Denník N

Ako sa z Mečiarovho privatizéra stala celebrita zo štadióna

Privatizér Nafty Gbely i železničných opravárenských podnikov Vladimír Poór a zároveň majiteľ Spartaka Trnava vraj uvažuje o odchode z veľkého biznisu. Získaním zákazky na modernizáciu vozňov však môže zvýšiť cenu svojich aktív. Foto N - Tomáš Benedikovič
Privatizér Nafty Gbely i železničných opravárenských podnikov Vladimír Poór a zároveň majiteľ Spartaka Trnava vraj uvažuje o odchode z veľkého biznisu. Získaním zákazky na modernizáciu vozňov však môže zvýšiť cenu svojich aktív. Foto N – Tomáš Benedikovič

Vladimír Poór nie je len podnikateľom, ktorý sa postaral o nový štadión v Trnave. V 90. rokoch ho podozrievali z podvodov za stovky miliónov korún. Denník N získal dokumenty z vyšetrovania.

Prvý výkop zveril sebe. V žiari reflektorov stál na trávniku ako veľká hviezda, kým za zvuku fanfár priletel dron s futbalovou loptou, aby mohol slávnostne otvoriť nový štadión v Trnave.

Podnikateľ Vladimír Poór počas otvárania novej City Areny koncom augusta predviedol aj to, ako blízko má k mocným tohto štátu. Pred kamerami sa kamarátsky potľapkával s premiérom Robertom Ficom, ktorého vláda na stavbu prispela štátnymi miliónmi. Do VIP zóny dotiahol ministrov Martina Glváča a Petra Kažimíra, vicepremiéra Ľubomíra Vážneho či šéfa parlamentu Petra Pellegriniho.

Aká je minulosť Poóra – novodobého oligarchu, ktorého dnes chvália za nový štadión?

Samotný Poór najprv sľúbil denníku N rozhovor. Po takmer štyroch týždňoch doťahovačiek napokon odkázal, že z rozhovoru nič nebude.

Denník N s ním tak nemohol hovoriť o obsahu prvý raz zverejnených dokumentov z vyšetrovania privatizácie a tunelovania Nafty Gbely, kde bol Poór hlavným podozrivým.

Za zlomok ceny

Nafta bola jedným z najlukratívnejších podnikov štátu, ktorý v roku 1996 sprivatizovala vláda Vladimíra Mečiara. Niekdajší krajský šéf HZDS v Trnave Poór sa dostal k Nafte za 500 miliónov korún, pričom hodnota podniku prevyšovala tri miliardy korún. Vtedajšia opozícia hovorila o „lúpeži storočia“.

Po nástupe vlády Mikuláša Dzurindu začala sporný predaj riešiť polícia, Poóra a ďalších troch ľudí obvinila z podvodu.

V apríli 2001 však vyšetrovateľ Peter Zdravecký prípad odkladá s tým, že sa nič trestné nestalo. Práve jeho uznesenie na základe infožiadosti sprístupnila Krajská prokuratúra v Bratislave.

Z dokumentu je jasné, čo všetko polícia o prípade zistila. Vyšetrovateľ Zdravecký totiž spomína, na základe čoho bol Poór a spol. obvinení. Kauzu zastavil, pretože ho zaistené dôkazy nepresvedčili.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Zabezpečený do konca života

Poóra pôvodne obvinili, lebo ho podozrievali, že celú pochybnú transakciu okolo kúpy Nafty Gbely zorganizoval.

Ovládol ju cez nastrčené osoby v spoločnosti Druhá obchodná, ktorá vznikla iba krátko pred sprivatizovaním podniku. Jeden zo spoluobvinených mal plniť príkazy „na základe prísľubu finančného zabezpečenia jeho a jeho rodiny do konca života“.

Okrem toho, že Druhá obchodná mala vzniknúť vďaka sfalšovaným podkladom, kamuflovať mala aj v podnete na privatizáciu. Akcionárov Druhej obchodnej podnet opisoval ako „slovenských investorov s pomerne silným podnikateľským a finančným zázemím“. Nebola to pravda, aj na kúpu Nafty potrebovala firma úver.

Poórovým komplicom mal byť aj vtedajší riaditeľ sekcie prípravných priamych predajov Ján Porvazník, ktorý zároveň robil viceprezidenta Fondu národného majetku. Na rokovanie o odpredaji 45,9 percenta Nafty vypracoval správu, v ktorej odporučil schválenie ponuky Druhej obchodnej „ako najvýhodnejšej zo všetkých podnetov“, hoci iný záujemca ponúkal za podnik vyše 1,1 miliardy korún a nie iba pol miliardy ako Poórovi ľudia.

„K tejto vyššej ponuke nepravdivo v dôvodovej správe uviedol (Porvazník), že táto spoločnosť nepreukázala právnu subjektivitu,“ cituje Zdravecký vo svojom uznesení zo záznamu o vznesení obvinenia voči Poórovi a spol. Vyšetrovatelia našli aj ďalšie prešľapy, jedným zo zistení bolo, že podľa privatizačných pravidiel Nafta ani nemala byť odpredaná.

Nič z toho však Zdraveckého nepresvedčilo, že by obvinení mali na svedomí podvod. Dal si ešte predložiť výpisy z telefonických hovorov ľudí, ktorí sa mohli podieľať na príprave privatizácie Nafty. Ani z nich vraj nič protiprávne nezistil.

„Zo spisového materiálu nevyplynula možnosť postupu podľa Trestného poriadku, a preto som sa rozhodol vec odložiť,“ rozhodol 9. apríla 2001 vyšetrovateľ Zdravecký.

