Globálna ekonomika sa pripravuje na veľký skok. Ako dlho jej to vydrží?

Autor je ekonóm, Prognostický ústav SAV

Globálnej ekonomike sa konečne začína dariť. Nasvedčujú tomu tak reálne dáta, ako i takzvané predstihové indikátory. Správy nemôžu byť lepšie. Prieskum produkčných manažérov veľkých firiem (PMI) v USA dosiahol historicky najvyššiu hodnotu. Firmy v priemysle i službách horúčkovito nakupujú dodávky, zvyšujú produkciu i exporty.

Na rýchlom oživení má zásluhy aj ekonomická politika. Prezidenti Trump a Biden, ako aj centrálna banka razili počas krízy politiku helikoptérových peňazí. Napríklad k štandardnej mesačnej dávke v nezamestnanosti 1200 dolárov pridal Biden dodatočný šek na 1400 dolárov. Nezamestnanosť síce prudko stúpla, ale niektoré domácnosti si vďaka vládnym šekom paradoxne veľmi polepšili. Predtým museli žiť len z toho, čo zarobili, respektíve z veľmi nízkej podpory.

Je paradoxom modernej doby, že počas krízy narástli úspory amerických domácností o úžasných 1900 miliárd dolárov. Ekonomika však z helikoptérových peňazí zjavne profituje. Silno rastú predaje áut, spotrebnej elektroniky i predaje nehnuteľností. Bidenovi patrí uznanie za veľkolepý program masívneho a rýchleho očkovania. Vďaka nemu sa v USA otvárajú reštaurácie, bary a ostatné služby. Podľa analytikov investičnej banky Morgan Stanley by mohol americký hrubý domáci produkt (HDP) v prvom kvartáli narásť takmer o desať percent. Za celý rok 2021 by to mohlo byť sedem percent. Čo by bol najväčší rast od roku 1984.

Aj nad ekonomikou eurozóny vychádza slnko. V jej kľúčových krajinách dosahujú indexy PMI rekordné hodnoty. Najmä priemysel sa pripravuje na veľký skok. Firmy dostávajú stále viac objednávok. Investujú do rozširovania výroby a najímajú nových zamestnancov. Nastávajúce výrazné oživenie sa už teraz prejavuje v raste vstupných cien pre výrobu. Tie sa dvíhajú najrýchlejšie za posledných desať rokov.

Počas pandémie sa narušili mnohé dodávateľské siete. Teraz nestíhajú zásobovať klientov. Dodávky meškajú, a kto chce rýchlo vyrábať, musí si priplatiť. Výrobcovia vyššie náklady na výrobu bez väčších obáv premietajú do spotrebiteľských cien. Vďaka masívnej pomoci vlád a centrálnych bánk narástla nezamestnanosť len málo. Po roku pôstu sú európske domácnosti pripravené míňať. Sektor služieb zatiaľ zaostáva. V mnohých krajinách sú niektoré sektory služieb stále zavreté. Je však vysoko pravdepodobné, že po uvoľnení opatrení dopyt po službách vyskočí ako stlačená pružina. A čo Slovensko? Aj nás čakajú dobré časy. Nemci, Francúzi a Taliani začnú hneď kupovať slovenské autá, televízory.

A Čína? Tá už je už o krok vpredu. Ako jediná veľmoc zvládla pandémiu bez veľkých strát na životoch i v ekonomike. Podľa prvých odhadov narástol jej HDP za prvý kvartál o 18 percent. Za celý rok 2021 by to mohlo byť sedem až osem percent.

Ako dlho oživenie potrvá?

Súčasné výrazné oživenie nie je vzhľadom na predošlú represiu až také prekvapujúce. Radi by sme však vedeli, či ide len o jednorazovú udalosť alebo vydrží aj dlhšie.

