Denník N

Do 50-tky by chcel prevádzkovať ďalšie štyri reštaurácie McDonald’s

Pôvodom Brazílčan, ktorý si okúsil najrôznejšie odvetvia – od finančného auditu, cez nábytkárstvo až po automotive. Aktuálne je Luiz Franca jedným z nových majiteľov vlastnej McDonald’s reštaurácie na Slovensku. Martinskú prevádzku prevzal v októbri minulého roka a ako sám vraví, plní si tým svoj „americký sen“.

Ako ste sa dostali k tomu, že dnes vlastníte McDonald’s reštauráciu a zrovna na Slovensku v Martine?

S mojou bývalou ženou – Slovenkou, sme sa stretli v Kanade, kde sa aj narodil náš syn. Hlavne kvôli nemu a tomu, aby sme boli bližšie k ex-manželkinej rodine sme sa v roku 2007 presťahovali na Slovensko. Začal som tu najskôr podnikať v nábytkárskom biznise, neskôr v automobilovom. Raz som na Facebooku videl, ako môj známy zdieľal informáciu o tom, že McDonald’s na Slovensku hľadá franšízantov. Už keď som študoval a žil v USA a Kanade, tak sme si s kamarátmi hovorili, že keď raz budeme mať peniaze, ideme rozhodne do biznisu s McDonald’s, lebo je to viac-menej istota. Bol to taký môj „americký sen“, a tu na Slovensku sa mi vyskytla šanca si ho splniť.

Teraz, keď už ste majiteľom McDonald’s reštaurácie, stále si myslíte, že je to istota?

Vlastním ju zatiaľ veľmi krátko, od októbra minulého roka, no môžem povedať, že napriek pandémii a celej situácii okolo nej som presvedčený, že som spravil dobré rozhodnutie. Gastrobiznis celosvetovo trpí, no my trpíme výrazne menej. Je to biznis, ktorý je postavený na donáškach, jedle so sebou alebo Drive-Thru. Čiže už dopredu bol pripravený na to, aby bol úspešný aj v takýchto náročných časoch.

Ale pandémia sa vás dotkla.

Samozrejme. Nedosahujeme také čísla, aké by sme mali za normálnych okolností, no vďaka dobre nastavenému systému nie sme v strate.

Luiz Franca

Luiz Franca je pôvodom Brazílčan, ktorého na Slovensko pred 14. rokmi priviedla rodinná situácia. Pôsobil najskôr v automobilovom priemysle, neskôr nábytkárskom a od konca roka 2020 prevzal vlastnú McDonald’s reštauráciu v Martine, čím si splnil svoj „americký sen“. V ideálnom prípade by chcel podľa vlastných slov prevádzkovať ďalšie štyri reštaurácie.

McDonald’s je známy tým, že ak chcete mať svoju reštauráciu, musíte absolvovať ročné zaučenie pri ktorom si vyskúšate všetky práce. Aké to bolo?

Náročné, nebudem klamať. Hlavne preto, že som nebol zvyknutý na fyzickú prácu. Celý život som trávil v kancelárii za počítačom, alebo s telefónom v ruke. Keď som rodine a priateľom povedal, na akú zmenu sa chystám, pýtali sa ma, či mi nešibe. (smiech)

Čo všetko ste si teda vyskúšali?

Úplne všetko, začal som od nuly. Naučil som sa robiť hranolčeky, hamburgery, pracoval som na všetkých stanoviskách. V podstate to bolo rovnaké, ako keď k nám teraz príde čerstvý absolvent alebo študent. Samozrejme, môj tréning bol intenzívnejší, pretože som si všetkým musel prejsť za rok. Okrem práce v kuchyni či napríklad na kase som sa neskôr naučil ako zaúčať nových zamestnancov, ako ich manažovať či ako viesť celú prevádzku. A poviem vám, stále som v tréningu. Ani za rok sa nestihnete naučiť úplne všetko. Okrem toho, McDonald’s neustále prichádza s rôznymi novinkami a vylepšeniami, takže sa vždy niečo nové učím. Mám to veľmi rád, aspoň „nezaspím na vavrínoch“.

A neľutujete teraz spätne rozhodnutie opustiť „teplú“ kanceláriu a pustiť sa do gastra?

Nie, určite nie. Som veľmi spokojný. Ako hovorieva generálny riaditeľ McDonald’s Česko a Slovensko Tomasz Rogacz: „Toto nie je burger biznis, toto je people biznis.“ Predávame samozrejme hamburgery, ale najdôležitejší sú stále ľudia – či už zákazníci, alebo zamestnanci. A práve prácu s ľuďmi mám najradšej.

Luiz Franca

Podarilo sa vám počas tréningu aj nejaké faux pas, napríklad spáliť celú várku hranolčekov?

