Ekonomický newsfilter: Ceny bývania sú na rekorde a ešte porastú

Staňte sa kráľmi v biznis džungli vďaka UPC. Vyberte si už teraz to najlepšie pre vašu firmu.

Dobrý deň,

Slovensko má od včera oficiálne novú vládu s podporou parlamentu, 89 poslancov vládnej koalície vyslovilo kabinetu Eduarda Hegera dôveru a schválilo jeho programové vyhlásenie.

Náladu vystihol predseda parlamentu Boris Kollár, keď povedal, že to je pre vládnucu štvoricu posledná šanca. Ak sa koaliční partneri opäť posekajú, jeho Sme rodina už namiesto ďalšieho reštartu podporí predčasné voľby.

Ostáva tak len dúfať, že Hegerov stranícky šéf, minister financií Igor Matovič, nebude pretláčať svoj plán štedrejšej podpory na deti za cenu vyššej dane z pridanej hodnoty. Dve koaličné strany to už odmietli.

Dnešný ekonomický newsfilter má 1050 slov, čo sú 4 minúty čítania. Pripravil ho Radoslav Tomek.

1. Trvalý kurzarbeit prešiel parlamentom so širokou podporou

Parlament schválil zákon, ktorým sa od začiatku budúceho roka zavedie tzv. trvalý kurzarbeit. Za vládny návrh zákona o podpore v čase skrátenej práce hlasovalo 131 zo 132 prítomných poslancov.

Čo je kurzarbeit: Po slovensky to znamená skrátený pracovný čas. Výraz u nás spopularizoval Volkswagen, ktorý roky žiadal vládu o zavedenie režimu, aký platí v jeho rodnom Nemecku. Štát tam uhrádza časť mzdových nákladov zamestnancov, pre ktorých zamestnávateľ dočasne nemá prácu.

Kto má na podporu nárok? Nárok vznikne vtedy, ak to zasiahne najmenej tretinu zamestnancov v rozsahu aspoň 10 % ustanoveného týždenného pracovného času, a dôvodom je tzv. vonkajší faktor, skutočnosť, ktorú firma nemôže ovplyvniť. Podľa zákona ňou môže byť aj pokles hrubého domáceho produktu o viac ako 3 %.

Zamestnávateľ bude musieť mať zaplatené odvody najmenej 24 mesiacov pred tým, ako požiada o podporu, a rovnako dlho nesmie ani porušiť zákaz nelegálneho zamestnávania.

Koľko štát zaplatí? 60 % priemernej mzdy za daný kalendárny mesiac v úhrne najviac šesť mesiacov počas dvoch po sebe nasledujúcich rokov, vláda však bude môcť svojím ustanovením toto obdobie predĺžiť. Zamestnávateľ bude musieť podporené pracovné miesto zachovať aspoň dva mesiace po skončení poberania podpory.

Dočasný kurzarbeit počas pandémie zachránil pred zrušením mnoho pracovných miest, čo pomohlo rýchlemu reštartu priemyslu. O tom, že aj jeho trvalá verzia je pragmatickým opatrením prijateľným pre všetky odtiene politického spektra, svedčí aj to, že zaň hlasovali všetky parlamentné strany.

Viac o téme: Parlament schválil zákon, ktorým sa zavedie tzv. trvalý kurzarbeit (TASR)

2. Ceny nehnuteľností sú na rekorde a budú rásť ďalej

Rast cien rezidenčných nehnuteľností na Slovensku pokračuje v dvojcifernom tempe, pomohli mu lacné hypotéky a slabá ponuka novostavieb.

V prvom štvrťroku priemerná ponuková cena za štvorcový meter podľa NBS medziročne stúpla o 15,5 % po raste o 16 % v predchádzajúcom štvrťroku. Ťahali ju najmä ceny domov.

Dvojciferné medziročné zvyšovanie cien bytov a domov zaznamenáva centrálna banka napriek pandémii štyri kvartály za sebou. Takéto vysoké nárasty Slovensko nezažilo viac než desaťročie.

Priemerná cena nehnuteľností na bývanie dosiahla v 1. štvrťroku 1930 eur za štvorcový meter, čo je nový rekord. Medzikvartálne tempo rastu predstavovalo 4,2 %.
Ceny rástli najviac v Trenčianskom a Nitrianskom kraji, najvyššie zostávajú v Bratislavskom kraji – 2579 eur za štvorcový meter.

Dostupnosť bývania sa zhoršuje, pretože mzdy rastú pomalším tempom.

Prečo môžu podľa NBS ceny ďalej rásť:

Vývoj v stavebníctve ukazuje, že ponuka nových nehnuteľností bude naďalej slabšia.
Navyše, ak obyvatelia po pandémii investujú svoje zvýšené úspory do nehnuteľností, dopyt ešte porastie.

