Denník N

Lekárski odborári žiadajú Komisiu, aby preverila podnikanie Penty v zdravotníctve

Sídlo Penty. Foto N – Tomáš Benedikovič
Sídlo Penty. Foto N – Tomáš Benedikovič

Penta vlastí poisťovňu, ktorá rozhoduje aj o tom, koľko peňazí pošle do nemocníc. Pritom vlastní aj najväčšiu sieť súkromných nemocníc.

Penta je najväčší súkromný investor v našom  zdravotníctve. Vlastní súkromnú poisťovňu Dôvera, ktorá má zhruba 1,2 milióna poistencov. Patrí pod ňu aj Svet zdravia – teda najväčšia sieť nemocníc, ktoré spravuje súkromník. Aj najväčšia sieť lekární Dr. Max je majetkom Penty, rovnako polikliniky ProCare.

Takéto krížové vlastníctvo sa nepáči Lekárskemu odborovému združeniu. Problém vidia odborári najmä v tom, že Dôvera rozhoduje, koľko zaplatí za jednotlivé výkony, aj o tom, koľko výkonov si poisťovňa zazmluvní u konkrétnej nemocnice či polikliniky.

Pre zjednodušenie: keď má rovnakého vlastníka poisťovňa aj sieť nemocníc, je tu podľa nich riziko, že poisťovňa bude uprednostňovať nemocnice, ktoré patria Pente, a bude im platiť vyššie ceny za jednotlivé výkony alebo si u nich objedná viac starostlivosti ako u nemocníc, ktoré nevlastní Penta.

Nech rozhodne Komisia

Preto sa teraz odborári obrátili na Európsku komisiu, či je krížové vlastníctvo v poriadku. „Postavenie, ako má skupina Penta v slovenskom zdravotníctve, nie je nikde vo vyspelých krajinách,“ povedal šéf odborárov Peter Visolajský, ktorý podnet Komisii poslal.

„Komisia by mala preveriť, či dôvodom pre zisk zdravotných zariadení vlastnených finančnou skupinou Penta nie sú výhodnejšie zmluvy, ktoré majú tieto zariadenia podpísané so zdravotnou poisťovňou Dôvera, ako aj ďalšie faktory, ktorými môže takéto vertikálne vlastnenie kriviť trh,“ dodal.

Penta podnet na Komisiu nevidela, preto sa k nemu nevie vyjadriť. „Ak však vychádzame z toho, čo odznelo na tlačovej konferencii, tak tieto obvinenia považujeme za ničím nepodložené a nepravdivé,“ tvrdí skupina. Nerozumejú, prečo sa odborári neobrátili na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý má posudzovať aj zmluvné vzťahy medzi poisťovňami a nemocnicami či lekármi.

Z medializovaných informácií podľa poisťovne Dôvera vyplýva „jasná snaha odborárskeho združenia očierniť zdravotnú poisťovňu Dôvera nepodloženými špekuláciami“.

A prečo dávajú podnet teraz? Vo Svete zdravia, ProCare aj Dr. Maxovi podľa údajov Visolajského výrazne stúpali zisky. Naopak, poisťovni Dôvera zisk klesol. Práve zisky poisťovní často napádajú aj politici a hovorí sa aj o tom, ako by sa dal obmedziť. „Záujem je, aby zisk okresali, aby to tak zle nevyzeralo, a keďže tam je krížové vlastníctvo, tak sa ten zisk dá presunúť,“ hovorí Visolajský.

V číslach: Svetu zdravia podľa Visolajského stúpol zisk za rok 2014 o 3061 percent na vyše sedem miliónov. Tržby im stúpli o 660 percent na 36 miliónov eur.

ProCare sa zisk zdvojnásobil na takmer 5 miliónov, tržby im stúpli o 26 percent na takmer 12 miliónov. A spoločnosť Mirakl, cez ktorú kontroluje lekárne Dr. Max, zvýšila svoj zisk o 482 percent. Visolajský hovorí, že používa čísla zo stránky Finstat, ktorá zverejňuje výsledky hospodárenia.

„Nemocnice Sveta zdravia ani iných poskytovateľov, ktoré vlastní náš spoločný akcionár, nijako nezvýhodňujeme,“ oponuje Dôvera. Je podľa nej evidentné, že lekárski odborári sa týmto „nepodloženým obvinením premyslene zapojili do náborovej kampane poistencov, ktorá vrcholí vždy v septembri“.

Ceny napríklad dohadujú cez asociáciu nemocníc, tak sú rovnaké pre všetky nemocnice v združení.

