Týždeň v európskej ekonomike: Remišová chce presunúť miliardu z budúcich eurofondov do Bratislavy a okolia

Autori pracujú pre portál Euractiv.sk

• Remišovej rezort navrhuje premiestniť miliardu eur z budúcich eurofondov do Bratislavského kraja.
• Komisia navrhla pravidlá na využívanie umelej inteligencie, rizikové technológie chce obmedziť.
• Ak chceme zachrániť nedočerpané eurofondy, musíme päťnásobne pridať.

1. Remišovej rezort navrhuje premiestniť miliardu eur z budúcich eurofondov do Bratislavského kraja

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) navrhuje využiť flexibilitu v eurofondových pravidlách, ktoré umožňujú presúvať európske peniaze na projekty z chudobnejších do bohatších regiónov.

Vyplýva to z informatívneho materiálu k príprave návrhu Partnerskej dohody, ktorý ministerstvo predložilo na stredajšie (28. apríla) rokovanie vlády.

Prečo je to dôležité

Partnerská dohoda je z pohľadu eurofondov kľúčovým dokumentom, ktorý určuje investičnú stratégiu pre celé programové obdobie. Slovensko bude môcť v nasledujúcich siedmich rokoch z fondov EÚ čerpať 12,8 miliardy eur.

Ak by návrh prešiel, Bratislavský samosprávny kraj by v nasledujúcich siedmich rokoch z fondov EÚ mohol namiesto 20 miliónov eur čerpať až vyše miliardy eur.

Presun peňazí medzi kategóriami môže krajina vykonať iba na začiatku programového obdobia, prípadne počas strednodobého prehodnotenia v roku 2024.

Prečo dostáva Bratislava menej európskych peňazí

Bratislavský samosprávny kraj má dlhodobo oveľa menšie možnosti čerpať eurofondy ako ostatné slovenské regióny. Dôvodom je model prideľovania peňazí, ktorý už vyše dvadsať rokov uplatňuje Európska únia. Stručne sa dá charakterizovať tak, že najviac peňazí z fondov EÚ získavajú najchudobnejšie regióny.

Rozhoduje výška hrubého domáceho produktu na hlavu. Všetky slovenské regióny s výnimkou bratislavského patria do kategórie menej rozvinutých regiónov s HDP na obyvateľa nižším ako 75 percent úniového priemeru. Keďže cieľom kohéznej politiky je vyrovnávať regionálne rozdiely, chudobnejšie regióny dostanú najviac peňazí.

Bratislavský kraj patrí medzi rozvinutejšie regióny s HDP na hlavu nad 90 percent priemeru Únie, ktoré majú najobmedzenejší prístup k európskym dotáciám. EÚ rozoznáva aj takzvané prechodné regióny, ale na Slovensku kritériá tejto kategórie nespĺňa žiadny.

Európske pravidlá však umožňujú istú mieru flexibility: presunutie prostriedkov medzi regiónmi až do výšky 15 percent národnej alokácie. To znamená, že Slovensko môže z menej rozvinutých regiónov presunúť do Bratislavského samosprávneho kraja takmer 1,6 miliardy eur.

Čo navrhuje MIRRI

Ministerstvo regionálneho rozvoja, ktoré o rozdelení peňazí stále rokuje s Európskou komisiou, chce na projekty v Bratislavskom kraji presunúť 10 percent prostriedkov z eurofondov (z Európskeho fondu regionálneho rozvoja Európskeho sociálneho fondu), čo je 1,05 miliardy eur. Kraj by tak na sedemročný rozvoj získal viac ako trojnásobok prostriedkov ako v súčasnom programovom období. Keby Slovensko presun nevyužilo vôbec, BSK by na sedem rokov z eurofondov dostal iba 20 miliónov eur.

O túto sumu by sa znížilo množstvo prostriedkov z fondov EÚ pre ostatné kraje. Zvyšných sedem krajov si tak namiesto 10,5 miliardy eur rozdelí necelých 9,5 miliardy eur.

Ako MIRRI argumentuje

MIRRI argumentuje tým, že na území Bratislavského kraja vzniká takmer 30 percent HDP, pričom z neho vo veľkej miere ťažia aj ostatné regióny. V BSK žije a pracuje veľká časť populácie a pôsobia tu významní zamestnávatelia a inštitúcie.

