Denník N

Týždeň v európskej ekonomike: Pre čínsko-európske vzťahy je kľúčový vývoj v Nemecku

Predseda Európskej rady Charles Michel, čínsky prezident Si Ťin-pching, predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a nemecká kancelárka Angela Merkelová počas videokonferencie na summite EÚ - Čína v septembri 2020. Foto - TASR/AP
Predseda Európskej rady Charles Michel, čínsky prezident Si Ťin-pching, predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a nemecká kancelárka Angela Merkelová počas videokonferencie na summite EÚ – Čína v septembri 2020. Foto – TASR/AP

Autori pracujú pre portál Euractiv.sk

  • Pre čínsko-európske vzťahy je kľúčový vývoj v Nemecku
  • Komisia navrhne spoplatnenie emisií z budov, Slovensko je rezervované
  • Cena politického populizmu: nižšia kvalita vlády a expertnosť verejnej správy

1. Politický posun v Nemecku môže ovplyvniť čínsko-európske vzťahy

Minulú jar chcela čínska vláda využiť pandémiu na zlepšenie svojho imidžu v Európe. Dodávky ochranných rúšok a iného zdravotníckeho materiálu mali byť prejavom dobrej vôle a investíciou do budúcich vzťahov (samozrejme, boli aj biznisom).

V druhom polroku 2020 preberalo predsedníctvo Rady EÚ Nemecko, a to malo silný hospodársky záujem na rozvoji čínsko-európskych vzťahov. V septembri sa plánoval veľký spoločný summit, na stole boli rokovania o zásadných hospodárskych dohodách.

Situácia sa však vyvinula inak. Politické vzťahy sú na bode mrazu, EÚ obviňuje Peking z pokusov o demontáž zvyškov demokracie v Hongkongu a z rozsiahleho porušovania ľudských práv Ujgurov. Predstavitelia pekinského režimu čelia európskym sankciám, prvýkrát od masakru na Námestí nebeského pokoja v roku 1989, čínska vláda uvalila sankcie na vybraných európskych politikov a organizácie.

Čo sa zmenilo

Z veľkého európsko-čínskeho summitu bola nakoniec len videokonferencia s rozpačitým výsledkom. Nemeckému predsedníctvu sa podarilo pretlačiť len investičnú dohodu s Čínou, aj tá môže naraziť v ratifikačnom procese.

Potláčanie demokracie v Hongkongu nie je novým problémom. Ak sa posunieme za rovinu rétoriky, európski lídri ho prakticky prehliadali. Vzťahy však skomplikovali informácie o brutálnej politike Pekingu voči Ujgurom. Masívne sledovanie, pracovné tábory a nútené sterilizácie majú v Európe predsa len nepríjemné historické konotácie. A nepomôže, ak ich premenujete na „reedukačné programy“ a „deradikalizáciu“. Spôsob, ako hovoriť o čínskej politike voči Ujgurom, sa stal v Európe politicky citlivou otázkou.

Výrazný posun priniesla aj zmena v Bielom dome. Bývalý prezident Trump vykresľoval Čínu ako nepriateľa Spojených štátov. No zároveň si pohneval väčšinu európskych lídrov. Nový prezident Joe Biden však ponúka Európanom spoločný postup voči bezpečnostným a ekonomickým výzvam prameniacim v Číne.

Tretí dôvod je špecificky európsky, no súvisí s predchádzajúcim: Európa si začína uvedomovať nepríjemný fakt, že je od Číny v rastúcom počte dôležitých oblastí závislá. A v niektorých oblastiach začíname zaostávať – napríklad v digitálnych technológiách.

Politický posun v Nemecku

Pre budúce vzťahy EÚ a Číny bude dôležitý vývoj v Nemecku. Nie je to len najväčšia európska ekonomika, ale aj jeden z hlavných advokátov hlbšej spolupráce. A teda, ako tvrdia kritici, uprednostňovania hospodárskych záujmov pred hodnotami slobody, ľudských práv a demokracie.

Čínsky prezident Si Ťchin-ping v telefonáte s nemeckou kancelárkou Merkelovou apeloval na Európu, aby si vytvárala úsudok o Číne samostatne. Ergo: nie pod vplyvom Spojených štátov.

