
- Newsfilter podcasty nájdete na Apple – Spotify – Google – Podbean – Deezer – RSS.
- V redakcii s rozhovormi nájdete na Apple – Spotify – Google – Podbean – Deezer – RSS.
- Denník N Podcasty s viacerými populárnymi reláciami nájdete na Apple – Spotify – Google – Podbean – Deezer – RSS.
- Šport Denník N: Apple – Google – Spotify – Podbean – Deezer - YouTube – RSS.
Počúvajte si, čo chcete, a popritom investujte. Online, od 20 € mesačne a bez ďalšieho účtu v banke.
Dobrý deň,
včera po prvý raz zasadala vláda s novým premiérom a s novým ministrom financií. Ich prvé vyjadrenia ukazujú, že kurz opatrného prístupu k verejným výdavkom bude pokračovať, aj keď sa vymenili stoličky premiéra a vicepremiéra.
Po skončení vlády sme sa dozvedeli aj to, že sa do nej predsa len vráti aj bývalý minister práce a sociálnych vecí Milan Krajniak. Sme rodina lepšieho nenašla a on sa nechal prehovoriť.
Dnešný Ekonomický newsfilter má 1100 slov, čo je 5 minút čítania. Pripravil Konštantín Čikovský
1. Slovensko bojuje s covidom za menšie peniaze ako priemer
Minister financií Igor Matovič sa v stredu ohradil proti tvrdeniu, že Slovensko dáva na pomoc ekonomike výrazne menej ako iné európske krajiny. Povedal, že verejné výdavky na covid sú na úrovni „lepšieho európskeho priemeru“, čiže okolo 5 percent HDP, čo je v prípade Slovenska zhruba 5 miliárd eur.
Prečo sa tomu venovať: Keďže ide o tvrdenie, ktoré zásadne ovplyvňuje diskusiu o tom, ako razantne má ešte štát pomáhať hospodárstvu počas pandémie, prinášame tri grafy, ktoré ukazujú, v čom má minister financií pravdu a čo je sporné.
Graf z MinFinu: Tvrdenie ministra financií, že Slovensko vynaložilo na pomoc počas covidu 5 percent HDP, zhruba korešponduje s oficiálnymi výpočtami Inštitútu finančnej politiky z konca februára. Tie hovoria, že „pandemický účet“ za rok 2020 bol 4,6 miliardy eur.
Ministerstvo financií však do tohto sumáru vložilo aj garancie na pôžičky, odklady odvodov, odložené splátky úverov, z ktorých väčšina nebude napokon výdavkom štátneho rozpočtu. Ak spočítame len reálne priame výdavky, dostaneme sa k oveľa nižšiemu číslu – dve, maximálne tri percentá HDP.
Graf z Frankfurtu: Čísla ministerstva financií očistené od garancií a odkladov sú približne v súlade s výpočtami, ku ktorým sa dopracovali