Denník N

Týždeň v európskej ekonomike: Štáty chcú čo najrýchlejšie spustenie plánu obnovy, zdržanie však nemožno vylúčiť

Eurokomisár Johannes Hahn. Foto - TASR / AP
Eurokomisár Johannes Hahn. Foto – TASR / AP

Autori pracujú pre portál Euractiv.sk

  • Členské štáty chcú čo najrýchlejšie spustenie plánu obnovy, zdržanie však nemožno vylúčiť.
  • Zelená taxonómia investícií je zverejnená, plyn a jadro zatiaľ nerieši.
  • Európska komisia sľubuje firmám ochranu proti zahraničnej „šikane“.

1. Členské štáty chcú čo najrýchlejšie spustenie plánu obnovy, zdržanie však nemožno vylúčiť

Na neformálnej videokonferencii ministrov financií a hospodárstva žiadali niektoré členské štáty (Slovensko medzi ne nepatrí) Európsku komisiu, aby skrátila dvojmesačnú lehotu, ktorú má na zhodnotenie národných plánov obnovy.

Hlavným dôvodom sú zvýšené výdavky na ekonomické oživenie: druhá a tretia vlna pandémie zasiahla Európu silnejšie, než sme čakali minulé leto, v očkovaní EÚ mešká za Spojenými štátmi.

Prečo by to malo ísť rýchlejšie

Podľa súčasného harmonogramu majú štáty finálne verzie plánov odovzdať do konca apríla. Komisia má potom dva mesiace na ich zhodnotenie, ďalší mesiac má na schválenie Rada EÚ. Podľa dvoch európskych diplomatov už trojmesačné čakanie nedáva zmysel, keďže Európska komisia o plánoch so štátmi diskutuje od októbra, informuje portál EURACTIV.

Prečo to tak jednoducho nejde

Európska komisia zatiaľ nie je myšlienke naklonená. Žiaden z členských štátov zatiaľ finálnu verziu dokumentu Komisii neposlal. Španielsko, Grécko a Portugalsko tak chceli urobiť už v marci. Vyjednávania o posledných detailoch však nakoniec trvali dlhšie, než očakávali. Problematické boli najmä nastavenia míľnikov, po splnení ktorých budú zdroje poskytnuté, a aj cena potrebných auditov.

Tieto štyri krajiny aj tak chcú poslať svoje návrhy ako prvé, niektoré z nich už na budúci týždeň. Slovenská vláda plánuje schváliť finálnu verziu 28. apríla, iba dva dni pred termínom na odoslanie do Komisie.

Niektoré krajiny – napríklad Holandsko a Fínsko – už dnes avizujú, že termín nestihnú. Koniec apríla je vnímaný skôr ako „mäkká lehota“. V prijatom nariadení sa píše, že členské štáty by mali dokumenty predložiť „v zásade do 30. apríla“.

Čo môže spôsobiť ešte väčšie zdržanie

Ako sme písali už pred časom, poskytovanie peňazí môže oddialiť problém s ratifikáciou rozhodnutia Rady o systéme vlastných zdrojov Únie. Rozhodnutie, ktoré umožní EÚ získať pôžičky potrebné na financovanie plánu obnovy, zatiaľ ratifikovalo len 17 krajín (jednou z nich je Slovensko, urobili sme to 17. marca).

Najviac pozornosti sa sústreďovalo na Nemecko, kde má rozhodnutie na stole ústavný súd, ktorý môže rozhodnúť až po septembrových voľbách. Predbežne však cestu schvaľovaniu uvoľnil. V Poľsku sa to zase stalo politickou témou, ktorá ohrozuje stabilitu vlády. Európsky parlament aj Komisia zdôrazňujú, že proces má byť dokončený do leta.

Neistota sťažuje podmienky pre získanie pôžičiek. S tým súvisí druhý problém: Európskej únii môžu chýbať na distribúciu prvých peňazí prostriedky.

Ak pôjde všetko podľa plánu, v polovici júla by mala začať Komisia posielať prvé platby – peniaze, ktoré majú uľahčiť spustenie plánovaných reforiem. Má to byť 13 percent celkovej sumy. To je 45 miliárd eur z grantov a ešte raz toľko, ak budú chcieť krajiny čerpať aj výhodné pôžičky.

Znamená to, že v polovici roka by mala mať Únia pripravených 45 až 90 miliárd. Podľa komisára Johannesa Hahna je Únia schopná získať na trhoch mesačne 15 až 20 miliárd eur. To však bude stačiť na pokrytie grantov len dvoch najväčších beneficientov fondu: Talianska a Španielska.