Situácia v Nemecku sa však môže čoskoro zmeniť. Na jeseň prebehnú parlamentné voľby. Je veľmi pravdepodobné, že sa vo vláde ocitnú Zelení. Jediná nemecká politická strana, ktorá konzistentne zastáva tvrdší postoj voči Číne. Aj za cenu ekonomických obetí.

Ako upozorňuje komentár Eurointelligence, mnoho bude závisieť od toho, na ktorom mieste Zelení skončia. Ak vstúpia do koalície vedenej konzervatívnou CDU/CSU, politika voči Číne sa asi výrazne nezmení. Zelení sa sústredia na otázky, ktoré majú v ich programe centrálnejšiu pozíciu: posilnenie európskej integrácie, zelená postpandemická hospodárska obnova a čo najrýchlejšie odstavenie fosílnych palív.

Ak by sa však na čelo vlády postavil zelený kancelár alebo kancelárka (či už v zeleno-čiernej alebo zeleno-červenej koalícii), situácia môže byť iná. Strategické zahranično-politické otázky patria pod kompetencie šéfa vlády.

Takýto scenár nie je nepredstaviteľný. Nemecká vláda zvláda pandémiu relatívne dobre – minimálne zo stredoeurópskeho pohľadu. No od januárového nástupu druhej vlny preferencie CDU/CSU klesajú. V posledných prieskumoch už za nimi Zelení zaostávajú len o 3 až 6 percent. A k tomu po dlhých rokoch nepovedie konzervatívcov do volieb Angela Merkelová.

Zdroj: By Gbuvn – Own work, CC BY-SA 4.0

2. Komisia chce spoplatniť emisie z budov. Slovensko je opatrné

V júni zverejní Komisia jeden z pripravovaných legislatívnych balíkov v oblasti energetiky a klímy (podrobnejší zoznam klimatickej a energetickej európskej legislatívy, ktorú treba očakávať tento rok, nájdete na konci tejto časti textu).

Jeho súčasťou bude aj návrh na „rozšírenie systému obchodovania s emisiami na oblasť budov“, ako povedala európska komisárka pre energetiku Kadri Simson.

V hre sú viaceré možnosti. Podľa posledných správ však vyhráva spoplatnenie emisií z vykurovania a chladenia budov a ich začlenenie do systému obchodovania s emisiami.

Prečo je to dôležité

Európska komisia hovorí o systéme obchodovania s emisiami (EU ETS) ako o „základnom kameni” európskeho boja proti zmene klímy. V rámci neho sú spoplatnené emisie z priemyslu a energetiky. V súčasnosti sa vzťahuje na viac ako 11-tisíc zariadení v energetických a priemyselných sektoroch, ktoré sú v EÚ spoločne zodpovedné za približne 40 percent celkových emisií skleníkových plynov. Prevádzkovatelia môžu dostať časť kvót na znečisťovanie bezodplatne, zvyšok si musia kúpiť v aukcii alebo na trhu.

Cieľom začlenenia budov do tohto systému má byť podľa Komisie zrýchlenie tempa ich obnovy. Oblasť budov a stavebníctva je zodpovedná za 40 percent spotreby energie a 36 percent produkcie CO2 v Európe. Budovy preto hrajú kľúčovú rolu v európskych plánoch na znižovanie emisií skleníkových plynov.

Rekonštrukcia košických kasární na moderné kultúrne centrum Kulturpark z dielne prešovského ateliéru zero zero získala viacero architektonických cien. Foto – Robo Kočan

Komisia minulý rok predstavila ambiciózny program „Renovačná vlna“, ktorý má urýchliť tempo obnovy budov v Európe z dnešného necelého percenta na tri percentá ročne. Na splnenie európskych cieľov v roku 2030 a na dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050 bude však podľa Komisie potrebná celková zmena architektúry klimatických a energetických politík.

Prvý problém: energetická chudoba

Tento krok sám osebe bez ďalších politických opatrení môže mať vážne sociálne dôsledky na ľudí, ktorí sú už teraz vystavení energetickej chudobe, vzácne sa zhodujú mimovládky, zástupcovia priemyslu aj experti.

