Ekonóm SAV Baláž: Vláda nevyužila šancu, cez pandémiu mohla presadiť nepopulárne reformy

Ak chceme zvyšovať prídavky, urobme to tak, aby sa zvýšili rodinám, ktoré žijú v chudobe, lebo to najviac potrebujú, hovorí ekonóm Prognostického ústavu SAV Vladimír Baláž. Zvýšenie DPH je jeden zo zdrojov, ako to zaplatiť, no postihne to najviac dôchodcov a paradoxne chudobné rodiny, ktoré prakticky všetko minú na spotrebu, pretože nemajú z čoho sporiť.

V rozhovore vraví tiež:

• ako vláda zvláda boj s pandémiou a v čom zlyhala;
• prečo Matovičov návrh zvýšenie pôrodnosti v skutočnosti nerieši;
• prečo pandémia minimálne nezabrzdila rast cien nehnuteľností;
• prečo Sulíkovu snahu presadiť daňovú brzdu považuje vyslovene za ideologickú požiadavku.

Zmenilo sa Slovensko po roku boja s pandémiou?

Určite áno, aj keď hlavné zmeny budeme vidieť až s časovým odstupom. Vidíme však jasný postup k digitalizácii aj to, že hlavné produkčné odvetvia na Slovensku boli omnoho stabilnejšie, ako sme si mysleli. Mám na mysli priemysel, konkrétne automobilky, elektrotechnický priemysel. V každom prípade, boli sme na tom omnoho lepšie ako napríklad krajiny, ktoré sa orientujú na cestovný ruch ako Chorvátsko, Taliansko, Španielsko. Potvrdilo sa, že aj keď sme len montážna dielňa, ekonomika vykázala relatívne vysokú odolnosť.

Prekvapilo vás, ako na krízu reagoval priemysel? Najprv sa prudko prepadol, potom rýchlo ožil.

Bolo to také príjemné prekvapenie. Dôležité bolo, že sme napojení na globálne hodnotové reťazce. Áno, sme montážna dielňa, ktorá niečo vyrába, ale predovšetkým montuje. No tieto reťazce, ktoré vyrábajú a predávajú po celom svete, sa ukázali, že predsa len majú sofistikované metódy riadenia a predaja a od tých je aj slovenská ekonomika z veľkej časti závislá. Máme firmy ako Volkswagen alebo Stellantis, ktoré si dokázali udržať podiel na svetovom predaji aj v čase koronakrízy. Nie je to až taká naša zásluha, je to zásluha tých veľkých firiem.

Ktoré podstatné zmeny budeme vidieť až s časovým odstupom?

Ešte napríklad nevieme, nakoľko bude trend digitalizácie až taký hlboký, ako sa nám teraz zdá. Určite ste aj vy sedeli na online stretnutiach cez Zoom či Cisco Webex, takže sa to dá, ale má to aj svoje limity. Sú veci, ktoré si ľudia potrebujú vyjasniť medzi štyrmi očami. Boli prognózy, že kancelárske budovy budú musieť zavrieť biznis, no ukázali sa ako nerealistické. Prechod na digitalizáciu nebude zrejme rýchly, úplný a masový, ale pravdepodobne vždy sa zachová aj nejaká forma osobného kontaktu. Ukazuje sa to ako nutné, pretože sme ľudia a nie stroje.

Na začiatku pandémie sa čakalo, že klesnú ceny nehnuteľností alebo aspoň prestanú rásť, no nič také sa nedeje. Prečo podľa vás?

To je jedno z najväčších prekvapení a nielen u nás. Táto ekonomická kríza bola úplne iná ako kríza, ktorá prišla po roku 2008. Bola spôsobená externým faktorom a nie zrútením finančných trhov alebo nejakým krachom. Centrálne banky okamžite reagovali, takisto pomerne rýchlo reagovali vlády. Do ekonomiky sa napumpovalo veľa peňazí, niektorí ľudia z priemerne a nižšie zarábajúcich vrstiev mali až prekvapujúco vysoký príjem. To bolo napríklad vidieť aj v Spojených štátoch, kde niektorí, čo prišli o prácu, mali vďaka vládnej podpore dokonca ešte viac peňazí ako predtým.

Takže peňazí bolo relatívne dosť, mnohí ľudia pri nulových úrokových sadzbách rozmýšľali, čo s nimi. Tradičná investícia do nehnuteľností na Slovensku je vždy populárna. A, samozrejme, treba vidieť, že trh nehnuteľností na Slovensku je ťahaný predovšetkým bratislavským trhom, ktorý je niekde úplne inde ako trh v Žiline, Martine alebo v Medzilaborciach. Dopyt je tu obrovský, pretože v Bratislave nájdete dobre platenú prácu prakticky kedykoľvek a veľmi rýchlo.