Aké je riešenie

Podľa komisára Hahna dokáže Únia takéto platby zvládnuť. Peniaze však neprídu naraz. Prvá tranža predbežných platieb by do členských krajín prišla v júli, druhá v septembri.

Druhou otázkou je, ako budú peniaze rozdelené. Komisár Hahn naznačil, že to nemusí byť rovnomerné: väčšiu časť z 13-percentného predfinancovania dostanú skôr tie krajiny, ktorých národné plány Komisia vyhodnotí ako lepšie.

2. Zelená taxonómia investícií je zverejnená, plyn a jadro zatiaľ nerieši

Foto – TASR

Jedno dejstvo európskej bitky o pravidlá, ktoré majú kategorizovať investície podľa toho, ako prispievajú k boju s klimatickými zmenami (zelená taxonómia investícií), je uzavreté. Komisia predstavila sériu implementačných pravidiel pokrývajúcich trinásť sektorov vrátane dopravy, lesného hospodárstva, obnoviteľných energií, priemyselnej výroby, stavebníctva či poisťovníctva.

Dve oblasti, ktoré vyvolali najviac kontroverzií – zemný plyn a jadro –, však vynechala.

Prečo je to dôležité

O zelenej taxonómii a jej význame sme písali už v predchádzajúcich týždňoch. V skratke: na dosiahnutie strednodobého klimatického cieľa – zníženie emisií skleníkových plynov o 55 percent do roku 2030 – budú potrebné investície v objeme 350 miliárd eur ročne.

Časť peňazí (väčšia) musí prísť zo súkromných zdrojov. Jedným zo spôsobov, ako investorov presvedčiť, aby sa preorientovali na zelenšie alternatívy, má byť jasná kategorizácia projektov podľa toho, do akej miery prispievajú k environmentálnej udržateľnosti.

Prečo to trvalo tak dlho

Prvú verziu revidovanej zelenej taxonómie predstavila Komisia už v roku 2019. V decembri 2019 však prijatie nariadenia zablokovala skupina deviatich krajín vrátane Slovenska. Nepáčilo sa im, že by o „zelenú“ nálepku prišli projekty využívania zemného plynu a jadrovej energie.

Taxonómia však bola potrebná, bez nej nedosiahne EÚ svoje klimatické ambície. Členské krajiny preto Komisiu poverili, aby pravidlá definovala v sérii takzvaných delegovaných aktov. Ich vypracovanie je plne v rukách Komisie, zástupcovia členských krajín majú len poradný hlas. Finálny návrh už potom Rada ani Parlament nemôžu meniť. Môžu ho len prijať alebo odmietnuť ako celok.

V novembri 2020 predstavila Komisia prvý draft. Opäť však narazila. Desať krajín zo strednej a juhovýchodnej Európy (opäť vrátane Slovenska) hrozilo vetom. Nepáčilo sa im, že zemný plyn nezíska ani nálepku „prechodového paliva“. Ďalšie krajiny (opäť vrátane Slovenska) zas lobovali za jadrovú energiu. Komisia tak návrh stiahla.

Na jar sa zdalo, že Komisia tlaku plynárenskej a jadrovej loby ustúpi. Tentoraz sa však ozvali krajiny ako Rakúsko či Švédsko, ktoré nesúhlasili so zeleným nálepkovaním fosílnych palív a jadra. Protestné hlasy sa objavili aj medzi expertmi, ktoré taxonómiu pomáhali pripraviť.

Nakoniec sa Komisia rozhodla, že status zemného plynu a jadra v tomto štádiu nebude riešiť. Z prvej série taxonómie ich vyňala, zaradí ich do druhej, očakávanej v letných mesiacoch.

Dráma na záver

Na poslednú chvíľu sa ozvalo sedem krajín, opäť bolo medzi nimi Slovensko. Premiéri poslali Komisii list, v ktorom označili rozdelenie taxonómie na dve etapy voči zemnému plynu a jadru za „diskriminačné”. Podľa nich je zámer Komisie rozdeliť legislatívu na dve časti v rozpore s právom štátov rozhodovať o vlastnom energetickom mixe a s princípom technologickej neutrality.

Skupina členských krajín vrátane Slovenska v ňom apeluje na Komisiu, aby do návrhu plánovaného na tento týždeň zemný plyn a jadro zaradila, alebo ešte návrh prepracovala aj „za cenu zdržania celej legislatívy”.