Podľa aktivistov môže tlak na ekologické budovy viesť k zvýšeniu miery bezdomovectva. Počet ľudí bez domova sa za posledné desaťročie v Únii zvýšil o 70 percent. Podľa Inštitútu Jacquesa Delorsa si veľa ľudí v Európe nemôže dovoliť dostatočne vykurovať svoje domy, pričom 30 miliónov Európanov žije v energetickej chudobe. Po ústupe pandémie covidu-19 sa tieto čísla môžu ešte zvýšiť. Mnohé európske krajiny totiž zaviedli počas pandémie moratórium na vysťahovanie neplatičov.

Aj keď rozšírenie systému obchodovania s emisiami na budovy môže motivovať bohatších majiteľov domov k renovácii, existujú obavy, že rastúca cena vykurovania zvýši v konečnom dôsledku náklady pre nájomcov, a tým aj ich energetickú chudobu.

Druhý problém: oslabenie národných cieľov

Súčasný rámec znižovania emisií v rámci Európy stojí na dvoch základných mechanizmoch. Jedným je systém obchodovania s emisiami EU ETS, ktorý sa v súčasnosti týka emisií z energetiky a priemyslu, a druhým sú právne záväzné národné ciele jednotlivých členských štátov v rámci takzvaného zdieľaného úsilia (Effort Sharing Regulation – ESR).

Patria sem emisie z dopravy, stavebníctva, ale aj poľnohospodárstva, odpadov a ostatného priemyslu. Ide o odvetvia, ktoré zahŕňajú najmä malých producentov emisií. Hlavnú úlohu v týchto oblastiach ekonomiky hrajú právne predpisy členských štátov vzhľadom na rozdielne podmienky v jednotlivých krajinách.

V rámci ESR sú členské štáty povinné nastaviť príslušné politiky tak, aby svoje právne záväzné národné ciele zladili s právnymi predpismi a cieľmi na európskej úrovni.

V reakciách v rámci verejných konzultácií sa vzácne zhodli zástupcovia biznisu a environmentálnych organizácií v tom, že rozšírenie obchodovania s emisiami o dopravu a budovy neprinesie rýchlejšie znižovanie emisií. Tvrdia, že zahrnutím sektorov bývania a dopravy do obchodu s emisiami stratia členské štáty motiváciu dekarbonizovať.

Môže to mať negatívny vplyv na prijímanie opatrení, ako sú stimuly na renováciu budov, zvyšovanie podielu obnoviteľnej energie, zavedenie minimálnych noriem energetickej hospodárnosti budov, a opatrení na zmiernenie energetickej chudoby. Začlenenie sektoru budov do európskeho systému obchodovania s emisiami môže znížiť tiež príjmy jednotlivých členských štátov z platieb za emisie.

Čo na to Slovensko

Rezort životného prostredia zatiaľ nezaujal k plánom Komisie na budúcu podobu znižovania emisií sektoru budov „oficiálny postoj“. Komisia podľa ministerstva „skúma viaceré možnosti“ a „analyzuje ich možné ekonomické dopady“.

Predbežne Slovensko súhlasí so zavedením dodatočných opatrení na znižovanie emisií v sektore budov, pretože inak „nemáme šancu dosiahnuť európske a národné ciele pre sektory, ktoré nie sú začlenené v systéme obchodovania s emisiami EU ETS, kam patria aj budovy“, píše rezort v stanovisku.

Voči začleneniu budov do systému obchodu s emisiami je ministerstvo „rezervované“. Obáva sa „narušenia fungujúceho systému, môže to spôsobiť právnu neistotu z častých zmien legislatívy, prehlbovania energetickej chudoby a zvýšenia administratívnej záťaže“.

Ak Komisia navrhne začleniť budovy do systému EU ETS, rezort bude požadovať „podrobnú analýzu dopadov, ideálne na národnej úrovni“. Ministerstvo je rovnako opatrné voči „automatickému plnému začleneniu budov do EU ETS“. Navrhuje preto vytvorenie „testovacej verzie“ systému pre budovy alebo dlhé prechodné obdobie na jeho zavedenie.

Plánovaná európska legislatíva v oblasti energetiky a životného prostredia

3. Populistická politika zhoršuje výsledky vlády a expertízu verejnej správy

Európu obchádza strašidlo… populizmu. Aká je však jeho reálna cena? Ako sa prejaví vstup populistických politikov do úradu na kvalite vlády?

