Denník N

Slovenský investor: Mladí čakajú, že im dáme milión, keď prinesú tabuľku v Exceli

Jozef Šovčík patrí k nemnohým slovenským podnikateľom, ktorý vybudoval úspešnú firmu, ktorá prerazila i v USA. Foto N - Tomáš Benedikovič
Jozef Šovčík patrí k nemnohým slovenským podnikateľom, ktorý vybudoval úspešnú firmu, ktorá prerazila i v USA. Foto N – Tomáš Benedikovič

Na Slovensku podľa Jozefa Šovčíka visí prebytok peňazí určených pre takzvané start-upy. Investori ich však nemajú do čoho vložiť.

JOZEF ŠOVČÍK so svojím spolužiakom vybudoval IT spoločnosť Visicom. Gigantom, ako je potravinárska skupina Nestlé, dodávala riešenie pre lepšiu komunikáciu so zákazníkmi. Firmu nedávno predal Američanom a utŕžené peniaze na Slovensku investuje do takzvaných start-upov. Lepšie povedané, rád by investoval. „Mladí ľudia majú skvelé nápady. Lenže miesto toho, aby ich dotiahli do konca, dajú prednosť stabilnému zamestnaniu a lízingu na nové auto,“ hovorí Šovčík.

V súčasnosti pomáha pripravovať súťaž Eshop Akcelerátor určenú pre slovenských internetových predajcov.

 

Oplatí sa na Slovensku investovať do nových nápadov?

Oplatí. Nápady na Slovensku sú. Dokonca by som povedal, že u nás vzniká množstvo skvelých nápadov. Bohužiaľ tu chýba niečo úplne iné. Stretávam len málo ľudí, ktorí majú chuť sa do toho vložiť a dotiahnuť svoje nápady do nejakej praktickejšej podoby.

Do podoby, aby sa do nich dalo investovať?

Áno. Aby som mohol do niečoho investovať peniaze, musím mať do činenia s tímom ľudí, ktorí majú už založenú malú firmu a vedia ukázať aspoň prototyp reálneho produktu. Ja ako investor im potom môžem pomôcť s tým, aby sa produkt dokončil, uviedol na trh a začal vytvárať zisk.

Do koľkých projektov ste zatiaľ vložili peniaze?

Doteraz som podporil štyri firmy. Pritom ja i celý rad ďalších investorov by sme dokázali podporiť oveľa viac nápadov. Poviem vám niečo, čo sa možno tak často nehovorí: na Slovensku je prebytok peňazí, ktoré by sa mohli investovať do nádejných firiem.

Prebytok peňazí?

Presne tak. Máte tu známe investičné fondy ako Neulogy Ventures, Credo Ventures, ktoré sa špecializujú na tento typ podnikania – teda na investovanie do takzvaných start-upov. Okrem nich sa po Slovensku i okolitých krajinách pohybujú ďalšie desiatky individuálnych investorov. A všetci len hľadajú, hľadajú a hľadajú reálne projekty, do ktorých by mohli investovať. Lenže nie je do čoho. Nedávno som sa stretol s jedným investorom z Prahy, ktorý už posudzoval tristo rôznych projektov. A rozhodol sa len pre úplné minimum.

Jozef Šovčík (41) študoval na matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Komenského i na Ekomoickej univerzite v Bratislave. Spoluzakladal IT spoločnosť Visicom, kde pôsobil do jej nákupu americkou firmou AFS Technologies. Dnes investuje do start-upov a pôsobí v občianskom združení AITA, ktorá snaží pomáhať školám. Foto N - Tomáš Benedikovič
Jozef Šovčík (41) študoval na matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Komenského a na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Spoluzakladal IT spoločnosť Visicom, kde pôsobil do roku 2014, keď ju kúpila americká firma AFS Technologies. Dnes investuje do start-upov a pôsobí v občianskom združení AITA, ktorá sa snaží pomáhať školám. Foto N – Tomáš Benedikovič

Koľko peňazí môže investor vložiť do jednej začínajúcej firmy?

Je to rôzne, môžu to byť desiatky tisíc eur, rovnako ako milióny. Celkovo tu vo vzduchu visia možno až stovky miliónov eur.