Ako zvláda boj s pandémiou vláda?

Čo sa týka ekonomického vývoja, opatrenia, ktoré sa zaviedli, najmä slovenská verzia kurzarbeitu, boli viac-menej dobré. Istým spôsobom sme meškali, ale zase musíme vidieť, že takúto situáciu sme tu mali naozaj prvýkrát. V Spojených štátoch amerických trvalo odštartovanie pomoci napríklad ešte omnoho dlhšie ako u nás. Čiže myslím si, že vláda to zvládla štandardne, aj keď jej mám čo vyčítať, ale zase rozsah a rýchlosť pandémie boli nevídané.

V čom zlyhala?

Môžeme jej vyčítať, že nevyužila pandémiu napríklad na presadenie nepopulárnych reforiem. Keď sú ľudia v takom ohromení a strachu, ľahšie akceptujú nepopulárne, nepríjemné veci, ako keď je situácia relatívne normálna. Mali sme veľkú príležitosť konečne zmazať všetky nepriaznivé novely dôchodkového systému. Či už to bola Ficova novela, ale takisto aj Krajniakova novela, ktorá zaviedla rodičovské prerozdeľovania peňazí. Toto vidím ako najväčší problém, že dôchodková reforma, ktorá je kľúčová pre udržateľnosť verejných financií, nebola dotiahnutá do konca. Takisto zaspali všetky reformy v školstve, zdravotníctve. Veď ešte pani Kalavská pripravovala rozsiahlu reformu systému nemocníc. Z toho všetkého sa nič nepresadilo a pochybujem, že po pandémii sa to podarí presadiť.

V čom bola vláda kompetentná?

Vláde sa práveže vyčítala nízka miera kompetencie. Jej najväčší nedostatok bol, že často rozhodovala na základe ideologických predstáv alebo osobných názorov, čo a ako má fungovať. Nakoniec však predsa len tých odborníkov našli a niekedy ich aj poslúchli. Začiatkom roka to bolo vidieť aj v zdravotnej oblasti, keď už začali počúvať aj infektológov, virológov a všetkých odborníkov na pandémiu. Už sa nesnažili pretláčať napríklad plošné testovanie a podobne.

V ekonomickej oblasti na jednej strane oceňujem, že pán minister Krajniak dokázal pomerne rýchlo zaviesť kurzarbeit. Myslím, že to bolo progresívne a po počiatočných problémoch to začalo aj celkom dobre fungovať, mnohým firmám to zachránilo život. Súčasne mu vyčítam to, že zaviedol rodičovský bonus. Tým vlastne negoval všetky zmazania Ficových a Pellegriniho reforiem.

Mali sme tu systém dôchodkov, ktorý veľmi dobre fungoval päť rokov dozadu. Chodili k nám experti z OECD, Európskej komisie a hovorili, že systém je veľmi dobre nastavený. No potom sa zaviedli novely z dielne Fica, SNS, teda skracovanie veku odchodu do dôchodku, zrušil sa vekový automat, minimálny dôchodok sa nastavil tak, že to bolo absolútne neudržateľné. Čiže je dobré, že tieto „deformy“ zrušili, no nato prišla nová „deforma“, a to je rodičovský bonus. To je skutočne veľmi závažné, podľa výpočtu ministerstva financií to budú stovky miliónov eur, ktoré nám takto môžu odísť z verejných rozpočtov.

Čo nám pandémia ukázala o kvalite verejnej správy?

O kvalite verejnej správy nám hovorí asi to, že sa do nej naliali miliardy ešte z bývalého operačného programu Informatizácia spoločnosti (OPIS) a potom aj zo súčasných eurofondov. Vidíme, že IT systémy nie sú stále prepojené a fungujú pomaly. Zoberte si takú jednoduchú vec: keď sa registrujete do čakárne na očkovanie, tak aplikácia nie je prepojená so systémami ministerstva zdravotníctva a zdravotných poisťovní, aby vám napríklad ukázala, že ste pacient s nejakým kritickým ochorením. Tieto systémy sú v takom strašnom stave, že nie je možné ich prepojiť, a to napriek všetkým tým miliardám, ktoré tam išli. Toto ma napríklad veľmi sklamalo.

Súhlasíte s názorom, že samosprávy počas tejto krízy ukázali, aké sú podceňované?