Je to bublina? Ešte nie, hovorí hlavný ekonóm Všeobecnej úverovej banky Zdenko Štefanides. Z dlhodobejšieho pohľadu sa kumulovaný nárast cien bývania príliš neodchyľuje od rastu príjmov.

Čo sa podľa Štefanidesa bude na trhu nehnuteľností diať:

rast cien bude pokračovať;
rast úrokov na hypotékach až o jeden percentný bod do troch rokov sa nedá vylúčiť, aj tak to však bude z historického pohľadu „výborná cena“;
vyššie úroky by existujúci dlžníci mali zvládnuť, mladým ľuďom však v kombinácii s podmienkami na maximálnu výšku úveru skomplikujú kúpu ich prvého bývania.

Viac o téme: Bratislava je po Paríži a Prahe tretia najdrahšia na bývanie v Európe, dôvodom sú nízke platy, vraví ekonóm VÚB Štefanides (Martina Kláseková/E)

3. Vláda bude navyšovať pandemickú rozpočtovú rezervu

V rozruchu okolo plánu obnovy, ktorý vláda minulý týždeň schválila a poslala do Bruselu, zanikla jedna dôležitá informácia z tohto dokumentu: deficit verejných financií sa bude navyšovať na 9,9 % hrubého domáceho produktu.

Hlavným dôvodom zvýšenia z aktuálne cielených 7,4 % HDP je strojnásobenie pôvodne miliardovej rezervy na výdavky spojené s pandémiou. Na to, že sa rezerva čerpá rýchlejšie, ako plánovala vláda, upozornila nedávno aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Rekordný 10-percentný deficit spomenul minulú stredu bez bližšieho vysvetlenia aj minister financií Igor Matovič ako argument proti znižovaniu dane z pridanej hodnoty pre gastrosektor.

Tak zle to asi nedopadne. Plán obnovy hovorí, že nový cieľ je konzervatívny a je nepravdepodobné, že by sa celá rezerva vyčerpala. V budúcom roku deficit klesne podľa plánu ministerstva financií na 5,1 % HDP a k maastrichtskej hranici 3 % by sa mal dostať o tri roky neskôr.

Čo s tým? Minister financií má pravdu, keď hovorí, že verejné financie sú vo veľmi vážnej situácii. Potvrdila to aj pondelková správa rozpočtovej rady, podľa ktorej treba ušetriť vyše 5 miliárd, aby sa dostali do udržateľného stavu.

O to dôležitejšie je, aby bola debata o reforme daní a odvodov vecná, bez srdcervúcich príbehov a bez obviňovania oponentov napríklad z pohŕdania rodinou. Matovič ju odštartoval veľmi nešťastne. Rozpočet nie je z gumy, ambicióznych cieľov je veľa a inak ako kompromisom sa to skončiť nemôže.

Viac o téme: Deficit rozpočtu môže vzrásť až na 10 % HDP, vláda zvýši pandemickú rezervu (Radoslav Tomek/E)

4. Ceny emisných povoleniek lámu rekordy

Náklady spojené s vypúšťaním škodlivín do ovzdušia v Európskej únii ešte nikdy neboli vyššie, cena emisných povoleniek v EÚ včera prvý raz presiahla 50 eur za tonu. K zdražovaniu prispieva okrem iného prísnejšia politika ochrany klímy a vysoký dopyt od investorov.

Cena 50 eur za tonu je najvyššia od roku 2005, keď EÚ zaviedla systém obchodovania s povolenkami.

Hlavný kontrakt s vyrovnaním sa v decembri len za apríl zdražel o 15 % a od začiatku roka vykazuje nárast ceny o polovicu.

Prečo sa to deje: Medzi hlavnými faktormi, ktoré podporujú rast cien, sú najmä prísnejšie ciele obmedzovania skleníkových plynov stanovené v EÚ, ktoré predpokladajú zníženie ich emisií prinajmenšom o 55 % do roku 2030. Dlhodobý cieľ Únie je byť o ďalších 20 rokov uhlíkovo neutrálnym spoločenstvom.

Prebytok voľných peňazí na finančných trhoch v dôsledku uvoľnenej menovej politiky zasa prispieva k tomu, že o povolenky sa čoraz viac zaujímajú finanční investori. Prilákal ich vytrvalý rast cien v uplynulých mesiacoch aj zhoda medzi analytikmi, že ceny budú v nasledujúcich rokoch pravdepodobne naďalej rásť.

Rastúce náklady znečisťovania by mali zapôsobiť ako katalyzátor inovatívnych zelených technológií. Analytici však upozorňujú, že na to, aby to viedlo k vytúženej neutralite, by mali narásť až na úroveň okolo 90 eur. Nie tak dávno mŕtvy trh má teda pred sebou skvelú budúcnosť.

Viac o téme: Cena emisných povoleniek v EÚ prvý raz presiahla 50 eur za tonu (ČTK, Reuters)