Presná odpoveď neexistuje. Okrem iného aj preto, že neexistuje všeobecne prijímaná definícia „populistickej politiky“. Napriek tomu sú populistická politika a populistickí politici objektom záujmu rozširujúcej sa skupiny výskumníkov.

Igor Matovič a Boris Kollár, víťazi ostatných parlamentných volieb na Slovensku. Foto N – Tomáš Benedikovič

Najväčšia časť z nich sa zaoberá príčinami (úspechu) populizmu, taktikou, ktorú využíva, a jeho rozdielom voči „štandardnej politike“. Dôležitou je však aj otázka ceny populistickej politiky. Donald Trump nám koniec koncov mohol byť nesympatický ako človek. Mohol nás popudzovať jeho politický štýl, rétorika. No čo, ak jeho vláda „prinášala výsledky“?

Cena populizmu

Zdá sa však, že neprináša.

Skupina výskumníkov (Manuel Funke, Moritz Schularick, Christoph Trebesch) hodnotila výsledky populizmu na základe historických dát od roku 1900, pričom pokrývali viacero krajín. Podľa nich je ekonomická cena populizmu veľká: v dôsledku neho je HDP na hlavu o 10 percent nižší než v kontrafaktuálnom scenári.

K tomu môžeme pridať pár ďalších záverov:

  • Populizmus má sériový charakter. Ak v krajine vládol populista, je vyššia pravdepodobnosť, že ďalší nastúpi v budúcnosti.
  • Populistickí lídri sú drahí, spôsobujú výrazný dlhodobý pokles hospodárskeho outputu a spotreby.
  • Populizmus vyvoláva politickú nestabilitu a úpadok inštitúcií.

Prečo je populizmus drahý

Iný prístup zvolila skupina talianskych výskumníkov (Luca Bellondi, Massimo Morelli, Matia Vannoni). Využili dáta z talianskej municipálnej úrovne a pýtali sa respondentov, prečo je populizmus ekonomicky nákladný.

Ich pracovnou hypotézou bola neochota populistických politikov riadiť sa odporúčaniami expertov. Výsledky ukázali, že nástup populistických politikov do vedenia municipalít zvýšil výmeny na úradníckych postoch, pričom sa zvýšila pravdepodobnosť, že úradníka experta nahradí neexpert. Zároveň sa znížil podiel miestnych úradníkov s univerzitným diplomom.

Potvrdili sa aj predpoklady, ktoré naznačili už iné výskumy: politici pracujúci s menej efektívnym byrokratickým aparátom zvyknú schvaľovať väčšie množstvo legislatívy/regulácií. Nové zákony, resp. zmeny noriem ďalej podkopávajú efektívnosť verejnej správy, čo ešte viac živí legislatívnu aktivitu.

Inak povedané, populisti vo vláde spôsobujú pokles expertnosti vo verejnej správe a znižujú efektívnosť vládnutia.

Ďalšie správy

Negatívne dopady sucha a horúčav na produkciu potravín sa za 50 rokov strojnásobili, konštatuje štúdia porovnávajúca vplyvy extrémov počasia na úrodu v 27 krajinách EÚ a Spojenom kráľovstve. V rokoch 1964 až 1990 boli straty na úrode asi 2,2-percentné, v období 1991-2015 už 7,3-percentné. Suchá sú v posledných rokoch častejšie, ale aj intenzívnejšie. Vlna horúčav v roku 2018 znížila napríklad produkciu obilnín o 8 percent, čo spôsobilo aj nedostatok krmovín pre hospodárske zvieratá a nárast cien.

V rámci boja s rakovinou chce Komisia zjednotiť pravidlá na zdaňovanie nových foriem fajčenia, teda elektronických cigariet a bezdymových tabakových výrobkov. Fajčenie môže za takmer tretinu všetkých prípadov rakoviny v Európe. V rámci plánu na boj proti rakovine chce preto Európska komisia okrem iného zharmonizovať dane na elektronické cigarety alebo bezdymové tabakové výrobky, ktoré si dnes štáty regulujú po svojom. Komisia však zatiaľ nespresnila, či tieto novinky chce zaťažiť rovnako ako klasické cigarety. Zástancovia nových fajčiarskych výrobkov tvrdia, že zdravotné riziko je pri nich nižšie, a dane by to mali reflektovať. Podľa odporcov však môže laxnejšia úprava vytvoriť zdanie zdravého fajčenia a prilákať tak k zlozvyku aj nových užívateľov.

