Prečo šikovní mladí ľudia nechcú robiť učiteľov

Naši žiaci majú zlé výsledky v medzinárodných testoch a stále sa zhoršujú. Na školstvo sa sťažujú aj rodičia, aj firmy.

Jedným z dôvodov sú aj učitelia – vzdelávanie môžu deťom vylepšiť alebo ich môžu aj znechutiť. Mnohí z tých najlepších žiakov však učiteľmi byť nechcú.

Pýtali sme sa preto, čo od profesie učiteľa najviac odrádza a čo by sa malo zmeniť ako prvé.

Nízke platy

„Peniaze nie sú všetko,“ hovorí Milada, ktorá učí na základnej škole v Čadci. Učiteľkou je 24 rokov. „Baví ma to, mám rada deti. Musím sa stále učiť, aby ma nepredbehli tí najlepší, ktorých tu ešte pár máme. Rada sa učím nové metódy učenia,“ hovorí, čo ju drží aj po toľkých rokoch v škole. „Už sú medzi mojimi kolegami aj moji bývalí žiaci. Rada vidím, ako tie deti rastú.“

Na platoch jej prekáža nielen to, že sú nízke. Milada kritizuje aj to, že príplatky nezávisia od výkonu, ale často od sympatií s riaditeľom či vedením školy. Po 24 rokoch praxe má na výplatnej páske menej ako 700 eur.

„Vysokoškolsky vzdelaný človek nemá šancu si z toho platu založiť rodinu. Je to povolanie bez perspektívy,“ hovorí Vladimír Crmoman zo Slovenskej komory učiteľov. Prejavuje sa to aj vo výuke. Aby starší učitelia uživili rodiny, hľadajú si aj inú prácu a majú menej času na prípravu hodín a zároveň aj ich výkon v práci je nižší. Keďže majú nízke mzdy, prejavuje sa to aj na slabých dôchodkoch. V zborovniach aj preto sedí veľa penzistov, ktorí radšej berú nízky plat ako ešte nižší dôchodok.

1. Za menej ako iní ľudia s diplomom

Sťažovanie sa na nízke platy je štandard vo všetkých profesiách, no tie učiteľské sa zdajú nízke, aj keď zvolíme rôzne metodiky porovnania.

Český Institut pro demokracii a ekonomickou analýzu porovnal platy učiteľov a iných ľudí s vysokoškolským titulom. Slovensko v tomto porovnaní vychádza pre učiteľov najhoršie. Pedagógovia dostávajú zhruba 40 percent z toho, čo iní zamestnanci s vysokoškolským vzdelaním.

Blízko nás skončilo v rebríčku Maďarsko, Česko, ale aj Rakúsko. „Ide možno o akési dedičstvo bývalého Rakúsko-Uhorska, ktoré sformovalo podobu školstva, ktorá je v mnohých ohľadoch v systémoch týchto krajín prítomná doteraz,“ napísali autori štúdie.

Naše ministerstvo školstva uznáva, že táto situácia je dlhodobá a pomer medzi učiteľmi a inými zamestnancami, ktorí majú vysokú školu, sa výrazne nemení.

„Platy učiteľov neurčuje trh, ale ide o štátom regulovaný sektor. Nízke platy vyplývajú primárne z toho, že platy v školstve neboli v minulosti medzi rozpočtovými prioritami,“ hovorí Matej Šiškovič, riaditeľ Inštitútu vzdelávacej politiky pri ministerstve školstva.

Pomer priemerných miezd učiteľov na prvom a druhom stupni základných škôl k platom ostatných vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov (2012, v %)

Hovoriť o platoch učiteľov je dôležité aj preto, lebo pri výbere budúceho zamestnania sa ľudia do veľkej miery rozhodujú podľa výšky mzdy.

Autori českej štúdie, ktorá porovnávala platy vysokoškolsky vzdelaných ľudí a učiteľov, tvrdia pochopiteľnú vec: Ak sú platy nízke, je pravdepodobné, že tí najlepší nepôjdu na učiteľstvo a vyberú si iné profesie.

„Nízky plat spôsobuje, že profesiu učiteľa si nevyberajú elitní uchádzači, ktorých momentálne naše školstvo mimoriadne potrebuje,“ hovorí aj Saskia Repčíková z Asociácie súkromných škôl.

 2. Menej platia len Maďari

Slovenské platy učiteľov sú nízke aj v absolútnom vyjadrení. Nástupná mzda učiteľov je podľa šéfa školských odborov Pavla Ondeka 600 eur. Po 32 rokoch praxe je to 800 eur.  Ide o tarifné platy, učitelia si ich môžu zvýšiť o príplatky, napríklad za nadčasy alebo ak sú triednymi učiteľmi. „Patríme medzi krajiny OECD, kde majú učitelia najnižšie platy,“ hovorí Ondek.

Priemerné platy za prvý štvrťrok boli podľa ministerstva 952 eur. Znamená to, že naši učitelia majú spomedzi krajín V4 tretie najnižšie platy. Menej zarábajú len učitelia v Maďarsku.

3. Málo z rozpočtu = málo na platy

Nízke platy by boli pre učiteľov znesiteľnejšie, ak by do školstva inak tieklo veľa peňazí a učitelia by tak pracovali v relatívne luxusných podmienkach. Ani to sa však zďaleka nedeje.

Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré zo svojho hrubého domáceho produktu dávajú najmenší podiel na školstvo. „Vo vyspelom svete je to päť až šesť percent,“ hovorí Ondek. U nás je to okolo štyroch percent.

Výdavky  na regionálne školstvo ako podiel na HDP (2012, v %)

Ako to riešiť?

Štát sa tvári, že sa mzdami zaoberá a rieši to pravidelným zvyšovaním platov učiteľov. Aj v tomto roku ministerstvo školstva zvýšilo platy o päť percent, nepedagogickým zamestnancom o tri percentá. Na budúci rok však budú mať učitelia viac len o štyri percentá.

Učitelia s takýmto systémom spokojní nie sú. Crmoman z komory učiteľov hovorí, že dostávajú „almužnu“. Za riešenie by považoval skokové zvýšenie platov, o čom ministerstvo vôbec neuvažuje.

Štát v minulosti už raz na skokovú metódu pristal. Bolo to pod extrémnym tlakom, no nie pri učiteľoch, ale pri lekároch, ktorí koncom roka 2011 štrajkovali. Vláda Ivety Radičovej im výrazne nárazovo zvýšila platy. V niektorých prípadoch išlo aj o sto až tristo eur.

Aj učitelia pritom štrajkovali. V roku 2012 chceli takto vymôcť vyššie platy. Žiadali desaťpercentné zvýšenie, nakoniec po pár dňoch štrajk ukončili a druhá vláda Roberta Fica im prisľúbila päťpercentné zvýšenie platov.

Papiere, všade papiere

Plat pritom nie je všetko, pripomína skúsená učiteľka Milada. Sú tu aj iné prekážky, ktoré ich znechucujú. „Tento školský rok máme ešte viac papierovačiek, aj keď sľúbili menej,“ hovorí Milada. Reaguje tak na kroky ministerstva školstva, ktoré chce znížiť administratívu na školách. Učitelia podľa nej musia vypĺňať viac tlačív, administratíva pribúda, napríklad aj pre pobyty v prírode, ktoré ohlásil Smer.

Byrokracia je druhý veľký problém, ktorý znižuje atraktivitu učiteľskej profesie. Keď sa na to pýtali učiteľov, tretina z nich povedala, že papierovačky ich často alebo veľmi často zaťažujú. Ide napríklad o informované súhlasy od rodičov, učitelia tiež robia pokladníkov a zbierajú peniaze na výlety či učebnice, vypracúvajú rôzne zoznamy žiakov, vypisujú, koľko je dievčat a chlapcov, počítajú vymeškané hodiny v triednej knihe.

Koľko času byrokraciou denne strávia, záleží najmä od toho, či sú triednymi učiteľmi. V priemere môže ísť o pätinu až tretinu ich času. Znamená to, že ak v škole trávia deväť hodín, tri z toho im zaberie administratíva. Tento čas nevenujú výuke, príprave na hodiny a deťom.

Ministerstvo školstva sa teraz snaží znížiť administratívne zaťaženie, čo učitelia vítajú. „To že sa v tejto oblasti pohli ľady, je len vďaka tomu, že to štát nestojí skoro žiadne peniaze a ministerstvo zjavne potrebuje zlepšiť svoj imidž pred blížiacimi sa voľbami,“ hovorí Crmoman z komory učiteľov.

Nie je to len náš problém, hovorí Inštitút vzdelávacej politiky pri ministerstve školstva vo svojom komentári k administratívnej záťaži učiteľov. „Nadmerné pracovné zaťaženie nesúvisiace s výučbou považuje za najväčší problém svojej profesie takmer 11 percent slovenských učiteľov, čo je o takmer 9 percent menej ako priemer 22 krajín, ktoré sa na výskume zúčastnili.“

Nadmerná administratíva by nemusela byť taký problém, ak by sa neprejavovala na výsledkoch žiakov. Vyťažení učitelia totiž nemajú dosť času, aby zistili, čo ich študenti potrebujú, a celková efektivita sa podľa inštitútu pri ministerstve školstva znižuje. „Výsledky niektorých štúdií dokonca naznačujú, že rast administratívy v školstve sa odráža v slabších študijných výsledkoch žiakov,“ dodali.

„Nevážia si nás“

Platy a administratíva sú problémy, ktorých veľkosť by za veľa peňazí a sústredenia mohol štát zmenšiť aj za pár rokov. Dať väčšiu váhu profesii učiteľa by zrejme trvalo dlhšie, hoci nízky status profesie je tiež dôvod, prečo mladí šikovní ľudia radšej túto profesiu obchádzajú.

V rámci štúdie OECD Talis 2013 sa učiteľov pýtali aj na ich ocenenie spoločnosťou. Len štyri percentá učiteľov si myslí, že práca učiteľa je spoločnosťou ocenená, v ostatných krajinách bol priemer 31 percent, píše sa v štúdii.

„Je tu neúcta zo strany rodičov aj okolia. Kedysi si rodičia učiteľov viac vážili. Ak majú slabších žiakov, spolupracujú s nami rodičia menej ako kedysi. Napíšeme poznámku, ale nič sa nedeje,“ hovorí skúsená učiteľka Milada.