Spáliť hranolčeky je ťažké, keďže máte časovač a všetko má presný postup. Ale napríklad moje prvé hamburgery boli celé dopletené. Keď máte pred sebou desať druhov omáčok, dva druhy šalátu, dva druhy rajčín, dva druhy syra a množstvo ďalších surovín, tak je to zo začiatku naozaj náročné poskladať ich presne podľa receptúry. Priznám sa, že väčšinou som doplietol omáčku. (smiech) Potom som si začal hovoriť nahlas postup, to mi pomáhalo. Po čase si kolegovia začali robiť srandu že hneď vedia, keď je v kuchyni Luiz. (smiech)

Spomínate si na prvé jedlo, ktoré ste z McDonald’s ochutnali?

Áno, som veľmi starý zákazník McDonald’s. Bolo to niekedy v 80.rokoch a ako osem až desať-ročný som žil s rodičmi v menšom brazílskom mestečku. V meste vedľa otvorili prvý McDonald’s v okolí, tak sme si spravili výlet. Dal som si kuracie nugetky s barbecue omáčkou a bol to pre mňa absolútne skvelý zážitok, úplná Amerika.

A spomínate si na prvé jedlo, ktoré ste v Mekáči vy sami pripravili?

Bol to asi nejaký hamburger, ale presne si nespomínam. Bol som vtedy vo veľkom strese, keďže som dovtedy nič také nerobil. Mal som ale skvelého trénera a je výborné, že človek ide hneď „na ostro“ a všetko sa učí priamo v prevádzke. To je najlepší a najrýchlejší spôsob.

Prijímali ste už aj nových zamestnancov?

Zatiaľ nie, spolu s reštauráciou som prebral aj zamestnancov. Som veľmi rád, že je tu skvelý tím, veľmi šikovní a pracovití ľudia. Myslím, že celkovo sú ľudia v tomto regióne veľmi pracovití a aj odmena za prácu je u nás dobrá. Keď ale pandémia aspoň sčasti odznie a situácia sa vráti do normálu, určite budeme naberať aj nových zamestnancov.

Ako sa vám podarilo nadviazať vzťahy so zamestnancami, hlavne teraz, počas pandémie?

Okrem manažovania prevádzky beriem aj zmeny v reštaurácii. Niekedy som v kuchyni, inokedy obsluhujem alebo som napríklad na kase. Skrátka hocikde, kde ma treba. Mám to rád, „vyčistím“ si popri tom hlavu, a súčasne si budujem bližšie vzťahy so zamestnancami. Takto aspoň vidia, že medzi nami nie je žiaden rozdiel, ľudia v kuchyni sú rovnako dôležití ako manažment.

Takže keď príde človek do Mekáču v Martine, možno ho obslúži priamo franšízant?

Áno. Veľmi rád som napríklad na Drive-Thru, lebo mám kontakt so zákazníkmi. Osobný kontakt je totiž veľmi dôležitý – nie je to len o predaji jedla, ale aj zákazníckom zážitku. Chceme, aby sa u nás ľudia cítili dobre a aby vedeli, že si ich vážime. Každého jedného z nich.

Koľko času trávite v reštaurácii?

Som tam tak štyri až päťkrát do týždňa. Snažím sa netráviť v reštaurácii úplne každý deň, aby som čas aj na súkromný život.

Aké máte plány do budúcnosti?

Rozširovať. Začal som s jednou reštauráciou a chcel by som ich mať viac. Najskôr však musím McDonald’s dokázať, že na to mám a dokážem úspešne viesť martinskú prevádzku.

Koľko reštaurácií si predstavujete?

Ideálne 5, ale závisí to od okolností a možností. Povedal som si, že do svojej 50-tky, ktorú budem mať o sedem rokov, vezmem všetky ďalšie prevádzky, ktoré budem môcť. Franšízová zmluva s McDonald’s sa uzatvára vždy na 20 rokov a predpokladám, že minimálne do 70-tky budem schopný aktívne podnikať. Čo s prevádzkami potom sa uvidí – buď budem pokračovať, alebo ich prevezme môj syn, alebo úplne iný franšízant.

Ste aktuálne v kontakte aj s inými franšízantami?

Áno, veľmi mi pomáhajú. Najbližšie ku mne je kolega v Liptovskom Mikuláši, s ktorým sme celý tréning absolvovali spolu. Pravidelne si voláme a navzájom si pomáhame. Viackrát som ale kontaktoval aj franšízantov, ktorí majú svoje reštaurácie už niekoľko rokov.

A v čom vám pomohli?

Napríklad s kontaktmi na dodávateľov služieb ako je upratovanie a podobne. Teda tie, ktoré si každá prevádzka rieši sama a nie sú spoločné pre celý reťazec. Nápomocní mi však boli aj v iných veciach, rôznych procesných. Systém vzájomnej pomoci má McDonald’s nastavený skutočne veľmi dobre. Nikto vám nepomôže tak, ako človek, ktorý si prešiel tým istým.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ekonomika

Teraz najčítanejšie