Samosprávy najlepšie poznajú situáciu na vlastnom území a najmä pri testovaní je vidieť, že si dokázali zabezpečiť nielen miestnosti na momky, takisto si dokázali zabezpečiť ľudí – dobrovoľníkov aj zdravotníckych profesionálov. Ukázali, že takéto krízové situácie vedia dobre zvládať. Je zase veľa vecí, kde samosprávy nefungujú tak, ako by mali. Zoberte si napríklad školstvo. Samotné samosprávne kraje niekedy žiadajú, aby riadenie školstva prešlo na štát. Očividne nie vždy sa to dá robiť na samosprávnej úrovni dobre. Chýbajú tam odborné kapacity, chýbajú ľudia, peniaze. Problém kompetencie samospráv má mnoho dimenzií a čo sa týka zdravotnej dimenzie, to zvládli počas korony dobre.

Vráťme sa k pomoci štátu ekonomike. Je dostatočná?

Keď ľuďom ponúknete neobmedzené množstvo peňazí, vždy vám povedia, že to je málo. Videli sme to pri pláne obnovy, kde sa každý chcel postaviť do radu na peniaze a kričal, že sa naňho nedostalo. Ja si myslím, že pomoc bola viac-menej dostatočná. Napríklad cestovný ruch a služby dostali skutočne veľa. Objem skutočnej a sľúbenej pomoci je 220 miliónov eur, čo pri hrubej pridanej hodnote 1,3 miliardy eur je asi 17 % hodnoty tohto odvetvia. Myslím si, že to je vysoká pomoc.

Samozrejme, pomoc tu nie je na to, aby podnikateľským subjektom úplne nahradila biznis. To nie je ani možné, ani žiaduce. Štát teraz nemôže povedať, že znárodňuje hotely, reštaurácie a berie to všetko na seba. Štát môže pomôcť, ale aj niektoré firmy si musia pomôcť samy. A stále nesmieme zabúdať, že gastro, cestovný ruch, kultúra, ktoré utrpeli najviac počas pandémie, sú pre našu ekonomiku okrajové sektory. My sme naozaj malá ekonomika, ktorá je napojená na globálne hodnotové reťazce. Tam sa tvorí to hlavné bohatstvo, ktoré sa potom prerozdeľuje a je mimo možností nášho štátu to nejako ovplyvniť, čo je možno aj dobre.

Obávate sa toho, že začnú vo väčšom krachovať stredné a menšie firmy?

Zatiaľ to tak nevyzerá, ale my nevieme posúdiť skutočný stav vo firmách, pretože pomoc bola aj vo forme záruk na úvery – banky, napríklad, začali menej prísne posudzovať splácanie často rizikových úverov. To sa ukáže s odstupom času, niekedy po pol roku, po roku, aká je skutočná situácia v podnikoch a kde vládna pomoc len oddialila agóniu alebo koniec firiem, a kde naozaj pomohla.

Minister financií Igor Matovič otvoril otázku zvyšovania pôrodnosti. Podľa neho by sa mali výrazne dvihnúť dávky na deti a zaplatilo by sa to skokovým zvýšením DPH na 25 %. Čo ste si o tom pomysleli?

Je to veľmi zlý nápad, pretože zvýšenie pôrodnosti je veľmi vážna, ale aj veľmi ťažká vec. Prakticky skoro žiadnej vyspelej krajine sa to nepodarilo zvýšiť na kritickú úroveň 2,1 dieťaťa na ženu v plodnom veku, aby ste zachovali aspoň rovnaký počet populácie aj ďalšej generácie. Budeme sa musieť v budúcnosti nad tým veľmi vážne zamyslieť, aby sme aspoň spomalili starnutie a vymieranie, keď už sme ich neoddialili. Ale riešiť to zvýšením DPH a následne zvýšením rodinných prídavkov, takto sa to na svete nikomu nepodarilo. Jediné funkčné riešenie je rozsiahla imigrácia a viete, aká je táto téma v našej spoločnosti nepopulárna.

Ak chce vláda zvyšovať rodinné dávky, ako by o tom mala uvažovať? Komu by ich mala zvýšiť?

Rodinné dávky by mala zvýšiť tým, ktorí to najviac potrebujú. Je zbytočné zvyšovať rodinné prídavky rodine, kde má manželský pár príjem povedzme dva a pol tisíca eur. A takých párov zase nie je málo. Logicky by mala zvyšovať výdavky na deti v rodinách, ktoré sú ohrozené chudobou. To sú, napríklad, rómske rodiny. Zase si predstavte, akú nevôľu by to medzi mnohými ľuďmi vyvolalo. Ešte stále máme na Slovensku veľa rasistických predsudkov.