Skutočným dôvodom bola pravdepodobne obava hlavných obhajcov zemného plynu, že týmto rozdelením taxonómie stratia politický vplyv. Pokiaľ boli plyn a jadro súčasťou celého balíka, mohli na Komisiu a ostatné členské krajiny tlačiť vydieraním: ak nám neustúpite, potopíme celú taxonómiu. Vrátane pravidiel pre obnoviteľné zdroje.

Ich tlak však neuspel. V dnes zverejnenom návrhu taxonómie nie sú plyn a jadro zaradené.

Čo bude s plynom a jadrom

Komisia zvažuje dve možnosti. Zemný plyn a jadrová energetika môžu byť súčasťou druhého balíka taxonómie, plánovaného na jún. Ten sa bude týkať „prechodových“ aktivít – teda takých, ktoré nie sú zelené, no môžu pomôcť prechodu na nízkouhlíkovú ekonomiku.

V prípade plynu takisto Komisia zvažuje možnosť samostatnej legislatívy. Navrhla by ju v treťom alebo štvrtom štvrťroku 2021, špecifikovala by úlohu plynu v energetickej budúcnosti Európy. Ak by mala legislatíva formu nariadenia, musela by prejsť štandardným legislatívnym procesom. Rôzne skupiny členských krajín a europarlament by museli nájsť kompromis.

Pokiaľ ide o jadro, o postupe Komisie rozhodne názor expertov na bezpečnosť procesu nakladania s jadrovým odpadom. Na základe expertného názoru môže Komisia rozhodnúť o zaradení jadra do júnového balíka alebo zvoliť samostatný postup.

3. Európska komisia sľubuje firmám ochranu proti čínskej „šikane“

Ilustračné foto – TASR/AP

Do konca roka chce Európska komisia predstaviť nástroje na obranu európskych firiem pred nátlakovými akciami vlád mimo EÚ. Európsky parlament tlačí na rýchlejší postup.

Plán na vytvorenie obranných nástrojov má už niekoľko mesiacov. V súčasnosti mu urgenciu dávajú kroky čínskej vlády.

Čo sa stalo

Švédska odevná značka H&M sa pred rokom rozhodla, že prestane dovážať bavlnu z regiónu Sin-ťiang. Urobila to pre obvinenia z využívania nútených prác etnickej menšiny Ujgurov, ktoré Čína popiera.

Čínska vláda reagovala stiahnutím produktov firmy z najpopulárnejších stránok, vymazaním kamenných predajní H&M z máp a blokovaním inštalácie aplikácie firmy v Číne.

Dôsledky sporu pocítili akcie firmy: po čínskej reakcii padli o viac ako dve percentá. Spor však zasiahol aj akcie firiem Adidas alebo Nike. Švédska sieť oblečenia v snahe o zažehnanie krízy zmiernila svoju rétoriku.

Prečo je to problém

V podobných prípadoch nemá Európska únia nástroje, ktorými by firmy ochránila. Sťažnosť na Svetovej obchodnej organizácii by jej pravdepodobne nepomohla, keďže ide o neformálne spôsoby nátlaku.

Bez efektívnej ochrany sa môžu európske firmy ocitnúť pred dilemou: ak sa chcú správať podľa hodnôt či politických priorít EÚ, ich biznis v niektorých krajinách môže byť ohrozený.

Nejde pritom len o Čínu. Neformálny nátlak využívali aj Spojené štáty.

Ako má nástroj vyzerať

Plánovaná legislatíva pravdepodobne ponúkne spektrum nástrojov, z ktorých si EÚ bude môcť v konkrétnom prípade vybrať: od pomoci zasiahnutým firmám, po odvetné opatrenia voči spoločnostiam z danej krajiny.

Nástroj by sa mal vedieť vyrovnať so všetkými druhmi nátlakových taktík. Môžu to byť diskriminačné clá na dovoz, ale aj úmyselné prieťahy v konaniach, alebo nevydanie povolenia na podnikanie.

Podľa predstaviteľov Komisie podmienkou využitia nového nástroja bude využitie nátlakových taktík na ovplyvnenie politických rozhodnutí, či už v Európskej únii, alebo v členských štátoch. Nemusí však ísť o konkrétnu legislatívu.

Ďalšou podmienkou bude, že tretia krajina musí nátlakové obchodné taktiky využiť ako prvá a Únia na ne bude iba reagovať.