Penta sa bráni, že zmluvy sú verejne dostupné, „čím usvedčujú Lekárske odborové združenie z vedomého klamstva,“ dodáva hovorca Penty Gabriel Tóth. Odborári však tvrdia, že sa konkrétnych nemocníc pýtali, koľko dostávajú od jednotlivých poisťovní za výkony, ale odpoveď nedostali.

Penta aj v iných krajinách investuje v zdravotníctve – v Poľsku a Česku, nikde však nemá poisťovňu, a teda nerozhoduje o tom, kam a koľko peňazí z verejného zdravotníctva pošle. V iných krajinách vlastní najmä lekárne a nemocnice.

Aj podľa Visolajského je problém najmä to, že Penta vlastní poisťovňu. „Musíme stanoviť mantinely pre podnikateľov v zdravotníctve. Ak poisťovňu vlastní firma, ktorá má aj iné subjekty v zdravotníctve, je to problém,“ hovorí.

 

Ministri? Robili pre Pentu

Odborári tvrdia, že sa to snažili riešiť aj s ministerstvom zdravotníctva. „Pán minister Čislák predtým pracoval v ProCare, bývalá ministerka Zvolenská v Dôvere, pána Uhliarika ani nemusím spomínať,“ vysvetľuje, prečo sa obrátil na Komisiu a nečaká, že tento problém bude riešiť naše ministerstvo.

Ministerstvo zdravotníctva hovorí, že nie je kompetentné v otázke vlastníctva, ekonomiky, riadenia súkromných spoločností. „Je však legitímnym právom odborového združenia obrátiť sa na Komisiu,“ dodáva.

Penta: Nie sme najväčší

Penta upozorňuje, že nie je v našom zdravotníctve dominantným hráčom. „V zdravotnom poistení má Dôvera 27-percentný trhový podiel, pričom najväčším subjektom v tomto sektore je štát, teda Všeobecná zdravotná poisťovňa.“

Okrem zdravotnej poisťovne, ktorá má zhruba dvojtretinový podiel na trhu, vlastní aj všetky veľké štátne fakultné a univerzitné nemocnice. Vo vlastnení nemocníc a poisťovne štátom však Visolajský nevidí problém. Štát a súkromná firma majú totiž iné motivácie. Štát podľa neho zdravie ľudí a firma zisk.

Či sa tým bude Brusel zaoberať, nie je jasné

To, či môže firma vlastniť poisťovňu aj napríklad nemocnice sa v Únii spoločne nerieši. Je teda otázne, či sa tým Komisia bude zaoberať. Píše Radovan Pala, partner advokátskej kancelárie TaylorWessing.

Otázka krížového vlastníctva zdravotnej poisťovne a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti je podľa nášho názoru skôr otázkou národnej legislatívy, na ktorej opodstatnenosť či prípustnosť musí dať odpoveď v prvom rade zákonodarca. Európska legislatíva priamo takúto situáciu neupravuje, keďže v EÚ nie je harmonizovaný model zdravotného poistenia. Ak sú preukázateľne škodlivé vplyvy krížového vlastníctva na prostredie poskytovania služieb, je primárne úlohou zákonodarcu, aby sa s tým vysporiadal.

Otázka úspechu LOZ s podnetom na Európsku komisiu na možné porušenie pravidiel európskeho súťažného práva bude závisieť od posúdenia viacerých právnych otázok, ale aj od vôle Európskej komisie zaoberať sa uvedeným prípadom.

Ako dôležitá sa tu javí najmä otázka, či sa na dané správanie podnikateľov bude aplikovať európske súťažne právo, resp. súťažné právo ako také. Uvedené platí najmä pokiaľ ide o činnosť zdravotných poisťovni, kde PMÚ vo svojej predchádzajúcej rozhodovacej praxi, ktorú PMÚ štandardne odvodzuje od praxe európskych súťažných orgánov, zaujal skôr negatívny postoj.

Avšak, aj v prípade neúspechu s podnetom LOZ na Európsku komisiu, najmä z dôvodu neaplikácie európskeho súťažného práva, by do úvahy mohli pripadať, v závislosti od druhu praktiky, prípadne ďalšie vnútroštátne prostriedky právnej ochrany, napr. súdna ochrana ostatných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti pred možnou nekalou súťažou či podnet na Ministerstvo zdravotníctva, ohľadom možného legislatívneho riešenia prípadných nedovolených praktík zdravotných poisťovní alebo poskytovateľov zdravotnej starostlivosti pod kontrolou Penty, ktorým by sa mohlo zabrániť vhodnou úpravou existujúcej legislatívy, ktorá upravuje postavenie a činnosť zdravotných poisťovní a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. V závislosti od konkrétnej praktiky by však taktiež do úvahy mohol prichádzať aj podnet na PMÚ pre porušenie slovenského súťažného práva.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Dnes na dennike.sk

Ekonomika

Teraz najčítanejšie