V marci narástla inflácia v eurozóne o 1,3 percenta. Podľa údajov Eurostatu sa o to najviac pričinili ceny energií, ktoré vzrástli o 4,3 percenta.

Ročná miera inflácie v eurozóne, marec 2021

Zdroj: Eurostat

Skupina europoslancov a environmentálnych organizácií vyzvala Európsku komisiu, aby vylúčila nízkouhlíkové fosílne palivá z revízie smernice o obnoviteľných zdrojoch energie (OZE). Patrí medzi ne napríklad vodík vyrobený zo zemného plynu postupom, ktorého súčasťou je zachytávanie uhlíka a jeho uskladňovanie v podzemí. Výzva reaguje na plánovanú revíziu smernice, ktorej súčasťou bude aj nová certifikačná schéma pre obnoviteľné a nízkouhlíkové palivá. Zatiaľ čo predstavitelia ropného a plynárenského priemyslu tvrdia, že nízkouhlíkové palivá sú nevyhnutnou súčasťou snáh o dekarbonizáciu, podľa signatárov výzvy vedie spájanie týchto dvoch kategórií k zmätku a podkopáva dosiahnutie uhlíkovej neutrality. V podobnom duchu písali Európskej komisii predstavitelia skupiny firiem z oblasti OZE. Vyzvali ju, aby neoslabovala kritériá pre „obnoviteľný vodík“. Podľa nich by do kategórie mal patriť len vodík vyrobený z vody, za využitia energie z obnoviteľných zdrojov.

Európski regulátori žiadajú banky a poisťovne, aby boli naďalej zdržanlivé pri vyplácaní dividend a manažérskych odmien. Dôvodom je pokračujúca neistota z vývoja pandémie v Európe a obnovy ekonomiky.

Skupina investorov žiada od Komisie, aby plynárenským projektom zaviedla povinné štandardy na emisie metánu. Otvorený list poslala skupina IIGCC reprezentujúca asi tristo európskych inštitucionálnych investorov s aktívami viac ako 36 biliónov eur. Metán je asi 80-krát účinnejším skleníkovým plynom než CO2 a do atmosféry uniká pri ťažbe a preprave plynu. Európska únia napriek tomu nemá v súčasnosti pravidlá, ktoré by firmy nútili tieto emisie znižovať. Komisia chce príslušnú legislatívu predstaviť koncom roka, firmám by mala vytvoriť povinnosť monitorovať úniky metánu, informovať o nich a problémové miesta opraviť.

Štatistika: Hodinové náklady práce narástli v 2020 na Slovensku medziročne o 7 percent

Hodinové náklady práce sa v EÚ výrazne líšia. V Dánsku boli v roku 2020 na úrovni 45,8 eur, v Bulharsku 6,5 eur (pre celú ekonomiku, s výnimkou verejnej správy a poľnohospodárstva). V Čechách a na Slovensku boli väčšie než vo väčšine bývalých postkomunistických krajín.

Hodinové náklady práce v EUR

(2020, celá ekonomika okrem verejnej správy a poľnohospodárstva, firmy s 10 a viac zamestnancami)

Zdroj: Eurostat

Slovensko patrilo v minulom roku medzi krajiny eurozóny s najväčším medziročným nárastom hodinových nákladov práce – o 7 percent. Vyšší nárast zaznamenalo len Portugalsko (8,6 percenta) a Litva (7,5 percenta). Vyšší medziročný rast však zaznamenali aj viaceré ďalšie východo- a stredoeurópske krajiny mimo eurozóny: Maďarsko (+7,9 percenta), Bulharsko (+7,8 percenta), Česko (+7,4 percenta) a Rumunsko (+7,2 percenta).

Projekt je financovaný Európskou úniou.
Tento článok reprezentuje výlučne názory autorov.
Európsky parlament nezodpovedá za akékoľvek použitie informácií obsiahnutých v tomto článku.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Európska únia

Týždeň v európskej ekonomike

Ekonomika

Teraz najčítanejšie