Čo Trump sľuboval, Biden plní
Infraštruktúrny plán nového amerického prezidenta dosahuje vyše dvojnásobok európskeho plánu obnovy a predstavuje prístup k ekonomickej politike, ktorý tu nebol niekoľko desaťročí.
Autor je analytik Inštitútu pre stratégie a analýzy úradu vlády,
text vyjadruje jeho súkromný názor
Infraštruktúrny plán (oficiálne The American Jobs Plan) z dielne Bidenovej administratívy vo výške dvoch biliónov dolárov (teda približne 1600 miliárd eur) je výnimočný vo viacerých ohľadoch. Za posledných päť desaťročí ide o prvý masívny plán financovať vládne výdavky z dielne demokratického prezidenta, ktorý nie je priamo reakciou na krízu – marcový American Rescue Plan (1,9 bilióna), ako aj Obamov stimul z roku 2009 (787 miliárd) boli jednorazové reakcie na akútne ekonomické problémy.
Nový infraštruktúrny plán prechádza z oblasti akútnej medicíny do liečenia chronických stavov. Je odpoveďou na desaťročia trvajúce trendy globalizácie, klimatickej zmeny, rastu Číny a nedostatočného financovania infraštruktúry. Vďaka tesnej demokratickej väčšine v americkom senáte môže byť ambicióznejší, než mohol ktokoľvek dúfať.
Výnimočná je aj jeho veľkosť, ktorá je až ťažko predstaviteľná – ide približne o 16-násobok slovenského HDP či vyše dvojnásobok celoeurópskeho plánu obnovy. V prípade, že sa ho podarí presadiť, bude predstavovať približne percento amerického HDP počas nasledujúcich ôsmich rokov.
Práve jeho veľkosť je pre mnohých problematická – najznámejší z kritikov, bývalý americký minister financií Larry Summers, hovorí o riziku rastúcej inflácie či dokonca stagflácie (inflácie bez rastu). Tieto obavy, ktoré v tomto denníku spomínal aj Ivan Mikloš, však netreba preceňovať, Keďže na kontrolu inflácie majú centrálne banky aj vďaka supernízkym úrokovým sadzbám veľa nástrojov.
Zároveň je tento plán odpoveďou na výzvy, pred ktorými si Amerika, ako aj veľká časť západného sveta nemôže dlhodobo zatvárať oči.
Jeden sľuboval, druhý plní
Podľa veľkej časti komentátorov bolo