Ďalšie správy

Vyjednávači Európskeho parlamentu a Rady sa dohodli na kompromisnom znení Európskeho klimatického zákona. Politická dohoda lídrov o 55-percentom znížení emisií do roku 2030 sa tak môže pretaviť do právne záväzného limitu. Europoslancom sa nepodarilo presadiť požiadavku na sprísnenie limitu na 60 percent. V kompromise sa hovorí o „minimálne 55 percentách“, to teoreticky otvára možnosť prijatia prísnejšieho záväzku v budúcnosti. Parlament si však presadil vytvorenie nezávislého vedeckého orgánu Európskeho vedeckého poradného výboru, ktorý bude navrhovať opatrenia na znižovanie emisií.

Europoslanci chcú zjednotiť národné pravidlá pre pracovnú migráciu z krajín mimo EÚ. Podľa Výboru EP pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci by nahradenie 27 národných pravidiel spoločnými pomohlo pritiahnuť do Európy talenty a zaplniť medzery na trhu práce. Ak Komisia na základe správy predloží legislatívny návrh, čaká ho dlhá cesta. Členské štáty sa však už roky nevedia zhodnúť ani na reforme takzvanej modrej karty, ktorá sa týka iba vysokokvalifikovaných pracovníkov. Výbor však v správe volá po uľahčení migrácie aj pre tých nízko a stredne kvalifikovaných, napríklad v oblasti opatrovania.

V marci bola medziročná miera inflácie v eurozóne 1,3 percenta, čo bol nárast oproti februárovým 0,9 percentám. V Európskej únii narástla v marci z 1,3 percenta (február) na 1,7 percenta. Slovensko sa s 1,5 percentami nachádzalo nad úrovňou eurozóny. Zatiaľ čo k rastu cien v eurozóne prispievali v predchádzajúcich mesiacoch najmä energie, v marci to boli služby (+0,57 percentuálneho bodu), po nich nasledovali energie (+0,43 percentuálneho bodu), potraviny, alkohol a tabak (+0,24), len minimálne prispeli ceny neenergetických priemyselných výrobkov (+0,09).

Medziročná miera inflácie, marec 2021 (v %)

Zdroj – Eurostat

Európska komisia je otvorená úplnému zákazu klietkového chovu v EÚ. Ochranári pod petíciu s názvom „Koniec doby klietkovej“ vyzbierali dostatočný počet podpisov na to, aby sa na základe pravidiel inštitútu „občianskej iniciatívy“ týmto problémom musela začať zaoberať Európska komisia. Podmienkou je v súčte aspoň milión podpisov z minimálne siedmich členských krajín EÚ. Iniciatíva na svojej stránke uvádza, že sa jej podarilo presvedčiť už 1,6 milióna signatárov z 25 štátov Únie. Podľa organizácie sa v Európe v uzavretých klietkach stále chová až 300 miliónov zvierat. Ide o sliepky, prepeličky, husi, ošípané či teliatka. Eurokomisár pre poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowski ochranárom z iniciatívy „Koniec doby klietkovej“ prisľúbil, že Komisia v júni predstaví návrhy, ktoré by mali zohľadniť ich požiadavky na úplný zákaz klietkového chovu v EÚ.

Portugalské predsedníctvo chce 8. mája na európsko-indickom samite v Porte oživiť rokovania o obchode a investíciách medzi EÚ a Indiou. Rokovania sa začali ešte v roku 2007, od roku 2013 však uviazli na mŕtvom bode.

EÚ a India: Vzájomný obchod a investície

Zdroj – Európska komisia

Zástupcovia členských krajín sa dohodli na podmienkach fungovania digitálnych očkovacích preukazov, Rada teraz začne rokovať s Európskym parlamentom. Príslušné nariadenie by malo byť schválené mimoriadne rýchlo, aby mohli byť preukazy umožňujúce voľnejší pohyb cez hranice zavedené ešte pred spustením letnej turistickej sezóny. Komisia, Rada a Parlament majú rozdielne názory v niektorých bodoch: či bude možné pasy používať aj na iné účely, ako je cestovanie, či lehota ich platnosti. Europarlament by mal o nariadení hlasovať 26. – 29. apríla. Členské krajiny závislé od turistického ruchu však už robia vlastné prípravy. Grécko sa napríklad od tohto týždňa otvára všetkým očkovaným turistom, uznávať bude aj vakcináciu Sputnikom.

Skupina europoslancov žiada revíziu smernice o vývoze odpadu. Podľa Európskej komisie medzinárodný obchod s plastmi narástol medzi rokmi 1992 a 2016 štvornásobne. Na konci tohto obdobia vyvážala EÚ asi 40 miliónov ton odpadov, teda 20 percent globálneho objemu. Smeroval najmä do ázijských krajín. V posledných rokoch však Čína prestala prijímať zahraničný odpad, najmä plastový, a obmedzenia prijali aj iné vlády. Podľa organizátorov kampane Zero Waste Europe, ktorú europoslanci podporili, by mala EÚ zakázať akýkoľvek vývoz plastového odpadu mimo Únie.

Hlavné destinácie odpadu z krajín EÚ, 2020

Zdroj – Eurostat

Plynové elektrárne sa stali v minulom roku najväčším zdrojom emisií skleníkových plynov v energetickom sektore Európe, tvrdí správa organizácie Ember. Analýza pracovala s dátami energetických firiem, ktoré spadajú pod systém obchodovania s emisiami. Plynové elektrárne boli zodpovedné za 33 percent celkových emisií v energetike (236 miliónov ton CO2e), prvýkrát tak prekonali elektrárne na hnedé (25 percent) a čierne uhlie (23 percent). Pod pokles emisií zo spaľovania uhlia sa podpísalo postupné odstavovanie týchto elektrární. Emisie plynárenských elektrární v posledných rokoch mierne rastú.

Emisie skleníkových plynov z elektrární v rámci EU ETS (milióny ton CO2e)

(žltá: zemný plyn, oranžová: hnedé uhlie, čierna: čierne uhlie)

Zdroj – Ember prostredníctvom EURACTIV.com

Nemeckých konzervatívcov má viesť do volieb Armin Laschet z CDU. Členovia vedenia strany ho uprednostnili pred Markusom Söderom z bavorskej CSU. Zatiaľ však ide len o rozhodnutie CDU. Nie je jasné, či ho jej stály koaličný partner CSU bude akceptovať alebo budú rokovania pokračovať. Podľa prieskumov verejnej mienky je Söder populárnejším z dvojice. Volebnú líderku a kandidátku na kancelársky post si už vybrali aj Zelení. Je ňou spolupredsedníčka strany Annalena Baerbocková. V prieskumoch verejnej mienky už Zelení predbehli konzervatívcov. Prvýkrát v nemeckej histórii existuje reálna šanca, že kancelárka bude pochádzať práve z tejto strany.

Štatistika: Klimatické zmeny nás pripravujú o 11,1 miliardy eur ročne

Klimatické zmeny nie sú len v budúcnosti skrytou hrozbou. Ich dôsledky pociťujeme už dnes. Nie všetky je možné prepočítať na ekonomickú hodnotu, ekonomické dôsledky však možno kalkulovať. Európska agentúra pre životné prostredie v nedávno zverejnenej správe prepočítala hospodárske škody spôsobené extrémnymi environmentálnymi udalosťami: meteorologickými (búrky), hydrologickými (záplavy) a klimatickými (vlny horúčav, chladu, suchá, lesné požiare).

Podľa jej prepočtov boli celkové straty medzi rokmi 1980 – 2019 v členských štátoch Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EÚ + Švajčiarsko, Nórsko, Island vrátane Spojeného kráľovstva) až 446 miliárd eur. Ročne to predstavuje 11,1 miliardy eur alebo 3 percentá HDP týchto krajín.

Ekonomické škody spôsobené extrémnymi klimatickými udalosťami v Európe, 1980 – 2019

(v miliónoch eur, hodnota k roku 2019)

Zdroj: Európska agentúra pre životné prostredie, prostredníctvom EDJN

Nie všetky krajiny boli zasiahnuté rovnako vážne. Najväčšie straty utrpelo Nemecko, až 107,5 miliardy eur. Slovensko na tom bolo zatiaľ relatívne dobre, škody spôsobené klimatickou zmenou boli vyčíslené len na 1,75 miliardy eur. To je výrazne menej než v podobne ľudnatom Dánsku (10,8 miliardy) a pomerne menej ako v susednom Česku (12 miliárd).

Hospodárske straty v krajinách, 1980 – 2019

(v miliónoch eur)

Zdroj: Európska agentúra pre životné prostredie, prostredníctvom EDJN

Tento projekt je financovaný Európskou úniou.
Tento článok reprezentuje výlučne názory autorov.
Európsky parlament nezodpovedá za akékoľvek použitie informácií obsiahnutých v tomto článku.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Plán obnovy EÚ

Týždeň v európskej ekonomike

Ekonomika, Slovensko, Svet

Teraz najčítanejšie