Denník N

Sulíkov návrh daňovej brzdy je nereálny

Tomáš Meravý

Kde máme na takéto opatrenia zobrať peniaze? Máme zobrať dôchodcom ich starobné dôchodky? Máme zrušiť polikliniky a nemocnice? Máme zrušiť školy, divadlá, políciu, armádu?

Autor je poradca ministra financií a ekonomický odborník strany Za ľudí

Ako zástupca strany Za ľudí a poradca ministra financií som sa na jeseň minulého roka zúčastnil na viacerých kolách rokovaní o reforme ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Reformu dlhovej brzdy považujem za potrebnú, pretože súčasné znenie ústavného zákona už nereflektuje realitu a pretože podporujem zavedenie záväzných výdavkových limitov. Spolu s kolegami sme o návrhu novely diskutovali do neskorých hodín, až kým sme de facto nedosiahli zhodu. Prijatie novely však nakoniec zablokovala strana SaS, ktorá vyrukovala s požiadavkou na uzákonenie vlastného návrhu takzvanej ústavnej daňovej brzdy.

Daňová brzda nie je ukotvená v programovom vyhlásení vlády a v podobe, v akej ju navrhla SaS, nemá ani podporu renomovaných ekonómov. Dovoľte mi, aby som sa na tomto mieste vyjadril k návrhu daňovej brzdy v podobe, akú nám na rokovania predložila SaS.

Daňovú brzdu v predloženej podobe považujem za úplne nereálnu a nebezpečnú. Samotnú myšlienku zavedenia ústavnej daňovej brzdy apriori neodmietam, no musí tomu predchádzať poctivá diskusia. Rozhodne však odmietam vydieranie politických partnerov nedomysleným a ideologicky zafarbeným návrhom s absolútne nereálnymi parametrami. Strana SaS v daňovej brzde navrhla nasledujúce obmedzenia:

1. Celkové príjmy verejnej správy znížené o jednorazové a mimoriadne príjmy nesmú presiahnuť 33 percent HDP.

2. Výška daňovo-odvodového zaťaženia z ceny práce zamestnanca nesmie presiahnuť 32 percent.

3. Sadzba dane z príjmu právnických osôb nesmie presiahnuť 16 percent.

4. Zmeny zákonov vedúce k zvýšeniu celkového daňovo-odvodového zaťaženia sa v Národnej rade schvaľujú trojpätinovou väčšinou.

Dovoľte mi uviesť tieto požiadavky do kontextu. V roku 2020 bola úroveň verejných príjmov na Slovensku na úrovni 41,8 percenta HDP, čím sa v rámci Európskej únie zaraďujeme k štátom s relatívne nižšou mierou prerozdeľovania. Verejné príjmy na úrovni 33 percent HDP, aké požaduje Richard Sulík, sme však na Slovensku nikdy nemali.

Ak by sme zaviedli Sulíkovu daňovú brzdu a zároveň chceli mať vyrovnané hospodárenie štátu, museli by sme štát zmenšiť o takmer deväť percent HDP, v dnešných cenách približne osem miliárd eur. To je viac, než tento štát každoročne dáva na starobné dôchodky. Je to viac než rozpočet celého verejného zdravotníctva. Je to viac než ročné výdavky štátu na školstvo, políciu, prokuratúru, súdnictvo, obranu a kultúru dohromady.

Takéto obrovské zníženie daní sa nedá financovať bojom s korupciou a daňovými únikmi ani efektívnejším hospodárením verejnej správy. Podmienka ústavnej väčšiny na zvýšenie celkového zdanenia by zas predstavovala obrovský problém pre každú vládu, ktorá by sa k moci dostala po nejakom populistovi, ktorý by znížil dane neudržateľným spôsobom.

SaS zároveň nepredložila nijaký návrh, ako má byť takéto radikálne zníženie daní financované. Naopak, tvrdili, že to je naša starosť. Takýto prístup nepovažujem za korektný. Je veľmi ľahké chcieť sa zapáčiť voličom nepodloženými sľubmi nižších daní a zodpovednosť za hľadanie zdrojov hodiť na partnerov. Kde máme na takéto opatrenia zobrať peniaze? Máme zobrať dôchodcom ich starobné dôchodky? Máme zrušiť polikliniky a nemocnice? Máme zrušiť školy, divadlá, políciu, armádu?

Súhlasím s Richardom Sulíkom, že vláda by nemala celkové daňové zaťaženie oproti súčasnosti zvyšovať a konsolidácia by sa mala diať na strane výdavkov. Počas uplynulého roka som sám predložil ministrovi financií niekoľko návrhov na zníženie daní, napríklad zníženie firemnej dane z príjmu na 19 percent alebo zvýšenie daňového bonusu na dieťa. Som za daňovú reformu. Ale každý návrh na zníženie daní, ak má byť seriózny, musí byť finančne krytý. Takým štýlom, akým sa to snaží pretlačiť Richard Sulík, sa však určite žiadna daňová reforma neurobí.

Dnes na dennike.sk

Dlhová brzda

Politici píšu

Ekonomika, Komentáre

Teraz najčítanejšie