Dodáva tiež, že Bratislavský kraj je slovenským centrom rozvoja vedy a výskumu. V kraji sa nachádza viac ako 50 percent celoslovenských vedecko-výskumných kapacít a tvorí viac ako 70 percent všetkých vedeckých výstupov. Má preto lepšie predpoklady na komercializáciu výsledkov výskumu a vývoja, čo prinesie benefity celej ekonomike.

Podľa ministerstva HDP neodzrkadľuje skutočnú hospodársku úroveň či stav životného prostredia v kraji. Bratislavský kraj netvorí len hlavné mesto, čelí vnútroregionálnym rozdielom a „vážnym štrukturálnym výzvam“ vo viacerých oblastiach. Materiál menuje napríklad veľké množstvo environmentálnych záťaží, nelegálnych skládok, potrebu rozvíjať zdroje čistej energie. Kraj ďalej podľa MIRRI musí vyriešiť aj zlú dopravnú situáciu, dobudovať električkové trate či poradiť si s nedostatočnými kapacitami v materských škôlkach.

Kam môžu peniaze smerovať

Bratislavský kraj bude môcť veľkú väčšinu presunutých peňazí investovať iba do dvoch oblastí, ktoré si EÚ na budúce eurofondové obdobie zvolila za prioritné: ide o projekty digitálnej a zelenej transformácie.

MIRRI presun peňazí zároveň navrhuje podmieniť vyššou mierou spolufinancovania projektov zo strany žiadateľov z Bratislavského kraja. Inými slovami, štát na seba zoberie menšiu časť financovania.

Čo bude nasledovať

Či Bratislavský kraj bude môcť v skutočnosti počítať s takouto veľkou sumou peňazí, zatiaľ nie je isté. Bude to závisieť aj od ďalších presunov peňazí medzi jednotlivými fondmi EÚ.

Zároveň to bude závisieť aj od postoja Európskej komisie. Tá síce možnosť takéhoto presunu sama navrhla vo svojich pravidlách, no v prípade krajín s veľkými regionálnymi rozdielmi, čo je aj prípad Slovenska, odoberanie peňazí menej rozvinutým regiónov považuje za problém. Konečná podoba Partnerskej dohody je kompromisom medzi Európskou komisiou a vládou krajiny.

2. Komisia navrhla pravidlá využívania umelej inteligencie, rizikové technológie chce obmedziť

Európska komisia navrhla prvú podobu pravidiel o využívaní umelej inteligencie, pomocou ktorých chce obmedziť jej nepriaznivé vplyvy. Zakázať chce systémy sociálneho hodnotenia známe z Číny. Vysokorizikové by mali byť aj triediace softvéry pri uchádzačoch o prácu či o bankovú pôžičku.

Prečo je to dôležité

Technológie využívajúce umelú inteligenciu hrajú kľúčovú úlohu v rozvoji digitálneho sektora. Ich uplatnenie je široké: od obchodu, priemyselnej výroby cez asistenčné služby až po oblasť verejných služieb vrátane zdravotníctva či bezpečnosti.

Európska únia dnes v týchto technológiách čoraz viac zaostáva nielen za Spojenými štátmi, ale aj Čínou. Podpora výskumu a aplikácií postavených na umelej inteligencii preto patrí medzi európske priority.

Zároveň je to však kontroverzná otázka. Využívanie umelej inteligencie totiž môže vstupovať do konfliktu s ľudskými právami a občianskymi slobodami či ochranou súkromia. Komisia chce preto nastaviť také pravidlá, ktoré zaistia umelej inteligencii dôveryhodnosť.

Ako majú byť technológie roztriedené

Navrhované nariadenie zavádza niekoľko kategórií systémov umelej inteligencie podľa ich rizikovosti. Za neprijateľné označuje tie, ktoré ohrozujú životy, bezpečie či práva ľudí. Zakázané preto majú byť v EÚ napríklad systémy umožňujúce vládam takzvané sociálne hodnotenia, ktoré bežne používa na sledovanie svojich občanov napríklad Peking. Zákaz sa má týkať napríklad aj hračiek s hlasovými asistentmi, ktoré navádzajú deti a mladých ľudí na nebezpečné správanie.

Ďalšou skupinou sú technológie s vysokým rizikom, ktoré budú povolené len pri splnení prísnych požiadaviek. Medzi ne patrí napríklad softvér triediaci uchádzačov o prácu či o bankovú pôžičku, hodnotiace skúšky v škole alebo systémy overujúce spoľahlivosť dôkazov na súde.