Keď však chceme naozaj pomôcť deťom, nespájal by som to vôbec s pôrodnosťou, ale skôr s budovaním ľudského kapitálu. Keď deti z chudobných rodín dostanete do škôlky a do školy, a keď absolvujú aj strednú školu, potom je omnoho väčšia šanca, že sa v dospelom živote zapoja do pracovného procesu, uniknú nezamestnanosti a všetkým negatívnym dôsledkom chudoby. Čiže v tomto smere treba chápať, že ide o investíciu, nie o nejaký výdavok.

Čo si vy predstavujete pod dobrou rodinnou politikou?

Záleží na tom, čo od nej očakávame. Dobrá rodinná politika a zvýšenie pôrodnosti nie je to isté. Dobrá rodinná politika je to, že sa umožní podporiť deti z tých rodín, ktoré to naozaj potrebujú. Sú to rodiny osamelých matiek alebo rodiny, ktoré žijú vo veľmi chudobných pomeroch. Treba zabezpečiť, aby sa tie deti dostali aspoň približne na rovnakú štartovaciu čiaru ako deti zo štandardných rodín. Toto by malo byť základom dobrej rodinnej politiky. Keď sa bavíme o pôrodnosti, bavíme sa o tom, že treba uvažovať nad dôvodmi, prečo mnohé ženy odmietajú materstvo a čo treba spraviť, aby sme im pomohli v rozhodnutí o materstve. To sú všetky tie veci okolo škôlok, jasieľ, ale napríklad aj o kariére, aby to, že budete mať jedno, druhé alebo tretie dieťa, nebolo potrestané tým, že sa vaša kariéra zastaví.

Kariéra súvisí aj so vzdelávaním a otázku vzdelávania rieši aj plán obnovy. Ako ste s ním spokojný?

Už som spomenul, že ľudia uvideli číslo 6 miliárd eur a potom všetci videli len peniaze, každý sa chcel postaviť do radu na peniaze. Napríklad, poľnohospodári veľmi negatívne reagovali na to, že neboli doň zahrnutí. Vo vašom denníku sa niekto rozhorčoval, že tam nie je nič o ženách, potom, že tam nie je nič o deťoch. Každý chcel peniaze. Ale pri pláne obnovy nejde len o bezduché čerpanie peňazí, ale o vykonávanie ťažkých a často bolestivých reforiem, ktoré budú potrebovať aj finančnú injekciu. K reformám sa, mimochodom, nikto nechce hlásiť, a pritom to je to podstatné na pláne obnovy.

Osobne som spokojný, že sú tam pomenované hlavné témy. Nemyslím si, že tam má byť poľnohospodárstvo, to dostane svoje peniaze z európskych štrukturálnych a investičných fondov z operačného programu Slovenska. Ja mám skôr obavy, že sa reformy v pláne obnovy nepodarí naplniť, ako sa to doteraz nikdy na Slovensku nepodarilo, možno s výnimkou deväťdesiatych rokov.

Čo by zmiernilo vaše obavy? Jasný líder?

Áno. Musel by tam byť niekto tvrdý a možno aj neľútostný reformátor, ktorý by musel privrieť oči často nad bolestivými aspektmi reforiem, ale ktorý by mal veľkú odvahu a nedal by sa zviesť nejakým mikromanažmentom. Musel by tam byť reformátor, ktorý by si postavil jasný cieľ a tvrdo by za ním išiel. Ja, úprimne povedané, takého reformátora zatiaľ na Slovensku nevidím.

Z Matovičovho plánu väčší ohlas vyvolalo zvýšenie DPH zrejme na 25 %. Koaliční partneri OĽaNO dali najavo, že s tým nesúhlasia. V tomto s nimi súhlasíte?

Zatiaľ sa nikdy nepodarilo preukázať, že by sa zvyšovanie prídavkov na deti prejavilo v zvyšovaní pôrodnosti. Ak chceme zvyšovať prídavky, urobme to tak, aby sa zvýšili tým rodinám, ktoré to najviac potrebujú, ktoré žijú v chudobe. Zvýšenie DPH je jeden zo zdrojov, ako túto sumu zaplatiť. Ale nemusí to byť reforma DPH, môžete zvýšiť aj iné dane, napríklad daň z príjmov. Ak zvýšite DPH, tak to postihne úplne všetkých a najviac rodiny, ktoré málo sporia a prakticky všetko minú na spotrebu. To sú, napríklad, dôchodcovia, ale často sú to paradoxne chudobné rodiny, pretože nemajú z čoho sporiť. Na jednej strane im štát pomôže vyššími prídavkami a na druhej strane potom zaplatia vyššie ceny v obchode.