Rozhodnutie padlo necelé dva roky po tom, ako sa štát dohodol s Druhou obchodnou na vrátení väčšiny sprivatizovanej Nafty. Pri moci bola stále Dzurindova vláda, ktorá to prezentovala ako úspech. Predpokladalo sa, že Poór sa dobrovoľným vrátením akcií zbavil nielen rizika súdov s FNM, ale aj tlaku na jeho potrestanie za privatizáciu a tunelovanie Nafty.

300 miliónov korún za nič

V prospech Poóra sa skončil aj druhý prípad, ktorý sa týkal tunelovania Nafty. Policajti zmapovali, ako malo z Nafty v roku 1996 odísť vyše 300 miliónov korún cez fingované zmluvy s Poórovou firmou Arad. Na Poóra a ďalších ľudí bola podaná obžaloba pre podvod a spreneveru.

Krajský súd v Bratislave 14. novembra 2005 vrátil prípad na došetrenie. O sedem dní prokurátorka krajskej prokuratúry Beata Vítková píše uznesenie, že „uvedené skutky nie sú trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci“.

Sú tri dni do Vianoc a Poór má dôvod na radosť – už mu nehrozí väzenie.

Uznesenie prokurátorky Vítkovej získalo N tiež po infožiadosti. Prokurátorka v ňom spochybňuje, že by bolo spreneverených napríklad 255 miliónov korún, ktoré Nafta vyplatila ako zálohu Poórovej firme Arad, aj keď zo zmluvy dlhé mesiace nič neplnila.

Podľa prokurátorky zmluva riešila obrovskú investíciu na výstavbu zásobníka plynu, a keďže ju podpísali až na osem rokov, firma ešte mala čas. „Po celú túto dobu mohla firma zmluvu plniť.“

Ak Nafta nič nedostávala za vyplatené milióny, škoda podľa prokurátorky nevznikla, lebo to nik nenapadol. Požiadavky súdu na doplnenie spisu zamietla, svedkov vraj nebolo potrebné znova vypočuť, „treba veriť zaznamenaným výpovediam“.

Daňové priznania firmy tiež zamietla získať, lebo by vraj boli zbytočne rozsiahle a prípad sa týkal iba troch sporných zmlúv. „Nepovažujem doplnenie spisu o tieto doklady za potrebné, pretože pre súd by boli neprehľadné, komplikované a nezáväzné,“ napísala prokurátorka Vítková do uznesenia.

A bolo vyriešené, spis sa založil a Poór bol očistený. No kde spis skončil, je záhadou.

Krajská prokuratúra v Bratislave žiadosť o sprístupnenie vyšetrovacieho spisu postúpila Národnej kriminálnej agentúre. Odpoveď už prišla priamo z kancelárie ministra vnútra Roberta Kaliňáka: „Nemáme k dispozícii“.

Trnava, 22.8. 2015. Trnavská City Aréna - Štadión Antona Malatinského. Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Pre Gašparoviča

Keď sa zdalo, že sa na privatizáciu Nafty už zabudlo, prehovoril bývalý šéf Fondu národného majetku Štefan Gavorník. V roku 2009 vyhlásil, že Poór privatizoval podnik pre Ivana Gašparoviča, ktorý bol v 90. rokoch Mečiarov blízky spolupracovník. „Je smutné, že sa k tomu neprizná ako chlap,“ povedal Gavorník Plus 7 dní o Gašparovičovej účasti na privatizácii Nafty.

Gašparovič bol v čase Gavorníkovho obvinenia prezidentom. „Je to klamstvo,“ bránil sa a pohrozil právnymi krokmi. Dnes odmieta povedať, či Gavorníka zažaloval. Ani neprezradí, aké má s Poórom vzťahy. „Nebudem reagovať,“ odkázal Gašparovič. S Poórom je stále v kontakte, do zóny prominentov ho usadil aj na otváracom ceremoniáli trnavského štadióna.

Pre Mečiara čašník

S Vladimírom Mečiarom sa Poór rozkmotril v roku 2003 po konflikte o stoličku predsedu HZDS. Mečiar vtedy povedal, že ho chcel odstaviť „čašník z Trnavy“.

Na odoslané otázky, ako a kde sa s Poórom spoznal a prečo práve on privatizoval Naftu Gbely, Mečiar neodpísal.
Práve po odchode z HZDS sa Poór dlhé obdobie stránil médií. Viac sa začal prezentovať až po oznámení, že v Trnave postaví nový štadión.

Ešte v novembri 2011, keď vládol kabinet Ivety Radičovej, spolumajiteľ futbalového klubu Spartak Poór vyhlásil, že štadión vybuduje bez štátnych peňazí. „Bude to výhradne trnavská záležitosť. Podieľať sa na tom bude spoločnosť Euro MAX Slovakia, ktorá je našou dcérskou spoločnosťou, a dávam do toho aj svoje peniaze,“ povedal podnikateľ pre Nový čas.

Po voľbách na jar 2012, keď sa k moci vrátil Fico, už prišla štátna dotácia. Vláda Smeru schválila na výstavbu 13 miliónov eur.

Na otvárací ceremoniál sa prišli pozrieť aj Poórovi kamaráti z vlády Glváč a Vážny. Vážny s ním koncom 90. rokov pôsobil v Biotike a Glváč aj vo vyšetrovanej firme Arad.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Dnes na dennike.sk

Ekonomika

Teraz najčítanejšie