Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Logo Ekonomický NewsfilterEkonomický newsfilter: Tri grafy pre Igora Matoviča

Počúvajte podcasty v aplikácii Denníka N. Všetky naše podcastové kanály a služby.

Podcasty Denníka N

Počúvajte si, čo chcete, a popritom investujte. Online, od 20 € mesačne a bez ďalšieho účtu v banke.


Dobrý deň,

včera po prvý raz zasadala vláda s novým premiérom a s novým ministrom financií. Ich prvé vyjadrenia ukazujú, že kurz opatrného prístupu k verejným výdavkom bude pokračovať, aj keď sa vymenili stoličky premiéra a vicepremiéra.

Po skončení vlády sme sa dozvedeli aj to, že sa do nej predsa len vráti aj bývalý minister práce a sociálnych vecí Milan Krajniak. Sme rodina lepšieho nenašla a on sa nechal prehovoriť.

Dnešný Ekonomický newsfilter má 1100 slov, čo je 5 minút čítania. Pripravil Konštantín Čikovský


1. Slovensko bojuje s covidom za menšie peniaze ako priemer

Minister financií Igor Matovič sa v stredu ohradil proti tvrdeniu, že Slovensko dáva na pomoc ekonomike výrazne menej ako iné európske krajiny. Povedal, že verejné výdavky na covid sú na úrovni „lepšieho európskeho priemeru“, čiže okolo 5 percent HDP, čo je v prípade Slovenska zhruba 5 miliárd eur.

Prečo sa tomu venovať: Keďže ide o tvrdenie, ktoré zásadne ovplyvňuje diskusiu o tom, ako razantne má ešte štát pomáhať hospodárstvu počas pandémie, prinášame tri grafy, ktoré ukazujú, v čom má minister financií pravdu a čo je sporné.

Graf z MinFinu: Tvrdenie ministra financií, že Slovensko vynaložilo na pomoc počas covidu 5 percent HDP, zhruba korešponduje s oficiálnymi výpočtami Inštitútu finančnej politiky z konca februára. Tie hovoria, že „pandemický účet“ za rok 2020 bol 4,6 miliardy eur.

Ministerstvo financií však do tohto sumáru vložilo aj garancie na pôžičky, odklady odvodov, odložené splátky úverov, z ktorých väčšina nebude napokon výdavkom štátneho rozpočtu. Ak spočítame len reálne priame výdavky, dostaneme sa k oveľa nižšiemu číslu – dve, maximálne tri percentá HDP.

Graf z Frankfurtu: Čísla ministerstva financií očistené od garancií a odkladov sú približne v súlade s výpočtami, ku ktorým sa dopracovali

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

Budaj chce zmeniť posudzovanie vplyvov na životné prostredie cez nový klimatický zákon

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Posudzovanie vplyvov na životné prostredie by malo obsahovať samostatnú časť venovanú klimatickej zmene. Počíta s tým envirorezort v klimatickom zákone. Do medzirezortného pripomienkového konania má prísť do konca roka, predtým o ňom bude rozhodovať Rada vlády pre európsku zelenú dohodu.

Minúta po minúte

Globálne dodávky osobných počítačov v 1. štvrťroku vzrástli o rekordných 32 % na 70 miliónov, odhaduje výskumná firma Gartner. Ide o najrýchlejší rast od začiatku sledovania údajov v roku 2000, celkový predaj bol najvyšší od roku 2015.

Správa Gartnera ukazuje na pretrvávajúci záujem o počítače, ktorý sa naštartoval vlani počas pandémie, keď ľudia potrebovali vybavenie na prácu a učenie z domu.

Na začiatku pandémie odbyt najskôr prudko klesol, následne sa začal výrazne zotavovať. Rast predaja teda môže byť čiastočne skreslený, no údaje o počte kusov svedčia o tom, že dopyt je naďalej vysoký.

Podľa analytičky Gartnera Mikako Kitagawovej mohol byť výsledok ešte lepší, nebyť celosvetových problémov s nedostatkom čipov.

Viac o predaji osobných počítačov:

  • Začiatkom roka býva zvyčajne slabší z dôvodu vysokého dopytu pred Vianocami.
  • Medzi najväčších predajcov v 1. štvrťroku patrili Lenovo, HP, Dell, Apple, Acer a Asus.
  • Odbyt bol vysoký aj podľa firiem Canalys a IDC, ktoré odhadujú rast trhu v prvých troch mesiacoch o 55 %. (čtk, cnbc)

EPH podnikateľa Daniela Křetínskeho postaví v Nemecku 50 veterných elektrární s celkovým výkonom 300 megawattov. Dodávateľom technológie bude GE Renewable Energy.