Do debaty o ekonomickej budúcnosti nemohol nevstúpiť ani Nouriel Roubini, známy americký ekonóm a poradca prezidenta Obamu. Roubini je známy pre svoje pravidelné apokalyptické ekonomické predpovede. Prischla mu prezývka Dr. Doom („doktor Záhuba“). Roubini každý rok predpovedná ekonomický súdny deň. Slávny sa stal v roku 2008, keď sa trafil do vypuknutia globálnej finančnej krízy. Čo teda prorokuje doktor Doom? V čase výrazného oživenia ani Roubini nemôže hlásať bezprostredný pád do ekonomickej priepasti. Namiesto toho rafinovane vytiahol zo skrine kostlivca zo 70. rokov minulého storočia: stagfláciu.

Stagflácia je kombinácia stagnujúcej ekonomiky a zvýšenej inflácie. Ekonómovia kedysi takéto niečo ani nepokladali za možné. Inflácia je spravidla sprievodným znakom rýchlo rastúcej ekonomiky. Čo vidíme dnes v priamom prenose. Pri stagnujúcom dopyte ceny naopak klesajú, lebo tovary a služby nemá kto kupovať. Čo sa stalo v 70. rokoch? V dôsledku arabsko-izraelskej vojny v roku 1973 a iracko-iránskej vojny v roku 1979 došlo k prudkému rastu cien ropy. Ceny ropy sa preniesli do spotrebiteľských cien. Vysoké ceny prinútili spotrebiteľov obmedziť výdavky. Pokles dopytu sa najprv prejavil v náraste nezamestnanosti a potom aj v stagnácii ekonomického rastu. Prečo by sa však mala táto situácia zopakovať dnes, keď sme od ropy oveľa menej závislí ako pred polstoročím?

Čo sa týka inflácie, Roubini poukazuje na masívne stimuly v podobe helikoptérových peňazí a nekonečného kvantitatívneho uvoľňovania. Tie vraj povedú k dlhodobo vysokej inflácii. Podobnej tej, aká bola v 70. a 80. rokoch. Tento názor s ním zdieľa niekoľko významných ekonómov. Iní s ním zas nesúhlasia.

Kontroverznejšia je však časť predpovede ohľadne stagnujúceho ekonomického rastu. Roubini poukazuje na fakt, že za nízku infláciu v rokoch 1995 – 2020 vďačíme najmä globalizácii, ktorá pomohla zaplaviť svet lacnými čínskymi tovarmi. Dnes však už výrobné náklady v Číne zďaleka nie sú také nízke ako kedysi. Globálny obchod navyše tvrdo obmedzuje americko-čínsky spor o svetovládu. Veľmoci chcú budovať dodávateľské siete doma, hoci aj za cenu vyšších nákladov.

Vo vyspelých ekonomikách pozorujeme koncentráciu trhu v rukách malého počtu gigantických firiem (Amazon, Microsoft, Apple, Walmart). Koncentrácia trhu obmedzuje konkurenciu a zvyšuje ceny. Ďalším faktorom rastúcich nákladov bude starnutie populácie. Čím menej voľnej pracovnej sily zostane, tým viac porastú jej mzdy. Všetky tieto faktory budú podľa Roubiniho pôsobiť podobne ako rast cien ropy v 70. rokoch. Zvýšia ceny a potlačia dopyt.

Japonský scenár

Doktor Doom môže mať svoje déja vu. Svet sa však od 70. rokov veľmi zmenil. Áno, starnutie populácie takmer určite zníži ekonomický rast. Nezvýši však infláciu. To ostatne vidíme v Japonsku posledné tri desaťročia. V Japonsku klesajúca zásoba pracovnej sily vôbec neviedla k rastu miezd a cien. Japonci nahrádzajú chýbajúcich pracovníkov robotmi a softvérmi.

Za posledných 20 rokov tam priemerné mzdy stagnovali, až klesali. Áno, Japonci poctivo dopovali ekonomiku vládnymi stimulmi i masívnym tlačením peňazí. Nedopracovali sa ani k rastu, ani k inflácii. Ak pôjdu vyspelé krajiny cestou Japonska (a všetko tomu zatiaľ nasvedčuje), potom nás po výraznom oživení a vyššej inflácii v rokoch v rokoch 2021 – 2022 čaká postupné spomaľovanie rastu ekonomiky a rastu cien. Skrátka, návrat do normálu.