Ako inak sa dajú výraznejšie zvýšiť rozpočtové príjmy tak, aby to bolo prijateľné?

Tie dve časti otázky sa navzájom vylučujú, pretože vždy sa nájdu skupiny ľudí, ktoré nejaké zvyšovanie daní poškodí a budú kričať, že je to voči nim nespravodlivé. Zvyšovanie akýchkoľvek daní, či už sú to odvody, alebo povedzme daň z príjmu fyzických osôb, z príjmu právnických osôb, alebo majetku, je vždy nepopulárne. Ale my sme sa, bohužiaľ, počas korony zadlžili až na hranicu našich možností. Budúce znižovanie zadlženia nebude možné iným spôsobom, ako nejakým mixom zmenšovania výdavkov, ale hlavne zvyšovania daní. Vláda už ohlásila nejaký plán na dane z majetku. To sa istým spôsobom asi udeje, aj keď to bude budiť mnohé kontroverzie. Je však veľmi pravdepodobné, že po čase sa, napríklad, bude musieť siahnuť aj na daň z príjmov právnických osôb.

Úvaha skôr je, že by sa znížila.

Keď ju znížia, bude výpadok v štátnom rozpočte, čo znamená, že sa nám bude navyšovať deficit, a teda aj dlh.

V akom stave máme podľa vás rozpočet? Je správne, že vláda už fakticky plánuje začať s konsolidáciou najskôr v roku 2023, čo je tesne pred voľbami?

To je veľmi nesprávne, pretože každý premárnený rok nám bude zvyšovať nielen deficit, ale aj dlh. My si nemôžeme dovoliť, aby nám dlh narástol do takej výšky ako Taliansku. My nie sme krajina ako Taliansko, sme omnoho menšia a zraniteľnejšia krajina. Produktivita práce v našej ekonomike je ešte nižšia ako v Taliansku. Čiže my si nemôžeme dovoliť zadlžiť sa tak ako Taliansko. Už teraz je tá hranica na úrovni okolo 64 % HDP veľmi nebezpečná.

Čiže konsolidovať rozpočet treba začať už v budúcom roku?

No ja by som začal už v tomto roku. Zdá sa, že príde pomerne veľmi výrazné oživenie a v treťom, štvrtom kvartáli sa predpokladá už veľmi slušný ekonomický rast. Myslím si, že už v tomto roku by vláda mala uvažovať o obmedzovaní niektorých výdavkov a mala by potom možno pripraviť aj seriózny plán na nejaké zvýšenie daní, aj keď je to veľmi nepopulárne, ale bude to nutné urobiť.

SaS chce dostať do ústavného zákona daňovú brzdu. Tým podmieňuje schválenie novely dlhovej brzdy, kde sú aj výdavkové stropy. Čo si o tom myslíte? 

To, čo navrhuje SAS, je vlastne limit na objem daní a odvodov, ktoré štát vyberie. To je veľmi nebezpečný ideologický experiment. Ja som videl také číslo, že by to malo byť 30 alebo 33 percent HDP, to je úplne nereálne. Celý okruh verejných financií je niekde na úrovni 40 miliárd eur, čiže to je zhruba 42 alebo 43 percent HDP. Najväčšie výdavky verejných financií sú dôchodky, potom zdravotníctvo, školstvo. To nie sú nejakí úradníci, ktorých prepustíte a zrazu získate miliardy. Keď chcete naozaj znižovať verejné výdavky, tak by ste museli okresať dôchodky, zdravotníctvo, školstvo. Chceme niečo takéto? Myslím si, že to asi málokto chce. Preto je veľmi nebezpečné dávať tam takéto fetišistické čísla, že suma príjmov štátu z daní a odvodov nesmie presiahnuť 30 alebo 33 percent. Potom niekto musí radikálne zoškrtať verejné služby, a teda aj dôchodky. Však peniaze na sociálne služby sú vlastne peniaze, ktoré vyberieme na daniach a odvodoch, a nie sú to peniaze, ktoré nám napršia z neba.

Viacerí ekonómovia za najpodstatnejšiu vec novely ústavného zákona o dlhovej brzde považujú práve to, aby sa zaviedli výdavkové limity. Súhlasíte s tým?

Áno, s tým absolútne súhlasím. Veľké nebezpečenstvo vidím v tom, že niekto chce naviazať výdavkové limity na daňovú brzdu, lebo to je vyslovene ideologická požiadavka.