Veterné turbíny budú podľa hovorcu EPH Daniela Častvaja ročne dodávať približne 800 000 megawatthodín elektrickej energie. To zodpovedá ročnej spotrebe viac než 230 000 domácností.

Zmluvu o dodávkach turbín EPH s GE Renewable Energy podpísala prostredníctvom svojej dcérskej firmy EP New Energies.

Povoľovacie stavebné konanie sa začne tento rok, výstavba veternej farmy v roku 2023. Cenu hovorca neuviedol. (čtk)

Ministerstvo hospodárstva pripravilo novelu na zmenšenie tlaku ekologických elektrární na ceny elektriny pre domácnosti a firmy. Má umožniť predĺženie vyplácania dotácií takýmto elektrárňam o 5 rokov. Pre časť výrobcov by bola schéma povinná, s čím sa pôvodne nerátalo.

Dotácie by sa tak rozrátali na dlhší čas, podľa pôvodných podmienok majú totiž na garantované vyššie ceny za svoju elektrinu nárok 15 rokov.

Ministerstvo hospodárstva chce takto riešiť historický dlh, ktorý sa nahromadil preto, že doplatky sľúbené zeleným elektrárňam boli roky vyššie než poplatky, ktoré sa na ne zbierali v reálnych cenách za elektrinu vo faktúrach domácností a firiem.

„Celkovo v roku 2020 sme sa dostali na úroveň (historického dlhu) 400 miliónov eur. Takmer polovicu z tohto dlhu sa nám podarilo v minulom roku vyrovnať zo štátneho rozpočtu, na zvyšok sa budeme musieť v najbližších piatich rokoch poskladať v tarifách v cene elektriny,“ povedal štátny tajomník ministerstva hospodárstva Karol Galek (SaS).

Podrobnosti upraví vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.

„Bude zohľadnená takzvaná cena peňazí, pretože sa pracuje s pomerne dlhým obdobím, a zároveň daný regulovaný subjekt si bude môcť reflektovať náklady na úpravu zariadenia s cieľom predĺžiť životaschopnosť alebo prevádzkyschopnosť daného zariadenia o uvedených 5 rokov,“ skonštatoval predseda ÚRSO Andrej Juris.

Novelu predkladá ministerstvo hospodárstva na stredajšie rokovanie vlády. V materiáli sa navrhuje, aby bola účinná od 1. augusta, Galek povedal, že by mala platiť najneskôr od septembra.

„Tento zákon bude mať dve polohy: tú povinnú pre tých, ktorí sú tými najväčšími, to je zhruba dnes očakávaných 440 výrobcov, a tú dobrovoľnú, pretože do tohto sa budú môcť prihlásiť aj iní výrobcovia,“ povedal Galek.

Povinne by sa tak mala podporná schéma natiahnuť iba niektorým výrobcom zelenej elektriny. Vzišlo to z pripomienky z pripomienkového konania. Pôvodne sa uvažovalo, že natiahnutie podpory bude dobrovoľné.

Čo hovorí Galek o povinnosti

  • Povinné predĺženie by sa malo týkať 440 fotovoltík, podrobnosti stanoví vyhláška.
  • Podľa štátneho tajomníka dostali títo výrobcovia najvyššiu podporu a je možné očakávať, že investíciu majú už splatenú.
  • Často ide o fotovoltiky z rokov 2010 a 2011, keď boli výkupné ceny 440 alebo 385 eur na megawatthodinu, teda desaťnásobok klasickej trhovej ceny, argumentuje Galek.
  • Mnohé z týchto inštalácií boli podľa neho prepojené na oligarchov z pozadia najmä strany Smer, napríklad na Jozefa Brhela.

Rekola Bikesharing v Bratislave oddnes umožní bezplatné požičiavanie bicyklov na čas do 5 minút. Česká firma tak urobila deň po štrajku MHD, ktorý využila na spropagovanie svojich služieb.

Rekola je jednou z bicyklových služieb, ďalšie majú Slovnaft a Antik. Počas pondelkového štrajku ohlásila, že bude ponúkať bicykle bezplatne. Na odomknutie bicykla si treba stiahnuť aplikáciu.

Služba je dostupná v Starom Meste, Novom Meste, Petržalke, Ružinove, Karlovej Vsi a v Dúbravke.

Dôvera investorov a analytikov v nemeckú ekonomiku v apríli nečakane klesla prvý raz od novembra. Investori sa obávajú ďalšieho sprísnenia pandemických opatrení, ktoré by znížilo súkromnú spotrebu, vyplýva z prieskumu inštitútu ZEW.

Index dôvery sa prepadol na 70,7 z marcových 76,6 bodu, pričom analytici očakávali jeho zvýšenie na 79 bodov.