Zaradené sú sem aj všetky systémy biometrickej identifikácie vrátane rozpoznávania tvárí. Ich všeobecné využívanie bude úplne zakázané. Úrady po nich budú môcť siahnuť len vo výnimočných prípadoch, napríklad pri pátraní po deťoch či odhaľovaní teroristických útokov, a to až po rozhodnutí súdu.

Návrh z pera Komisie obsahuje aj kategórie technológií s obmedzeným a minimálnym rizikom. Za technológiu s obmedzeným rizikom považuje európska exekutíva napríklad chatboty, teda online chatových poradcov známych napríklad z e-shopov. V prípade minimálneho rizika ide napríklad o spamové filtre.

Technológie, ktoré nie sú vysokorizikové, však nariadenie nijako nereguluje. Poskytovatelia týchto technológií však môžu posilniť svoju dôveryhodnosť a dobrovoľne vypracovať takzvaný Kódex správania, teda súbor postupov a hodnôt, podľa ktorých budú fungovať.

Kto bude pravidlá kontrolovať

Na európskej úrovni by podľa návrhu Komisie mala vzniknúť nová európska rada pre umelú inteligenciu, zložená zo zástupcov národných úradov, a európsky inšpektor na ochranu údajov, ktorý má pomôcť so zavádzaním nových pravidiel. Dohliadať na ne však podľa návrhu majú vnútroštátne orgány, ktoré dozerajú na trh.

Firmám, ktoré porušia pravidlá, bude hroziť pokuta do výšky šesť percent ich ročného obratu, maximálne do výšky 30 miliónov eur, uvádza návrh.

Môžu sa pravidlá meniť?

Európska komisia predložila návrh pravidiel, diskutovať o ňom budú zástupcovia členských krajín, Európsky parlament aj ďalší aktéri. Už teraz je jasné, že tlak na zmenu bude prichádzať z oboch strán.

Technologické firmy, ktoré rozvíjajú umelú inteligenciu a vidia v nej potenciál rastu v budúcnosti, sa k návrhom Komisie stavajú skôr skepticky. Podobne viacerí odborníci tvrdia, že európske firmy sa môžu dostať do nevýhodnej pozície voči obchodným spoločnostiam z iných častí sveta. Očakáva sa preto, že v priebehu rokovaní medzi Európskym parlamentom a členskými štátmi budú technologické giganty intenzívne lobovať, aby sa niektoré opatrenia zmiernili.

Na druhej strane časť europoslancov zastáva názor, že niektoré časti návrhu nie sú dôsledne pripravené.

Vzhľadom na to je zrejmé, že rokovania budú trvať dlho a k dohode môže dôjsť až o niekoľko rokov.

3. Ak chceme zachrániť nedočerpané eurofondy, musíme päťnásobne pridať

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) pripravilo materiál, ktorý dokazuje, že situácia s čerpaním európskych dotácií je naozaj kritická. Obsahuje zároveň krízový plán, ktorý by nevyčerpané miliardy z fondov EÚ mal zachrániť.

Ak chceme zachrániť eurofondy z predchádzajúceho programového obdobia (2014 – 2020) do posledného eura, musí sa tempo čerpania v nasledujúcich necelých troch rokoch zvýšiť takmer päťnásobne.

Aká je situácia

Využívanie Európskych štrukturálnych a investičných fondov je u nás jedno z najpomalších v celej EÚ – pomalšie to zo všetkých 27 krajín ide iba Španielsku.

Od začiatku programového obdobia, čiže za sedem rokov, sme z vyše 15-miliardovej alokácie doteraz využili necelých päť miliárd eur. Za najbližšie tri roky tak musíme dočerpať takmer osem a pol miliardy eur plus 780 miliónov eur, ktoré Slovensku do eurofondov pribudnú v rámci nástroja REACT-EU.

Ročne tak musíme vyprodukovať projekty za viac ako tri miliardy eur. Priemerné tempo čerpania za uplynulých sedem rokov pritom nepresiahlo hodnotu miliardy eur.

Čo nám hrozí

Nevyčerpané prostriedky krajina definitívne stratí. Ak by sa Slovensko chcelo držať iba minimálnych požiadaviek zo strany Únie, vývoj čerpania by vyzeral nasledovne: v roku 2021 by ministerstvá mali čerpať 928 miliónov eur, v roku 2022 skoro 1,7 miliardy eur a v definitívne poslednom roku programového obdobia až vyše šesť miliárd eur.