Buďme teraz konkrétni: čo je rozhodujúce pre to, aby ste vložili peniaze do nádejného podnikateľa?

Predovšetkým musí mať energiu a vôľu neuhnúť pred prvou prekážkou.

To znie až príliš jednoducho. Sám predsa hovoríte, že je dobré mať už založenú firmu a hotový produkt.

Áno, ale to nie je až také zložité. Založiť eseročku už môžete aj elektronicky cez portál Slovensko.sk. Najať si účtovníčku pre jednoduchú firmu vyjde ročne na 200 eur. Je pravda, že pokiaľ vyvíjate napríklad aplikáciu, tak potrebujete naprogramovať jej prvú verziu. Ak to však nezvládnete sami, môžete si zaplatiť programátora, ktorý vám to urobí za päť- až desaťtisíc eur. Vtedy už máte produkt, pri ktorom môžete reálne zisťovať, či je oň záujem. A máte zároveň dobrú pozíciu, aby ste mohli vyjednávať s investorom.

Pokiaľ sa však bavíme o študentoch, ktorí prišli s nejakým nápadom, pre nich už i tých desaťtisíc eur môže byť prekážka.

Pre jedného študenta možno áno, lenže on sa predsa môže dohodnúť so svojimi kamarátmi, aby do toho išli spolu. Takto začínali Apple, Google i Facebook. To už je zároveň aj prvý signál pre investora. Vidí, že stretol tím odhodlaných ľudí, ktorí tomu venovali čas i nejaké svoje peniaze. A že to pre nich nie je len hračka na voľný čas.

Takže mladí ľudia majú často len ten nápad?

Oni často prídu na rôzne start-upové víkendy a majú svoj nápad rozpracovaný do tabuľky v Exceli. Nemajú v tom vlastné peniaze, nemajú tím ľudí a už vôbec nemajú žiadneho potenciálneho klienta, ktorý by povedal, že by sa mu taká súčiastka alebo taká aplikácia hodila. Pritom keď sa bavia s investorom, povedia, že ich nápad má hodnotu milióna eur. Investor ich potom musí opraviť, že ten nápad má zatiaľ hodnotu len toho papiera, na ktorom je rozpísaný.

To sú vaše skúsenosti?

Áno, pohybujem sa už nejaký čas po rôznych akciách venovaných start-upom. Mnohým nádejným podnikateľom som sa zadarmo snažil radiť ako mentor. Stáva sa mi však, že sa s nimi dohodnem, že do ďalšieho stretnutia niečo pripravia, a nič. Vyhovárajú sa, že nemali čas. A na Facebook si dajú fotky, že boli niekde na výlete.

Predsa nemusí byť zlé, že človek má aj iné záujmy.

To je, samozrejme, v poriadku, lenže pokiaľ chcete preraziť, musíte niečo obetovať. Znie to ako klišé, ale tak to je. Keď sme rozbiehali našu firmu Visicom, dal som do toho všetky svoje úspory, môj spoločník tiež. Požičali nám dokonca aj rodičia. To bolo okolo roku 2000 a dali sme dokopy zhruba 300-tisíc korún. A vedeli sme, že nám tieto peniaze vydržia maximálne na pol roka. V takejto situácii už máte priam geniálnu motiváciu nejaký ten výlet oželieť.

A to dnes na Slovensku nevidíte?

Veľmi zriedka, mnoho ľudí do takéhoto rizika nejde. Buď tomu neveria, alebo majú svoju stálu prácu, z ktorej nechcú odísť.

Takže uprednostnia radšej „pohodlný“ život?

Niekde som čítal, že to môže byť generačný problém. Súčasní mladí ľudia majú prioritu v tom, že si chcú užívať. A hovoria si, že budú mať čas na svojich nápadoch pracovať po tridsiatke. Lenže to už zase prichádzajú deti, hypotéky, spotrebné úvery. To je dnešný trend. Reklamy vám vnucujú pôžičky na rôzne spotrebiče, autá a podobne. Ľudia sa na ne namotajú a následne sú už nútení zostať pri svojej stabilnej práci, aby ich mohli splácať. Pritom často sa zadlžujú kvôli veciam, ktoré pre nich v tom okamihu nie sú nevyhnutné.

Tento fenomén vidíte len na Slovensku alebo aj inde?

Vidím to všade, vrátane USA. Rozdiel je len v číslach. Vo všetkých týchto krajinách sa presadí len mizivé percento dobrých nápadov. Lenže zatiaľ čo v niekoľkonásobne väčšej Amerike to mizivé percento predstavuje tisíce projektov, u nás sú to jednotky. A, samozrejme, vďaka tomu je v USA väčšie zázemie a prichádzajú tam talenty aj z iných krajín.

Môže s tým niečo urobiť štát?

Obávam sa, že nie. Štát by mal hlavne uľahčovať život ľudom, ktorí chcú svoje nápady realizovať. Na Slovensku napríklad chýba možnosť založiť nejakú jednoduchú akciovku, ktorá je pre tento typ podnikania vhodnejšia. Dosť zväzujúce sú aj nedávno zavedené daňové licencie, a tak by sa dalo pokračovať.

Presne tieto veci však sľubuje vláda riešiť. Počíta napríklad s novou formou akciovky, na ktorej založenie postačí základné imanie vo výške jedného eura.

Áno, sľubuje, ale zatiaľ je to len na papieri.

Potom už tá byrokracia bude z vášho pohľadu znesiteľná?

Viete, ja si osobne nemyslím, že by podmienky na podnikanie na Slovensku boli výrazne horšie než inde. V USA som svojho času riadil malú firmu, ktorá zamestnávala desať ľudí. Naše daňové priznanie bolo rozpísané na štyridsať strán.

Problémom Slovenska je však skôr korupcia.

Na korupciu narazíte, pokiaľ sa usilujete o štátne zákazky. Lenže väčšina start-upov vytvára produkty pre firmy, a tam je tá korupcia minimálna.

Mal by štát vytvárať aj nejaké fondy, ktoré by investovali do start-upov? Alebo ako hovoríte, peňazí je dosť aj bez štátu?

Určite by štát ako taký žiadne peniaze do firiem investovať nemal. Naopak, pokiaľ sa nejaká firma spolieha na štátne peniaze alebo eurofondy, skončí hneď, ako vyschne ich prísun. Nie sú totiž motivovaní na sebe pracovať.

Keď hovoríte, že štát by nemal dávať peniaze začínajúcim firmám, ako sa dívate na štátnu pomoc pre Aeromobil?

Aeromobil je trochu iný príbeh. Ja sa na tú podporu pozerám ako na investíciu do propagácie Slovenska. A myslím, že ide o veľmi dobrú investíciu. Napríklad v Amerike dnes investori o Slovensku nič nevedia. Keď sme my v USA pred pár rokmi hľadali partnerov, často sme začínali tým, že sme museli povedať, odkiaľ to vlastne sme.

Takže v zahraničí budú môcť teraz vnímať Slovensko aspoň trochu ako krajinu, kde vznikajú nejaké nápady?

Presne tak, pokiaľ ste málo významná krajina, musíte vytvoriť nejakú linku, ktorú si tí ľudia s vami spoja. A musí to byť niečo, čo je unikátne. Áno, Slovensko môžete skúšať prezentovať cez Tatry alebo Bojnice, ale budete len ďalší v poradí. Jedna krajina sa prezentuje cez hory, iná cez pláže, ďalšia cez jedlo a tak ďalej. Lenže ktorá krajina sa môže pochváliť lietajúcim autom?

A vy ako investor by ste vložili peniaze do Aeromobilu?

Ja nie, ale to je tým, že ja investujem hlavne do IT, pretože v tejto oblasti dlhé roky podnikám a do nej trochu vidím. Ale bez ohľadu na to si myslím, že Aeromobil má veľkú šancu byť úspešný. Asi nie je možné čakať, že sa na Slovensku rozbehne masová výroba lietajúcich áut. Viem si však predstaviť, že u nás vznikne nejaká zákazková výroba na spôsob vozidiel Bentley.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Dnes na dennike.sk

Rozhovory

Ekonomika

Teraz najčítanejšie