Podľa prezidenta ZEW Achima Wambacha je ukazovateľ ekonomickej dôvery stále na veľmi vysokej úrovni a súčasná situácia je hodnotená oveľa priaznivejšie než v marci. (čtk, reuters)

Novým riaditeľom slovenskej pobočky Huawei sa stal Leo Peng, na čele produktovej divízie čínskeho výrobcu smartfónov vystriedal od apríla Thomasa Liu. Leo Peng pracoval dosiaľ pre Huawei v Rumunsku, Liu sa presunul do Maďarska.

O zmene informovala firma v tlačovej správe.

Leo Peng v Rumunsku podľa firmy tri roky zodpovedal za trhové rozhodnutia a rozvoj ekosystému mobilných služieb Huawei v Rumunsku. Predtým od roku 2012 pracoval pre Huawei v Číne.

Dánska prokuratúra obvinila šiestich amerických a britských občanov z podvodu pri obchodoch s akciami. Podľa Reuters v súvislosti s nimi prišli dánske daňové úrady v prepočte o viac ako 148 miliónov eur.

Obvinenia sa týkajú akciových obchodov označovaných za cum-ex. Pri nich si účastníci medzi sebou rýchlo vymieňajú akcie, aby finančné úrady stratili prehľad o ich vlastníctve, a pritom poskytovali vrátenie dane z kapitálového príjmu.

Tieto podvody postihli viac európskych krajín, vyšetrujú ich napríklad úrady v Nemecku, Belgicku a Británii. Len dánsky štát pri nich prišiel o viac ako 1,7 miliardy eur.

Podrobnejšie o podvodoch s akciami:

  • Vlani v marci dostali v Nemecku podmienečný trest dvaja britskí bankári, ktorí sa podieľali na systéme cum-ex. Bolo to prvý raz, keď súd označil tento druh obchodov za nezákonný. Dovtedy aktérom prechádzali tvrdenia, že využívajú medzery v zákone.
  • Podozrivé transakcie sa vzťahujú na rozhodujúci deň na výplatu dividendy alebo na obdobie tesne pred týmto dátumom. Akcie sa môžu predávať s nárokom na dividendu pre nového majiteľa (cum) alebo bez nároku (cum-ex), čo umožňuje získať vrátenie dane.
  • Transakcie zvyčajne zahŕňajú obchody cez hranice v rámci syndikátu bánk, investorov a hedžových fondov, aby sa vytvoril dojem mnohých majiteľov, z ktorých má každý nárok na vrátenie dane. (čtk, reuters)

Bratislavský primátor Matúš Vallo zopakoval, že v DPB sa nebude hromadne prepúšťať ani rušiť linky. Vyhlásil to po pondelkovom hodinovom výstražnom štrajku. Mesto podľa neho výpadky príjmov dopravcu pokryje z iných peňazí.

Dopravný podnik aj mesto sa sťažujú na úbytok tržieb počas koronakrízy a hovoria, že štát pripravil schému na pomoc súkromným dopravcom, mestských prevádzkovateľov MHD však vynechal. Magistrát sa chce preto obrátiť aj na Európsku komisiu.

DPB zároveň počas krízy zredukoval počet spojov, zatvoril väčšinu predajní cestovných lístkov a šetril na nákladoch na administratívnych pracovníkov. Od júla sa chystá zvýšenie cien väčšiny lístkov okrem ročných, ktoré zlacnejú. (e, tasr)

Umelú inteligenciu vlani v krajinách EÚ využívalo 7 % firiem, ktoré majú aspoň desať zamestnancov. Najaktívnejšie sú v tomto smere podniky v Írsku, najmenej je umelá inteligencia rozšírená v Lotyšsku. Slovensko je na úrovni priemeru Únie.

Informácie o využívaní umelej inteligencie zverejnil Eurostat, podľa ktorého ide o strategicky dôležitú oblasť a kľúčový faktor hospodárskeho rozvoja.

Môže poskytnúť riešenia náročných úloh, ako je liečba chorôb či minimalizácia klimatických vplyvov na poľnohospodárstvo. Dáva strojom a systémom schopnosť analyzovať okolie a rozhodovať s určitým stupňom autonómie, uvádza Eurostat.