Čím viac projektov si ministerstvá nechajú na rok 2023, tým väčšie bude riziko prepadnutia väčšieho objemu peňazí. To sa stalo už aj v predošlom programovom období, keď Slovensko nestihlo využiť asi dve percentá alokácie. Priebežné čerpanie pritom vtedy bolo značne rýchlejšie ako teraz.

Čo treba robiť

Remišová preto chce, aby čerpanie ministerstiev bolo plynulejšie. To znamená, že peniaze budú využívať rýchlejšie, ako si pôvodne nastavili vo svojich plánoch, ale aj nad rámec minimálnych ročných požiadaviek Európskej komisie.

V tomto ohľade má Remišovej rezort najambicióznejšie požiadavky od envirorezortu, ktorý riadi Operačný program Kvalita životného prostredia (OP KŽP). Ten za dva a pol roka musí vyčerpať približne 1,6 miliardy eur, čo je takmer 60 percent sedemročnej alokácie. Podľa MIRRI by mal rezort životného prostredia v tomto roku namiesto plánovaných 320 miliónov eur vyčerpať presne 400 miliónov eur, v budúcom roku by sa čerpanie oproti plánu malo zrýchliť až o 280 miliónov eur.

Remišovej rezort vyzýva ostatné ministerstvá, aby tieto opatrenia plnili. MIRRI ako Centrálny koordinačný orgán (CKO) však podľa slovenskej a európskej legislatívy nemá výraznejšie právomoci zasahovať do využívania eurofondov na riadiacich orgánoch. To sa napríklad ukázalo aj pri presúvaní nevyčerpaných eurofondov na boj s koronakrízou, keď niektoré ministerstvá napriek žiadostiam MIRRI odmietli vyčleniť časť eurofondov na pomoc ekonomike.

Ako chce MIRRI posilniť kontrolu

Remišová chce preto zaviazať riadiace orgány, aby plnili navrhované úlohy, uznesením vlády, ktoré by sa malo schváliť na najbližšom rokovaní kabinetu. Ministerstvá na základe neho budú vládu informovať, či plnia opatrenia a termíny.

Rýchlejšie priebežné čerpanie chce MIRRI dosiahnuť pomocou „ôsmich pilierov zvýšeného dohľadu“. Na základe neho napríklad rizikové programy budú musieť vypracovať akčné plány čerpania alebo vytvoriť zásobník projektov pre prípad, že z ich plánov vypadnú iné projekty. Za rizikové považuje MIRRI až šesť operačných programov.

MIRRI zároveň venuje špeciálnu pozornosť strategickým projektom na jednotlivých ministerstvách. Ide o projekty s vysokou hodnotou, ktoré by v prípade zlyhania bolo ťažké nahradiť inými projektmi. Podľa ministerky Remišovej je to napríklad projekt električky v Petržalke či tunel Višňové.

Riadiace orgány by mali rozmýšľať aj nad presunmi prostriedkov z oblastí, kde sa peniaze čerpajú, pomaly do oblastí, kde to ide lepšie.

Čo sa bude diať

Na presadenie plánu potrebuje ministerstvo získať podporu v celej vláde. Reakcie z ostatných rezortov sú zatiaľ povzbudivé – plán označujú za ambiciózny, no splniteľný.

Pripomenúť treba aj to, že popri dočerpaní peňazí z predchádzajúceho programového obdobia bude musieť Slovensko úspešne implementovať investície a reformy z Národného plánu obnovy a odolnosti a súčasne sa začať pripravovať na čerpanie eurofondov v súčasnom programovom období (2021 – 2027).

Ďalšie správy

Národné plány obnov a odolnosti postupne smerujú do Bruselu, v termíne ho stihlo zaslať aj Slovensko. Vláda schválila návrh plánu obnovy, teraz bude dokument posudzovať Komisia (dva mesiace) a schvaľovať Rada (jeden mesiac). Obsah slovenského plánu prehľadne zhŕňa článok Denníka E. K širšiemu hodnoteniu plánov obnovy sa vrátime podrobnejšie na budúci týždeň.

Európsky parlament ratifikoval obchodnú dohodu so Spojeným kráľovstvom. Formálne sa uzavrela posledná kapitola brexitu, viaceré problémy však ostávajú. Komplikovaná je napríklad situácia okolo Severného Írska – Európska únia začala podnikať právne kroky proti vláde Borisa Johnsona. Tá totiž chce jednostranne predĺžiť obdobie, počas ktorého nebude robiť colné kontroly tovarov prepravovaných z Británie do Severného Írska. Komisia prisľúbila Parlamentu mimoriadne právomoci pri kontrole dohody.

Amsterdam prilákal po brexite najväčšiu časť finančných služieb odchádzajúcich z Londýna. Z odchodu finančníkov z londýnskej City profitovali aj Paríž, Dublin, Miláno či Frankfurt, najväčší podiel z koláča však získalo holandské mesto kanálov. Na amsterdamskej burze sa v súčasnosti robia obchody v objeme deviatich miliárd eur denne. Dôležitým faktorom je medzinárodný charakter mesta a jazyková blízkosť – angličtina je prakticky druhým jazykom.

Čínsky prezident Si Ťin-pching rázne odmieta plán Európskej únie zaviesť uhlíkové clo. Považuje ho za zámienku na zavedenie obchodných bariér. Čínsky prezident ďalej podotkol, že rozvinuté krajiny by „mali ísť príkladom v spôsobe, akým budú redukovať svoje emisie“. Zároveň by mali pomôcť chudobnejším krajinám vyrovnať sa s vplyvmi klimatickej krízy tým, že s nimi budú zdieľať technológie a navýšia financovanie zelených projektov. Čína v reakcii na európske zámery zaviesť uhlíkové clo odštartovala začiatkom roka svoj vlastný systém obchodovania s emisiami. Vďaka nemu by sa mohla európskemu zdaňovaniu dovezených emisií vyhnúť.

V bratislavskom prístave chcú postaviť terminál na zemný plyn, ktorý bude súčasťou širšieho zámeru Európskej únie vybudovať dopravný koridor Rýn – Dunaj. Cieľom je podľa Európskej komisie presunúť nákladnú dopravu z ciest na železnice a vodné cesty a ekologizovať ju. Európske terminály LNG sa nachádzajú v prímorských prístavoch, majú pribudnúť aj v prístavoch na európskych veľtokoch. Investor predpokladá spustenie výstavby budúci rok. Stavba má byť hotová v roku 2026. Terminál LNG sa má skladať zo zariadení na výrobu LNG, na tankovanie cestných cisterien, na skladovanie LNG a plávajúceho zariadenia na prekládku LNG a takzvaný bunkering lodí, čo je tankovanie paliva a výmena prevádzkových náplní. Ochranári vidia problém v zvýšení dopravnej záťaže, ale aj v tom, že je projekt naplánovaný relatívne blízko husto obývaných oblastí hlavného mesta.

V poslednom štvrťroku 2020 dosiahol rozpočtový deficit v krajinách eurozóny 8 percent HDP, v EÚ bol na priemernej úrovni 7,5 percenta HDP. Najvyšší deficit malo Rakúsko (-14,2 percenta), najnižší Luxembursko (-1,4 percenta). Slovensko hospodárilo podľa týchto údajov s deficitom 6,9 percenta.

Deficit/prebytok vládneho rozpočtu (% HDP)

Vysoké deficity sa podpísali aj pod rast verejného dlhu. Podľa Eurostatu dosiahol na konci minulého roka dlh vlád eurozóny 98 percent HDP, v EÚ 90,7 percenta HDP. Medziročne to predstavuje nárast o 14,9 (eurozóna), respektíve 13,2 (EÚ) percentného bodu. Na Slovensku sa dlh vyšplhal na 60,6 % HDP, medziročne to predstavovalo nárast o 12 percentuálnych bodov.

Vládny dlh v pomere k HDP, 2020Q4 (v %)

Medziročná zmena vládneho dlhu v pomere k HDP, 2020Q4 (v %)

Prísnejšia regulácia noriem EÚ v oblasti emisií CO₂ pre automobily bude mať iba zanedbateľné negatívne účinky na zamestnanosť v automobilovom priemysle. Tak znie výsledok analýzy, ktorú robil v piatich európskych krajinách so silným automobilovým sektorom nemecký výskumný ústav CAR (Center for Automotive Research – CAR). Pokles zamestnanosti bude minimálny a vykompenzujú ho zelené pracovné príležitosti.

Vzťahy medzi Čínou a Európskou úniou sa postupne zhoršujú. Portál Politico informuje o internom európskom dokumente, podľa ktorého vidí EÚ pesimisticky schopnosť čínskeho vedenia oddeliť ekonomické záujmy od politických. Únia kritizuje Peking aj za malý pokrok pri plnení hospodárskych sľubov: otváraní digitálneho a poľnohospodárskeho trhu, obmedzovaní kapacít produkcie ocele či znižovaní subvencií pre domáci priemysel. V atmosfére zhoršujúcich sa vzťahov je čoraz pravdepodobnejšie, že sa v EÚ zabrzdí ratifikácia európsko-čínskej investičnej dohody podpísanej koncom minulého roka. Komplikované vzťahy s Čínou rieši aj Austrália. Federálna vláda zrušila dve dohody, ktoré s Pekingom podpísal štát Victoria v rámci čínskej iniciatívy Jeden pás – jedna cesta.

Investovaním 190 miliónov eur do nabíjacích staníc na hlavných európskych diaľničných ťahoch by mohla EÚ výrazne posilniť elektromobilitu a znížiť emisie dopravy, tvrdí štúdia organizácie Transport & Environment. Takáto investícia predstavuje len 0,2 percenta zo sto miliárd, ktoré míňa EÚ každý rok na dopravnú infraštruktúru. Nabíjacie stanice by umožnili využívať elektromobily aj pri diaľkovej nákladnej doprave. Trasy nad 400 kilometrov tvoria len asi 5 percent z celkového počtu jázd v EÚ, sú však zodpovedné za približne 20 percent emisií produkovaných kamiónmi. Podľa expertov sa vďaka pokroku batériových technológií objavia do troch rokov na trhu konkurencieschopné kamióny s elektrickými motormi. Rozvoj tohto druhu dopravy do roku 2030 by malo podľa štúdie podporiť vybudovanie asi 11-tisíc vysokokapacitných nabíjacích staníc na diaľniciach, v distribučných centrách a skladoch. Ďalších 38-tisíc staníc je potrebných pre mestskú a regionálnu dopravu.

Podľa údajov Eurostatu počas prvej vlny pandémie v druhom štvrťroku 2020 prevýšil v EÚ počet ľudí odchádzajúcich z trhu práce tých, ktorí na trh práce vstúpili. V nasledujúcich dvoch štvrťrokoch sa situácia opäť normalizovala a na trh práce vstúpilo každý štvrťrok približne o tri milióny ľudí viac, než z neho odišlo.

Ľudia vstupujúci na a odchádzajúci z trhu práce v EÚ

(žltá: nastúpili do zamestnania, modrá: ukončili zamestnanie)

Zelené mimovládky odišli na protest z Platformy pre udržateľné financie organizovanej Európskou komisiou. Nesúhlasia s „nevedeckými kritériami“, ktoré Komisia použila pri tvorbe zelenej taxonómie pre investície v sektore lesníctva a bioenergie. Podľa nich umožnia pokračovanie priemyselnej ťažby dreva a jeho spaľovania na výrobu energie.

Poľská vláda plánuje odkúpiť viacero uhoľných elektrární, aby uľahčila ich postupné odstavenie a prechod na zelenšie alternatívy. V roku 2020 vyrábalo Poľsko takmer 70 percent elektriny z uhlia. Štát odkúpi 70 jednotiek vyrábajúcich v súčasnosti viac ako polovicu elektrickej energie v krajine. Grécko chce zavrieť poslednú uhoľnú elektráreň už v roku 2025, konvertuje ju na zemný plyn.

Štatistika: Koronakríza tvrdo zasiahla európsky kreatívny priemysel a kultúru

V januári spracoval Ernst & Young pre GESAC (European Grouping of Societies of Authors and Composers) správu o vplyve koronakrízy na európsku kultúru a kreatívny priemysel. Jej závery sa dajú zhrnúť do jedného slova: katastrofa.

V minulom roku sa obrat v európskom kultúrnom a kreatívnom sektore oproti roku 2019 prepadol na 444 miliárd eur, teda o 30 percent. Je to druhý najhorší percentuálny prepad spomedzi všetkých sektorov európskej ekonomiky po leteckej doprave (-31 percent).

Odhadovaná zmena obratu v sektoroch európskej ekonomiky, porovnanie 2019 a 2020

V rámci kultúrneho a kreatívneho sektora utrpeli najviac performačné umenie a hudba (prepad obratu o približne 90, respektíve takmer 80 percent). Jediným segmentom, ktorý sa hospodársky posilnil, boli počítačové hry.

Odhadovaná zmena obratu v segmentoch sektora, porovnanie 2019 a 2020

Tento projekt je financovaný Európskou úniou.
Tento článok reprezentuje výlučne názory autorov.
Európsky parlament nezodpovedá za akékoľvek použitie informácií obsiahnutých v tomto článku.