Viac o využívaní umelej inteligencie v EÚ:

  • Dve percentá firiem využívali strojové učenie na internú analýzu veľkých dát.
  • V 1 % podnikov sa dáta analyzovali interne s pomocou prirodzeného jazykového spracovania, prirodzenej tvorby jazyka alebo rozpoznávania reči.
  • Chatovaciu službu, keď chatbot alebo virtuálny asistent odpovedajú zákazníkom v prirodzenom jazyku, využívali 2 % firiem.
  • Dve percentá podnikov nasadili roboty s určitou formou autonómie, napríklad na upratovanie, nebezpečné či opakované činnosti, ako je odstraňovanie jedovatých látok, triedenie tovaru v sklade, prípadne pomoc zákazníkom s nakupovaním alebo platením. (čtk, e)

Slovenská pošta znovu vyhlásila súťaž na ochranu pri preprave peňazí. Ide o jeden z tendrov, ktoré mali nahradiť kontrakt s Bonulom, pošte sa však ich dotiahnutie predlžovalo, a preto uzatvárala dodatky s firmou Miroslava Bödöra.

Pôvodnú súťaž za 4,3 milióna z októbra pošta v decembri zrušila, odôvodňovala to tým, že sa prihlásili len dvaja uchádzači.

Nová súťaž je podľa pošty rozdelená na tri regióny, uchádzači môžu predložiť ponuku na ktorúkoľvek časť alebo aj na všetky. Pošta tvrdí, že služby nového dodávateľa by chcela využívať najneskôr od júna. (e, tasr)

Novým riaditeľom bratislavského pohrebníctva Marianum sa môže stať Róbert Kováč, ktorý pôsobil v Bratislavskej teplárenskej. Výberová komisia ho podľa magistrátu odporučila primátorovi Matúšovi Vallovi. Predchádzajúci šéf skončil pre vysoké poplatky pozostalým za zaobchádzanie so zosnulými po covide.

Mesto uviedlo, že o post riaditeľa pohrebníctva sa uchádzalo 15 ľudí, komisia posunula ďalej piatich, z ktorých jedna osoba odstúpila. Okrem Kováča sa do užšieho výberu dostala Lucia Danišovská, Jaroslav Hurta a Vladimír Rusek.

Verejné vypočutie sa konalo prostredníctvom zoomu 9. apríla, mesto zverejnilo zápisnicu aj zoznam členov komisie.

OĽaNO nepočíta s dopĺňaním nových záväzkov do programového vyhlásenia vlády, výnimkou sú riešenia vyvolané pandémiou. Hnutie tak reagovalo na snahu SaS, ktorá chce presadiť zníženie daní a odvodov.

„Príslušné rezorty majú aktualizovať svoje kapitoly PVV v zmysle vypustenia už zrealizovaných úloh. Všetko, čo nebolo v pôvodnom PVV, musí prejsť koaličnou radou,“ uviedlo OĽaNO pre TASR.

Nová vláda Eduarda Hegera potrebuje programové vyhlásenie predložiť na schválenie parlamentu.

Zásielkovňa chce tento rok na Slovensku prijať 160 nových zamestnancov, čím zvýši počet pracovníkov o polovicu. Záujem má najmä o špecialistov v logistike, manažérov, vedúcich zmien alebo skladníkov.

  • Sieť hovorí, že nedostatok pracovníkov hlásia aj iné logistické firmy. Dôvodom je rast internetových obchodov.
  • Pred Vianocami v decembri Zásielkovňa naberala aj 250 dočasných agentúrnych zamestnancov.
  • Pre očakávaný nedostatok pracovníkov v logistike sa chce sústrediť aj na vlastné tréningové programy a stáže.

Internetovému predaju sa vlani darilo lepšie než ostatným odvetviam maloobchodu. Zatiaľ čo maloobchodné tržby v minulom roku podľa štatistického úradu klesli o 1,1 %, položka zahŕňajúca internetové obchody stúpla o 2,3 %.

Vývoz z Číny v marci rástol o vyše 30 %, dovoz stúpol najrýchlejšie za posledné štyri roky. Prebytok zahraničného obchodu 13,8 miliardy dolárov tak výrazne zaostal za odhadmi analytikov.

Údaje zverejnil čínsky štatistický úrad. Čísla naznačujú, že druhá najväčšia ekonomika sveta naberá po poklese na začiatku minulého roka rýchlosť, aj keď výhľad naďalej ohrozuje zaostávajúci dopyt spotrebiteľov a rast nových prípadov covidu-19 vo viacerých krajinách.

  • Vývoz v marci sa zvýšil medziročne o 30,6 % na 241,1 miliardy dolárov. Analytici v ankete agentúry Reuters čakali rast o 35,5 %. Vo februári vyskočil o rekordných 154,9 %.
  • Celkový dovoz stúpol o 38,1 % na 227,3 miliardy dolárov. Rast bol najrýchlejší od februára 2017 hlavne vďaka vysokým cenám komodít. Analytici čakali zvýšenie o 23,3 %. Vo februári stúpol import o 17,3 %.
  • Analytici očakávali v marci zvýšenie prebytku na 52,05 miliardy dolárov. Vo februári predstavoval 37,55 miliardy. (čtk)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať